Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/423/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108213458 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1108213458.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v právnej veci navrhovateľky: C.. K.O. J., L.. XX. X. XXXX, J. T. XXX, št. občianka SR, proti odporcovi: W.. E. J., L.. XX. X XXXX, J. N. XX, J., št. občan SR, zastúpenému JUDr. Lubomírom Müllerom, euroadvokátom, Symfonická 1496/9, Praha 5, Česká republika, o zaplatenie 5.476,99 eur, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18. decembra 2012, č. k. 14C/139/2008-337, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20. 6. 2014, č. k. 14C/139/2008-380, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke istinu 5.476,99 eur s 8,5 % úrokom zo sumy 5.476,99 eur od 23. 4. 2008 až do zaplatenia, na účet navrhovateľky vedený vo VÚB banka, a.s. pobočka Banská Bystrica, číslo účtu: XXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania pri rozhodnutí v merite veci nerozhodol. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 451 ods. 1 a § 456 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Obč. zákonník“) a vecne vznikom bezdôvodného obohatenia na strane odporcu zadržaním dedičského podielu navrhovateľky o veľkosti 1/3, ako aj o dedičských podielov postúpených navrhovateľke časťou dedičov po synovi poručiteľky R. J., I. J.. Pri rozhodovaní vychádzal z návrhu, ktorý pôvodní navrhovatelia odôvodnili tým, že odporca ako jediný z troch detí poručiteľky R. J.Á., mal právo nakladať počas jej života so všetkými vkladnými knižkami, ako i s hotovosťou na nich uloženou. Odporca ale navrhovateľom odmieta vydať ich zákonné podiely, každému vo výške 110.000,- Sk, namietajúc nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie, s odôvodnením, že finančné prostriedky sa nachádzajú v spoločnosti Svedkov Jehovových, podľa vôle ich matky, ktorá ich tam dala v rokoch 1992-1993, t. j. v čase ešte pred registráciou spoločnosti, keď sa robili zbierky na vybudovanie sály Svedkov Jehovových. Odporca sa odvoláva na to, že o tom žiaden doklad nemá a takisto, že žiadne finančné prostriedky sa u neho nenachádzajú, tieto sú v držbe jednotlivých zborov spoločnosti Svedkov Jehovových. Takisto namieta závery rozhodnutí Okresného i Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré podľa neho neriešia podstatnú skutočnosť a to kde tieto peniaze sú, resp. kde sa nachádzali ku dňu smrti poručiteľky, ich matky R. J.. Neustále zdôrazňuje, že uvedená suma bola súčasťou prostriedkov, za ktoré bol zakúpený pozemok na C. A. E. J., na ktorom mala byť uvedená sála vybudovaná. Túto stavbu ale úrady nepovolili, pozemok bol predaný a peniaze boli uložené na účty jednotlivých bratislavských zborov náboženskej spoločnosti Svedkovia Jehovovi. K uvedeným skutočnostiam sa odvoláva na vyjadrenie Rady starších zboru Bratislava - Nivy zo dňa 21. 8. 2007, s popísaním celej histórie prípadu a zotrváva na tom, že predmetnú čiastku u seba nemá, ako sa mylne domnievajú navrhovatelia. Z dôvodu uvedeného potom nemôže byť pasívne legitimovaný, nakoľko žalobu o vydanie dedičstva možno úspešne uplatniť len proti tomu, kto dedičstvo neoprávnene zadržiava. Vychádzajúc z uvedeného odporca v konaní tvrdil, že predmetom dedičského konania a nárokov z neho vyplývajúcich mohol byť len stav ku dňu úmrtia poručiteľky a k tomuto dňu a ani neskôr so žalovanou čiastkou nedisponoval. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za nesporné, že po poručiteľke R. J., zosnulej dňa 13. 2. 1999, prichádzali ako dedičia zo zákona v 1. dedičskej skupine do úvahy K. J., W.. E. J. a I. J., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, po ktorom do konania vstúpila jeho manželka, K. J. a jeho deti I. J., I. J. S. C. J.. Za nesporné mal aj to, že v priebehu dedičského konania po zosnulej R. J., vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 24D/239/1999 došlo k sporu medzi účastníkmi dedičského konania o zaradenie sumy v celkovej výške 600.000,-Sk (19.916,35 eur) do dedičstva, pričom pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/, K. J. S. I. J., žiadali túto sumu do dedičstva zaradiť a odporca, W.. E. J., existenciu tejto sumy popieral. Na základe podanej žaloby Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č.k. 12C/18/03-284 zo dňa 29. 11. 2006, právoplatným dňa 26. 6. 2007 rozhodol, že do dedičstva po zosnulej R. J. patrí suma 330.000,-Sk. Na základe tohto rozsudku Okresný súd Banská Bystrica opätovne rozhodol v dedičskom konaní po zosnulej R. J., pričom uznesením č. k. 25D/459/2007-156 zo dňa 4. 3. 2008, právoplatným dňa 4. 3. 2008 určil všeobecnú cenu majetku po poručiteľke R. J. na sumu 330.000,-Sk (9.958,18 eur). Súčasne potvrdil nadobudnutie dedičstva dedičom C.. K. J., I. J. a W.. E. J., a to každému v 1/3-ine. Krajský súd v Banskej Bystrici prvostupňové rozhodnutie potvrdil s ustálením, že predmetom dedičstva je právo poručiteľky k sume 330.000,-Sk (9.958,18 eur). Predmetom preskúmavanej veci vedenej na súde prvého stupňa pod sp.zn. 14C/139/2008 je vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany odporcu, predstavujúceho podiel navrhovateľky na dedičstve po zosnulej R. J., vo výške 1/3 dedičstva, t. j. 3.651,33 eur (110.000,-Sk) a podiel na dedičstve, ktorý navrhovateľke postúpili pôvodní navrhovatelia 2/ a 3/ (I. J. S. I. J.), vo výške 1.825,66 eur. Súd prvého stupňa pri vyriešení spornej otázky pasívnej legitimácie odporcu z pohľadu, či poručiteľka sumu vo výške 330.000,-Sk (9.958,18 eur) pred svojou smrťou darovala, alebo požičala odporcovi, prípadne náboženskému spoločenstvu Svedkov Jehovových, alebo či touto sumou odporca disponoval neoprávnene, vychádzal z rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29. 11. 2006, sp. zn. 12C/18/2003 a potvrdeného v odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde Banská Bystrica, pod č.k. 14 Co 43/2007-323 zo dňa 11. 5. 2007. S odvolaním sa na pripojený spis Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 12C/18/2003 prejednávajúci súd vyhodnotil ako jednoznačne preukázané, že odporca bez súhlasu poručiteľky zaplatil svoju dlžobu, ktorú mal voči náboženskej spoločnosti Svedkov Jehovových vo výške 330.000,-Sk (9.958,18 eur), výplatou finančnej čiastky z vkladnej knižky poručiteľky. Súd prvého stupňa skonštatoval, že v priebehu konania nebol predložený žiadny relevantný doklad preukazujúci, že poručiteľka darovala sumu 330.000,-Sk (9.958,18 eur) náboženskej spoločnosti Svedkovia Jehovovi tak, ako to tvrdil odporca. Vyjadrenie Zboru Svedkov Jehovových Bratislava - Nivy zo dňa 28. 1. 2007 totiž nepreukazuje, že poručiteľka R. J. prejavila vôľu darovať sumu 330.000,-Sk (9.958,18 eur) tejto náboženskej spoločnosti a takúto jej vôľu nevyvodil zo svojho dokazovania ani Okresný súd v Banskej Bystrici v konaní sp.zn. 12C/18/2003 a ani Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sp.zn. 14Co/43/2007. Súd prvého stupňa uviedol, že v konaní bolo preukázané bezdôvodné obohatenie odporcu o dedičský podiel navrhovateľky, ako aj o dedičský podiel, ktorý bol navrhovateľke postúpený časťou dedičov po synovi poručiteľky I. J.. Konajúci súd mal preukázané aj omeškanie odporcu s plnením, v dôsledku čoho odporcu zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania percentuálne určeného dvojnásobkom diskontnej sadzby stanovenej Národnou bankou Slovenskej republiky vo výške 8,5 % od podania návrhu na súd, t. j. odo dňa 23. 4. 2008 do zaplatenia. Rozhodnúť o náhrade trov konania si súd prvého stupňa vyhradil samostatným uznesením. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2, pís. d/ a f/ zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „O.s.p.“), pre nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. K vecným dôvodom uviedol, že čiastkou 330.000,-Sk odporca skutočne disponoval, ale inak ako uvádza súd prvého stupňa. Táto čiastka sa po odovzdaní zboru Svedkov Jehovových stala súčasťou zbierky spoločných peňazí použitých na kúpu pozemku na výstavbu sály T.. Odporca nemal voči náboženskej spoločnosti Svedkovia Jehovovi žiadne dlhy ktoré by potreboval splácať, napriek tomu súd prvého stupňa akceptoval teóriu navrhovateľky, že čiastku 330.000,-Sk použil na splátku svojho dlhu. Uvedené tvrdenie je nepravdivé, nakoľko v čase keď sa zbierka mala konať, mali všetky tri deti, ako i samotná poručiteľka, dostatok peňazí z reštituovanej nehnuteľnosti. Odporca dostal niekedy v roku 1992 od spoločnosti Svedkov Jehovových za úlohu kúpiť pozemok na C. A. E. J., na kúpu ktorého sa skladalo viac zborov Svedkov Jehovových a poručiteľka prispela sumou, ktorú mala na termínovanej vkladnej knižke. Nechcela však, aby bola táto suma kvôli predčasnému výberu znížená, preto bolo dohodnuté, že vkladná knižka bude dočasne uložená v trezore L. J. J., ktorá zatiaľ peniaze poskytne v hotovosti a po vypršaní lehoty na výber budú peniaze z knižky vybrané a Nadácii vrátené. Čiastka 330.000,-Sk, ktorou prispela matka účastníkov na pozemok, bola tak použitá spôsobom, aký mala matka účastníkov v úmysle. Poručiteľka za svojho života nikdy netvrdila, že by mala či už voči odporcovi, náboženskej spoločnosti Svedkovia Jehovovi, alebo voči L. J. J. nejakú pohľadávku, v súlade s čím sa vyjadrila aj spoločnosť Svedkovia Jehovovi tak, že nemá voči poručiteľke R. J. žiadne pohľadávky, ani záväzky. Napriek tomuto dospeli banskobystrické súdy k záveru, že do dedičstva po poručiteľke patrí čiastka 330.000,-Sk a neriešili, kde by táto čiastka mala byť, i keď mali k dispozícii vyjadrenie, že sa nachádza na účte troch zborov náboženskej spoločnosti Svedkovia Jehovovi. Jadrom problému prejednávanej veci je, že s uvedenými peniazmi odporca disponoval podľa pokynov svojej matky a náboženskej spoločnosti Svedkovia Jehovovi tak, ako bolo uvedené. K úvahám súdu prvého stupňa vyjadreným v odôvodnení napadnutého rozsudku odporca opakovane uvádzal, že čiastku 330.000,-Sk nikdy nepoužil na svoje vlastné potreby a tak sa o dedičský podiel navrhovateľky a dedičské podiely ďalších dedičov na ňu postúpených, nemohol obohatiť. Túto čiastku vždy pokladal za matkin dar v prospech spoločnosti Svedkovia Jehovovi. Tvrdenia v napadnutom rozsudku, že by uvedenú čiastku mal mať odporca u seba ku dňu smrti poručiteľky, neboli v konaní nijako preukázané, naopak odporca jasne uviedol, že ju u seba nemal a nemá, vysvetlil kde sa nachádza a skutočnosť, že s touto čiastkou disponoval v roku 1993 podľa pokynov matky, nie je dôvodom aby ju v roku 2012 po jej smrti vydával. Nesprávne je potom posúdenie súdu vo vzťahu k pasívnej legitimácii odporcu i právne posúdenie, že odporcovi je naviac uložená povinnosť platiť úrok z omeškania od 23. 4. 2008, nakoľko k tomuto dňu mu žiadna povinnosť nebola uložená, a teda nie je dôvod od tohto dátumu počítať akékoľvek úroky len preto, že toho dňa podala navrhovateľka svoju žalobu. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka poukazujúc na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu v otázke dispozície s uvedenou čiastkou zo strany odporcu, pričom upozornila na dokazovanie vykonané okrem výsluchov účastníkov aj listinnými dôkazmi a rozhodnutiami súdov v Banskej Bystrici. Z tých vyplynulo, že všeobecná cena majetku po smrti poručiteľky bola v hodnote 330.000,-Sk a tvrdenie odporcu, že nemal voči náboženskej spoločnosti Svedkovia Jehovovi žiadne dlhy, je nepravdivé. Doterajším dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že odporca vkladnú knižku poručiteľky R. J. s čiastkou 330.000,-Sk použil ako záloh na pôžičku peňazí a nie je rozhodujúce, na čo požičané peniaze od Nadácie skúmateľov J., spolu s inými finančnými prostriedkami použil. Kľúčové je, že pôžičku nevrátil zo svojich finančných prostriedkov, ale z peňazí uložených na vkladnej knižke poručiteľky. Ako v podanom odvolaní uviedol právny zástupca odporcu, všetci traja pôvodní účastníci konania mali dosť peňazí z reštituovanej nehnuteľnosti a teda odporcovi nič nebránilo použiť na úhradu svojich dlhov tieto peniaze a nie peniaze uložené na vkladnej knižke poručiteľky. Počas celého konania nebolo nikdy žiadnym dôkazom preukázané, že poručiteľka by tieto peniaze darovala spoločnosti Svedkovia Jehovovi za účelom kúpy pozemku na výstavbu sály Kráľovstva. Poukázala na konanie Okresného súdu Banská Bystrica vedené pod sp. zn. 12C/18/03, v ktorom bolo svedeckou výpoveďou S. C. preukázané, že na základe vkladnej knižky na meno R. J., vloženej do trezoru spoločnosti Nadácia bádateľov Biblie, poskytla táto odporcovi šekom peniaze. Po uplynutí výpovednej doby bola odporcovi bez vydania písomného dokladu vkladná knižka vrátená, odporca z nej bez vedomia poručiteľky uskutočnil výber v hotovosti a podľa dokladu z 29. 1. 1993 jej peniaze použil na vrátenie svojho dlhu voči L. D. J.. Po tom, ako odporca ako dlžník požičané peniaze nadácii skúmateľov J. vrátil, nemala táto dôvod zisťovať a skúmať okolnosti vývoja vzťahov medzi odporcom, jeho súrodencami a jeho matkou, aj keď zo strany odporcu išlo o svojvoľné rozhodnutie naložiť s cudzími finančnými prostriedkami ako s vlastnými. Uviedla, že nie je pravdou, čo odporca v podanom odvolaní účelovo a zavádzajúco tvrdí, že s poručiteľkinými prostriedkami nakladal podľa jej dispozície. Toto tvrdenie sa v žiadnom konaní nepreukázalo. Nie je rozhodujúce, ani že čiastkou 330 000,-Sk ku dňu smrti poručiteľky nedisponoval. Prvostupňový súd správne vyhodnotil aj pasívnu legitimáciu odporcu, keď za bezdôvodne obohateného považoval toho, za koho sa cudzími peniazmi plnilo a nie toho, komu sa plnilo. Za nesprávne právne posúdené nepovažuje navrhovateľka ani uloženie zaplatiť úroky z omeškania od 23. 4. 2008 od zaplatenia, nakoľko pôvodní navrhovatelia odporcu každý sám za seba vyzvali doručenými výzvami s doručenkami na zaplatenie. Odporca tieto výzvy prevzal dňa 20. 3. 2008 a 28. 3. 2008, na tieto nereagoval a preto si navrhovatelia svoj nárok uplatnili návrhom doručeným súdu 23. 4. 2008. K podaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca, kde uviedol, že rozsudkom Okresného súdu č. k. 12C/18/03-284 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/43/2007-33 sa konštatuje, že do dedičstva patrí čiastka 330.000,-Sk, ale neuvádza sa, kde sa táto čiastka nachádza, resp. voči komu sa má uplatniť právo na jej vydanie. Podstatné vo veci teda je, kde sa táto čiastka nachádzala v deň nadobudnutia právoplatnosti uvedených rozsudkov a kde sa nachádza teraz. Odporca ďalej uviedol, že v rozpore s teóriou navrhovateľky o riešení dlhov, on žiadne dlhy nemal a tieto fakty si súd prvého stupňa nijako neoveril. Jediný dôvod vykonania transakcie s vkladnou knižkou spočíval vo vôli navrhovateľky, aby peniaze z vkladnej knižky boli použité hneď, a pri tom nedošlo k určitej strate kvôli ich predčasnému výberu. Zopakoval, že nebol osobou, ktorá sumou 330.000,-Sk ku dňu právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29. 11. 2006, č. k. 12C/18/03-284 disponoval. Týmto rozhodnutím mu nebola uložená žiadna povinnosť a preto by sa navrhovateľka nemala úroku z omeškania domáhať. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne a presvedčivo odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Obč. zákonníka). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Obč. zákonníka). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 Obč. zákonníka). Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal; ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu (§ 456 Obč. zákonníka). Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Obč. zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Obč. zákonníka). Pre vyriešenie otázky, kto v prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu (a kto je teda povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie) je rozhodujúce, kto uvedené plnenie prijíma bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaným, vyplýva z ust. § 451 ods. 1 Obč. zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého bezdôvodne zväčšil. Majetkový prospech môže spočívať aj v tom, že majetok povinného sa nezmenšil, hoci by sa zmenšiť mal, keby si obohatený za bežných okolností plnil svoje povinnosti (napr. plnil za neho niekto iný a pod.). V prejednávanej veci prvostupňový súd vyhovel návrhu, ktorým sa pôvodne navrhovateľka a I. J., ktorý dňa XX. XX. XXXX zomrel a po ktorom do konania priamou sukcesiou vstúpila jeho C., K. J. a jeho K. I. J., I. J. S. C. J. a po späťvzatí návrhu K. J. a C. J. (navrhovateľky 1/ a 4/) a postúpení pohľadávky I. J. a I. J.Á. K. J. - navrhovateľke, ktorá zostala jedinou aktívne legitimovanou účastníčkou konania, domáhajúcou sa vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 5.476,99 eur od odporcu. Predmetom prejednávanej veci po všetkých procesných zmenách v konaní vykonaných, zostalo vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany odporcu, predstavujúceho podiel navrhovateľky na dedičstve po zosnulej R. J., vo výške 1/3 dedičstva, t. j. čiastka 3.651,33 eur (110.000,- Sk) a podiel na dedičstve, ktorý navrhovateľke postúpili pôvodní navrhovatelia 2/ a 3/ (I. J. a I. J.) vo výške 1.825,66 eur (55.029,95 Sk). Odvolacie námietky odporcu o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie z pohľadu, či poručiteľka sumu vo výške 330.000,-Sk (9.958,18 eur) pred svojou smrťou darovala alebo požičala odporcovi, prípadne náboženskému spoločenstvu Svedkov Jehovových, alebo či touto sumou odporca disponoval neoprávnene, súd prvého stupňa jasne a jednoznačne zodpovedal s využitím záverov rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29. 11. 2006, sp. zn. 12C/18/2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica, č.k. 14 Co 43/2007-323 zo dňa 11. 5. 2007. Z označených rozhodnutí mal bez pochybností preukázané, že odporca bez súhlasu poručiteľky zaplatil svoju dlžobu, ktorú mal voči náboženskej spoločnosti Svedkov Jehovových vo výške 330.000,-Sk (9.958,18 eur) výplatou finančnej čiastky z vkladnej knižky poručiteľky a v priebehu konania nepredložil žiadny relevantný doklad preukazujúci, že poručiteľka darovala sumu 330.000,-Sk (9.958,18 eur) tejto náboženskej spoločnosti. V konaní tak bolo preukázané bezdôvodné obohatenie odporcu o dedičský podiel navrhovateľky, ako aj o dedičský podiel, ktorý bol navrhovateľke postúpený časťou dedičov po synovi poručiteľky I. J.. Odporca v odvolacej argumentácii nepoprel, že čiastkou 330.000,-Sk skutočne disponoval a len v rovine jeho tvrdení, a teda bez dôkaznej podpory je jeho obrana o tom, že uvedené finančné prostriedky nikdy nepoužil na vlastné potreby, tieto sa nachádzajú na účte troch zborov náboženskej spoločnosti Svedkovia Jehovovi, postupujúc podľa pokynov jeho matky, čím sa nemohol bezdôvodne obohatiť a čo súčasne zakladá nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie v spore. Odporcovi sa v priebehu celého konania nepodarilo presvedčiť Okresný súd Bratislava I, ale ani Okresný či Krajský súd v Banskej Bystrici, zo záverov ktorých súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal, o naložení s peniazmi patriacimi do dedičstva, v súlade s vôľou poručiteľky R. J.. V žiadnom z týchto konaní nepreukázal, že vôľou poručiteľky bolo poskytnúť uvedené prostriedky ako dar náboženskému spoločenstvu Svedkov Jehovových a odporca svoju dôkaznú núdzu naloženia s uvedenými finančnými prostriedkami, nemohol sanovať ani zotrvávaním na svojich vytrvalých tvrdeniach o jasnom vysvetlení, že peniaze nie sú a neboli v jeho držbe, nikdy ich nepoužil na svoje vlastné potreby, čím sa nemohol bezdôvodne obohatiť, ale že postupoval podľa pokynov matky a v súlade s jej úmyslom poskytnúť ich ako dar náboženskej spoločnosti. Tvrdený úmysel a pokyn matky účastníkov dôkazne nepodložil a svoju dôkaznú núdzu žiadnym dôkazným prostriedkom nevyvrátil. Odvolací súd nemohol vyhovieť ani odvolacím námietkam odporcu v časti priznaného úroku z omeškania, s tvrdením, že ku dňu 23. 4. 2008 mu žiadna povinnosť nevznikla. Omeškanie odporcu s plnením mal preukázané výzvami pôvodných navrhovateľov na plnenie, prevzatými odporcom dňa 20. 3. 2008 a 28. 3. 2008, t.j. potom, ako rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.11.2006, č.k. 12C18/2003-284 nadobudol dňa 26.6.2007 právoplatnosť. Podľa názoru odvolacieho súdu sa odporca už dňom 29. 3. 2008 dostal do omeškania s plnením dlhu čo znamená, že ak súd prvého stupňa priznal navrhovateľke úrok z omeškania z priznanej sumy od podania návrhu na súd, t. j. odo dňa 23. 4. 2008 do zaplatenia, rozhodol správne. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa z dokazovania vykonaného v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) správne ustálil, že vo veci boli splnené podmienky pre priznanie nároku navrhovateľke, odvolací súd vychádzajúc z nepreukázania oprávnenia odporcu disponovať s predmetnou čiastkou a zo základnej zásady rímskeho práva Nemo plus iuris ad alium transfere potest, quam ipse habet (nikto nemôže na druhého preniesť viac práv ako sám má), napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Keďže v rozhodnutí súdu prvého stupňa nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.