Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/346/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108230260 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1108230260.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: U.. W. K. T.., I. I. E. XXX, E. A. E. A., Č. X., zastúpeného advokátom O.. L. D., D. XXX, E., Č. X., proti odporcovi: Slovenská X., K. A. D. D. A. S. S., Ž. E.. XX, I., o náhradu škody a nemajetkovú ujmu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 2.3.2012, č.k. 12C/160/2008-70, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 2.3.2012, č.k. 12C/160/2008-70 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa doručený súdu dňa 23.6.2008, ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. na zaplatenie sumy 141.600,- Sk so 14 % úrokom z omeškania od 1.1.1993 do zaplatenia a 5.664,- Sk z titulu náhrady škody a zaplatenia 500.000,- Sk z titulu nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný postup v konaní Okresného súdu v Lučenci sp. zn. 10C 92/1991. Navrhovateľ svoj návrh odôvodil tým, že je autorom vynálezu Z. XX XX - XX, ktorý bol zapísaný Úradom pre vynálezy a objavy v Prahe pod č. XXXXXX dňa 8.9.1982 a svoje autorské práva uplatnil voči Y. P. št. p. na Okresnom súde v Lučenci v konaní o zaplatenie odmeny za využívanie vynálezu vedenom pod sp. zn. 10C 92/91. Návrh na zaplatenej odmeny za využívanie vynálezu bol podaný na súde v roku 1991 a pre prieťahy v súdnom konaní ani po 10 rokoch, napriek opakovaným výzvam nebol vypracovaný znalecký posudok a konanie bolo v roku 2006 z dôvodu zániku Y. P. št. p., zastavené. Bol toho názoru, že v konaní o zaplatenie odmeny za využívanie vynálezu by bol býval úspešný, pretože jeho patent bol registrovaný a jeho využívaním v inej organizácii mu bola odmena vyplatená. Nečinnosťou Okresného súdu v Lučenci a prieťahmi v konaní sp. zn. 10C 92/91 mu vznikla škoda zodpovedajúca uplatňovanej odmene za využívanie vynálezu vo výške 141.600,- Sk, ktorej náhrady sa v tomto konaní domáhal. Zároveň sa domáhal zaplatenia súdneho poplatku vo výške 5.664,- Kčs, zaplateného v konaní sp. zn. 10C 92/91 a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 500.000,- Sk ako morálnej ujmy, ktorá mu vznikla psychickým vyčerpaním z prieťahov v súdnom konaní, obavou z nepriaznivého výsledku sporu a za to, že súdom priznanú odmenu mohol za 20 rokov zhodnotiť a nakladať s ňou. Odporca žiadal návrh zamietnuť. Bol toho názoru, že nárok navrhovateľa je potrebné posudzovať podľa zákona č. 58/1969 Zb., účinného do 1.7.2004, vzhľadom k tomu, že k nesprávnemu úradnému postupu v konaní Okresného súdu v Lučenci sp. zn. 10C 92/91, došlo v čase jeho účinnosti. Namietal, že v konaní nie sú splnené podmienky pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., nebol preukázaný nesprávny úradný postup Okresného súdu v Lučenci v konaní sp. zn. 10C 92/91, pretože Občiansky súdny poriadok neupravuje pre súd žiadne lehoty na skončenie súdneho konania. Pre rozhodnutie súdu je potrebné zistiť skutkový stav a v konaní vedenom na Okresnom súde v Lučenci v konaní sp. zn. 10C 92/91 išlo o zložitú vec, kedy aj výber znalca bol zložitý. Konanie bolo z dôvodu konkurzu prerušené od 18.12.1997 a nemohlo prebiehať. Bol toho názoru, že súd v konaní o náhradu škody nemôže konštatovať prieťahy v konaní, to prináleží Ústavnému súdu SR, na ktorý sa navrhovateľ mohol vo veci prieťahov v konaní obrátiť. Namietal tiež, že nie sú splnené ani ďalšie 2 podmienky pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., škoda a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Škodu uplatňovanú v tomto navrhovateľ videl v súdom nepriznanej odmene za využívanie vynálezu v súdnom konaní vedenom na Okresom súde v Lučenci sp. zn. 10C 92/91, čo podľa jeho názoru nie je škodou. Nemožno totiž automaticky predpokladať, že uplatnením nároku na súde bude navrhovateľ v konaní aj úspešný a je otázne, či súdom priznaná odmena by bola aj navrhovateľom reálne vymožená vzhľadom na nesolventnosť Y. P. št. p.. Namietal aj navrhovateľom uplatnenú nemajetkovú ujmu, pretože zákon č. 58/1969 Zb. takýto inštitút neupravoval a navrhovateľ za nemajetkovú ujmu označil ušlý zisk. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa zistil nasledovný skutkový stav: Navrhovateľ je majiteľom autorského osvedčenia č. XXXXXX zo dňa 7.9.1982, vydaného Úradom pre vynálezy a objavy v Prahe, prihláška vynálezu Z. XX XX - XX. Navrhovateľ dňa 23.4.1991 požiadal Y. Š.. Z.. P. o zahájenie zmierovacieho konania podľa vyhl. č. 106/1972 Zb. za účelom vyplatenia odmeny za využívanie jeho vynálezu vo výške 120.000,- Kčs za 1. rok jeho využívania a 24.600,- Kčs za jeho využívanie po dobu dlhšiu ako 5 rokov. Zo zápisnice zo zmierovacieho konania medzi navrhovateľom a Y. Š.. Z.. P. zo dňa 5.6.1991 súd zistil, že Y. Š.. Z.. P. nevedel o využívaní patentu navrhovateľa, kúpil projekty od K. Y. ako patentovo čisté, navrhol navrhovateľovi jednorazovú odmenu 10.000,- Kčs, s čím navrhovateľ nesúhlasil a navrhol spor postúpiť súdu. Zmierovacie konanie bolo ukončené bez uzavretia zmieru. Navrhovateľ podaním zo dňa 26.6.1991 uplatnil na Okresnom súde v Lučenci nárok na odmenu za využitie vynálezu od Y. Š.. Z.. P. vo výške 141.600,- Kčs. Zo súdneho spisu Okresnom súde v Lučenci, sp. zn. 10C 92/91, súd zistil, že dňa 4.7.1991, bol súdu v zmysle § 127 ods. 1 zákona č. 84/1972 Zb. postúpený spor navrhovateľa proti Y. Š.. Z.. P., o vyplatenie odmeny za využívanie vynálezu navrhovateľa č. XXXXXX. Prvé pojednávanie vo veci sa konalo dňa 30.12.1991 a bolo odročené z dôvodu neprítomnosti odporcu na termín 14.1.1992. Pojednávanie dňa 14.1.1992 bolo odročené s tým, že účastníkom konania bolo uložené doručiť písomné stanovisko k otázke technických problémov využitia vynálezu. Dňa 23.10.1992 súd požiadal navrhovateľa o oznámenie mien a adries znalcov, ktorí podávali posudky týkajúce sa odmien za zlepšovacie návrhy v jeho veciach, pretože v obvode Krajského súdu Banská Bystrica nebol zistený znalec, ktorý by bol spôsobilý vo veci podať znalecký posudok. Navrhovateľ zoznam znalcov súdu doručil dňa 6.11.1992 a súd uznesením, právoplatným dňa 12.11.1993, vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru patenty a vynálezy. Vykonaním znaleckého úkonu súd poveril U.. K. X. zo Žiliny. Úlohou znalca bolo v lehote 90 dní určiť výšku odmeny prislúchajúcu navrhovateľovi za využívanie vynálezu č. XXXXXX s prihliadnutím na výšku spoločenského prospechu a dobu využívania vynálezu. Znalec v súdom stanovenej lehote znalecký posudok nepodal, dňa 8.4.1994 a 17.5.1994 požiadal o predĺženie lehoty na podanie posudku. Súd urgoval znalca na podanie znaleckého posudku dňa 10.5.1995, 7.5.1997, 13.10.1997, 28.7.2003. Manželka znalca dňa 18.9.2003 súdu oznámila, že jej manžel má dlhodobo zlý zdravotný stav v dôsledku mozgovej príhody zo dňa 4.6.2002, v dôsledku ktorej je od 4.6.2003 plne invalidným a je nespôsobilý vykonávať znaleckú činnosť, a vrátila súdu spisový materiál bez podania znaleckého posudku. Súd dňa 9.10.2003 uvedené oznámil navrhovateľovi a vyzval ho, aby súdu oznámil, či na návrhu trvá. Navrhovateľ podaním zo dňa 29.2.2004 podal sťažnosť na prieťahy v konaní na Ministerstvo spravodlivosti SR a podaním zo dňa 1.3.2004 podal sťažnosť na prieťahy v konaní na súd. Predseda Okresného súdu v Lučenci podal na zákonného sudcu v tejto veci návrh na disciplinárne konanie. Podľa výpisu z obchodného registra Y. Š.. Z.. P., bol na túto spoločnosť dňa 29.12.1998, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51-24K 414/98 zo dňa 18.12.1998, vyhlásený konkurz. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51-24K 414/98-559 zo dňa 16.9.2004, právoplatným dňa 3.11.2004, bol konkurz na majetok úpadcu ZŤS št. p. Lučenec, po splnení rozvrhového konania, zrušený. Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. Pš 45/S, 27Exre/119/2004 zo dňa 23.6.2005, právoplatným dňa 8.8.2005, bol Y. Š.. Z.. P. vymazaný z obchodného registra. Uznesením Okresného súdu v Lučenci č. k. 10C 92/1991-73 zo dňa 20.1.2006, právoplatným dňa 5.9.2006, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co 151/06-82 zo dňa 26.6.2006, bolo konanie o návrhu navrhovateľa na odmenu za využitie vynálezu od Y. Š.. Z.. P., podľa § 107 ods. 4 O.s.p., zastavené. Súd prvého stupňa konštatoval, že sa stotožnil s námietkou odporcu, že uplatnený nárok je potrebné posudzovať podľa zákona č. 58/1969 Zb. účinného do 1.7.2004, nakoľko k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť prieťahmi v konaní vedenom na Okresného súdu v Lučenci sp. zn. 10C 92/1991 o priznanie odmeny za využívanie vynálezu navrhovateľa č. XXXXXX od Y. Š.. Z.. P., začatého dňa 4.7.1991, po nariadení znaleckého posudku uznesením, právoplatným dňa 12.11.1993, teda za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb.. S poukazom na § 18 ods. 1, 2, § 27 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. účinného do 1.7.2004, súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol s tým, že podľa platnej judikatúry za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj nečinnosť štátneho orgánu, ak jeho úkony nie sú vykonávané vôbec, alebo v určitej lehote, či v lehote primeranej zodpovedajúcej právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 60/2003 a sp. zn. 3 Cdo 134/2003), ale samotná dĺžka konania neoprávňuje záver o zodpovednosti štátu za vznik škody. Súd sa pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu v konaní vednom na Okresnom súde v Lučenci sp. zn. 10C 92/1991 stotožnil s námietkou odporcu, že Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) neupravuje pre súd žiadne lehoty na skončenie súdneho konania a súd v konaní o náhradu škody za nesprávny úradný postup súdu pre prieťahy v konaní nie je oprávnený konštatovať prieťahy v konaní. To prináleží Ústavnému súdu SR, na ktorý sa navrhovateľ neobrátil. Konanie vedené na Okresnom súde v Lučenci sp. zn. 10C 92/1991 od 18.12.1997 nemohlo prebiehať, bolo prerušené zo zákona z dôvodu konkurzu, a preto k prieťahom v konaní prísť nemohlo. Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje ani pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Keďže zákon č. 58/1969 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku (ďalej len OZ) predpisom špeciálnym, ustanovenia OZ sa použijú vtedy, keď špeciálny zákon nemá vlastnú úpravu. V prípade pojmu škody a jej náhrady je preto potrebné použiť ust. § 442 OZ, v zmysle ktorého škoda predstavuje vo všeobecnosti ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Podľa OZ sa uhrádza skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo, t.j. ušlý zisk. Navrhovateľ za škodu vzniknutú mu nesprávnym úradným v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Lučenci sp. zn. 10C 92/1991 označil súdom nepriznanú odmenu za využívanie jeho vynálezu vo výške 141.600,- Sk a zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania z dôvodu zastavenia súdneho konania pre zánik Y. Š.. Z.. P.. Súd sa stotožnil s námietkou odporcu, že nepriznanie odmeny za využívanie vynálezu v súdnom konaní nie je škodou navrhovateľa, pretože nemožno automaticky predpokladať, že uplatnením nároku na súde bude navrhovateľ v konaní aj úspešný a úspešný v uplatnenom rozsahu, a súčasne, že súdom prípadne priznaná odmena by bola aj navrhovateľom reálne vymožená, vzhľadom na nesolventnosť Y. P. št. p., v dôsledku ktorej sa dostal do konkurzu a zanikol. Keďže súd v konaní dospel k záveru, že nie je splnená podmienka nesprávneho úradného postupu ani podmienka škody, neexistuje ani podmienka príčinnej súvislosti pre úspešné uplatňovanie práva na náhradu škody. Čo sa týka nároku navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy, zákon č. 58/1969 Zb. uvedený nárok neupravuje, a preto v prípade správneho označenia pasívne legitimovaného odporcu by navrhovateľ nebol úspešný. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V odvolaní ako odporcu označil Slovenskú republiku, Ministerstvo spravodlivosti SR. V podstate namietol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil a jeho žalobe vyhovel. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd jeho návrh zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie odporcu. Zdôraznil, že Ministerstvo spravodlivosti SR je súčasťou štátu a tento štát malo v tomto konaní zastupovať. Navrhovateľ sa domnieva, že Slovenská republika, aj keď nebola písomne označená v celom názve, ale len písmenami SR, bola ako žalovaný štát označená. Za nesprávny úradný postup považuje navrhovateľ postup Okresného súdu v Lučenci, kde od roku 1991 do roku 1997 ako orgán štátu nezaistil navrhovateľovi spravodlivý rozsudok. Postupom súdov Slovenskej republiky bolo porušené právo navrhovateľa na vybavenie veci v primeranej dobe, keď súdne konanie trvá viac ako 21 rokov. Jeho záležitosť nebola slovenskými súdmi prejednaná ani spravodlivo, ani včas. V súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Lučenci pod sp. zn. 10C 92/1991 obdržal navrhovateľ v polovici decembra 1991 predvolanie k prvému prejednaniu jeho žaloby na súde, ktoré sa malo uskutočniť dňa 30.12.1991. Toto pojednávanie bolo zmarené. Dňa 14.1.1992 bolo rozhodnuté o nutnosti spracovania znaleckého posudku a zároveň bol navrhovateľ požiadaný o spracovanie stanoviska k vynálezu z hľadiska technickej problematiky. Toto stanovisko spracoval a súdu zaslal 26.1.1992. Dňa 11.4.1992 a 8.9.1992 zaslal na okresný súd žiadosť o informáciu o priebehu konania. Na základe požiadavky súdu mu navrhovateľ zaslal 3.11.1992 zoznam 17 súdnych znalcov s adresami, ktorí uvádzali ako svoju odbornú špecializáciu medzi iným výslovne „výpočet spoločenského prospechu“ dosahovaného využitím vynálezu, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov. Pol roka po zaslaní tohto zoznamu súdnych znalcov súdu, navrhovateľ súdu oznámil listom zo dňa 4.6.1993, že ho žiadny súdny znalec nekontaktoval vo veci poskytnutia akýchkoľvek podkladov ohľadne využitia technickej stránky vynálezu, ani nezaslal znalecký posudok. Až po druhej urgencii navrhovateľa zo dňa 15.10.1993 bol súdom dňa 3.11.1993 vo veci ustanovený súdny znalec U.. K. X., ktorému navrhovateľ listom zo dňa 18.1.1994 ponúkol materiály súvisiace s využitím predmetného vynálezu. Po štyroch mesiacoch, keď už mal byť znalecký posudok vypracovaný, navrhovateľ celú vec urgoval u znalca listom zo dňa 16.5.1994 a pre širšie objasnenie problematiky mu zaslal dňa 27.5.1994 list, v ktorom ho oboznámil s históriou vzniku vynálezu. Tento prípad bol zrejme nad sily tohto znalca, lebo nereagoval na listy navrhovateľa, ani na jeho urgencie. Na základe tejto nečinnosti znalca zaslal navrhovateľ dňa 4.10.1994 list na Okresný súd v Lučenci, ktorý mu listom z 25.1.1995 oznámil, že znalec znalecký posudok dosiaľ nepodal. Navrhovateľ listom zo dňa 15.3.1996 navrhol súdu zmenu znalca, na ktorý okresný súd reagoval listom zo dňa 13.10.1997, ktorým navrhovateľa vyzval, či vzhľadom na nečinnosť znalca trvá na svojej žalobe. Na tento list navrhovateľ odpovedal súdu na prelome rokov 1997/98 tak, že nevidí dôvod k stiahnutiu žaloby z dôvodu nechuti či odbornej nedostatočnosti ustanoveného znalca, keď v predchádzajúcej korešpondencii navrhoval prípad odovzdať inému znalcovi. Po dlhšej odmlke cca 5 rokov, keď Okresný súd v Lučenci nebral do úvahy navrhovateľov návrh na zmenu súdneho znalca, obdržal navrhovateľ list Okresného súdu v Lučenci zo dňa 9.10.2003, v ktorom mu súd oznámil, že po viacnásobných urgenciách bolo zistené, že súdny znalec zo zdravotných dôvodov nemôže spracovať znalecký posudok (od vydania uznesenia o spracovaní tohto znaleckého posudku uplynulo takmer 10 rokov). Súčasne Okresný súd v Lučenci navrhol navrhovateľovi, aby pre neschopnosť znalca zvážil stiahnutie žaloby. Prílohou bol urgentný list okresného súdu adresovaný znalcovi zo dňa 28.7.2003, kde ho súd urgoval po približne 10 rokoch, aby konečne spracoval znalecký posudok. Na základe tejto informácie a neprístojnej požiadavky Okresného súdu v Lučenci na prípadné stiahnutie žaloby, zaslal navrhovateľ listom z 29.2.2004 sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, a informoval Okresný súd v Lučenci a firmu E. P. ako nástupnícku firmu bývalého Y. Š.. Z.. P. s návrhom na možnosť mimosúdneho vyrovnania ( list z 2.3.2004 ). Správca konkurznej podstaty firmy E. P., O.. J. oznámil navrhovateľovi listom z 12.3.2004, že úpadca firma E. nie je právnym nástupcom po Y. P. š. p. v právach vyplývajúcich z priemyslového a duševného vlastníctva, a preto nemožno jeho návrhu vyhovieť. Dňa 23.4.2004 vyzval Okresný súd v Lučenci navrhovateľa k zloženiu zálohy na vypracovanie nového znaleckého posudku a listom zo dňa 27.5.2004 ho žiadal o nové označenie odporcu. Na dopyt Okresného súdu v Lučenci ohľadne zloženia zálohy na spracovanie nového znaleckého posudku odpovedal navrhovateľ listom zo dňa 27.6.2005. Dňa 20.1.2006 rozhodol Okresný súd v Lučenci o zastavení konania sp zn. 10C 92/1991, a toto rozhodnutie bolo dňa 26.6.2006 potvrdené Krajským súdom v Banskej Bystrici, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustné odvolanie. Podľa oznámenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 27.3.2006 v zozname prevzatom k 1.9.2004 nie je meno U.. K. X. uvedené, list Okresného súdu v Lučenci v tejto veci zo dňa 1.6.2006 a v prílohe (Spr. 4204/89) uvádza jeho meno ako špecialista na roboty bez atestácie na priemyslové práva. Zo žiadnych uvedených materiálov nemožno jednoznačne preukázať, že by súdny znalec ustanovený Okresným súdom v Lučenci dňa 3.11.1993 mal uvedenú odbornú špecializáciu a akreditáciu v odbore priemyslového práva, najmä špecializáciu na výpočet spoločenského prospechu dosahovaného využitím vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyslových vzorov. Neschopný súdny znalec bol spolu s tolerantným prístupom Okresného súdu v Lučenci k práci znalca hlavnou príčinou súčasnej situácie. Listom zo dňa 21.2.2007 predložil právny zástupca navrhovateľa Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v občianskom súdnom konaní, na ktorú ministerstvo odpovedalo listom až dňa 7.2.2008, č.j. 2109/2008-46, že žiadosti nevyhovelo, a že sa poškodený má domáhať uspokojenia nároku na súde. Týmto postupom rovnako Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky porušilo zákon a možno v ňom vidieť nesprávny úradný postup v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z.. Navrhovateľ na záver odvolania zdôraznil, že mu škoda preukázateľne vznikla, lebo podľa ustálenej judikatúry sa vo väčšine prípadov priznávalo právo na odmenu za vynálezy a patenty registrované Úradom pre vynálezy a objavy v Prahe. Vznik škody je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom, t. j. nečinnosťou Okresného súdu v Lučenci od roku 1991 do doby, než bol na firmu Y. P. vyhlásený konkurz, ako aj nečinnosťou ústredného orgánu štátnej správy, t. j. Ministerstva spravodlivosti SR od roku 2007 až do vyhlásenia napadnutého rozsudku - do marca 2012. Navrhovateľ má zato, že má v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok aj na nemajetkovú ujmu v peniazoch za morálnu ujmu, ktorá mu vznikla a bola spôsobená psychickým vyčerpaním z prieťahov v súdnych konaniach a obavou z nepriaznivého výsledku. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť, pretože odvolacie námietky navrhovateľa sú dôvodné. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, rozsudok je sčasti aj nepreskúmateľný, a postupom súdu prvého stupňa bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Z obsahu žaloby a priložených listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ sa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy (s príslušenstvom) podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení zmien a doplnkov, spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom nielen Okresného súdu v Lučenci v konaní vedenom pod sp. zn. 10C 92/1991 spočívajúcom v prieťahoch v konaní, ale aj Ministerstva spravodlivosti SR spočívajúcom v prieťahoch v konaní o jeho nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Za škodu navrhovateľ označil nevysúdené čiastky, o ktoré by sa zväčšil jeho majetok (141.600,- Sk), a súdny poplatok zaplatený Okresnému súdu v Lučenci (5.664,- Kčs), o ktorý sa jeho majetok zmenšil. Náhradu nemajetkovej ujmy vyčíslil sumou 500.000,- Sk. Žiadal mu tiež priznať vyčíslený úrok z omeškania od 27.6.1991 do 31.12.1992 vo výške 30.507,- Kčs, ako aj úrok z omeškania XX % zo sumy 141.600,- Sk od 1.1.1993 do zaplatenia. V žalobe ako žalovaného navrhovateľ označil Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu bol aj jedným z dôvodov, pre ktorý súd prvého stupňa žalobu navrhovateľa zamietol. Z obsahu žaloby je však zrejmé, že odporcu označil ako orgán konajúci v mene štátu vo veci náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená orgánom verejnej moci, odvolávajúc sa na § 4 ods. 1 písm. a), bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z.. Z obsahu žaloby tak vyplýval zjavný rozpor medzi skutkovým a právnym odôvodnením žaloby, ktorou bol uplatnený nárok zo zodpovednosti štátu, t.j. proti štátu, a označením odporcu, ktorý v takýchto prípadoch je len orgánom konajúcim v mene štátu. Uvedený rozpor mal za následok nezrozumiteľnosť žaloby vo forme neurčitého nepresného označenia žalovaného subjektu. V zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. bolo preto povinnosťou súdu prvého stupňa uznesením vyzvať navrhovateľa na odstránenie tejto vady žaloby v určenej lehote a poučiť ho, ako treba vadu v označení žalovaného vykonať. Súd prvého stupňa túto svoju zákonnú povinnosť nesplnil. Treba však uviesť, že navrhovateľ opravil označenie odporcu v podanom odvolaní. Súd prvého stupňa neodstránil riadnym procesným postupom ani nejasnosť žalobného návrhu spočívajúcu v poukazovaní navrhovateľa na bližšie nešpecifikované nezákonné rozhodnutia (5. strana žalobného návrhu, označená III.). Ako vyplýva zo spisu, vec bola pred súdom prvého stupňa prejednaná na jednom pojednávaní, na ktorom bol aj vyhlásený rozsudok. Podľa zápisnice z pojednávania sa navrhovateľ domáha voči odporcovi náhrady škody vo výške 141.600,- Sk so XX % úrokom z omeškania od 1.1.1993 do zaplatenia a nemajetkovej ujmy vo výške 500.000,- Sk. Takýto žalobný petit však nezodpovedá žalobnému petitu uvedenému v návrhu na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia škody spočívajúcej v nevysúdených čiastkach, o ktoré by sa zväčšil jeho majetok - 141.600,- Sk; vo vyčíslenom úroku z omeškania od 27.6.1991 (deň po podaní žaloby - zrejme na Okresnom súde v Lučenci - poznámka odvolacieho súdu) do 31.12.1992 vo výške 30.507,- Kčs; škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch, o ktoré sa majetok navrhovateľa zmenšil - súdneho poplatku 5.664,- Kčs zaplatenému Okresnému súdu v Lučenci; a nemajetkovej ujmy vo výške 500.000,- Sk. Z obsahu spisu, zo zápisnice z pojednávania, ani z napadnutého rozsudku sa nedá jednoznačne ustáliť, že by navrhovateľ chcel svoj žalobný návrh zobrať sčasti späť. Ani túto nejasnosť si súd prvého stupňa na pojednávaní neozrejmil, aby bolo bez všetkých pochybností zrejmé, aký nárok navrhovateľa je vlastne predmetom konania. Súd prvého stupňa sa tiež nesprávne stotožnil s námietkou odporcu, že uplatnený nárok navrhovateľa je potrebné posudzovať podľa zákona č. 58/1969 Zb. účinného do 1.7.2004, lebo k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť prieťahmi v súdnom konaní za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb.. Úplne pri tom opomenul prihliadať na skutočnosť, že prieťahy v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Lučenci pod sp. zn. 10C 92/1991 pretrvávali aj po 1.7.2004, kedy už nadobudol účinnosť zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď napr. uznesením zo dňa 28.7.2010, sp. zn. 1 Cdo 107/2009, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 2/2014, pod č. 19 už judikoval, že: „Prieťahy v súdnom konaní treba považovať za protiprávny stav, v každom okamihu ktorého dochádza k rovnakému porušovaniu práva účastníka konania na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Pokiaľ bola v súdnom konaní žalobcovi spôsobená škoda prieťahmi, ktorých vznik spadal do obdobia pred účinnosťou zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, avšak prieťahy pretrvávali aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, treba žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody posudzovať podľa ustanovení uvedeného zákona.“ Súd prvého stupňa mal preto posúdiť nárok navrhovateľa podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom (§ 3 ods. 1, 2). Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak zákon neustanovuje inak (§ 4 ods. 1 písm. a) bod 1.). Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní (§ 5 ods. 1). Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 1, 2). Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom (§ 15 ods. 1). Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde (§ 16 ods. 1). Podľa ustanovení § 17 a § 18 uvedeného zákona, ktoré upravujú spôsob a rozsah náhrady škody, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Nárokom navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy sa súd prvého stupňa v podstate doteraz vôbec nezaoberal, keď len uviedol, že zákon č. 58/1969 Zb. uvedený nárok neupravuje. Tým, že súd prvého stupňa zaťažil konanie vadou nesprávneho postupu a vec nesprávne právne posúdil, a zjavne ani nerozhodoval o celom nároku navrhovateľa, nedostatky ktoré predstavujú zároveň prekážku preskúmateľnosti rozsudku pre jeho nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov, pričom aj nedostatočne zistil skutkový stav, odvolaciemu súdu neostalo iné, len zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 221 ods.1 písm. f), h) O.s.p. a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). Jeho povinnosťou v ďalšom konaní bude riadiť sa názorom odvolacieho súdu v naznačenom smere, ktorým je súd prvého stupňa podľa § 226 O.s.p. viazaný; ustáliť, aký nárok navrhovateľa je predmetom konania, a po vykonanom dokazovaní rozhodnúť o celom uplatnenom nároku navrhovateľa, a rozsudok podľa § 157 ods. 2 O.s.p. aj riadne odôvodniť. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci (§ 224 ods. 3, § 142 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.