Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/351/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108214608 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1108214608.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci navrhovateľa: ALEXANDRIA, spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, so sídlom Gorkého 15, Bratislava, IČO: 31 784 348, zastúpeného advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Sliezska 9, Bratislava, IČO: 35 918 225, proti odporcovi: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, IČO: 00 603 147, o zaplatenie 7.123,98 eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 18.2.2013, č.k. 11C/77/2008-141, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 18.2.2013, č.k. 11C/77/2008-141 v napadnutej časti, ktorou bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 7.123,98 eur a vo výroku o trovách konania potvrdzuje. II. V časti priznaných úrokov z omeškania zo žalovanej istiny rozsudok zrušuje a v tejto časti konanie zastavuje. III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 589,28 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 7.123,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 4.019,25 eur od 15.6.2005 do zaplatenia, a úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne z dlžnej sumy 3.104,73 eur od 11.4.2006 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti požadovaného poplatku z omeškania žalobný návrh zamietol. Odporcovi uložil tiež povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 3.841,98 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30.4.2008 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 214.617,- Sk s príslušenstvom titulom nedoplatkov úhrad spojených s užívaním bytu, konkrétne nákladov za dodávku tepelnej energie za roky 2004, 2005 do nebytového priestoru odporcu. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zistil, že odporca je vlastníkom nebytového priestoru o celkovej výmere XXX,XX m2, nachádzajúceho sa v bytovom dome v L. na N.. D. XX, označeného ako „. K.“. Zmluvou zo dňa 1.7.1997 vlastníci bytov a nebytových priestorov založili spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu D. XX C. XX podľa § 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa článku IX bod 5 predmetnej zmluvy, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný bezodkladne oznámiť predsedovi spoločenstva každú zmenu počtu osôb bývajúcich v byte, alebo užívajúcich nebytový priestor (trvajúcu dlhšie ako 30 dní), alebo ďalšie skutočnosti rozhodné pre určenie výšky zálohovej platby za poskytované služby spojené s užívaním bytu, alebo nebytového priestoru. Spoločnosť V., R..K..S.. vykonávala na základe zmluvy na dodávku a odber tepla č. XXXXXXXX, platnej do 31.8.2004, uzavretej medzi spoločnosťou V., R..K..S.. ako predávajúcim a navrhovateľom ako kupujúcim a na základe mandátnej zmluvy č. XXXXKXXXX platnej odo dňa 31.8.2004 do 30.6.2005, uzavretej medzi mandantom - navrhovateľom a mandatárom - spoločnosťou V., R..K..S.., dodávku tepla a teplej úžitkovej vody (zároveň spravovala tieto zariadenia na základe uzavretej mandátnej zmluvy) do priestorov navrhovateľa. Zároveň táto spoločnosť vykonávala aj jednotlivé rozúčtovania odobratého množstva tepla a V. (viď čl. VI bod 1 zmluvy) pripadajúce na jednotlivé byty a nebytové priestory. Táto spoločnosť bola oprávnená vykonávať opravy tepelných zariadení a odstávky energií, a to v priamej súčinnosti s navrhovateľom. Podľa prílohy č. 3 mandátnej zmluvy, jedinou kontaktnou osobou za mandanta oprávnenou objednávať práce na základe zmluvy, posudzovať a schvaľovať výšku nákladov na opravu a údržbu V. (t.j. plynové kotolne) bol A. Š., predseda spoločenstva. Prípadnú odstávku tepla a V. do nebytového priestoru odporcu tak mohol vykonať len poverený pracovník spoločnosti V., R..K..S.. za súhlasu a vedomia zástupcu navrhovateľa (predsedu spoločenstva). Súd tiež zistil, že faktúrou č. XXXXXX zo dňa 31.5.2005 navrhovateľ (podľa vyúčtovania spoločnosťou V., R..K..S..) vyfakturoval odporcovi vyúčtovanie nákladov za poskytnuté služby spojené s užívaním nebytového priestoru a tvorbu fondu prevádzky, údržby a opráv za rok 2004 v celkovej výške 312.104,- Sk , z toho náklady na dodávku Ú. a V. za rok 2004 vo výške 138.187,- Sk (obdobie 1-8.2004 - 86.375,- Sk, 9-12.2004 - 51.812,- Sk). Faktúrou č. XXXXXX zo dňa 27.3.2006 navrhovateľ vyfakturoval odporcovi vyúčtovanie nákladov za poskytnuté služby spojené s užívaním nebytového priestoru a tvorbu fondu prevádzky, údržby a opráv za rok 2005 v celkovej výške 131.411,- Sk, z toho náklady na dodávku Ú. a V. za rok 2004 vo výške 89.440,- Sk. Uvedené vyúčtovania dodávok tepla boli vyhotovené na základe vyúčtovania spracovaného spoločnosťou V., R..K..S., ktorá bola výrobcom a dodávateľom tepelnej energie pre predmetný bytový dom. Odporca v lehote splatnosti neuhradil navrhovateľovi nedoplatok za Ú. a V. za roky 2004-2005 v celkovej výške žalovanej istiny. Takto zistený skutkový stav posúdil súd prvého stupňa právne podľa ust. § 10 ods. 1, 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného v rozhodnom čase, a návrhu navrhovateľa vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny. Zdôraznil, že z vykonaného dokazovania nemal relevantným dôkazom preukázané odstavenie dodávok tepla do nebytových priestorov odporcu v žalovanom období; ak by aj k odstaveniu došlo, toto sa netýkalo dodávok V. (teplej úžitkovej vody); ak by aj k odstaveniu dodávok tepla došlo, toto by nepochybne bolo v rozpore s uzavretými zmluvami a platnými predpismi (nebol daný predpísaný postup - písomná žiadosť oprávnenej osoby, schválenie príslušným útvarom, pokyn na odstavenie tepla) a došlo by k nemu bez vedomia a súhlasu navrhovateľa, napokon aj v rozpore s čl. IX bod 5 Zmluvy o spoločenstve takáto zmena nebola ohlásená predsedovi spoločenstva; spoločnosť V., R..K..S.. riadne vyúčtovala a rozpočítala dodané teplo a V. do priestorov odporcu v súlade s uzavretými zmluvami s navrhovateľom a tento následne nedoplatok riadne faktúrami vyúčtoval odporcovi; odporca nedoplatok za dodané teplo a V. do jeho nebytových priestorov v žalovanej výške doposiaľ neuhradil. Navrhovateľom požadovaný poplatok z omeškania ako nedôvodný zamietol, pretože Občiansky zákonník, ani zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vo svojich ustanoveniach neupravuje povinnosť vlastníka nebytového priestoru, ktorý má dlh na platbách za dodávku služieb spojených s užívaním nebytového priestoru, aby v prípade jeho omeškania s platbami bol povinný platiť poplatok z omeškania. Podľa súdu prvého stupňa navrhovateľ nepochybne svojím žalobným nárokom skutkovo popísaným v žalobnom návrhu, žiadal, aby súd uložil odporcovi zaplatiť mu sankciu za jeho omeškanie s platením platieb za roky 2004,2005. Navrhovateľ týmto (aj keď sankciu nesprávne podriadil pod poplatok z omeškania) jasne deklaroval, že okrem istiny požaduje aj jej príslušenstvo (sankciu za omeškanie, ktorú len nesprávne označil za poplatok z omeškania). Za daného stavu mal súd potom za to, že je možné navrhovateľovi priznať zákonný úrok z omeškania z dlžných súm, nakoľko bolo nepochybné, že odporca je v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Preto priznal navrhovateľovi okrem žalovanej istiny aj príslušný úrok z omeškania s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z.. O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol neúspešný v len nepatrnej časti (tá podľa judikatúry predstavuje spravidla 5 -10 % zo žalovanej sumy, v danom prípade bol navrhovateľ úspešný v celej časti istiny a neúspešný len v časti žaloby, v ktorej požadoval poplatok z omeškania) priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu a odvolanie voči rozsudku vo výške 854,40 eur a náhradu trov právneho zastúpenia za 11 úkonov právnej služby podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 2.987,58 eur. Proti tomuto rozsudku (v jeho vyhovujúcej časti - posudzujúc podanie podľa jeho obsahu - § 41 ods. 2 O.s.p.) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Namietol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.); skutkové zistenie je nesprávne v tom, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.). Zdôraznil, že oproti „prvému“ konaniu pred prvostupňovým súdom nevyšli najavo žiadne iné ďalšie rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenené, zreteľne protichodné rozhodnutie. Opis a preukázanie vtedajšieho skutkového stavu ostalo totožné, nezmenené, neboli vykonané žiadne dôkazy zo strany navrhovateľa, ktoré by odôvodňovali takúto zmenu. Odôvodneniu rozsudku chýba presvedčivosť a v konečnom dôsledku skĺzava do roviny svojej nepreskúmateľnosti. Prioritne bolo povinnosťou navrhovateľa uniesť dôkazné bremeno vo veci. Dôkaz predložený odporcom bol vzápätí vyvrátený dôkazom navrhovateľa - listom predsedu spoločenstva zo dňa 9.9.2004, z ktorého vyplýva, že on príkaz na zastavenie dodávok tepla do nebytového priestoru odporcu nedal. Tento dôkaz navrhovateľa nemožno bezvýhradne prijať, nakoľko možno len usúdiť, že tieto dôkazy môžu vzbudzovať len pochybnosť o danej skutočnosti a je na súde, aby ustálil dokazovaním hodnovernosť dôkazu. Minimálne spoločnosť V. R..K..S.. mala vedomosť o odpojení, uzavretí prívodu tepla (V.) do nebytového priestoru. Odporca má za to, že dôkazné prostriedky predložené v konaní nie jednoznačne svedčia v prospech navrhovateľa, lebo odporcom predložené dôkazy spochybňujú ich hodnovernosť a výlučnosť korektného a nespochybniteľného zaznamenania vtedajšieho skutkového stavu, a teda ako také neosvedčujú dôvodnosť nároku uplatneného navrhovateľom. Čo sa týka priznaného úroku z omeškania, namietol, že súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi viac, než čoho sa domáhal, keďže navrhovateľ žiadal o priznanie poplatku z omeškania. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok zrušil, žalobu zamietol a zaviazal navrhovateľa povinnosťou nahradiť odporcovi trovy konania. Navrhovateľ nepodal proti rozsudku (jeho zamietajúcej časti) odvolanie. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu (vyjadrenie bolo doručené odporcovi odvolacím súdom dňa 21.9.2015). Rozsudok považuje za vecne správny, vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, bol správne právne posúdený a podrobne odôvodnený v plnom súlade s názorom odvolacieho súdu. V konaní pred prvostupňovým súdom nebolo preukázané, kedy zápis v denníku kotolne vznikol a kto ho do denníka zapísal. Do 1.6.2005 tento zápis nebol nikomu známy. Ak by tento zápis skutočne vznikol 1.1.2003 a vykonal by ho pracovník spoločnosti V. R..K..S.., je prakticky nemožné, aby o tom táto spoločnosť viac ako dva roky nevedela a túto skutočnosť nepoužila pri rozúčtovaní tepla. Vzhľadom na veľkosť nebytového priestoru by sa prerušenie dodávky tepla muselo jednoznačne prejaviť na spotrebe tepla v celom objekte (v roku 2003 táto spotreba bola o niečo vyššia ako v roku 2002). Odstavenie od dodávky by bolo možné len na základe pokynu nadriadeného pracovníka spoločnosti V. R..K..S.., avšak zo svedeckej výpovede J.. M. vyplynulo, že si na taký pokyn nepamätá. Ďalším predloženým dôkazom odporcu bol záznam z obhliadky zo dňa 30.6.2005, ktorá bola iniciovaná pracovníkmi odporcu. V zázname je konštatované uzavretie samostatnej riadiacej jednotky na M., ale nie na základe skutočného stavu samostatnej riadiacej jednotky, ale len na základe zápisu v denníku kotolne zo dňa 1.1.2003. To, že táto obhliadka a samotný zápis bol účelový, potvrdzuje aj skutočnosť, že zástupcovia navrhovateľa tento odmietli podpísať. Navrhovateľ sa stotožňuje aj s právnou úvahou súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa príslušenstva vymáhanej istiny. Žiadal odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a navrhovateľovi priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške vyčíslenej ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu V replike k vyjadreniu navrhovateľa odporca uviedol, že predmetom konania je zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania služieb za roky 2004 a 2005, konkrétne za dodávku tepla (vo vyúčtovaní je uvedená položka „dodávka Ú. a V.“) do nebytového priestoru. Z ďalších položiek s nulovou spotrebou („ohrev V., studená voda na ohrev“) je zrejmé, že teplo na ohrev teplej úžitkovej vody dodávané ani účtované nebolo. Skutočnosť, že nebytový priestor je prázdny a nevyužívaný, bola navrhovateľovi v čase vykurovacej sezóny 2004 a 2005 známa, keďže spor za teplo vznikol už pri vyúčtovaní za r. 2003. Reklamáciu odporcu navrhovateľ neuznal najskôr tvrdiac, že mu odstavenie nebytového priestoru od tepla nebolo oznámené. Neskôr, po potvrdení V., že síce priestor nebol od ústredného vykurovania domu odpojený fyzicky, ale na telefonickú žiadosť predsedu spoločenstva energetik spoločnosti uzavrel rozvod Ú. na prívode do nebytového priestoru, navrhovateľ tvrdil, že ide o „ničím nepodložené a vymyslené, nehorázne a hlúpe tvrdenie“. Súčasne však poukazoval na správnosť vyúčtovania predloženého dodávateľom tepla, ktorý ako jediný môže vedieť kedy a ktorý rozvod Ú. odstaví. Navrhovateľ používal argumenty, ktoré mu vyhovovali. Zmluva o spoločenstve neobsahuje žiadne ustanovenie upravujúce spôsob, akým má majiteľ nebytového priestoru oznámiť predsedovi zmeny a skutočnosti dôležité pre určenie výšky zálohovej platby za poskytované služby. Odporca pripúšťa, že pri vyúčtovaní za rok 2003 mohlo byť sporné, kedy a ako o nevykurovaní nebytového priestoru informoval navrhovateľa, avšak najneskôr od podanej reklamácie navrhovateľ touto informáciou disponoval, a napriek tomu bezdôvodne účtoval odporcovi náklady na teplo aj za rok 2004 a 2005. Spochybňovanie zápisu v denníku kotolne nie je na mieste, lebo tento zápis v zmysle vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce č. XX/XXXX môže urobiť len pracovník prevádzkovateľa kotolne. Odporca k denníku prístup nemal a dodávateľ tepla - prevádzkovateľ kotolne, nemal motív urobiť tento zápis dodatočne. To, že zo svedeckých výpovedí na pojednávaní vyplynulo, že nebol dodržaný postup pre odstavenie dodávky tepla ešte neznamená, že dodávka tepla skutočne odstavená nebola (tak ako uviedli svedkovia, uplynul už nejaký čas a na túto skutočnosť si nepamätali). K argumentácii o nezmenenej spotrebe tepla oproti predchádzajúcim rokom odporca uviedol, že mnohí vlastníci bytov prechádzali na vlastné zdroje tepla postupne. Do nebytového priestoru bolo teplo dodávané len 11 hodín denne, do bytov 18 hodín denne. Nebytový priestor sa nachádzal pod zemou s minimálnymi tepelnými stratami, čiže odporca mohol dlhodobo doplácať za nedodané teplo, keďže jednotlivé byty a nebytové priestory neboli vybavené pomerovými meračmi na zistenie skutočne dodaného tepla. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie na pojednávaní, na ktorom zástupca odporcu zotrval na všetkých odvolacích námietkach. Nevedel sa však vyjadriť k otázke súdu, prečo nebol dodržaný riadny postup pre odstávku dodávky tepla a teplej vody do jeho nebytových priestorov v zmysle zmluvy o spoločenstve vlastníkov v tomto bytovom dome. Nevedel sa vyjadriť ani k tomu, prečo sa nedodržali príslušné ustanovenia, keď už v roku 2003 bol medzi stranami spor či bolo alebo nebolo dodané teplo do nebytových priestorov. Uviedol, že medzi účastníkmi konania nebol vedený spor aj za rok 2003 z obdobných dôvodov. Žiadal, aby odvolací súd v celom rozsahu zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a prizná odporcovi náhradu za súdny poplatok za podané odvolanie. Právny zástupca navrhovateľa pred odvolacím súdom uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia. Dodal, že spotreba tepla a V. nebola odporcovi účtovaná za rok 2003 z dôvodu premlčania tohto nároku. Namietol, že podaním zo dňa 22.10.2015 odporca doplnil svoje odvolanie viac ako rok po uplynutí odvolacej lehoty, k čomu doložil aj listinné dôkazy. Žiada, aby odvolací súd neprihliadol na tieto dôkazy, ktoré boli predložené po skončení dokazovania v prvostupňovom konaní (dokazovanie bolo skončené dňa 18.2.2013 - čl. 134). Zdôraznil, že odporca neuniesol dôkazné bremeno, že sporný nebytový priestor nebol v rozhodnom čase vykurovaný, ani že bol skutočne odpojený od elektrickej energie, ani to, že v prípade odpojenia od elektrickej energie by nebolo možné realizovať dodávku tepla. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu. Štatutárny zástupca navrhovateľa uviedol, že v rozhodnom období neboli v bytovom dome, resp. v nebytových priestoroch umiestnené merače tepla, a preto sa náklady rozúčtovávali podľa kubatúry priestorov. Právny zástupca navrhovateľa odvolaciemu súdu predložil úplnú zmluvu o spoločenstve vlastníkov zo dňa 1.7.1997, ktorá v súdnom spise nebola založená v celom znení, kde sa konkrétne v článku XII. bode 3. rieši spôsob rozúčtovania skutočných nákladov za poskytnuté plnenia (podľa nameraných hodnôt a kubatúry priestoru za dodávku tepla). Odvolací súd po vyhodnotení dokazovania vykonaného na súde prvého stupňa a na základe odvolacích námietok odporcu preskúmal správnosť postupu súdu prvého stupňa, ako aj jeho skutkových a právnych záverov v napadnutom rozsudku. Zistil, že rozsudok čo do priznanej istiny a náhrady trov konania je správny. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa považoval odvolací súd za postačujúce pre rozhodnutie vo veci a z týchto zistení vyvodené skutkové závery za správne. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, priebeh konania opísal primeraným spôsobom, uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právny predpis, ktorý aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorého vyvodil svoje právne závery. Svoje právne závery aj náležitým spôsobom vysvetlil. Aj o náhrade trov konania rozhodol súd správne a v súlade so zákonom. S odôvodnením súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa preto v týchto častiach plne stotožňuje aj odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolacie námietky odporcu týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávnych skutkových zistení a nepreskúmateľnosti rozsudku nie sú opodstatnené. Navrhovateľ riadne preukázal dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie nedoplatkov nákladov za dodávku tepelnej energie za roky 2004, 2005 do nebytového priestoru odporcu a odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o správnosti záverov súdu prvého stupňa v tomto smere. Naproti tomu odporca nepredložil v konaní pred súdom prvého stupňa žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že mu nebolo v žalovanom období dodávané teplo do jeho nebytového priestoru, z čoho vyvodzuje, že mu ani nevznikla povinnosť úhrady vyúčtovaných nedoplatkov. Neuniesol teda dôkazné bremeno, ani bremeno tohto svojho tvrdenia, ako správne skonštatoval súd prvého stupňa. Odvolací súd zdôrazňuje, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol záväzkovo-právny vzťah zo zmluvy o založení spoločenstva, ako aj zákonný vzťah zo zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Navrhovateľ svoje povinnosti riadne plnil a jeho postup pri rozúčtovaní dodávky tepla bol v súlade so zákonom a zmluvnými podmienkami dohodnutými medzi účastníkmi konania. V konaní bolo preukázané, že predmetný nebytový priestor odporcu nikdy nebol odpojený od vykurovania právne relevantným spôsobom, teda s vedomím a súhlasom navrhovateľa. Dohodnutý postup nebol dodržaný. Pokiaľ by skutočne aj došlo k odstaveniu dodávky tepla do nebytového priestoru odporcu v žalovanom období, išlo by o svojvoľnú odstávku (neohlásenú a neschválenú). Navrhovateľ preto nemal žiaden dôvod na to, aby zmenil rozúčtovanie dodávok tepla inak, ako bolo dohodnuté v zmluve o spoločenstve vlastníkov (v článku XII. bode 3. písm. a) a odporca musí splniť svoju zmluvnú povinnosť a vyúčtované nedoplatky za roky 2004, 2005 uhradiť navrhovateľovi. Odvolací súd preto rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v uvedených napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil. Za dôvodnú námietku odporcu považuje odvolací súd len námietku, že súd prvého stupňa priznaním úroku z omeškania navrhovateľovi mu priznal viac, než čoho sa tento domáhal. Ako vyplýva z obsahu spisu, v návrhu na začatie konania sa navrhovateľ pôvodne domáhal okrem priznania istiny aj úroku z omeškania. Na pojednávaní konanom dňa 13.5.2009 pred súdom prvého stupňa (č.l. 64) však právny zástupca navrhovateľa výslovne uviedol, že žalobný návrh v časti úrokov z omeškania berie späť. Zároveň zmenil žalobný petit tak, odporca má byť zaviazaný (okrem istiny) aj k úhrade poplatku z omeškania vo výške 2,5 % denne z dlžnej sumy. Súd prvého stupňa v prítomnosti zástupcov účastníkov konania uznesením zmenu návrhu pripustil, ale opomenul rozhodnúť o čiastočnom zastavení konania čo do úrokov z omeškania postupom podľa § 96 O.s.p.. Pokiaľ napriek tejto skutočnosti súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi okrem istiny vo výške 7.123,98 eur aj úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 4.019,25 eur od 15.6.2005 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 7 % ročne z dlžnej sumy 3.104,73 eur od 11.4.2006 až do zaplatenia, rozhodol zjavne nesprávne nad rámec žalobného návrhu navrhovateľa. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu, ako aj na odvolacom pojednávaní žiadal odvolací súd, aby potvrdil rozsudok v celom rozsahu, t.j. aj v časti priznaného úroku z omeškania. Podľa tohto jeho úkonu akoby zobral svoje čiastočné späťvzatie žaloby späť. V tejto súvislosti však treba uviesť, že späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v časti priznaného úroku z omeškania a konanie v tejto časti sám zastavil (§ 96 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 3 O.s.p., keď mal za to, že navrhovateľ bol v odvolacom konaní neúspešný v len nepatrnej časti (v časti nekapitalizovaného - nevyčísleného úroku z omeškania). Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 7.4.2016 vyčíslil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. a žiadal odvolací súd, aby mu bola priznaná náhrada za 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava veci v roku 2014, vyjadrenie k odvolaniu odporcu (podané jeho predchádzajúcim právnym zástupcom) a účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 5.4.2016, spolu vo výške 883,74 eur. Odvolací súd mu priznal náhradu len za dva úkony právnej služby - písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 28.5.2013 k odvolaniu odporcu a účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 5.4.2016 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom do 30.6.2013 a § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení; ďalej len vyhláška) spolu vo výške 589,28 eur. Základom pre výpočet hodnoty úkonu právnej služby bola suma 7.123,98 eur, a preto priznaná náhrada pozostáva z tarifnej odmeny advokáta 2x 237,34 eur = 474,68 eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky), z náhrady výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky, tzv. režijný paušál vo výške 7,81 eur (v roku 2013) a vo výške 8,58 eur (v roku 2016), spolu vo výške 16,39 eur. Keďže právny zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH, zvyšuje sa odmena a náhrada o 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), t.j. o sumu 98,21 eur. Náhradu za úkon - prevzatie a príprava veci v roku 2014 odvolací súd navrhovateľovi nepriznal, pretože zmenu svojho právneho zastúpenia neodôvodnil žiadnou významnou skutočnosťou, pre ktorú by k nej muselo dôjsť. Preto tento úkon právnej služby nepovažoval odvolací súd za účelne vynaložený a navrhovateľ ho tak musí znášať zo svojho. Zaťaženie jeho náhradou by bolo voči neúspešnému účastníkovi konania aj nespravodlivé. Odporca je v zmysle § 149 O.s.p. povinný zaplatiť trovy odvolacieho konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený v V. L., C..R.., Č.. Ú. A. R.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.