Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/84/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108214418 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1108214418.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa F. O., D.. XX.XX.XXXX, D. X, J., Z. F. D., práv. zast. JUDr. Pavol Malich, advokát, Dunajská 25, Bratislava, proti odporcovi Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, zast. JUDr. Oliver Korec, advokát, Záhradnícka 9, Bratislava, o návrhu na priznanie práva na vyrovnanie, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/84/2008-332 zo dňa 23.11.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/84/2008-332 zo dňa 23.11.2015 potvrdzuje. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi na náhradu trov odvolacieho konania 1.781,08 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, k rukám právneho zástupcu odporcu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie vedené pod sp. zn. 28Cb/84/2008 a navrhovatľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 6.238,01 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29.4.2008 domáhal, aby súd určil, že má voči odporcovi právo na peňažný doplatok na každú akciu odporcu vlastnenú navrhovateľom vo výške rozdielu medzi hodnotou jednej akcie Slovenskej poisťovne, a.s. stanovenej na účel zlúčenia ku dňu 31.12.2002 znaleckým dokazovaním na základe dokladov predložených odporcom, a sumou 2.156,55,- Sk, ktorá predstavuje nesprávne určenú hodnotu jednej akcie Slovenskej poisťovne, a.s. pri jej zlúčení s Allianz poisťovňou, a.s., eventuálne aby súd určil, že navrhovateľ má právo na peňažný doplatok vo výške 2.020,45, -Sk na každú jednu akciu vlastnenú odporcom. Navrhovateľ ako dôvod uviedol, že pri zlúčení Slovenskej poisťovne, a.s. so spoločnosťou Allianz poisťovňa, a.s. došlo k protizákonnosti a nesprávnosti postupu pri stanovení hodnoty Slovenskej poisťovne, a.s., v dôsledku čoho aj k nesprávnemu stanoveniu výmenného pomeru, a tým k zmenšeniu majetku a porušeniu práv akcionárov Slovenskej poisťovne, a.s.. Svoj návrh oprel o ustanovenie § 768db Obchodného zákonníka v znení novely č. 657/2007 Z.z. a zákona 659/2007 Z.z. a navrhol súdu, aby v konaní postupoval podľa aktuálneho Obchodného zákonníka, najmä podľa § 218i ods. 8 Obchodného zákonníka. Dňa 01.07.2008 navrhovateľ doručil súdu podanie, ktoré označil ako spresnenie návrhu na začatie konania, v zmysle ktorého žiadal, aby súd určil, že navrhovateľ má voči odporcovi právo na peňažný doplatok na každú akciu odporcu vlastnenú navrhovateľom vo výške stanovenej na základe výsledkov znaleckého stanovenia hodnoty jednej akcie Slovenskej poisťovne, a.s. pre účel zlúčenia s Allianz poisťovňou, a.s. k 31.12.2002 vykonaného v tomto konaní, najmenej však vo výške 1,- Sk, eventuálne, aby súd určil, že navrhovateľ má voči odporcovi právo na peňažný doplatok vo výške 850,58 Sk na každú jednu akciu odporcu vlastnenú navrhovateľom a aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 8,29 % p.a. z peňažného doplatku v určenej výške na každú jednu akciu odporcu od 02.01.2003 do zaplatenia. Súd posúdil podanie navrhovateľa zo dňa 01.07.2008 podľa jeho obsahu a vyhodnotil ho ako čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania a v zmysle § 96 O.s.p., preto súd v časti prevyšujúcej návrh navrhovateľa na doplatenie ceny vo výške 850,58 Sk na každú jednu akciu odporcu vlastnenú odporcom, konanie zastavil. K návrhu sa vyjadril odporca a uviedol, že prejednaniu veci bráni prekážka litispendencie, t.j. skôr začatého konania, nakoľko na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7Cbs/9/2006 prebieha konanie o návrhu navrhovateľa zo dňa 10.12.2003 proti odporcovi o priznanie práva na vyrovnanie vo forme peňažného doplatku podľa § 218i Obchodného zákonníka. V uvedenom konaní navrhovateľ rovnako žiada, aby súd preskúmal primeranosť výmenného pomeru akcií stanoveného v rámci zlúčenia spoločnosti Allianz poisťovňa, a.s. do spoločnosti Slovenská poisťovňa, a.s. a na základe stanoveného primeraného výmenného pomeru priznal navrhovateľovi voči odporcovi právo na vyrovnanie podľa § 218i Obchodného zákonníka. Uznesením zo dňa 06.03.2012 č.k. 28Cb/84/2008-123 súd konanie vedené pod sp. zn. 28Cb/84/2008 prerušil až do skončenia konania vedeného na Ústavnom súde SR o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 37 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. za účelom vyslovenia nesúladu čl. I bodu 81 zákona č. 657/2007 Z.z. a § 768db ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Krajský súd v Bratislave na základe odvolania navrhovateľa uznesením zo dňa 30.08.2012 uznesenie súdu vydané pod č.k. 28Cb/84/2008-123 o prerušení konania zrušil. Uznesením zo dňa 15.11.2012 súd opätovne rozhodol o prerušení konania uznesením pod č.k. 28Cb/84/2008-236 až do skončenia konania vedeného na Ústavnom súde SR. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1Cob/11/2013-252 zo dňa 31.05.2013 na základe odvolania podaného navrhovateľom napadnuté uznesenie o prerušení konania potvrdil. Uznesenie č.k. 28Cb/84/2008-236 nadobudlo právoplatnosť dňa 12.07.2013. Dňa 31.07.2013 navrhovateľ podal voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.05.2013 č.k. 1Cob/11/2013-252 dovolanie. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.06.2014 č.k. 4Obdo/54/2013 bolo dovolanie navrhovateľa odmietnuté. Dňa 29.04.2015 bolo okresnému súdu doručené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 29/2015-16 zo dňa 18.03.2015, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky návrh Okresného súdu Bratislava I na začatie konania o súlade právnych predpisov (o súlade § 768db zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) odmietol s poukazom na skutočnosť, že neboli splnené základné predpoklady na konanie o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko sa všeobecný súd nevysporiadal s námietkou litispendencie vznesenou odporcom a v konaní nie sú vyriešené ešte ani procesné podmienky konania. Návrh Okresného súdu Bratislava I bol preto odmietnutý ako podaný neoprávnenou osobou. Súd prvého stupňa uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že Ústavný súd SR zistil, že v konaní bola podaním odporcu zo dňa 08.09.2008 uplatnená námietka skôr začatého konania, ktorá sa vzťahovala na konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7Cbs/9/2006. Po preskúmaní návrhu podaného na Krajský súd v Bratislave Ústavný súd SR v rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáha priznania práva na vyrovnanie vo forme peňažného doplatku podľa § 218i Obchodného zákonníka, a to na rovnakom skutkovom základe, ako je to v prípade neskôr podaného návrhu na začatie konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 28Cb/84/2008. Toto konanie sa dokonca vedie medzi totožnými účastníkmi konania. V zmysle ustanovenia § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Súd prvého stupňa konštatoval, že v danom prípade je potrebné postupovať podľa ust. § 82 ods. 1 O.s.p. a podľa § 83 O.s.p., podľa ktorého začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. Súd po preskúmaní návrhov na začatie konania vedených na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 28Cb/84/2008 a na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7Cbs/9/2006 zistil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sa navrhovateľ svojím návrhom domáhal zaplatenia peňažného doplatku na každú akciu odporcu vlastnenú navrhovateľom vo výške stanovenej na základe výsledkov znaleckého stanovenia hodnoty jednej akcie Slovenskej poisťovne, a.s. pre účel zlúčenia s Allianz poisťovňou, a.s. k 31.12.2002 vykonaného v tomto konaní, najmenej však vo výške 1,- Sk, eventuálne aby súd určil, že navrhovateľ má voči odporcovi právo na peňažný doplatok vo výške 850,58 Sk na každú jednu akciu odporcu vlastnenú navrhovateľom a aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,29 % p.a. z peňažného doplatku v určenej výške na každú jednu akciu odporcu od 02.01.2003 do dňa zaplatenia. Navrhovateľ svoj návrh opieral o ustanovenie § 218i ods. 2 Obchodného zákonníka. V konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave sa totožný navrhovateľ domáhal návrhom doručeným dňa 10.12.2013 zaplatenia peňažného doplatku v zistenej výške na každú 1 akciu odporcu a zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 8,29 % p.a. z peňažného doplatku v zistenej výške na každú 1 akciu odporcu od 02.01.2003 do zaplatenia. Navrhovateľ svoj návrh opieral o ustanovenie § 218i ods. 2 Obchodného zákonníka. V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ sa svojím návrhom na začatie konania vedeným pod sp. zn. 7Cbs/9/2006 na Krajskom súdu v Bratislave domáha voči totožnému odporcovi priznania práva na vyrovnanie vo forme peňažného doplatku podľa § 218i Obchodného zákonníka na rovnakom skutkovom základe, ako je to v prípade neskôr podaného návrhu na začatie konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 28Cb/84/2008. Z uvedených dôvodov má za to, že konaniu a rozhodnutiu v predmetnej veci bráni prekážka litispendcenie v zmysle ust. § 83 O.s.p., a preto konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p.. Uviedol, že v časti konania, ktoré súd zastavil pre čiastočné späťvzatie návrhu v zmysle § 96, rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. pretože ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. druhej vety, z procesného hľadiska v zásade platí, že navrhovateľ zavinil, že sa muselo konanie zastaviť, a preto je povinný uhradiť trovy konania protistrane, t.j. odporcovi. Vo zvyšnej časti, v ktorej súd konanie zastavil pre litispendenciu, súd rozhodol o trovách konania rovnako v zmysle ust. § 146 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ podal oba návrhy na začatie konania súčasne - návrh na začatie konania na Okresnom súde Bratislava I dňa 29.04.2008 a návrh na začatie konania na Krajský súd v Bratislave dňa 10.12.2003. Navrhovateľ mal teda vedomosť o tom, že návrhy podáva duplicitne. Podaním oboch návrhov na začatie konania tak navrhovateľ spôsobil, že sa konanie vedené na súde pod sp. zn. 28Cb/84/2008 muselo zastaviť pre prekážku litispendencie. Keďže nejde o prípad podľa druhej vety citovaného ustanovenia, navrhovateľovi vznikla povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli odporcovi. Súd prvého stupňa priznal odporcovi náhradu trov konania za jednotlivé úkony právnej pomoci, a to prevzatie a prípravu zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom v roku 2008, pričom vychádzal z hodnoty 525.198,96 Eur = 15.822.143,95,- Sk (vypočítanej ako 7831 akcií po 2.020,45 Sk), teda tarifná odmena vo výške 44.450,- Sk = 1.475,46 Eur + 20 % DPH = 1.770,55 Eur 20 % DPH = 1.770,55 Eur, ako aj priznaný bol režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky - 6,30 Eur, a DPH z režijného paušálu súd navrhovateľovi nepriznal s poukazom na §20a vyhlášky, teda spolu za tento jeden úkon bolo priznaných 1.776,85 Eur. Súd prvého stupňa konštatoval, že základnú tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby súd určil tak, že vychádzal z tarifnej hodnoty veci = navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatňoval voči odporcovi nárok na určenie práva na vyrovnanie formou doplatku za ním vlastnené akcie tak, že odporca bude povinný mu doplatiť sumu určenú znaleckým posudkom, resp. sumu 2.020,45 Sk za každú jednu ním vlastnenú akciu. Navrhovateľ v dotknutom období vlastnil 7831 akcií odporcu. Na základe uvedeného teda súd určil tarifnú hodnotu vecí vo výške 525.198,96,- Eur. Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ síce podaním doručeným súdu dňa 01.07.2008 zmenil petit návrhu tak, že žiadal od odporcu doplatenie 850,58 Sk za jednu akciu a nie 2.020,45 Sk ako v pôvodnom návrhu, napriek tomu súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 2.020,45 Sk za jednu akciu, pretože mal za to, že celým predmetom konania je určenie práva na vyrovnanie formou doplatku v sume určenej znaleckým posudkom, resp. v sume 2.020,45 Sk za jednu vlastnenú akciu, keďže o zastavení konania v časti bolo rozhodnuté až týmto uznesením. Podľa prechodných ustanovení účinných od 1.6.2009 (§ 20a) za úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky patrí advokátovi odmena podľa doterajších predpisov. Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 vyhl. v znení platnom do 31.5.2009 ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa § 9 až 14f o daň z pridanej hodnoty. Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 vyhl. v znení platnom od 1.6.2009 ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že advokátovi - platiteľovi DPH, sa za úkony spojené so zastupovaním navrhovateľa realizované do 31.5.2009 zvýši o DPH len suma odmien za úkony právnej služby, teda DPH sa nepriznáva za náhradu za stratu času, náhradu cestovného ani za režijný paušál. K týmto náhradám možno priznať DPH len za tie, ktoré súvisia s úkonmi uskutočnenými až od 1.6.2009. Ďalej súd priznal odporcovi právo na náhradu trov konania za vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 08.09.2008, za vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu o prerušení konania zo dňa 19.12.2012, za vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu o prerušeniu konania zo dňa 19.06.2012, ako aj za vyjadrenie k dovolaniu zo dňa 23.08.2013. Spolu priznal súd prvého stupňa odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 6.238,01 Eur, ktoré zaviazal zaplatiť navrhovateľa v zmysle vyššie uvedených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Proti tomuto uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ. Poukázal na to, že je pravdou, že skutkový základ oboch konaní je rovnaký. Rozdielny je však právny základ: v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sa navrhovateľ domáha práva na vyrovnanie s poukazom na ust. § 768db a § 218i Obchodného zákonníka, ktorý v čase podania návrhu na Krajskom súde v Bratislave § 768db Obchodného zákonníka nebol platný a ani účinný, a § 218i Obchodného zákonníka taktiež mal podstatne iné znenie. Pritom práve § 768db Obchodného zákonníka a rozdielne znenie § 218i Obchodného zákonníka môžu byť rozhodujúce pre posúdenie existencie aktívnej legitimácie navrhovateľa na priznanie práva na peňažný doplatok a v konečnom dôsledku pre úspech navrhovateľa v konaní. Uviedol, že rozdielny je však aj predmet konania s prihliadnutím najmä na poslednú zmenu petitu, ktorú Krajský súd v Bratislave pripustil uznesením zo dňa 11.11.2015, o ktorom zrejme Okresný súd Bratislava I nemal vedomosť v čase rozhodovania o napadnutom rozhodnutí. Tieto rozdiely vzhľadom na vyššie uvedenú teoretickú zásadu potvrdenú aj judikatúrou vylučujú totožnosť vecí vedených na Krajskom súde v Bratislave a na Okresnom súde Bratislava I, a tým pádom aj použitie § 83 Občianskeho súdneho poriadku. Poukázal tiež na to, že navrhovateľ písomným podaním zo dňa 18.06.2015 navrhol prerušenie konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I podľa § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku až do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave č.k. 7Cbs/9/2006. O tomto návrhu navrhovateľa súd do dnešného dňa nerozhodol, znemožnil tým navrhovateľovi výkon jeho procesných práv a odňal možnosť konať pred súdom. Samotná skutočnosť, že súd prvého stupňa zastavil konanie bez toho, aby rozhodol o predchádzajúcom procesnom návrhu na prerušenie konania je dôvodom na zrušenie napadnutého uznesenia. Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a následne zaťažil konanie vadou podľa § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ s poukazom na analogickú aplikáciu Judikátu R 50/1997 je toho názoru, že zastavenie konania z dôvodu prekážky litispendencie, hoci na takýto postup nebol zákonný dôvod, teda nesprávne posúdenie existencie podmienok konania, je odňatím možnosti účastníka konať pred súdom. Súd totiž tým znemožnil výkon procesných práv navrhovateľa, na ktoré by za riadneho chodu vecí mal právo. Má za to, že súd nerozhodol správne ani o trovách konania. Uviedol, že v prvom rade navrhovateľ sa v tomto konaní domáha určenia výšky doplatku pripadajúceho na každú jednu akciu, a to žalobou podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku vychádzajúc z názoru, že konanie o doplatku podľa § 768db a § 218i Obchodného zákonníka predstavuje osobitný druh určovacej žaloby. Zdôraznil, že navrhovateľom špecifikovaná čiastka 2.020,45 Sk/akcia bola podmienená, a to iba pre prípad, ak by súd nevyhovel primárnemu návrhu navrhovateľa na doplnenie znaleckého dokazovania a neurčil by výšku doplatku podľa nového znaleckého posudku. Navrhovateľ od počiatku primárne žiadal, aby súd stanovil výšku doplatku na základe nového znaleckého dokazovania, t.j. na podklade znaleckého posudku vypracovaného nezávislým znalcom, ktorého súd určí. Z uvedených dôvodov nemôže byť hodnota sporu, pre účel stanovenia výšky náhrady trov konania odvodená od petitu in eventum „na plnenie“, a tým menej od čiastky in eventum 2.020,45 Sk/akcia. Má za to, že súd si svojvoľne vyložil podanie navrhovateľa zo dňa 01.07.2008 ako čiastočné späťvzatie návrhu. Navrhovateľ podaním zo dňa 01.07.2008 nevzal ani čiastočne svoj pôvodný návrh späť. Opravil iba chybu vo výpočte výšky doplatku, ktorej sa dopustil vo svojom pôvodnom návrhu. Od počiatku sa navrhovateľ odvolával na znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilina, ktorý do spisu sám založil. Totiž na základe tohto znaleckého posudku výška doplatku je 850,58 SKK/akcia a nie 2.020,45 Sk/akcia, ale ako je už uvedené vyššie, primárne navrhovateľ od počiatku žiadal, aby súd stanovil výšku doplatku na základe nového znaleckého dokazovania, t.j. znaleckého posudku vypracovaného nezávislým znalcom. V danom prípade podľa názoru navrhovateľa je potrebné aplikovať § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko § 768db a § 218i Obchodného zákonníka stanovujú spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, to znamená, že súd môže, resp. musí z úradnej moci modifikovať návrh navrhovateľa vzhľadom na výsledky dokazovania v konaní. Určenie výšky doplatku je otázka, ktorá vyžaduje vysoko odborné vedomosti, ktoré nemá ani účastník konania a ani súd. Výšku doplatku v konečnom dôsledku je možné ustáliť v konaní iba znaleckým posudkom. Výrok rozhodnutia súdu vydaného v konaní podľa § 768db a § 218i Obchodného zákonníka má účinky erga omnes aj voči ostatným akcionárom v podobnom postavení ako akcionár, ktorý sa domáha práva na doplatok. Teda podľa logiky súdu prvého stupňa by hodnota predmetu konania musela byť tvorená sumou, ktorú odporca by bol povinný vyplatiť z titulu doplatku nielen akcionárovi vedúcemu konanie, ale aj ostatným akcionárom spoločnosti, ktorí sa opierajú o rozhodnutie súdu vydaného v tomto konaní a budú chcieť vyrovnanie od odporcu. Uviedol, že § 218i Obchodného zákonníka navyše dáva možnosť nástupníckej spoločnosti vysporiadať vzťahy s akcionármi tak, že namiesto vyplatenia peňažného doplatku vydá ďalšie akcie. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ sa domnieva, že hodnotu sporu - vzhľadom aj na fázu konania, v ktorom došlo k jeho zastaveniu - nie je možné ustáliť, resp. je možné určiť len s nepomernými ťažkosťami. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania nesprávne právne posúdil vec. Mal postupovať podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. a nie svojvoľným spôsobom vymedziť hodnotu predmetu sporu, ktorý navyše nemá oporu v petite navrhovateľa a ani v právnom predpise. Súd prvého stupňa teda nesprávne právne posúdil vec, keď uložil navrhovateľovi náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca. Zdôraznil, že pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní namietal, že v konaniach vedených pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 28Cb/84/2008 a v konaní vedenom pred Krajským súdom v Bratislave sp. zn. 7Cbs/9/2006 nevystupujú totožní účastníci, zdôraznil, že pôvodnými účastníkmi v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7Cbs/9/2006 bol iba navrhovateľ taktiež v postavení navrhovateľa a odporca taktiež v postavení odporcu. Podaním zo dňa 09.11.2011 navrhovateľ navrhol Krajskému súdu v Bratislave, aby do konania vedeného pod sp. zn. 7Cbs/9/2006 na strane navrhovateľa vstúpila spoločnosť KOR BUSINESS LTD, 4th Floor, Lawford House, Albert Place, Londýn, UK (ďalej len „spoločnosť KOR BUSINESS LTD“), a to na základe tej skutočnosti, že navrhovateľ (pán F. O.) na spoločnosť KOR BUSINESS LTD zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.09.2011 previedol 50 %-nú časť pohľadávok voči odporcovi uplatnených v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 7Cbs/9/2006. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 7Cbs/9/2006-604 zo dňa 24.01.2012 pripustil, aby do konania na strane navrhovateľa ako navrhovateľ v 2. rade vstúpila spoločnosť KOR BUSINESS LTD. Navrhovateľ ďalej v odvolaní uvádza, že je pravdou, že skutkový základ oboch konaní je rovnaký, rozdielny je však právny základ, nakoľko v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sa navrhovateľ domáha práva na vyrovnanie s poukazom na ustanovenie § 768db a § 218i Obchodného zákonníka. K tomuto uviedol, že právna kvalifikácia nároku navrhovateľa nie je pre súd záväzná, pretože právne posúdenie veci podľa predpisov hmotného práva prináleží súdu. Odporca má za to, že skutočnosť, že navrhovateľ v dotknutých konaniach podriaďuje totožný nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenia zákona, je úplne irelevantná pre posúdenie prekážky skôr začatého konania, nakoľko obe konania majú zachovaný rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Pokiaľ navrhovateľ uviedol, že súd zastavil konanie bez toho, aby rozhodol o predchádzajúcom procesnom návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, čo je dôvodom na zrušenie napadnutého uznesenia poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 83 O.s.p. začatie konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. V zmysle § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastaví. Poukázal tiež na skutočnosť, že v ust. § 83 O.s.p. vyjadrená prekážka veci začatej patrí k podmienkam konania, ktorých nedostatok súdu znemožňuje konať vo veci a rozhodnúť o veci, o ktorej už bolo skôr začaté konanie. Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí alebo kedy táto prekážka vznikla. Vzhľadom na vyššie uvedené odporca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a priznal odporcovi náhradu trov odvolacieho konania. K vyjadreniu odporcu k podanému odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ, poukázal na skutočnosť, že žalobou zo dňa 28.4.2008 sa navrhovateľ domáhal určenia doplatku vo výške, ako vyplynie zo znaleckého dokazovania, iba eventuálne žiadal, aby súd určil, že výška doplatku je 2.025,45 Sk/akcia, pričom túto výšku doplatku odôvodnil obsahom znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilina, ktorý do spisu sám založil. O nejakej žiadosti navrhovateľa o zaplatenie akejkoľvek čiastky nie je v jeho návrhu zo dňa 28.4.2008 žiadna zmienka. Taktiež poukázal na to, že dňa 01.07.2008 spresnil navrhovateľ svoj petit zo dňa 28.04.2008 tak, že znížil čiastku, ktorej sa svojím eventuálnym návrhom na určenie domáhal z 2.025,45 Sk/akcia na 850,58 Sk/akcia a urobil tak preto, lebo doplatok 2.025,45 Sk/akcia, ktorý uviedol v návrhu zo dňa 28.04.2008 nebol od začiatku v súlade s ním predloženým odôvodnením, ale bol len dôsledkom nesprávneho matematického prepočtu navrhovateľa (matematickej chyby). Zo znaleckého posudku, ktorý bol navrhovateľom predložený a o ktorý sa v eventuálnom petite opieral, bolo možné pri správnom výpočte vyvodiť iba čiastku doplatku 850,58 Sk/akcia. Žalobca zdôraznil, že žiadny návrh na zaplatenie nezmenil, ani čiastočne nevzal späť. Navrhovateľ uvádza, že všetky právne úkony účastníkov, ku ktorým došlo po 08.09.2008 boli tak vykonané z dôvodu pochybenia Okresného súdu Bratislava I, teda nemôžu byť pripísané na vrub navrhovateľa ani z hľadiska rozhodovania o trovách konania. A navrhovateľ už vôbec nezavinil nejasnosť zákona, ktorá ho dostala do situácie, že v záujme právnej istoty bol prinútený podať návrh aj na Okresnom súde Bratislava I, na základe novelizovanej právnej úpravy, ktorej novelizácia bola vyvolaná navrhovateľom. Okresný súd Bratislava I taktiež nesprávne stanovil tarifnú hodnotu právneho úkonu s ohľadom na to, že navrhovateľ sa zaplatenia nejakej čiastky (konkrétne 850,58 Sk/akcia) domáhal po prvé až vo svojom podaní zo dňa 01.07.2008, aj to len eventuálne. Z uvedeného dôvodu opätovne žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že v danom prípade nejde o rovnaký predmet konania a že nie sú naplnené podmienky litispendencie s poukazom na ust. § 83 O.s.p., odvolací súd sa s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v plnej miere stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa a má za to, že z predložených listinných dôkazov vyvodil súd prvého stupňa správny právny záver. Je nesporné, že v obidvoch súdnych konaniach, tak v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 28Cb/84/2008 a aj v konaní vedenom pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 7Cbs/9/2008 ide o konanie, v ktorom sa navrhovateľ domáha zaplatenia hodnoty akcie na tom istom skutkovom základe, pokiaľ však ide o rozdielny právny základ, tak toto je z hľadiska posúdenia prekážky začatého konania s poukazom na ust. § 83 O.s.p. irelevantné, keďže právna kvalifikácia nároku žalobcu nie je pre súd záväzná, a preto právne posúdenie veci podľa predpisov hmotného práva prináleží súdu. Pokiaľ súd rozhoduje o nároku na peňažné plnenie, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť uplatnený nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, než ako navrhovateľ navrhuje, prípadne pokiaľ umožňujú výsledky vykonaného dokazovania podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, je povinnosťou súdu tento nárok posúdiť, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia uvedený. Na základe vyššie uvedeného má odvolací súd súhlasne ako odporca za to, že skutočnosť, že navrhovateľ v dotknutých konaniach v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 28Cb/84/2008 a v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7Cbs/9/2006 podriaďuje nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie zákona je úplne irelevantné pre posúdenie prekážku skôr začatého konania, nakoľko obe konania majú zachovaný rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Taktiež z obidvoch súdnych sporov vyplýva, že v predmetnej veci sú aj rovnakí účastníci konania s tým rozdielom, že vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7Cbs/90/2006 bol pribratý ako účastník na strane navrhovateľa aj spoločnosť KOR BUSINESS LTD, a to na tom skutkovom základe, že zmluvu o postúpení pohľadávok z 13.09.2001 previedol navrhovateľ, p. F. O. časť pohľadávok, a to 50 %-nú časť pohľadávok voči odporcovi uplatnených v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7Cbs/9/2006 na túto spoločnosť. Odvolací súd totožne ako súd prvého stupňa poukazuje aj na spisový materiál rozhodnutia Ústavného súdu SR č.k. I ÚS 29/2015-16 zo dňa 18.3.2015, v ktorom bolo konštatované, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáha priznania práva na vyrovnanie finančného doplatku podľa § 218 Obchodného zákonníka, a to na rovnakom skutkovom základe, ako je to v prípade neskôr podaného návrhu na začatie konania na Okresnom súde Bratislava I pod sp. uzn. 28Cb/84/2008 a toto konanie sa vedie medzi totožnými účastníkmi konania. Odvolací súd totožne ako súd prvého stupňa poukazuje na ust. § 82 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu. Podľa § 83 O.s.p. začaté konanie bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že písomným podaním zo dňa 18.6.2015 bol daný opätovný návrh na prerušenie konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. až do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7Cbs/9/2006 a o tomto návrhu navrhovateľa súd nerozhodol a napriek tomu zastavil konanie, čím mu znemožnil výkon jeho procesných práv, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa ust. § 83 O.s.p. začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci, t.j. podmienky konania a podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z ust. § 83 O.s.p. vyplýva, že o prekážke litispendencie hovoríme iba vtedy, ak súčasne prebieha konanie o tej istej veci na dvoch či viacerých orgánoch. Totožnosť veci je daná tzv. totožnosťou subjektov a totožnosťou predmetu konania vyplývajúceho z rovnakého skutku. Totožnosť subjektov znamená totožnosť účastníkov konania bez ohľadu na to, či vystupujú v rovnakých alebo rozdielnych procesných pozíciách a rovnako bez ohľadu na to, či v konaní vystupujú právni zástupcovia účastníkov. V tomto ustanovení je vyjadrená prekážka veci začatej litispendencie, akási podmienka konania, ktorej nedostatok súdu znemožňuje konať vo veci a rozhodnúť vo veci, o ktorej už bolo skôr začaté konanie. Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez ohľadu na to, kedy túto prekážku zistí alebo kedykoľvek táto prekážka vznikla. V takomto prípade vždy konanie zastaví podľa § 104 ods. 1 O.s.p.. Na základe vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že v prípade existencie neodstrániteľnej prekážky konania súd nemôže ďalej vo veci konať, t.j. ani rozhodnúť o procesných návrhoch účastníkov a je povinný konanie zastaviť. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že v danom prípade nedošlo ani k čiastočnému späťvzatiu návrhu vo veci samej podaním zo dňa 2.7.2008, a že navrhovateľ týmto podaním iba opravil svoju chybu vo výpočte výšky doplatkov, ktorej sa dopustil vo svojom pôvodnom návrhu, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že návrhom podaným na súd dňa 29.04.2008 v petite podaného návrhu navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že navrhovateľ má právo na peňažný doplatok na každú jednu akciu odporcu vlastnenú navrhovateľom vo výške rozdielov medzi hodnotou jednej akcie Slovenskej poisťovne, a.s. stanovenej na účel zlúčenia ku dňu 31.12.2002 znaleckým dokazovaním na základe dokladov predložených odporcom sumou 2.156,55 Sk, ktorá predstavuje nesprávne určenú hodnotu jednej akcie Slovenskej poisťovne, a.s., a pri jej zlúčení s Allianz poisťovňou, a.s., eventuálne v prípade, ak súd nevyhovie návrhu navrhovateľa na doplnenie dokazovania navrhol, aby súd určil, že navrhovateľ má voči odporcovi právo na peňažný doplatok vo výške 2.020,45 Sk na každú jednu akciu odporcu vlastnenú navrhovateľom. Výška peňažného doplatku vyplýva z rozdielu priemeru piatich verzií ocenenia akcií Slovenskej poisťovne, a.s. ku dňu 31.12.2002 podľa Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, uvedených vyššie v texte, t.j. 4.177,- Sk na každú jednu akciu Slovenskej poisťovne, a.s. a hodnotu akcie Slovenskej poisťovne, a.s., nesprávne stanovenej pri zlúčení vo výške 2.156,55 Sk na každú jednu akciu Slovenskej poisťovne, a.s., z čoho vyplýva nárok na doplatok vo výške 2.020,45 Sk na každú jednu akciu Slovenskej poisťovne, a.s., vlastnenú navrhovateľom. Z uvedeného petitu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ žiadal, aby súd určil voči odporcovi právo na peňažný doplatok na každú jednu akciu vlastnenú navrhovateľom vo výške rozdielu medzi hodnotou jednej akcie Slovenskej poisťovne, a.s. stanovenej na účel zlúčenia ku dňu 31.12.2002, znaleckým dokazovaním na základe dokladov predložených odporcom a sumou 2.156,55 Sk a na druhej strane eventuálne určil výšku peňažného doplatku 2.025,45 na každú jednu akciu odporcu vlastnenú navrhovateľom, pričom sa odvoláva v súvislosti s takto stanovenou hodnotou jednej akcie na znalecký posudok založený v spise. Je nesporné, že podaním zo dňa 1.7.2008 upravil navrhovateľ petit svojej žaloby, pričom podanie označil ako spresnenie návrhu na začatie konania, v zmysle ktorého žiadal, aby súd určil, že navrhovateľ má voči odporcovi právo na peňažný doplatok na každú akciu odporcu vlastnenú navrhovateľom vo výške stanovenej na základe výsledkov znaleckého stanovenia hodnoty jednej akcie Slovenskej poisťovne, a.s. pre účel zlúčenia s Allianz poisťovňou, a.s. k 31.12.2002 vykonaného v tomto konaní, najmenej však vo výške 1,- Sk, eventuálne aby súd určil, že navrhovateľ má voči odporcovi právo na peňažný doplatok vo výške 850,58 Sk na každú jednu akciu odporcu vlastnenú navrhovateľom a aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 8,29 % peňažného doplatku v určenej výške na každú jednu akciu odporcu od 12.1.2003 do zaplatenia. Pokiaľ súd vychádza zo stanovenej hodnoty jednej akcie, ktorú stanovil samotný navrhovateľ, podľa obsahu podania je zrejmé, že navrhovateľ sa podaním zo dňa 1.7.2008 domáhal zaplatenia hodnoty akcie vo výške 850,58 Sk na každú jednu akciu a sumu, ktorá prevyšovala túto hodnotu zobral podľa obsahu svoje podanie späť. Odvolací súd má za to, že v danom prípade bolo potrebné posúdiť podanie navrhovateľa zo dňa 1.7.2008 ako čiastočné späťvzatie návrhu a súhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa, keď s poukazom na ust. § 96 ods. 1 O.s.p. v časti prevyšujúcej sumu 850,58 Sk za každú jednu akciu konanie zastavil. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že každé podanie účastníka sa v procese posudzuje nie podľa formálnych znakov, ale podľa jeho obsahu. Z obsahu podania navrhovateľa zo dňa 1.7.2005 jednoznačne vyplýva, že hodnota akcie, ktorú žiadal vyplatiť od odporcu je nižšia, ako bolo uvedené v pôvodnom návrhu a že si ocenil jednu akciu sumou 850,58 Sk a nie pôvodne uplatnenou sumou 2.020,45 Sk, tak ako bolo uvedené v pôvodne podanom návrhu. Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľa v súvislosti s priznanými trovami konania, odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa poukazuje na ust. § 146 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa, že súd konanie zastavil pre čiastočné späťvzatie návrhu v zmysle § 96 a rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p.. Taktiež poukazuje na to, že navrhovateľ podal oba návrhy na začatie konania, vedel, že dňa 10.12.2003 podal jeden návrh a 29.04.2008 podal úplne zhodný návrh s tými istými účastníkmi konania na tom istom skutkovom základe. Podaním oboch návrhov na začatie konania tak navrhovateľ spôsobil, že sa konanie muselo zastaviť pre prekážku litispendencie. Pokiaľ ide o trovy konania, odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že základnú tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby bolo treba určiť tak, že bolo treba vychádzať zo sumy, ktorá bola uvedená v pôvodne podanej žalobe, a to zo sumy 2.020,45 Sk za každú jednu akciu vlastnenú navrhovateľom. Vzhľadom na to, že navrhovateľ v dotknutom období vlastnil 7831 akcií odporcu, súd určil tarifnú hodnotu veci sumou 15.822.143,95 Sk, t.j. 525.198,96 Eur. Odvolací súd uvádza, že navrhovateľ síce podaním doručeným súdu dňa 01.07.2008 zmenil petit návrhu tak, že žiadal od odporcu doplatenie 850,58 Sk na jednu akciu a nie 2.020,45 Sk ako v pôvodnom návrhu, napriek tomu súd vychádzal z tarifnej hodnoty vecí 2.020,45 Sk na jednu akciu, keďže aj podľa názoru odvolacieho súdu celým predmetom konania je určenie práva na vyrovnanie formou doplatku v sume určenej znaleckým posudkom, resp. v sume 2.020,45 Sk za jednu vlastnenú akciu, keďže o zastavení konania v časti bolo rozhodnuté až napadnutým uznesením. Z uvedených dôvodov odvolací sú potvrdil rozhodnutie súd prvého stupňa aj v časti týkajúcej sa trov konania. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporcovi náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k podanému odvolaniu zo dňa 07.03.2016 v zmysle ust. § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., keď základná tarifná sadzba predstavuje sumu 1.475,65 Eur a DPH platná v čase vyčíslenia predmetných trov konania predstavuje sumu 295,13 Eur a hodnota paušálnej náhrady v eurách predstavuje sumu 8,58 Eur. DPH platná v čase vyčíslenia tejto režijnej náhrady predstavuje 1,72 Eur. Celková hodnota paušálnej náhrady v eurách vrátane DPH predstavuje 10,30 Eur. Vzhľadom na tú skutočnosť, že odporca bol v rámci odvolacieho konania úspešný, odvolací súd mu priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 1.781,08 Eur a zaviazal navrhovateľa predmetné trovy konania uhradiť k rukám právneho zástupcu odporcu. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.