Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2To/108/2015 z 10. 2. 2016

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/108/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109010979
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamil Ivánek
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1109010979.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kamila Ivánka a sudkýň JUDr.
Ľudmily Králikovej a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci proti obžalovanému E. R. a spol., stíhanému
pre trestný čin brania rukojemníka podľa § 234a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005
a iné, o odvolaniach obžalovaného M. R. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 5T/140/2009 zo dňa 19.12.2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.02.2016
takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 ods.1 písm. d/, písm. e/, písm. f/ ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v
odsudzujúcej časti u obžalovaného E. R. vo výroku o vine a vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu,
podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. u obžalovaného M. R. vo výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný

E. R., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., Z. č. 7
u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

obvinený E. R., obvinený M. R. a Q. R. sa spolčili za účelom spáchať trestný čin, ktorý si naplánovali,
pripravili a vykonali tak, že dňa 18.1.2005 Q. R. odišiel na motorovom vozidle zn. Z. W. Z na chatu
svojej manželky v M., kde uschoval svoj mobilný telefón a dva mobilné telefóny obvineného M. R. a
obvineného E. R., v E. zakúpil jeden taktický nož a jeden mobilný telefón, obvinený E. R. odišiel do K.,
kde zakúpil tri čierne taktické vesty a obvinený M. R. odcudzil v K. K. tri tabuľky s evidenčnými číslami
motorových vozidiel, následne sa všetci traja stretli pri E., kde si vymenili na troch motorových vozidlách,
na ktorých prišli, pôvodné tabuľky s evidenčnými číslami za odcudzené a takto ďalej pokračovali do C.,
kde sa ubytovali samostatne v rozdielnych ubytovacích zariadeniach v C., kde predložili nepravé osobné
doklady; dňa 19.1.2005 spoločne vykonali obhliadku mesta C. za účelom ustálenia miesta trhoviska tzv.
K. a dňa 20.1.2005 si na tomto mieste vyhliadli budúcu obeť a určili únikové cesty a miesto určené na
prevzatie výkupného; dňa 21.1.2005 o 14.20 hod. v C. na Q. ulici za benzínovým čerpadlom zn. A.,
osobným motorovým vozidlom zn. VW W. Z červenej farby s odcudzeným EČ: BB-XXXAG zablokovali
osobné motorové vozidlo zn. Z. U., EČ: KE-XXXCS, ktoré viedol poškodený Ha G. G. a prinútili ho tak
zastaviť vozidlo a potom, vydávajúc sa za príslušníkov Policajného zboru oblečení do odevu čiernej
farby s nápismi "Polícía" na chrbte a s kuklami na hlavách, obvinený E. R. ozbrojený samopalom vz.
58 a obvinený M. R. s pištoľou zn. ČZ vz. 75 mierili na osádku vozidla, pričom Q. R. poškodeného
vytiahol z vozidla, spútal, naložil ho do vozidla zn. VW W. Z v ktorom mu obvinený E. R. a obvinený
M. R. prelepili oči a ústa lepiacou páskou, odcudzili mu mobilný telefón zn. G. a hotovosť' 3.110,-
SKK (103,23 EUR) a 3.600,- HUF, počas cesty smerom na vopred vytypované odľahlé miesto v lese
smerom na P. vystúpil z vozidla obvinený M. R., ktorý na označené miesto prišiel na druhom motorovom
vozidle zn. U. Q., kde poškodeného opakovane bili a kopali do nôh, následne prostredníctvom mobilného
telefónu poškodeného Q. R. žiadal pod hrozbou jeho usmrtenia výkupné od jeho manželky I. G. E. vo



výške 2 mil. SKK, pri ďalšom telefonickom kontakte manželka poškodeného uviedla, že má k dispozícii
400.000,- SKK (13.277,57 EUR), načo jej Q. R. oznámil, že žiada sumu 500.000,- SKK (16.596,96
EUR) a do pol hodiny jej oznámi miesto prevzatia peňazí; po zistení, že v ich okolí sa nachádzajú
policajné hliadky, pokúsili sa s vozidlom o útek, v dôsledku technickej poruchy vozidla poškodeného
vytiahli z vozidla a prinútili ho ísť' s nimi pešo k železničnej trati, kde po niekoľkých kilometroch chôdze
mu prikázali zostať' pri koľajniciach a následne pri ďalšom úniku boli obvinený M. R., obvinený E. R.
a Q. R. zadržaní príslušníkmi Policajného zboru; poškodený Ha G. G. v dôsledku uvedeného konania
utrpel ľahké zranenia - oder na líci vľavo, opuch a tržnú ranu na hornej pere a pomliaždeniny na pravom
kolene s dobou liečenia do sedem dní,

t e d a

ako člen organizovanej skupiny sa zmocnil rukojemníka a hrozil, že ho usmrtí alebo že mu bude
spôsobená ujma na zdraví s cieľom donútiť iného, aby niečo konal a bez povolenia si zadovážil a
prechovával hromadne účinnú zbraň

č í m s p á c h a l

trestný čin brania rukojemníka podľa § 89 ods. 19 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, § 234a ods. 1, ods.
2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 v súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania a
obchodovania so zbraňami podľa § 185 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005.

Krajský súd v Bratislave ich za to

o d s u d z u j e

Obžalovaného E. R.

Podľa § 234a ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 s použitím 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do
31.12.2005 a § 40 ods. 1, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 k úhrnnému trestu odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu
odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravno-výchovnej skupiny.

Obžalovaného M. R.

Podľa § 234a ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 s použitím 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do
31.12.2005, § 32 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do
31.12.2005 k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 sa obžalovanému výkon uloženého trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 sa obžalovanému určuje skúšobná doba
podmienečného odsúdenia v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného od 01.01.2006 sa obžalovanému M. R. ukladá ochranné
psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený

? G. G. Ha, nar. XX.XX.XXXX, bytom C., K. č. XXX/XX,

odkazuje s celým nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.



Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodení:
? A. poisťovňa, pobočka K., so sídlom K., J. č. XX,

? Z. zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom K., P. dolina č. XX,

? Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., B. č. 6,

? O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. L., G. C. č. XX,

odkazujú s celým nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

V ostatnej časti ostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.

II.
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania krajského prokurátora ohľadne obžalovaných M. R., nar. XX.XX.XXXX
v K., M. W., nar. 1X.XX.XXXX v Bratislave a Patrika Vidašiča, nar. XX.XX.XXXX v Smoleniciach z a
m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5T/140/2009 zo dňa 19.12.2013 rozhodol súd I. stupňa
nasledujúco:

I. Obžalovaní E. R. a M. R. boli uznaní v bode 4/ za vinných z trestného činu brania rukojemníka podľa
§ 89 ods. 19, § 234a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 v súbehu s trestným
činom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 194a ods. 1 Tr. zák. účinného
do 31.12.2005, na tom skutkovom základe, že

obvinený E. R., obvinený M. R. a Q. R. sa spolčili za účelom spáchať trestný čin, ktorý si naplánovali,
pripravili a vykonali tak, že dňa 18.1.2005 Q. R. odišiel na motorovom vozidle zn. VW W. Z na chatu svojej
manželky v M., kde uschoval svoj mobilný telefón a dva mobilné telefóny obvineného M. R. a obvineného
E. R., v E. zakúpil jeden taktický nož a jeden mobilný telefón, obvinený E. R. odišiel do K., kde zakúpil
tri čierne taktické vesty a obvinený M. R. odcudzil v Banskej Bystrici tri tabuľky s evidenčnými číslami
motorových vozidiel, následne sa všetci traja stretli pri E., kde si vymenili na troch motorových vozidlách,
na ktorých prišli, pôvodné tabuľky s evidenčnými číslami za odcudzené a takto ďalej pokračovali do C.,
kde sa ubytovali samostatne v rozdielnych ubytovacích zariadeniach v C., kde predložili nepravé osobné
doklady; dňa 19.1.2005 spoločne vykonali obhliadku mesta C. za účelom ustálenia miesta trhoviska tzv.
K. a dňa 20.1.2005 si na tomto mieste vyhliadli budúcu obeť a určili únikové cesty a miesto určené na
prevzatie výkupného; dňa 21.1.2005 o 14.20 hod. v C. na Q. ulici za benzínovým čerpadlom zn. A.,
osobným motorovým vozidlom zn. VW W. Z červenej farby s odcudzeným EČ: BB-XXXAG zablokovali
osobné motorové vozidlo zn. Z. U., EČ: KE-XXXCS, ktoré viedol poškodený Ha G. G. a prinútili ho tak
zastaviť vozidlo a potom, vydávajúc sa za príslušníkov Policajného zboru oblečení do odevu čiernej
farby s nápismi "Polícía" na chrbte a s kuklami na hlavách, obvinený E. R. ozbrojený samopalom vz.
58 a obvinený M. R. s pištoľou zn. ČZ vz. 75 mierili na osádku vozidla, pričom Q. R. poškodeného
vytiahol z vozidla, spútal, naložil ho do vozidla zn. VW W. Z v ktorom mu obvinený E. R. a obvinený M. R.
prelepili oči a ústa lepiacou páskou, odcudzili mu mobilný telefón zn. G. a hotovosť' 3.110,- SKK (103,23
EUR) a 3.600,- HUF, počas cesty smerom na vopred vytypované odľahlé miesto v lese smerom na P.
vystúpil z vozidla obvinený M. R., ktorý na označené miesto prišiel na druhom motorovom vozidle zn.
U. Q., kde poškodeného opakovane bili a kopali do nôh, následne prostredníctvom mobilného telefónu
poškodeného Q. R. žiadal pod hrozbou jeho usmrtenia výkupné od jeho manželky I. G. E. vo výške 2 mil.
SKK, pri ďalšom telefonickom kontakte manželka poškodeného uviedla, že má k dispozícii 400.000,-
SKK (13.277,57 EUR), načo jej Q. R. oznámil, že žiada sumu 500.000,- SKK (16.596,96 EUR) a do pol
hodiny jej oznámi miesto prevzatia peňazí; po zistení, že v ich okolí sa nachádzajú policajné hliadky,
pokúsili sa s vozidlom o útek, v dôsledku technickej poruchy vozidla poškodeného vytiahli z vozidla
a prinútili ho ísť' s nimi pešo k železničnej trati, kde po niekoľkých kilometroch chôdze mu prikázali
zostať' pri koľajniciach a následne pri ďalšom úniku boli obvinený M. R., obvinený E. R. a Q. R. zadržaní
príslušníkmi Policajného zboru; poškodený I. G. G. v dôsledku uvedeného konania utrpel ľahké zranenia



- oder na líci vľavo, opuch a tržnú ranu na hornej pere a pomliaždeniny na pravom kolene s dobou
liečenia do sedem dní,

Súd I. stupňa ich za to odsúdil

Obžalovaného E. R.

Podľa § 234 a odsek 2, § 40 odsek 1 a § 35 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 k
úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3,5 (tri a pol) roka.

Podľa § 39 a odsek 2 písmeno a Tr. zák. sa pre výkon trestu zaraduje do prvej NVS (ústav s minimálnym
stupňom stráženia)

Obžalovaného M. R.

Podľa § 234 a odsek 2, § 40 odsek 1 a § 35 odsek 1 odsek 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005
k úhrnnému a súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 39 a odsek 2 písmeno a Tr. zák. sa pre výkon trestu zaraduje do prvej NVS (ústav s minimálnym
stupňom stráženia).

Podľa § 72 odsek 1 písmeno a) Tr. zák. sa mu ukladá ochranné ambulantné psychiatrické liečenie.

Zároveň sa zrušuje trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. 6T/130/2012 zo dňa 4.4.2013 vo
výroku o treste ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce pokiaľ vzhľadom na
zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Skutok v bode 3 vypustil, nakoľko sa jedná o pokračujúci trestný čin

II/

Podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku boli obžalovaní M. W. a O. Z.

o s l o b o b o d e n í

spod obžaloby pre trestný čin vraždy podľa § 219 odsek 1, 2 písmeno a, i) Tr. zák. účinného do
31.12.2005 v súbehu s trestným činom poškodzovania cudzej veci podľa § 257 odsek 1 odsek 3 písmeno
a) Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na skutkovom základe uvedenom u obžalovaného W. v bodoch 1
a 2, u obž. Z. v bode 1, a spod obžaloby pre trestný čin brania rukojemníka podľa § 234 a odsek 1,2
písmeno a) Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na skutkovom základe uvedenom v bodoch 3 a 5 u oboch
obžalovaných. ktorých sa mali dopustiť tak, že

M. W. a O. Z. v bode 1/

vo februári 2004 navrhol obvinený O. Z. za sledovanie poškodeného O. I. zníženie fiktívneho dlhu Q.
R. voči nemu a obvinenému M. W., s čím pod tlakom okolností on súhlasil a za týmto účelom mu
obvinený O. Z. dal potrebné informácie k osobe poškodeného a až do dňa 6.6.2004 Q. R. túto činnosť
vykonával čiastočne sám a čiastočne s M. R. a E. R., čím ustálili miesta pohybu poškodeného a ním
v tom čase používaného motorového vozidla zn. O. R. EČ: PE-XXX AP, získané informácie poskytoval
obvinenému O. Z. a obvinenému M. W. osobne a prostredníctvom telefónov s neevidovanými užívateľmi;
na príkaz obvineného O. Z. začiatkom mája 2004 od ne ho prevzal a uschoval odcudzené motorové
vozidlo zn. Q. S6 combi, výrobné číslo karosérie H v ktorom sa nachádzali dva samopaly vzor XX a dve
10 litrové nádoby s benzínom, toto vozidlo obvinený O. Z. od neho po dvoch týždňoch prevzal; v čase
bezprostredne predchádzajúcemu dňu 6.6.2004 na príkaz obvineného M. W. svoju sledovaciu činnosť



Q. R. zameral výlučne na prítomnosť vozidla zn. O. R. pred hlavným vchodom do nákupného centra
Q. na N. ulici v K., ktorého tam zistenú prítomnosť dňa 6.6.2004 pred 16.00 hod. vopred dohodnutým
textom SMS správy oznámil obvinenému M. W., následne vodič vozidla zn. O. R. poškodený O. I. so
spolujazdcami poškodeným W. Z. na prednom sedadle a B. V. na zadnom sedadle po odchode spred
nákupného centra Q. zastavil v uvedený deň v čase približne o 17.30 hod. v K. pred kruhovým objazdom
pod Prístavným mostom a vtedy v rovnakom smere jazdy po ľavej strane okolo vozidla zn. O. R. pomaly
prechádzalo vozidlo zn. Q. S6 combi, s odcudzeným EČ: BA-XXXFH, z ktorého nezistený páchateľ' cez
zatvorené okná vystrelil dávkami zo samopalu kalibru 7,62 x 39 mm, z ktorých najmenej štyrmi strelami
zasiahol do oblasti hlavy a hrudníka poškodeného O. I., čím mu sp6sobil rozsiahle smrteľné zranenia,
na následky ktorých podľahol po prevoze do nemocnice v uvedený deň čase o 19.25 hod. a dvoma
strelami zasiahol do oblasti krku a ramena poškodeného W. Z., čím mu sp6sobil smrteľné zranenia,
ktorým podľahol na mieste a súčasne vlastníkovi vozidla zn. O. R. poškodenej spoločnosti Y. L., a.s., O.
cesta XX, K. bola sp6sobená škoda 1.251.139,- SKK (41.530,21 EUR),

obžalovaný M. W. v bode 2/

obvinený M. W. si od dňa 06.01.2005 zabezpečoval informácie o zvykoch, dennom režime a bydlisku
poškodeného C. O. od Q. R., ktorý ich získaval sledovaním poškodeného, ktoré vykonával čiastočne
sám a čiastočne s M. R. a E. R. a poskytoval obvinenému M. W. osobne a prostredníctvom telefónov
s neevidovanými užívateľmi, dňa 10.1.2005 sa obvinený M. W. dohodol s Q. R. na znížení výšky
fiktívneho dlhu, ktorý mal mať voči nemu a obvinenému O. Z., za jeho odvoz po zavraždení C. O.
a za odvoz a likvidáciu strelnej zbrane a dňa 11.1.2005 v čase okolo 20.00 hod. bol obvinený M.
W. privezený nezistenou osobou na striebornom motorovom vozidle v prevedení van s poškodeným
predným nárazníkom na parkovisko pred posilňovňou O. v K. na A. ulicu, kde prišiel na základe jeho
pokynov Q. R. so svojim motorovým vozidlom zn. VW W. Z červenej farby a nasledoval ho na parkovisko
na B. ulici, kde obvinený M. W. dal ďalšie pokyny Q. R., aby zostal stáť a čakal v neuzamknutom svojom
vozidle až do jeho príchodu, obvinený M. W. bol následne odvezený v uvedenom striebornom vozidle
smerom na C. ulicu, kde dňa XX.X.XXXX v čase okolo 00.20 hod. pred vchodom Č. 2 do obytného domu
obvinený M. W. usmrtil poškodeného C. O., ktorý sa vracal domov, tým sp6sobom, že samopalom zn.
Q. 2000 kalibru 9 mm L. vystrelil na poškodeného najmenej päť striel, ktoré ho zasiahli do oblasti krku
a hrudníka, pričom mu spôsobil smrteľné zranenia, ktorým poškodený na mieste podľahol, následne
obvinený M. W. v čiernej parochni a tmavom dlhom kabáte dobehol na miesto, kde ho čakal Q. R., sadol
si k nemu na zadné pravé sedadlo vozidla, odstrojil sa z parochne a kabáta a počas toho ho Q. R. podľa
pokynu odviezol k pekárni na K. ulicu, kde obvinený M. W. prestúpil do uvedeného vozidla striebornej
farby a nechal Q. R. samopal zn. Q. 2000 kalibru 9 mm Luger, aby ho zahodil do Dunaja, kam sa mal
dostať trasou vopred určenou obvineným M. W., ČO Q. R. nerešpektoval a tento samopal skryl v lese
pri K. pri rieke V., kde bol dňa 29.1.2005 pri ohliadke zaistený,

obžalovaní M. W. a O. Z. v bode 3/

začiatkom mesiaca december 2004 obvinený M. W. a obvinený O. Z. naplánovali únos a vy tipovali
čínskeho obchodníka, ktorý prevádzkoval veľkoobchod s textíliami na ulici A. Z. v K., ako osobu vhodnú
na únos s následným získaním výkupného na zaplatenie fiktívneho dlhu voči ním za strany Q. R. vo
výške 1.500.000,- SKK (49.790,88 EUR) a za týmto účelom zabezpečili osobné motorové vozidlo zn. VW
W. tmavej farby, tri kusy strelných zbraní, ošatenie, aké používajú príslušníci Policajného zboru, nápisy
s označením "Polícia" a potom prikázali Q. R., aby vykonal únos podnikateľa čínskeho pôvodu ako
policajnú akciu s použitím uvedených prostriedkov; Q. R. s obvineným E. R. a obvineným M. R. sledovali
poškodeného H. O. a po zistení jeho obvyklého denného programu dňa 16.12.2004 približne o 17.30 hod.
v K. na O. ulici, keď' poškodený prechádzal so svojím motorovým vozidlom zn. M. K., EČ: SC¬XXXAX
vedľa objektu firmy P., zablokovali ho uvedeným vozidlom VW W. za použitia červeného majáka a potom
vydávajúc sa za príslušníkov Policajného zboru, oblečení do odevu čiernej farby s nápismi "Polícia" na
chrbte a s kuklami na hlavách, obvinený E. R. ozbrojený samopalom vz. 58 a obvinený M. R. ozbrojený
s pištoľou zn. ČZ vz. 75 mierili na vozidlo poškodeného, pričom Q. R. poškodeného vytiahol z vozidla,
spútal a naložil ho do vozidla zn. VW W., v ktorom mu potom obvinený E. R. a obvinený M. R. prelepili
oči a ústa lepiacou páskou, doviezli ho do garáže na ulici G. Záhon Č. 3, bili ho a požadovali sumu
2.000.000,- SKK (66.387,84 EUR) a zároveň sa mu vyhrážali, že ak nezaplatí, tak mu odrežú ruku,
odcudzili mu z vrecka nohavíc hotovosť 8.000,- SKK (265,55 EUR) a 500,- EUR, priložili mu zbraň k
hlave, potom mu prikázali zatelefonovať jeho sestre a tejto Q. R. oznámil, aby požadované výkupné



priniesla pred firmu Coca Cola na ulici A. Z., pričom sestra poškodeného Ji X. Xiao priniesla výkupné v
amerických dolároch, eurách a slovenských korunách spolu vo výške 2.000.000,- SKK (66.387,84 EUR)
na zmenené určené miesto v K. pri jazere C. a túto hotovosť zanechala pri tabuli označenej červenou
farbou, kde si ju následne prevzal Q. R. a obvinený E. R., poškodený bol prepustený a následne na
základe pokynu obvineného M. W. sumu z výkupného po zamenení na slovenské koruny vo výške
700.000,- SKK (23.235,74 EUR) odovzdal Q. R. obvinenému O. Z.,

obžalovaní M. W. a O. Z. v bode 5/

obvinený M. W. a obvinený O. Z. si nezisteným spôsobom zadovážili samopal vzor 58P, kal. 7,62 mm
s odstráneným pôvodným výrobným číslom M samopal vzor 58V, kal. 7,62 mm, výrobné číslo 12989,
samopal vzor 26, kal. 7,62 mm, výrobné číslo 126212 s tlmičom hluku, samopal vzor 26, kal. 7,62
mm, výrobné číslo 64064, vojenskú opakovaciu pušku s puškohl'adom zn. M. - karabína vz. 1938, kal.
7,62 mm, výrobné číslo C 51551, 2 ks pištolí zn. CZ 75 B, kal. 9 mm, bez výrobných čísel, samopal
vzor 58V, kal. 7,62 mm, s odstráneným výrobným číslom 32930 m a 18 KS puškových nábojov Kal.
7,62x54R (7,62 Mosin), 425 ks nábojov kal. 7,62x25 mm (7,62 Tokarev) s celoplášťovou strelou, 272
ks nábojov kal. 7,65 mm (Browning) s celoplášťovou strelou, 46 ks priebojných nábojov kal. 9 mm
(vz. 82 M.) s celoplášťovou strelou, 100 ks nábojov kal. 9 mm (Luger) s celoplášťovou strelou, 111 ks
redukovaných nábojov kal. 7,62x39 mm (vojenské strelivo) a tieto zbrane a strelivo priebežne v období od
februára roku 2004 do novembra roku 2004 v batožinovom priestore odcudzených motorových vozidiel
a v priestoroch prevádzky O. V. v K. na B. ulici odovzdávali na ukrytie a prechovávanie Q. R., ktorý
následne zabezpečoval ich uskladnenie oddelene od miesta úschovy odcudzených vozidiel v plastových
kufroch zakopaných v zemi na dvoch miestach v lese pri toku V. v katastrálnom území K. - P. a v lese
pri ceste z K. do P. v katastrálnom území Bratislava - Jarovce,

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice z hlavnéhopojednávania dňa
19.12.2013 na č.l. 7096 odvolanie krajský prokurátor, ktoré odôvodnil samostatným písomným podaním
zo dňa 09.04.2014 na č.l. 7155-7162. v úvode najskôr poukázal na skutočnosť, že na súd I. stupňa bola
dňa 03.11.2009 podaná obžaloba na obžalovaných M. W., O. Z., E. R. a M. R., ktorú podrobne citoval
vrátane skutkov, právnych viet, ako aj právnej kvalifikácie. V ďalšom podrobne citoval napadnuté výroky
o vine, ako aj o treste rozsudku súdu I. stupňa.

Vo vzťahu k výrokom rozsudku ohľadne obž. E. R.

Ako správne súd na strane 6 rozsudku uviedol, obž. E. R. sa ku spáchaniu skutku v bode 4) obžaloby
priznal. Súd do skutkových zistení zahrnul aj tú časť priznania obž. E. R., že pri skutku mieril na posádku
vozidla samopalom vzor 58. Predmetnú zbraň na základe znaleckého posudku z odvetvia balistiky je
možné hodnotiť ako zbraň hromadne účinnú. Tento záver však súd nepremietol do právnej kvalifikácie
skutku v bode 4) obžaloby, keď konanie obž. E. R. právne kvalifikoval len ako trestný čin nedovoleného
ozbrojovania podľa § 184a ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 v súbehu s
ďalším trestným činom, hoci podľa názoru obžaloby malo byť toto jeho konanie právne kvalifikované ako
trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného
do 31.12.2005, keďže pri danom skutku mal u seba (a tým bez povolenia prechovával) hromadne účinnú
zbraň.

Vypustenie skutku v bode 3) obžaloby bolo len stručne v poslednom odseku odôvodnenia napadnutého
rozsudku odôvodnené tým, že jediným dôkazom proti obž. E. R. bola iba výpoveď svedka Q. R., obsah
ktorej nepostačoval na dostatočné preukázanie účasti obž. E. R. na predmetnom skutku. Vzhľadom na
to, že išlo o dielčí skutok pokračujúceho trestného činu, súd tento skutok iba vypustil a nerozhodol o
oslobodení spod obžaloby. Obhajoba obž. E. R. ku skutku v bode 3) obžaloby, teda že tohto skutku
nezúčastnili, nie je akceptovateľná z viacerých dôvodov. Je potrebné zdôrazniť spôsob a súvisiace
okolnosti vykonania trestných činov brania rukojemníka. Trestný čin spáchaný v Bratislave bol spáchaný
identickým spôsobom ako trestný čin spáchaný následne v krátkom časovom rozmedzí v C. /skutok
pod bodom 4)/. Odvolateľ chce poukázať na zápisnicu o výsluchu obž. E. R. zo dňa 2.2.2005, v ktorej
uvádzané skutočnosti zapadajú do rámca iných dôkazov (obž. E. R. tvrdil, že s Q. R. a M. R. sa rovnakej
akcie, ako bola vykonaná v C., zúčastnil aj v K., tiež sa jednalo o cudzinca, asi Z.; táto akcia vyšla,
zarobili približne milión a pol, ktoré Q. R. dal pravdepodobne O. Z., čo však s určitosťou nepotvrdil, lebo
pri odovzdávali peňazí priamo nebol). Keď sa posúdi situácia, že sám Q. R. sa bál, čo bude nasledovať



po vražde O. I., v dôsledku čoho chodil väčšinou stále v sprievode bratov R., je nepredstaviteľné, že
by sa na takú akciu, ako je skutok v bode 3) obžaloby, rozhodol ísť s niekým iným ako s najbližšími
spolupracovníkmi. Q. nikto z vypočúvaných svedkov nevypovedal ani náznakom o tom, že by R. mal
nejakých iných spolupracovníkov alebo kamarátov, skôr vyznievali výpovede v takom zmysle, že si veci
riešil radšej sám, bez pomoci iných. Skutok pod bodom 3) obžaloby však evidentne spáchalo viac osôb
ako jedna, ako to uviedol poškodený, muselo ísť o viac osôb.

Vo vzťahu k obž. E. R. teda odvolateľ ohľadne viny namieta, že nebol uznaný vinným aj zo skutku
pod bodom 3) obžaloby a že jeho konanie v bode 4) obžaloby nebolo posúdené aj ako trestný
čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do
31.12.2005 a vzhľadom na to namieta aj neprimerane mierny trest (v dôsledku neprimeraného použitia
zmierňujúceho ustanovenia § 40 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 a
absencie náležitého odôvodnenia jeho použitia).

Vo vzťahu k výrokom rozsudku ohľadne obž. M. R.

Pri ukladaní trestu odňatia slobody obž. M. R. súd v napadnutom rozsudku použil okrem iných aj
ustanovenia § 35 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, ktorý označil
za úhrnný a zároveň súhrnný trest.

Vzhľadom na znenie § 35 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005
je zrejmé, že podľa týchto ustanovení sa ukladá trest úhrnný, nie však súhrnný. Podľa obžaloby mal
byť správne uložený len súhrnný trest odňatia slobody podľa § 35 ods. 3 s poukazom na § 35 ods.
2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, nakoľko obž. M. R. bol napadnutým
rozsudkom odsúdený za dva úmyselné trestné činy spáchané najmenej dvoma skutkami, keďže bol
zároveň zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 6T/130/2013 zo
04.04.2013, ktorým bol uznaný vinným za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005.

Vypustenie skutku v bode 3) obžaloby bolo len stručne v poslednom odseku odôvodnenia napadnutého
rozsudku odôvodnené tým, že jediným dôkazom proti obž. M. R. bola iba výpoveď svedka Q. R., obsah
ktorej nepostačoval na dostatočné preukázanie účasti obž. M. R. na predmetnom skutku. Vzhľadom na
to, že išlo o dielčí skutok pokračujúceho trestného činu, súd tento skutok iba vypustil a nerozhodol o
oslobodení spod obžaloby. Obhajoba obž. M. R. ku skutku v bode 3) obžaloby, teda že tohto skutku
nezúčastnili, nie je akceptovateľná z viacerých dôvodov. Je potrebné zdôrazniť spôsob a súvisiace
okolnosti vykonania trestných činov brania rukojemníka. Trestný čin spáchaný v Bratislave bol spáchaný
identickým spôsobom ako trestný čin spáchaný následne v krátkom časovom rozmedzí v Košiciach /
skutok pod bodom 4)/. Odvolateľ chce poukázať na zápisnicu o výsluchu obž. E. R. zo dňa 2.2.2005,
v ktorej uvádzané skutočnosti zapadajú do rámca iných dôkazov (obž. E. R. tvrdil, že s Q. R. a M. R.
sa rovnakej akcie, ako bola vykonaná v C., zúčastnil aj v K., tiež sa jednalo o cudzinca, asi Z.; táto
akcia vyšla, zarobili približne milión a pol, ktoré Q. R. dal pravdepodobne O. Z., čo však s určitosťou
nepotvrdil, lebo pri odovzdávali peňazí priamo nebol). Keď sa posúdi situácia, že sám Q. R. sa bál,
čo bude nasledovať po vražde O. I., v dôsledku čoho chodil väčšinou stále v sprievode bratov R., je
nepredstaviteľné, že by sa na takú akciu, ako je skutok v bode 3) obžaloby, rozhodol ísť s niekým iným
ako s najbližšími spolupracovníkmi. Ani nikto z vypočúvaných svedkov nevypovedal ani náznakom o
tom, že by R. mal nejakých iných spolupracovníkov alebo kamarátov, skôr vyznievali výpovede v takom
zmysle, že si veci riešil radšej sám, bez pomoci iných. Skutok pod bodom 3) obžaloby však evidentne
spáchalo viac osôb ako jedna, ako to uviedol poškodený, muselo ísť o viac osôb.

Vo vzťahu k obž. M. R. teda odvolateľ ohľadne viny namieta, že nebol uznaný vinným aj zo skutku pod
bodom 3) obžaloby a vzhľadom na to ako aj na všeobecné zásady ukladania trestov za viac trestných
činov, namieta aj neprimerane mierny trest.

Vo vzťahu k výrokom rozsudku ohľadne obž. M. W.

Ohľadne skutku v bode 1) obžaloby súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že svedok Q. R. síce podrobne
opísal priebeh a prípravu vraždy nebohého O. I., z výpovedí svedkov však vyplýva záver, že obž. M.
W. sa v čase skutku nachádzal úplne niekde inde, čo podľa súdu vyplýva hlavne z výpovedí manželov



L., ktorí zhodne s obžalovaným potvrdili, že sa nachádzali v inkriminovanom čase spolu na chate v Z.
vrchoch a z výpovede svedkyne C., ktorá vypovedala, že keď obž. W. telefonovala hneď po skutku, mal
byť v aute na ceste domov zo Z. vrchov, ako aj z výpovede sv. M. W.. Ohľadne tohto skutku tak bol
jediným svedkom proti obžalovanému M. W. len Q. R..

Ohľadne skutku v bode 2) obžaloby súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že jeho priebeh spojený s
prípravou vraždy podrobne opisuje len svedok Q. R., kedy zároveň súd konštatuje, že tento si priebeh
celého skutku vymyslel alebo vypovedal tak na niekoho návod alebo pokyn. Svedok totiž tvrdil, že dňa
11.01.2005 sa o 22.00 h stretol s M. W. v blízkosti posilňovne O. na ktoré prišiel M. W. v aute zn. A. Q. s ev.
č. okresu M.. Uviedol, že popod terasu domov prišiel na B. ulicu aby sa vyhol kamerám mestskej polície
a podľa pokynu M. W. zostal čakať v neuzamknutom aute, pričom vozidlo v ktorom bol M. W. spolu s C. a
O. odišlo mimo jeho dohľad po tejto ulici. V tomto čase sa mal svedok spojiť prostredníctvom vysielačiek
s E. R., ktorý mal ostať stáť tak, aby na neho videl odzadu a s E. R., ktorý mal vidieť všetky prichádzajúce
autá. On sám zaparkoval vozidlo tak, aby mohol z parkoviska ľahko odísť a aby videl na miesto odkiaľ by
mal k nemu prísť M. W.. Súd zvýraznil, že približne 20 minút po polnoci, keď svedok chvíľu nesledoval
okolie, zaregistroval krívajúc miernym poklusom sa blížiacu postavu oblečenú v dlhom kabáte s dlhými
vlasmi, na ktorých bola čierna šiltovka, vtedy netušil že sa jedná o M. W., ktorý však otvoril dvere na
zadnej časti auta na strane spolujazdca, v rýchlom tempe nastúpil a vydal slovný pokyn na odchod.
Súd v tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedkyne B. A., ktorá okrem iného uviedla, že vzhľadom
na to, že mala kľúče od vchodu zavesené na šnúrke na krku, bola predklonená k dverám keď vnímala
zvuky ktoré vydal C. O. st. „joj, joj“, bolo to asi 4 krát rýchlo po sebe, čomu predchádzal registrovanie
zvukov pripomínajúcich jej „pirátov“ (zrejme zábavná pyrotechnika). Vtedy sa otočila a videla C. O. st.
takmer na zemi a tiež útočníka, ktorý stál pred schodíkom domu po ľavej strane pri jej otočení, voči
ktorému stála tvárou v tvár, bol štíhlej postavy, vysoký cca 180 cm, oblečený celý v čiernom, v čierne
nepriestrelnej veste pod ktorou mal sveter tmavej farby a na hlave mal kuklu, v rukách mal zbraň tmavej
farby s tlmičom, bola dlhá, pretože túto mal pod pazuchou, pričom ľavú ruku mal vpredu a držal ňou
hlaveň a pravú ruku mal na spúšti, no strieľať ho nevidela. Z uvedeného súd vyvodil, že je tým vylúčené
tvrdenie svedka Q. R., že pri nastupovaní do jeho vozidla mal M. W. na hlave čiapku a parochňu. Taktiež
sa súdu ako nezmyselné javí tvrdenie svedka, že obžalovaný mu nechal vražednú zbraň s tým, aby sa
jej zbavil, hoci z dokazovania má byť zrejmý fakt, že obž. M. W. toleroval sv. Q. R. len preto, lebo mal
dobrý vzťah s obž. O. Z.. Je preto podľa názoru súdu nezmyslom dávať takejto osobe vražednú zbraň
hneď po vražde a vydať sa takejto osobe na milosť a nemilosť. Súd tiež poukázal na to, že sám svedok
Q. R. mal problémy so synom nebohého O., s ktorým mal konflikt. A. od počiatku tvrdil, že bol vydieraný,
že bo do týchto aktivít nútený, že mu bolo vyhrážané, že mal obavy o život avšak na druhej strane mal
to byť jeho návrh obž. Z., že si dlžobu odpracuje, pričom si sám určil ceny za služby a priznal tiež, že za
nákup potápačskej výstroje mu obžalovaný riadne zaplatil. Napriek tvrdeniam, že mal z obž. Z. strach,
vydal sa za ním do O.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že výpoveď svedka Q.
R. je absolútne nevierohodná, a tento tak zrejme vypovedal iba preto, aby si „zachránil kožu“, keďže
bol prichytený priamo pri trestnej činnosti a hrozilo mu uloženie vysokého trestu. Naviac výpovede tohto
svedka nepodporuje ani jeden z vykonaných dôkazov, či už listinných, alebo výpovedí svedkov, naopak
tieto tvrdenia svedka R. priamo vyvracajú.

Ohľadne skutkov v bodoch 3) a 5) obžaloby súd samostatné hodnotenie dôkazov nevykonal,
skonštatoval však, že sa na ne vzťahujú rovnaké hodnotiace závery ako k skutkom v bodoch 1) a 2)
obžaloby, teda ako súd uvádza, jediným dôkazom proti obžalovanému M. W. je výpoveď chráneného
svedka Q. R., avšak okrem jeho výpovede nebol produkovaný žiadny priamy alebo nepriamy dôkaz o
tom, že by sa obžalovaný týchto skutkov dopustil.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní zastáva odvolateľ na rozdiel od súdu
stanovisko, že dôkazy neodôvodňovali ohľadne týchto skutkov vo vzťahu k obž. M. W. rozhodnutie v
zmysle § 285 písm. c) Tr. por.

Námietky odvolateľa spočívajú v jednostrannom vyhodnotení vykonaných dôkazov súdom v prospech
obžalovaného bez ich kritického zhodnotenia vo vzťahu ku kontextu vyšetrovanej veci.

Súd v napadnutom rozsudku skonštatoval, že v predmetnej veci bol jediným priamym usvedčujúcim
dôkazom voči obž. M. W. obsah výpovedí svedka Q. R., ktorý však súd považoval za nedostatočný na
vyslovenie záveru o vine obžalovaného, najmä vzhľadom na nevierohodnosť a účelovosť jeho výpovedí.



Na rozdiel od hodnotenia súdu sa odvolateľ nestotožňuje s tým, že nebolo dokázané, že predmetné
skutky spáchal aj obž. M. W..

Vo vzťahu k výrokom rozsudku ohľadne obž. O. Z.

Ohľadne skutku v bode 1) obžaloby súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že svedok Q. R. síce podrobne
opísal priebeh a prípravu vraždy nebohého O. I., čo sa však týka údajnej prítomnosti obž. O. Z. na mieste
činu, svedkovia B. M. a B. C. zhodne vypovedali, že tohto poznajú pod prezývkou „O.“, ktorý v r. 2004
v mesiacoch máj - jún pobýval v ich penzióne vo Z. z obchodných dôvodov. Doprevádzať ho mal jeden
muž menom P. a na návštevu mala za ním prísť aj jeho manželka so synom, s ktorými absolvoval výlet
po Y. v trvaní cca 3 - 4 dni, pravdepodobne spojený aj s návštevou O., čím tak mali potvrdiť obranu obž.
O. Z.. Ohľadne tohto skutku tak bol jediným svedkom proti obžalovanému O. Z. len Q. R..

Ohľadne skutkov v bodoch 3) a 5) obžaloby súd samostatné hodnotenie dôkazov nevykonal,
skonštatoval však, že sa na ne vzťahujú rovnaké hodnotiace závery ako k skutkom v bodoch 1) a 2)
obžaloby, teda ako súd uvádza, jediným dôkazom proti obžalovanému O. Z. je výpoveď chráneného
svedka Q. R., avšak okrem jeho výpovede nebol produkovaný žiadny priamy alebo nepriamy dôkaz o
tom, že by sa obžalovaný týchto skutkov dopustil.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní zastáva odvolateľ na rozdiel od súdu
stanovisko, že dôkazy neodôvodňovali ohľadne týchto skutkov vo vzťahu k obž. O. Z. rozhodnutie v
zmysle § 285 písm. c) Tr. por.

Námietky odvolateľa spočívajú v jednostrannom vyhodnotení vykonaných dôkazov súdom v prospech
obžalovaného bez ich kritického zhodnotenia vo vzťahu ku kontextu vyšetrovanej veci.

Súd v napadnutom rozsudku skonštatoval, že v predmetnej veci bol jediným priamym usvedčujúcim
dôkazom voči obž. O. Z. obsah výpovedí svedka Q. R., ktorý však súd považoval za nedostatočný na
vyslovenie záveru o vine obžalovaného, najmä vzhľadom na nevierohodnosť a účelovosť jeho výpovedí.

Na rozdiel od hodnotenia súdu sa odvolateľ nestotožňuje s tým, že nebolo dokázané, že predmetné
skutky spáchal aj obž. O. Z..

Primárne máodvolateľ za to, že výpovede chráneného svedka Q. R. nie je možné paušálne v celku
odmietnuť ako nedôveryhodné alebo vyslovene účelové. Druhotne je potrebné uviesť, že jeho výpoveď
bola preverovaná všetkými dostupnými dôkazmi (ako to vyplýva z obsahu spisu) a že viacerým jeho
tvrdeniam zodpovedajú nepriame dôkazy v takom rozsahu a charaktere ako boli popísané v odôvodnení
obžaloby, na ktoré v plnej miere odkazujem, nakoľko tieto boli následne (bez toho, že by bol zmenený
ich obsah) vykonané aj na hlavnom pojednávaní.

K podmienkam použiteľnosti výpovede osoby vypočutej v pozícii chráneného (resp. tzv. korunného)
svedka zaujal stanovisko vo viacerých rozhodnutiach aj Európsky súd pre ľudské práva. Vo
všeobecnosti možno základné princípy použiteľnosti výpovede takéhoto svedka v trestnom konaní
zhrnúť do nasledujúcich bodov. V prvom rade je to otvorený prístup prokuratúry k dohode s chráneným
svedkom a informovanie o jeho postavení v konaní. V druhom rade musí existovať záruka možnosti
obhajoby vypočuť takéhoto svedka a klásť mu relevantné otázky. V treťom rade je to existencia možnosti
súdu dostatočne preskúmať výpoveď takéhoto svedka. V štvrtom rade musí byť výpoveď chráneného
svedka podporená ďalšími nepriamymi dôkazmi, aby jeho výpoveď síce bola dôležitým, ale nie jediným
dôkazom, na základe ktorého by došlo k odsúdeniu obžalovaných. Odvolateľ má za to, že uvedené
princípy umožňujúce oprieť odsudzujúce rozhodnutie na obsahu výpovede chráneného svedka a ďalších
nepriamych dôkazov, boli v predmetnom prípade zachované.

K inštitútu korunného svedka je možné namietať, že použitie svedeckej výpovede takejto osoby
vykonané výmenou za jej beztrestnosť, nestíhateľnosť alebo zmiernenie trestu, by mohlo predstavovať
zásah do práva na spravodlivý proces vo vzťahu k tým osobám, voči ktorým korunný svedok vypovedá,
avšak samo osebe toto nepostačuje k tomu, aby v dôsledku použitia výpovede tzv. korunného svedka
bolo automaticky porušené právo na spravodlivý proces. Aj Európsky súd pre ľudské práva v svojej



judikatúre uznal, že využívanie svedeckých výpovedí výmenou za imunity alebo iné výhody, je v súčasnej
dobe dôležitým nástrojom orgánov činných v trestnom konaní v boji proti závažným zločinom.

Tzv. korunný svedok nie je typom náhodného svedka, ktorý vnímal nejakú skutkovú okolnosť vonkajšieho
sveta bez vlastného zainteresovania, ale zvyčajne je súčasťou skutkového deja, na ktorom sa aktívne
podieľa. Q. R. nestál nejako celkom bokom rôznych pololegálnych aktivít, bol zrejme problematickou
osobnosťou, keďže viacerí svedkovia vypovedali o rôznych problémoch, ktoré si riešil svojským
spôsobom. Na druhej strane nie je možné len z vyššie uvedených dôvodov paušálne vyhodnocovať
všetky ním uvádzané skutočnosti ako nepravdivé alebo skresľujúce alebo nedôveryhodné. Práve preto,
že Q. R. sa sám týchto skutkov zúčastnil, obžaloba dôsledne konala vo vzťahu k overovaniu ním
uvádzaných skutočností už od prípravného konania a zabezpečovala dôkazy, ktoré či už priamo alebo
nepriamo jeho tvrdenia buď potvrdzovali alebo vyvracali. Netreba zabúdať na zistenie, že Q. R. v
tom období kedy boli spáchané skutky, ktoré sú predmetom obžaloby, považovali za člena skupiny E.
- tak to bolo svedkom M. Q. výslovne uvedené. Tento svedok uviedol, že niekedy v auguste alebo v
septembri roku 2004 sa dostal do kontaktu s Q. R. v súvislosti s jeho finančným hospodárením a to
prostredníctvom ľudí zo skupiny E., pretože mu bolo prezentované, že patrí k ním. V súvislosti s ďalšou
vecou prostredníctvom svedka M. M. sa stretol s Q. R., pričom M. M. mu pripomenul, aby sa k Q. R.
spával slušne, pretože patrí k ním. Aj svedok M. M. potvrdil sprostredkovanie stretnutia Q. R. s „O.“ cez
M. Q.. Aj sám svedok R. priznal, že jeho konanie bolo účelové v tom, keď sa zblížil s O. Z. cez potápanie
z dôvodu, že by to malo pre neho význam - neplatiť za ochranu a podobné služby a skutočne sa mu aj v
tomto smere zrejme darilo - vypovedal o prevádzke nejakých erotických salónov, z ktorých mal príjmy a
pod. Vypovedal ako svedok o tom, čo sám robil, čo sám videl, čo je možné rozlíšiť od toho, keď vypovedal
o veciach a skutočnostiach, ktoré mal len z počutia, z druhej ruky. Je evidentné, že sa pohyboval v
okruhu osôb aj z iných bratislavských skupín, že mal s niektorými z nich aj konflikty (napr. C. O. ml.).

K skutku v bode 1) obžaloby je ako nepriamy dôkaz svedčiaci o predchádzajúcom sledovaní osoby
poškodeného O. I. zo strany Q. R. a M. R. možné uviesť SMS správu odoslanú Q. R. z mobilného
telefónu M. R. s obsahom „má novú ŠPZ, BA - 287 JN“. Tvrdeniu M. R. z 22.06.2005, že uvedenú SMS
mohol poslať Q. R., ktorý mal používať aj jeho mobilný telefón, chýba logika v tom smere, že Q. R.,
resp. jeho telefón bol adresátom SMS správy (neposielal by si teda správu s takýmto textom sám sebe).
Rovnako sem patria previerky všetkých tvrdení svedka Q. R. ohľadne chýb pri sledovaní O. I. (incident
so svedkom M.. M. I.), ako aj výpoveď manželky Q. R., M. R., ktorá mala vedomosť o tom, že manžel si
po dohode s O. Z. dlh odrábal sledovaním, konkrétne aj „I.“ (O. I.). Vzhľadom na odôvodnenie rozsudku
je potrebné podotknúť, že účasť obžalovaných M. W. a O. Z. pri vražde O. I. priamo na mieste skutku
obžaloba nikdy netvrdila a aj z popisu skutku v bode 1) obžaloby je zrejmé, že obaja obžalovaní sa na
ňom mali podieľať rôznymi formami účasti (napr. zabezpečením sledovania obete osobou Q. R.).

K skutku v bode 2) obžaloby je potrebné poukázať na zápisnicu o vyšetrovacom pokuse (rekonštrukcii) /
zväzok č. 13 č.l. 2366-2390, dňa 26. 10. 2005/ s fotodokumentáciou, z ktorých je zrejmé, že dňa 26.
10. 2005 bol vykonaný vyšetrovací pokus (rekonštrukcia) na ustálenie miesta, z ktorého strelec na C.
O. vystrelil, určenie miesta a polohy obete v čase, keď bol zasiahnutý jednotllivými strelami, zistenie,
či osoba, ktorú popísala svedkyňa B. A. mohla strielať z miesta, ktoré označila táto svedkyňa, či po
strelbe sa osoba mohla presunúť na toto miesto bez toho, aby si to svedkyňa všimla a zistenie možností
svedkyne vidieť osobu skutočného strelca a tiež zistenie, ktorým smerom unikal páchateľ po vražde.
Úkon bol vykonaný za prítomnosti znalcov z odboru súdneho lekárstva M.. A. Z. a M.. M. I., a znalcov
KEÚ PZ z odboru balistiky kpt. T.. M. E. a por. T.. T. A.. Rozdielnosť v situácii vykonávania úkonov
spočívala v redšom kríkovom poraste na pravej a ľavej strane od vchodu do obytného domu. Pôvodne
tieto boli husté do takej miery, že bolo ťažké cez tento porast priamo prechádzať a nebolo možné cez
tieto porasty vidieť. V rámci úkonu svedkyňa B. A. uviedla, že nie si je už istá, či zbraň mala opierku
(jedná sa o zbraň, ktorú registrovala u osoby stojacej nad obeťou). Určite to však nebola malá zbraň a
ani puška. Vykonaný úkon rezultoval do záveru, že páchateľ nemohol z miesta polohy strelca vybehnúť
a postaviť sa do polohy osoby, ktorá mierila na poškodeného tak, aby si to svedkyňa B. A. nevšimla. Z
uvedeného úkonu vyplynul tiež záver, že strelec v čase streľby sa nachádzal v kríkoch v stojacej polohe
na ľavej strane a C. O. sa nachádzal na druhom schodíku v strede priestoru vstupnej brány. A. sa v čase
streľby nachádzala sklonená pri vchodových dverách a po otočení sa, uvidela ďalšiu osobu pred sebou,
ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou vystúpila z kríkového porastu vpravo, mierila na poškodeného a
po výkriku svedkyne, aby „odpálil“, tento odišiel smerom na cestu, pravdepodobne doľava. Z uvedeného
vyplýva záver, že na vražde C. O. priamo na mieste činu sa zúčastnili dve osoby, pričom osoba, ktorú



popísala svedkyňa B. A. nebola strelcom, preto sa ani jej popis nemôže zhodovať s popisom prestrojenia
obž. M. W., ako ho písal svedok Q. R., a preto aj svedkyňa neopoznala vražednú zbraň pri rekognícii
ako o tom svedčí zápisnica zo dňa 24.10.2005 (zväzok 12, č. l. 2356 - 2365).

Svedok Q. R. vydal po skutku uvedenom v bode 4) obžaloby dňa 22.01.2005 mobilný telefón G. XXXX
šedočiernej farby so SIM kartou telefónneho čísla XXXX XXX XXX, v ktorom boli uložené kontakty
pod označením „P-XXXX XXX XXX“ a „M-XXXX XXX XXX“, v ktorých sa písmeno kontaktu zhoduje s
menom o ktorom svedok tvrdil, že s ním komunikoval: P - O. Z., M - M. W.. Z výpisov telekomunikačnej
prevádzky mobilného čísla XXXX XXX XXX, ktoré bolo aktivované 07.01.2005 vyplynulo, že komunikoval
s telefónnymi číslami XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX.
V nadväznosti na toto zistenie odvolateľ poukazuje na zaistenie mobilného telefónu G. XXXX žltej farby
so SIM kartou telefónneho čísla XXXX XXX XXX (evidovanú na A. s.r.o.), v K. dňa 01.02.2005 (zápisnica
o zadržaní O. Z.) v ktorom boli uložené kontakty pod označením „L-XXXX XXX XXX“, „M-XXXX XXX
XXX“ a „B-XXXX XXX XXX“, z čoho je zrejmé, že ako v prípade mobilného telefónu svedka Q. R.
bola použitá rovnaká forma uloženia kontaktov. Na batérii tohto mobilného telefónu sa nachádzali dve
nálepky s textom XXXX XXX XXX a O. XXXXXXXX. Aj keď obž. O. Z. tvrdil vo výpovedi dňa 27.01.2006,
že sa nejedná o jeho mobilný telefón, je možné jeho tvrdenie vyvrátiť zistením, že v tomto telefóne bola
v januári 2005 použitá SIM karta s telefónnym číslom XXXX XXX XXX evidovaná na otca jeho manželky,
Z. L. a taktiež v ňom boli použité SIM karty s telefónnymi číslami XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX
evidované na A.G.P. - A., s.r.o. Na spoločnosť A. s.r.o. boli evidované aj SIM karty s telefónnymi číslami
XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX, pričom kontakt XXXX XXX XXX mal Q. R. uložený v
telefóne so SIM kartou s telefónnym číslom XXXX XXX XXX uložené pod písmenom „P“, ktoré používal
podľa výpovede na komunikáciu s obž. O. Z..

Odvolateľ taktiež poukazuje na zaistenie mobilného telefónu zn. G. XXXX tmavomodrej farby so SIM
kartou telefónneho čísla XXXX XXX XXX (evidovanú na A. s.r.o. a aktivovanú dňa XX.XX.XXXX),
zaisteného v K. dňa 01.02.2005 pri obhliadke motorového vozidla v ktorom bol zadržaný M. W., v ktorom
boli uložené kontakty pod označením „L-XXXX XXX XXX“, „P-XXXX XXX XXX“ a „B-XXXX XXX XXX“, z
čoho je zrejmé, že ako v prípade mobilného telefónu svedka Q. R. bola použitá rovnaká forma uloženia
kontaktov. Aj keď obž. M. W. tvrdil vo výpovedi dňa 06.02.2008, že sa nejedná o jeho mobilný telefón,
je možné jeho tvrdenie vyvrátiť zistením, že v tomto telefóne bola v dňoch 11.01.2005 pred skutkom a
12.01.2005 po skutku (v bode 2) obžaloby) použitá SIM karta s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, ktoré
mal Q. R. uložený v telefóne so SIM kartou s telefónnym číslom XXXX XXX XXX uložené pod písmenom
„M“, ktoré používal podľa výpovede na komunikáciu s obž. M. W., pričom toto telefónne číslo mal na
batérii mobilného telefónu, v ktorom bola SIM karta s telefónnym číslom XXXX XXX XXX nalepené obž.
O. Z.. Číslo kontaktu pod písmenom „P-XXXX XXX XXX“ je číslom telefónu zaisteným u O. Z., a naopak
telefónne číslo tohto telefónu (XXXX XXX XXX) je zhodné s číslom kontaktu pod písmenom „M-XXXX
XXX XXX“ zaisteným u O. Z..

PUK A. karty č. XXXXXXXX patrí telefónnemu číslu XXXX XXX XXX evidovanej na spol. V. s.r.o., je
zhodný s textom na nálepke nájdenej na batérii telefónu G. XXXX žltej farby telefónneho čísla XXXX XXX
XXX zaistenej pri zadržaní O. Z., pričom SIM karta bola aktivovaná 11.01.2005 a telefónne číslo SIM
karty XXXX XXX XXX mal svedok Q. R. v telefóne so SIM kartou s telefónnym číslom XXXX XXX XXX
uložené pod písmenom „M“, ktoré používal podľa výpovede na komunikáciu s obž. M. W.. Podľa výpisu
z telekomunikačnej prevádzky bola táto SIM karta používaná v mobilnom telefóne, ktorý bol zaistený so
SIM kartou s telefónnym číslom XXXX XXX XXX a komunikovala s telefónnymi číslami XXXX XXX XXX
(Q. R.), XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX.

Ku skutkom v bode 3) a 5) odvolateľ poukazuje na zápisnicu o výsluchu obžalovaného E. R. zo dňa
2.2.2005, v ktorej uvádzané skutočnosti zapadajú do rámca iných dôkazov. Vo vzťahu k skutku v bode
3) obžaloby je tiež potrebné zdôrazniť spôsob a súvisiace okolnosti vykonania trestných činov brania
rukojemníka. Trestný čin spáchaný v Bratislave bol spáchaný identickým spôsobom ako trestný čin
spáchaný následne v krátkom časovom rozmedzí v C.. V situácii, keď sa Q. R. bál, čo bude nasledovať
po vražde O. I., v dôsledku čoho chodil väčšinou stále v sprievode bratov R., je nepredstaviteľné, že
by sa na takú akciu, ako je skutok v bode 3) obžaloby, rozhodol ísť s niekým iným ako s najbližšími
spolupracovníkmi. Ani nikto z vypočúvaných svedkov nevypovedal ani náznakom o tom, že by R. mal
nejaké iné bližšie osoby ako bratov R..



Vo vzťahu k obž. M. W. odvolateľ namieta neuznanie viny za skutky v bodoch 1), 2), 3), 5) obžaloby.

Vo vzťahu k obž. O. Z. odvolateľ namieta neuznanie viny za skutky v bodoch 1), 3), 5) obžaloby.

Odvolateľ má za to, že súd sa nevysporiadal dôsledne so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie, že nesprávne hodnotil vykonané dôkazy, keď nepostupoval podľa zásady voľného
hodnotenia dôkazov, na ktorú akoby rezignoval, ale všetky rozpory v dôkazoch automaticky podriadil
zásade in dubio pro reo. Odvolateľ je presvedčený o tom, že je potrebné kriticky vyhodnotiť všetky
okolnosti, za ktorých malo dôjsť ku žalovaným skutkom, pretože len takýto logický hodnotiaci postup
môže priniesť správne závery o posúdení celého prípadu.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolateľ záverom navrhol , aby Krajský súd v Bratislave odvolaním
napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 5T 140/2009 z 19.12.2013 vo vzťahu k
obžalovaným E. R., M. R., M. W. a O. Z. podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e) Tr. por. zrušil a podľa § 322
ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote dňa 14.01.2014 na č.l. 7166-7167 podal odvolanie obžalovaný
M. R. a to proti výroku o treste. V ďalšom dôvodil, že napadnutým rozsudkom bol uznaný za vinného
z trestného činu brania rukojemníka podľa § 89 ods. 19, § 234a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. (zákon
č. 140/1961 Zb.) v súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
podľa § 148a ods. 1 Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb.) na skutkovom základe uvedenom v napadnutom
rozsudku. Za to mu bol podľa § 234a ods. 2, § 40 ods. 1 a § 35 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený úhrnný a
súhrnný trest v trvaní 3 rokov so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Súčasne mu bolo podľa § 72 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uložené ochranné ambulantné psychiatrické liečenie.

V konaní bolo znaleckým posudkom č. 28/2010, 39/2010 a výsluchom znalca z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria M.. M. Y. dokázané, že trpí závažnou duševnou chorobou a to
paranoidnou formou schizofrénie s postprocesuálnym postihnutím okolnosti. V dôsledku tohto v podstate
nevyliečiteľného ochorenia znalci považujú jeho súčasnú schopnosť chápať zmysel trestného konania
za obmedzenú a limitovanú. Súčasne konštatovali, že jeho konanie v období december 2004 a január
2005 (v čase skutkov) bolo už s najväčšou pravdepodobnosťou modifikované príznakmi duševnej
choroby, ktorá prebiehala v jej počínajúcom štádiu. Z dôvodu tohto počínajúceho - predchorobného
štádia duševnej choroby, ktorá sa u neho v súčasnosti naplno rozvinula, znalci konštatovali, že jeho
rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli v čase skutkov čiastočne znížené, čo mohlo ma vplyv na
schopnosť dôsledného zhodnotenia situácie vzhľadom ku počínajúcej zmene chápania reality, zvýšenej
manipulovateľnosti a počínajúcim stratám zábran pre vnímanie a prijatie agresivity.

Je toho názoru, že uvedené závery znaleckého skúmania súd nedostatočne vyhodnotil pri úvahe o
uložení trestu. Súd síce po konštatovaní jeho viny následne podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. mimoriadne znížil
trest a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 3 roky. No vzhľadom na závery znaleckého posudku a jeho
zdravotný stav, kedy podľa názoru znalcov je súčasnosti schopný chápať zmysel trestného konania iba
obmedzene, ale najmä, keď v čase skutku konal v stave zníženej príčetnosti (znížené rozpoznávacie a
ovládacie schopnosti) považuje trest odňatia slobody za neprimeraný a uložený v rozpore so zásadami
pre ukladanie trestov a účelom trestu.

Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.:
„Ak páchateľ spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, ktorý si a to ani z nedbanlivosti neprivodil
vplyvom návykovej látky, prihliadne súd na túto skutočnosť pri určení druhu a výmery trestu“.

„Ak súd má za to, že by vzhľadom na zdravotný stav takéhoto páchateľa bolo možné za súčasného
uloženia ochranného liečenia (§ 72) dosiahnuť účel trestu aj trestom kratšieho trvania, zníži trest odňatia
slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, nie súd viazaný obmedzením uvedeným v § 40 ods. 5 a uloží
zároveň ochranné liečenie“.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody a skutočnosti bol obžalovaný M. R. toho názoru, že súd pri
rozhodovaní o výške trestu nepostupoval správne, keď mu uložil nepodmienečný trest. S poukazom na
citované ustanovenie § 32 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. je toho názoru, že v jeho prípade existujú okolnosti,



na ktoré je potrebné prihliadnuť a uloženie podmienečného trestu, za súčasného uloženia ochranné
liečenia dostatočne splní svoj účel s ohľadom na zásadu individuálnej a generálnej prevencie.

Žiadal preto, aby odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil výrok
napadnutého rozsudku o jeho vine a následne postupom podľa § 322 ods. 1, ods. 3 Tr. por. sám rozhodol
tak, že mu uloží trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu a uloží mu tiež adekvátne
ochranné liečenie.

K vyššie uvedenému odvolaniu Krajskej prokuratúry Banská Bystrica sa vyjadril samostatným písomným
podaním zo dňa 29.07.2014 na č.l. 7182-7184 obžalovaný O. Z.. Uviedol, že odvolanie Krajskej
prokuratúry Banská Bystrica proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.12.2013 sp. zn.
5T/140/2009 považuje za tendenčné, nedôvodné, neobjektívne a nekorešpondujúce s vykonaným
dokazovaním.

V predmetnom odvolaní sa nachádzajú skutočnosti, ktoré sú v príkrom rozpore s vykonaným
dokazovaním ako aj skutočnosti, ktoré sú postavené len na domnienkach bez reálneho podkladu.
Skutočnosti uvedené v predmetnom odolaní považoval za nedôvodné a nezodpovedajúce skutkovým
zisteniam ustáleným na základe rozsiahle vykonaného dokazovania, nakoľko skutočnosti uvedené v
odvolaní sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

Tvrdenia obsiahnuté v odvolaní sú založené na domnienkach a predpokladoch, ktoré však boli
vykonaným dokazovaním tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní vyvrátené.

Uceleným radom dôkazov, bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že sa O. Z.
nedopustil žiadneho zo žalovaných skutkov, a naopak, vykonaným dokazovaním, tak v prípravnom
konaní ako aj na hlavnom pojednávaní boli jednoznačne vyvrátené skutočnosti uvedené v obžalobe k
osobe O. Z..

K argumentácii uvedenej v predmetnom odvolaní týkajúce sa svedka R. uviedol - svedok R. vypovedal
v celej veci najprv v procesnom postavení ako obvinený a následne ako svedok. V jeho rozsiahlych
výpovediach tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, sa nachádzajú značné rozpory,
a obsah jeho výpovedí je vyvrátený celým radom dôkazov.

Len okrajovo uviedol, že tvrdenia svedkov R. o údajnom vydieraní pre „domnelý“ čierny odber elektriny
bol absolútne a jednoznačne vyvrátený výpoveďami svedkov Y. a T.. O., ako aj radom listinných dôkazov,
ktoré jednoznačne preukázali čierny odber elektriny svedkom R., preto jej jeho „príbeh“ o vydieraní od
počiatku vyvrátený.

Svedok R. bol vydieraný, no bol to podľa jeho vlastných slov on, kto sledoval Z., T.. O., ako aj policajtov,
bol to on, kto podľa jeho slov navrhol „odpracovanie dlhu“, bol to on, kto navrhol otvorenie si erotických
salónov, bol to on, kto určoval ceny za služby, ktorými si mal odpracovať domnelý dlh, bol to on, kto
určoval, koľko peňazí si ponechal z výkupného s ním prezentovaných únosov, čo je vlastne v rozpore
s jeho vlastnými tvrdeniami o vydieraní.

Viacerými dôkazmi bolo preukázané, že O. Z. si u svedka R. zakúpil potápačskú výstroj v značnej sume
- dôkazy sa nachádzajú v spise, je zarážajúce, že O. Z. vydiera R., pritom mu zaplatí značnú sumu
peňazí za potápačskú výstroj.

Svedok R. podrobne popísal dlžné sumy E., popísal sumy inkasované z ním popisovaných únosov,
popísal sumy odrátané za ním poskytované služby, popísal tak on, ako aj jeho manželka svoje majetkové
pomery, a jednoduchým aritmetickým porovnaním je možné určiť, že svedok R. zavádza a klame vo
svojich výpovediach ohľadom týchto skutočností.

Taktiež okrajovo poukázal na znalecké posudky z odboru psychológie a psychiatrie týkajúce sa p. R.
ešte v procesnom postavení obvineného, ktoré sa nachádzajú v spise, a z ktorých vyplýva, že p. R.
má sklony ku konfabulácií a prispôsobovaniu sa reality vo svoj prospech, má sklony k zveličovaniu,
vzďaľovaniu sa od reality, je znížený dôveryhodnosť jeho výpovedí. Týmito dôkazmi sa však Krajská



prokuratúra Banská Bystrica nezaoberala, nakoľko nezapadajú do koncepcie prezentovanej Krajskou
prokuratúrou o vierohodnosti svedka R..

Ako už uviedol vyššie, celé odvolanie Krajskej prokuratúry Banská Bystrica proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 19.12.2013 sp. zn. 5T/140/2009 považoval za nedôvodné, neobjektívne a
nekorešpondujúce s vykonaným dokazovaním.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na skutočnosti nachádzajúce sa v spisovom
materiály, vzhľadom na vykonané dokazovanie považoval rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa
19.12.2013 sp. zn. 5T/140/2009 za správny a žiadal, aby odvolací súd odvolanie Krajskej prokuratúry
Banská Bystrica proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.12.2013 sp. zn. 5T/140/2009
zamietol ako nedôvodné a potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu.

K vyššie uvedeným odvolaniam Krajskej prokuratúry Banská Bystrica a obžalovaného M. R. sa
taktiež vyjadrila samostatným písomným podaním zo dňa 29.07.2014 na č.l. 7176-7177 poškodená
organizácia A. poisťovňa, pobočka Bratislava ako poškodený k predmetným odvolaniam zasiela - len vo
vzťahu k zavineniu obžalovaných a uloženiu povinnosti nahradiť A. poisťovni škodu - vyplatené dávky
dôchodkového poistenia - nasledovné vyjadrenie.

Rozsudok Okresného súdu Bratislava I čo do posúdenia zavinenia obžalovaných nepovažuje, s
poukazom na vykonané dokazovanie, za vecne správny. Z uvedených dôvodov sa stotožnila s obsahom
odvolania Krajskej prokuratúry Bratislava.

Z dôvodu, že v dôsledku trestnej činnosti obžalovaných bol usmrtený poistenec Sociálnej poisťovne -
W. Z., nar. XX.XX.XXXX, A. poisťovňa, pobočka Bratislava má podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov právo na náhradu škody vzniknutej zavineným
protiprávnym konaním tretej osoby.

V tejto súvislosti sa A. poisťovňa pripojila k trestnému stíhaniu obvinených v zmysle § 46 ods. 1 Tr.
por. a uplatnila si náhradu škody listom z 24.03.2006 č. XXX-XX-AEXX/XXXX adresovaným Prezídiu
policajného zboru, Útvar boja proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava.

Prihlásenie škody do trestného konania podľa § 46 ods. 1 Tr. por. a návrh na uloženie povinnosti nahradiť
škodu spôsobenú trestným činom Sociálna poisťovňa rozšírila ďalšími návrhmi z 13.03.2007, 10.11.2008
a 04.03.2010 tak, že škoda, ktorá A. poisťovni vznikla vyplatením dôchodkových dávok pozostalým
osobám - vdovského dôchodku a sirotských dôchodkov po zavraždenom W. Z., nar. XX.XX.XXXX,
predstavovala za obdobie od 06.06.2004 do 01.03.2010 sumu 15.554,70 €. K návrhom na uloženie
povinnosti nahradiť škodu boli priložené aj potvrdenia o výplate dôchodkových dávok pozostalým
osobám. Potvrdenia o výške vzniknutej škody A. poisťovni sú teda súčasťou spisu.

Za obdobie od 02.03.2010 do 01.02.2013 vznikla ďalšia škoda v sume 10.806,24 €. Potvrdenie o výplate
dôchodkových dávok pozostalým osobám za uvedené obdobie priložili.

Celková suma škody za obdobie od 06.06.2004 do 01.02.2013 predstavuje sumu 26.360,94 €.

Okresný súd Bratislava I o náhrade škody vôbec nerozhodol a to napriek tomu, že poškodený - A.
poisťovňa si v trestnom konaní škodu riadne uplatnila.

S poukazom na uvedené dôvody Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava navrhla, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5T/140/2009 z 19.12.2013 zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie aj o uplatnenej náhrade škody tak, že obžalovaní sú povinní
nahradiť A. poisťovni, pobočka Bratislava škodu vo výške 26.36,94 €, ktorú trestným činom spôsobili a
to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Sociálnej poisťovne vedený v Z. pokladnici, číslo účtu:
A K.symbol XXXX, V.symbol XXXXXXXXXX, špecif.symbol XX.

Vo veci bol určený termín verejného zasadnutia na deň 11.02.2016, pričom obžalovaní E. R. a M. R. boli o
jeho konaní riadne a včas upovedomení dňa 19.01.2016 a 21.01.2016, čo preukazujú doručenky z tohto
dátumu. Pred otvorením verejného zasadnutia predložil obhajca B.. M. P. žiadosti oboch obžalovaných



na vykonanie verejného zasadnutia v ich neprítomnosti a to v zmysle § 252 ods. 3 Tr. por. s poukazom na
§ 208 Tr. por. s tým, že zároveň obaja súhlasili so substitučným zastúpením obhajcu na tomto verejnom
zasadnutí. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd vykonal verejné zasadnutie podľa §
293 ods. 7 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaných E. R. a M. R..

O termíne verejného zasadnutia boli riadne a včas upovedomení aj splnomocnenkyňa poškodenej
spoločnosti A. poisťovňa, pobočka K. B.. N. P., čo preukazuje doručenka zo dňa 26.01.2016 ďalej
poškodené spoločnosti Z. zdravotná poisťovňa K., čo preukazuje doručenka zo dňa 19.01.2016, Y.
L., a.s., čo preukazuje doručenka zo dňa18.01.2016. Následne boli taktiež upovedomení poškodení
poškodení H. O. a to dňa 22.01.2016, P. Z. dňa 18.01.2016 a Q. A. dňa 18.01.2016. Ďalej o termíne
verejného zasadnutia bol upovedomený postupom podľa § 66 ods. 3 Tr. por. prostredníctvom uloženia
upovedomenia na A. pošte poškodení G. G. Hu dňa XX.XX.XXXX. Napokon o termíne verejného
zasadnutia boli postupom podľa § 66 ods. 4 Tr. por. upovedomení poškodení M. I. dňa 19.01.2016 a C. O.
ml. dňa 19.01.2016. Ani jeden z vyššie uvedených poškodených však svoju neúčasť žiadnym spôsobom
neospravedlnil a na verejné zasadnutie sa neustanovil a preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
odvolací súd vykonal verejné zasadnutie podľa § 294 ods. 2 Tr. por. v neprítomnosti všetkých vyššie
uvedených poškodených.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu dňa 11.02.2016 zástupca krajskej prokuratúry sa v plnom
rozsahu pridržal písomných dôvodov podaného odvolania, na ktoré poukázal a preto záverom navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/, e/ Tr. por. zrušil u všetkých
obžalovaných vo všetkých výrokoch a následne podľa § 322 ods. 1 Tr. por. túto vec vrátil súdu I. stupňa
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Obhajca B.. M. P. za obžalovaného M. R. uviedol, že sa v plnom rozsahu sa pridržiava písomných
dôvodov podaného odvolania s tým, že poukázal na závery znaleckého posudku a s poukazom na
§ 32 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. navrhol, aby odvolací súd zrušil ohľadne M. R. výrok o treste, uložil
mu podmienečný trest odňatia slobody za súčasného uloženia ochranného ústavného psychiatrického
liečenia.

Obhajca B.. M. P. za obžalovaného O. Z. poukázal na oboznámené vyjadrenie sa k odvolaniu Krajskej
prokuratúry Banská Bystrica, kde len doplnil, že v čase spáchania skutku pod bodom 1/ bol obžalovaný
preukázateľne na inom mieste a čo sa týka bodu 5/ obžaloby, je nepochopiteľné, že nebola u neho
vykonaná domová prehliadka a neexistuje žiaden súvis medzi ním a nájdenými zbraňami. Preto podľa
§ 319 Tr. por. navrhol odvolanie Krajskej prokuratúry Banská Bystrica ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca B.. E. O. za obžalovaného M. W. uviedol, že poukazuje na obsah svojej záverečnej reči, ktorú
v písomnej podobe založil do spisového materiálu pred vyhlásením napadnutého rozsudku, ktorej sa v
plnom rozsahu pridržiava. Chce však upozorniť iba na jedinú vec, že prokurátor ako v obžalobe tak i
v odvolaní poukazuje a používa citácie, z ktorých možno vyvodiť, že by sa jeho mandant podľa verzie
obžaloby mohol dopustiť uvedenej trestnej činnosti vo forme účastníctva ako návodca, resp. organizátor,
čo samozrejme podľa jeho názoru preukázané nebolo, navyše prokurátor vôbec nešpecifikoval akou
formou to účastníctvo malo prebehnúť, pretože i keby sa teoreticky preukázalo, že jeho mandant poveril
R. sledovaním, z toho nie je možné vyvodiť a mať za preukázané, že mal mať podiel na oboch vraždách.
Preto navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca B.. M. P. za obžalovaného E. R. uviedol, že chce poukázať, že skutočnosť, že jeho mandant
držal v ruke samopal, nemá vplyv na skutkový stav a výšku trestu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že
jeho mandant sa priznal, ospravedlnil sa a v neposlednom rade poukázal na Dohovor o ľudských
právach, ktorý akcentuje dĺžku trestného konania v súvislosti s výškou trestu, preto súd I. stupňa správne
postupoval, keď vzhľadom na túto okolnosť trest mimoriadne znížil, preto navrhol odvolanie prokurátora
zamietnuť.

Obžalovaný M. W. záverom uviedol, že je nevinný.

Obžalovaný O. Z. záverom uviedol, že je taktiež nevinný.



Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania
( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie Krajskej prokuratúry
Banská Bystrica ohľadne obžalovaného E. R. je čiastočne dôvodné, avšak na základe iných dôvodov
než boli uvádzané a čo sa týka ostatných obžalovaných je nedôvodné a odvolanie obžalovaného M.
R. je dôvodné.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods.1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj ak bolo napadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 321 ods.1 písm. e/ Tr. por. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj ak je uložený trest
neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 1 písm. f/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je rozhodnutie o
uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Tr. por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 2, odvolací súd z
dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i
len sčasti výrok o vine, zruší súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o
vine svoj podklad.

Podľa § 321 ods. 3 Tr. por. ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku
a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tej časti, ak však zruší hoci len sčasti
výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine
svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený
alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

I.K odsudzujúcej časti napadnutého rozsudku súdu I. stupňa:

K výroku o vine:

Úvodom je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie
§ 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods.
12 Tr. por. vyhodnotil.

Z pripojeného spisového materiálu vyplýva, že Krajskou prokuratúrou Banská Bystrica pod sp. zn.
Kv 5/06 dňa 03.11.2009 podaná obžaloba v bode 4/ na obžalovaného E. R. pre trestný čin brania
rukojemníka podľa § 234a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v súbehu s trestným činom
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 185 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961
Zb. a na obžalovaného M. R. pre trestný čin brania rukojemníka podľa § 234a ods. 1, ods. 2 písm. a/
Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so
zbraňami podľa § 184a ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.

V tejto časti napadnutého rozhodnutia súd I. stupňa postupoval plne v súlade s vykonaným
dokazovaním, keď akceptoval skutok pod bodom 4/ obžaloby a pojal tento do výroku odsudzujúcej časti.



Tento záver vyplýva najmä zo skutočnosti, že obaja obžalovaní sa v plnom rozsahu ku spáchaniu
tohto skutku doznali a sú usvedčovaní aj výpoveďami najmä svedka Q. R., ako aj ďalších svedkov a v
neposlednom rade aj listinnými dôkazmi.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ďalšiu podstatnú skutočnosť, ktorú súd I. stupňa opomenul,
pretože v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa vôbec nevenoval skúmaniu, ktorá právna úprava je
pre oboch páchateľov priaznivejšia.

Tento záver vyplýva zo skutočnosti, že obaja obžalovaní spáchali predmetný skutok dňa 21.01.2005,
t.j. ešte za účinnosti Trestného zákona č. 140/196 Zb., ktorý bol účinný do 31.12.2005. Dňa 01.01.2006
však nadobudol účinnosť nový Trestný zákon č. 300/2005 Z.z., ktorý v ustanovení § 2 ods. 1 Tr. zák. č.
300/2005 Z.z. jednoznačne vymedzuje, že ak v čase medzi spáchaním skutku a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý
je pre páchateľov priaznivejší.

Z tohto dôvodu bolo potrebné skúmať, či právna úprava účinná podľa Trestného zákona č. 300/2005
Z.z. nebola pre obžalovaného E. R. priaznivejšia.

Pri trestnom čine brania rukojemníkov podľa § 234a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. je trestná
sadzba daná rozpätím 8 až 12 rokov a pri zločine brania rukojemníkov podľa § 185 ods. 1, ods. 2
Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. je daná sadzba rozpätím 7 až 12 rokov. Na prvý pohľad sa zdá, že právna
úprava účinná od 01.01.2006 je obžalovaného E. R. priaznivejšia. V tomto smere však odvolací súd
poukazuje na podstatnú skutočnosť a to že Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. obsahuje samostatný trestný
čin vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., kde je trestná sadzba daná rozpätím 10 až
15 rokov, pričom v prípade aplikácie Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. by musel byť skutok vymedzený
pod bodom 4/ právne kvalifikovaný podľa tohto ustanovenia, ktoré však porovnaním trestných sadzieb
nie je pre obžalovaného priaznivejšia.

Totožný záver platí aj pri trestnom čine nedovoleného ozbrojovania o obchodovania so zbraňami. Pri §
185 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. je trestná sadzba daná rozpätím 2 až 8 rokov a pri § 295 ods. 1 písm.
a/ Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. 3 až 8 rokov. takže z porovnania týchto trestných sadzieb vyplýva, že ani pri
tomto trestnom čine nie je pre obžalovaného novšia právna úprava priaznivejšia.

Súd I. stupňa postupoval správne, keď obžalovaného M. R. uznal za vinného v bode 4/ napadnutého
rozhodnutia z trestný čin brania rukojemníka podľa § 234a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961
Zb. v súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 184a
ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., a v tejto časti nebol výrok o vine ani napadnutý opravným prostriedkom.

Správne však Krajská prokuratúra Banská Bystrica poukázala v podanom odvolaní na pochybenie súdu
I. stupňa, ktorý však vyhlásil vinu v bode 4/ napadnutého rozhodnutia u obžalovaného E. R. na rozdiel
od obžaloby pri trestnom čine nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 184a
ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a to i napriek tomu, že vo vymedzenom skutku akceptoval skutočnosť,
že obžalovaný E. R. pred jeho spáchaním si zadovážil a pri samotnom skutku aj použil samopal vzor.
58, ktorý podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné považovať za hromadne účinnú zbraň.

Pojem hromadne účinná zbraň je však formálnym znakom trestného činu nedovoleného ozbrojovania a
obchodovania so zbraňami podľa § 185 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. V tomto smere je teda
odvolacia námietka odvolateľa plne dôvodná a preto odvolací súd napravil pochybenie súdu I. stupňa
a napadnutý rozsudok u obžalovaného E. R. postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil vo
výroku o vine a obžalovaného uznal za vinného z trestného činu brania rukojemníka podľa § 234a ods.
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania a
obchodovania so zbraňami podľa § 185 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a to na skutkovom
základe uvedenom v bode 4/ obžaloby.

K výroku o treste:



Odvolací súd konštatuje, že súd I. stupňa postupoval nesprávne aj vo výroku o treste a to na základe
nasledujúcich skutočností:

U obžalovaného E. R. súd I. stupňa najskôr postupoval v súlade s ustanovením § 35 ods. 1 Tr. zák.
č. 140/1961 Zb., nakoľko obžalovaný spáchal v jednočinnom súbehu dva trestné činy, pričom správne
ukladal trest úhrnný a to podľa najprísnejšieho ustanovenia § 234a ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., kde
je dané rozpätie 8 až 12 rokov (pri trestnom čine podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. č.140/1961 Zb. je sadzba
daná rozpätím 2 až 8 rokov).

Súd I. stupňa taktiež postupoval v súlade s § 40 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., keď dospel k záveru,
že je potrebné ukladať trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom určeného rozpätia. V tejto
súvislosti však odvolací súd poukazuje, že súd I. stupňa nedostatočne vyšpecifikoval vo výroku o treste
svoj postup, pretože mal okrem už uvedeného ustanovenia § 40 ods. 1 uviesť aj ustanovenie 40 ods.
1, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb., ktoré určuje, že nie je možné pri danej najprísnejšej trestnej
sadzbe ukladať trest odňatia slobody pod hranicu 3 roky.

Odvolací súd sa taktiež plne stotožňuje s dôvodmi, ktoré súd I. stupňa rozviedol a na základe ktorých
dospel k záveru, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 40 ods. 1, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961
Zb. a s ktorými sa plne stotožňuje bez potreby tieto mechanicky opakovať.

Navyše však odvolací súd dodáva, že keďže postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil výrok
o vine u obžalovaného E. R., s poukazom na § 321 ods. 3 Tr. por. musel zrušiť aj výrok o treste a teda sa
musel v ďalšom aj zaoberať jeho eventuálnou výškou. Odvolací súd po preskúmaní všetkých okolností
spáchaného skutku, mieru zavinenia zo strany obžalovaného E. R., jeho doznanie a doterajší spôsob
života (nebol doposiaľ vôbec súdne trestaný ani prejednávaný za priestupok), ako aj v neposlednej rade
aj na skutočnosť, že od spáchania skutku až do vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu uplynula doba
vyše 11 rokov, dospel k záveru, že v danom prípade je na rozdiel od súdu I. stupňa v súlade s § 40 ods.
1, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. uložiť obžalovanému E. R. trest odňatia slobody vo výmere
3 roky, čo znamená, že s poukazom na citované ustanovenie je na samej spodnej hranici upraveného
rozpätia, pod ktorú už nebolo možné ísť.

Takto uložený úhrnný trest si splní nielen svoju individuálnu prevenciu voči osobe obžalovaného E. R.,
ku ktorej odvolací súd dodáva, že táto je represívna, ale taktiež aj generálnu prevenciu, t.j. uloženie
trestu odradí ostatným možných páchateľov od úmyslu páchať takýto druh trestných činov.

Keďže obžalovaný E. R. nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody, odvolací súd ho v súlade s §
39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do I. NVS.

U obžalovaného M. R. súd I. stupňa v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia (dňa 19.12.2013)
postupoval v súlade s ustanovením § 35 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., keď obžalovanému ukladal trest
súhrnný, pretože na takýto postup boli v tom čase splnené zákonné podmienky.

Pozornosti odvolacieho súdu však neuniklo pochybenie súdu I. stupňa, ktorý zároveň ukladal trest
úhrnný ako aj súhrnný, čo podľa právnej teórie nie je možné. Trest súhrnný totiž vo svojej podstate
obsahuje v sebe aj trest úhrnný, takže v danom prípade sa ukladá iba a výlučne trest súhrnný, zhodne
aj R 7/2013 Zbierky rozhodnutí.

Ako však vyplýva z pripojeného a na verejnom zasadnutí aj oboznámeného spisu Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 6T/130/2012, obžalovanému M. R. bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2
roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, v rámci ktorej sa dňa 16.08.2014
podľa § 50 ods. 7 Tr. zák. osvedčil a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Odvolací súd musel brať
túto závažnú zmenu do úvahy, i keď nastala až po vyhlásení napadnutého rozhodnutia a s touto sa j
zákonným spôsobom vysporiadať (primerane aj 11/2013 Zbierky rozhodnutí) a poukazom na § 35 ods.
3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. nemohol na toto odsúdenie už v ďalšom prihliadať.

Odvolací súd v ďalšom poukazuje na mimoriadne dôležitú skutočnosť, na ktoré oprávnene poukazoval
obžalovaný M. R. a to, že v konaní bolo znaleckým posudkom č. 28/2010, 39/2010 a výsluchom znalca z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria M.. M. Y. dokázané, že obžalovaný trpí závažnou



duševnou chorobou a to paranoidnou formou schizofrénie s postprocesuálnym postihnutím okolnosti.
V dôsledku tohto v podstate nevyliečiteľného ochorenia znalci považujú jeho súčasnú schopnosť
chápať zmysel trestného konania za obmedzenú a limitovanú. Súčasne konštatovali, že jeho konanie
v období december 2004 a január 2005 (teda aj v čase skutku pod bodom 4/) bolo už s najväčšou
pravdepodobnosťou modifikované príznakmi duševnej choroby, ktorá prebiehala v jej počínajúcom
štádiu. Z dôvodu tohto počínajúceho - predchorobného štádia duševnej choroby, ktorá sa u neho v
súčasnosti naplno rozvinula, znalci konštatovali, že jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli v
čase skutkov čiastočne znížené, čo mohlo ma vplyv na schopnosť dôsledného zhodnotenia situácie
vzhľadom ku počínajúcej zmene chápania reality, zvýšenej manipulovateľnosti a počínajúcim stratám
zábran pre vnímanie a prijatie agresivity.

Odvolací súd je toho názoru, že uvedené závery znaleckého skúmania súd I. stupňa nedostatočne
vyhodnotil pri úvahe o uložení druhu a výmery trestu. Súd I. stupňa síce po konštatovaní jeho viny
následne podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. mimoriadne znížil trest a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní
3 roky, no vzhľadom na závery znaleckého posudku a jeho zdravotný stav, kedy podľa názoru znalcov
je súčasnosti schopný chápať zmysel trestného konania iba obmedzene, ale najmä, keď v čase skutku
konal v stave zníženej príčetnosti (znížené rozpoznávacie a ovládacie schopnosti), považuje odvolací
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky za neprimeraný a uložený v rozpore so zásadami pre ukladanie
trestov a účelom trestu.

Podľa § 32 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. ak páchateľ spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti,
ktorý si a to ani z nedbanlivosti neprivodil vplyvom návykovej látky, prihliadne súd na túto skutočnosť
pri určení druhu a výmery trestu“.

Podľa § 32 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. ak súd má za to, že by vzhľadom na zdravotný stav takéhoto
páchateľa bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia (§ 72) dosiahnuť účel trestu aj
trestom kratšieho trvania, zníži trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, nie súd viazaný
obmedzením uvedeným v § 40 ods. 5 a uloží zároveň ochranné liečenie“.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody a skutočnosti je odvolací súd toho názoru, že súd I. stupňa pri
rozhodovaní o výške trestu nepostupoval správne, keď obžalovanému M. R. uložil nepodmienečný trest
odňatia slobody. S poukazom na citované ustanovenie § 32 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. je
odvolací súd toho názoru, že v jeho prípade existujú okolnosti podrobne vyšpecifikované vyššie, na
ktoré je potrebné prihliadnuť a uloženie podmienečného trestu, za súčasného uloženia ochranné liečenia
dostatočne splní svoj účel s ohľadom na zásadu individuálnej a generálnej prevencie.

Obžalovaný M. R. spáchal v jednočinnom súbehu dva trestné činy, pričom správne mal byť ukladaný
trest úhrnný a to podľa najprísnejšieho ustanovenia § 234a ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., kde je dané
rozpätie 8 až 12 rokov (pri trestnom čine podľa § 184a ods. 1 Tr. zák. č.140/1961 Zb. je sadzba daná
rozpätím 1 až 5 rokov).

Súd I. stupňa síce postupoval v súlade s § 40 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., keď dospel k záveru, že
je potrebné ukladať trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom určeného rozpätia, avšak v tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje, že súd I. stupňa nedostatočne vyšpecifikoval vo výroku o treste svoj
postup, pretože mal okrem už uvedeného ustanovenia § 40 ods. 1 uviesť aj ustanovenie 40 ods. 1, ods.
5 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb., ktoré určuje, že nie je možné pri danej najprísnejšej trestnej sadzbe
ukladať trest odňatia slobody pod hranicu 3 roky.

Odvolací súd preto v zmysle § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil výrok o treste
napadnutého rozsudku u obžalovaného M. R. a následne postupom podľa § 322 ods. 1, ods. 3 Tr. por.
sám rozhodol tak, že mu podľa § 234a ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 ZB. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. č.
140/1961 Zb., § 32 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a napokon § 40 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961
Zb. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky.
Zároveň podľa 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. mu uložený trest podmienečne odložil na
skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, čo pri rozpätí určenom v § 59 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. 1 až 5
rokov je na samej hornej hranici.



Takto uložený úhrnný trest si splní nielen svoju individuálnu prevenciu voči osobe obžalovaného M. R., ku
ktorej odvolací súd dodáva, že táto je s poukazom na jeho duševný stav výlučne výchovná, ale taktiež aj
generálnu prevenciu, t.j. uloženie trestu odradí ostatným možných páchateľov od úmyslu páchať takýto
druh trestných činov.

K výroku o ochrannom liečení:

Čo sa týka výroku o ochrannom liečení, odvolací súd poukazuje na viacero nasledujúcich pochybení
súdu I. stupňa:

Podľa § 2 ods. 3 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase,
keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.

Súd I. stupňa teda najskôr pochybil formálne, keď podľa § 72 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. uložil
ochranné ambulantné psychiatrické liečenie, pretože ide o ustanovenie Trestného zákona účinného v
čase spáchania trestnej činnosti. V čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia (dňa 19.12.2013) bol však
v účinnosti Trestný zákon č. 300/2005 Z.z., ktorý výslovne určil v § 2 ods. 3 je o ochrannom opatrení sa
rozhoduje podľa zákona účinného v čase rozhodovania.

Odvolací súd následne poukazuje na ďalšie pochybenie súdu I. stupňa, ktoré je obsahového rázu,
keď postupoval v rozpore so závermi vyššie citovaného znaleckého posudku, ako aj samotného
výsluchu znalcov a obžalovanému M. R. uložil len ambulantné ochranné psychiatrické liečenie. Citovaný
znalecký posudok a v konečnom dôsledku aj vypočutý znalec však navrhli obžalovanému M. R. uloženie
ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou, s čím sa súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia nevysporiadal a teda nie sú známe dôvody, na základe ktorých súd I. stupňa tak postupoval.

Vyššie uvedené pochybenie súdu I. stupňa bolo potrebné napraviť a to nielen s poukazom na
citované závery znaleckého dokazovania, ale taktiež aj na skutočnosť, že odvolacím súdom aplikované
ustanovenie § 32 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. výslovne ukladá ako esenciálnu podmienku uloženie
ochranného liečenia.

Odvolací súd teda napokon zrušil aj výrok o ochrannom liečení a sám podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
č. 300/2005 Z.z. obžalovanému M. R. uložil ochranné ústavné psychiatrické liečenie, ktoré je vzhľadom
na jeho duševný stav, v ktorom sa aktuálne nachádza, oveľa priaznivejšie a účelnejšie.

K výroku o náhrade škody:

Pozornosti odvolacieho súdu neunikla aj ďalšie pochybenie súdu I. stupňa, týkajúce sa nároku na
náhradu škody a to z nasledujúcich dôvodov:

V odsudzujúcej časti rozsudku v bode 4/ obžaloby vystupujú v procesnom postavení poškodených
nasledujúce osoby:

? G. G. Ha, ktorý si v prípravnom konaní na č.l. XXXX uplatnil nárok na náhradu škody a to 2.500,-Sk v
papierových bankovkách, 20,-Sk v minciach, 10.000,-HUF a 2.000,-Sk za svoj mobil.

Súd I. stupňa vyššie uplatnený nárok na náhradu škody síce na hlavnom pojednávaní prečítal, avšak
absolútne sa následne týmto nezaoberal a o tomto ani zákonným spôsobom nerozhodol, teda napadnutý
rozsudok vôbec neobsahuje žiaden výrok o náhrade škody.

Odvolací súd musel preto toto pochybenie súdu I. stupňa napraviť a postupom podľa § 288 ods. 1 Tr.
por. odkázal poškodeného G. G. Ha s celým nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie,
kde si bude môcť tento nárok na náhradu škody uplatniť samostatným návrhom.

V oslobodzujúcej časti rozsudku v bode 1/ obžaloby vystupuje v procesnom postavení poškodených
nasledujúce fyzické a právnické osoby:

? P. Z., ktorá si však nárok na náhradu škody neuplatnila,



? B.. N. I., ktorá si však nárok na náhradu škody neuplatnila,

? Y. L., a.s. K., O. cesta č. XX, ktorá si v prípravnom konaní uplatnila na č.l. XXXX škodu reprezentujúcu
poistné, avšak na č.l. 4620 uviedla, že nárok na náhradu škody si neuplatňuje,

? Z. zdravotná poisťovňa, a.s. K., P. dolina č. XX, ktorá si uplatnila v prípravnom konaní na č.l. 4625
nárok na náhradu škody v sume 108,-€,

? A. poisťovňa K., ktorá si ešte v prípravnom konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody,
ktorý postupne upravovala až na konečné znenie na č.l. 6736 v sume 15.554,70 €.

V bode 2/ obžaloby vystupuje v procesnom postavení poškodených nasledujúce osoby:

? Q. A. a C. O. ml., ako dediči po nebohom C. O., avšak na č.l. 2350 sa nachádza osvedčenie o dedičstve,
z obsahu ktorého vyplýva, že vyššie uvedení obaja dediči uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, na
základe ktorej sa jediným dedičom stáva práve Q. A., ktorá si v prípravnom konaní uplatnila nárok na
náhradu škody.

V bode 3/ obžaloby vystupuje v procesnom postavení poškodených nasledujúce osoby:

? O. H., ktorý si v prípravnom konaní uplatnil na č.l.1634 nárok na náhradu škody pozostávajúci zo sumy
2.000.000,-Sk, 8.000,-Sk a napokon 500,-€.

Súd I. stupňa vyššie uplatnené nároky na náhradu škody síce na hlavnom pojednávaní prečítal a aj to len
selektívne a neúplne, avšak opätovne absolútne sa následne týmito nezaoberal a o týchto ani zákonným
spôsobom nerozhodol, teda napadnutý rozsudok ani v oslobodzujúcej časti vôbec neobsahuje žiaden
výrok o náhrade škody.

Odvolací súd musel preto toto pochybenie súdu I. stupňa napraviť a postupom podľa § 288 ods. 3 Tr. por.
obligatórne odkázal poškodenú Q. A., O. H., A. poisťovňu pobočka K. a napokon Z. zdravotnú poisťovňu,
a.s. s celým nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, kde si bude môcť tento nárok
na náhradu škody uplatniť samostatným návrhom. Dôvodom tohto postupu zo strany odvolacieho súdu
bola skutočnosť, že obžalovaní pre skutky v bodoch 1/ až 3/ napadnutého rozsudku podľa § 285 písm.
c/ Tr. por. oslobodení a odvolací súd v tejto časti podané odvolanie prokuratúry postupom podľa § 319
Tr. por. zamietol, čomu sa bude odvolací súd podrobne venovať nižšie.

II. K vypustenej časti rozsudku skutok pod bodom 3/ obžaloby:

Súd I. stupňa v tomto bode obžaloby postupoval ako po hmotnoprávnej, tak aj po procesnoprávnej
stránke v súlade s vykonanými dôkazmi, vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomných
súvislostiach a napokon postupoval správne, keď žalovaný skutok pod bodom 3/ obžaloby iba vypustil
bez toho, že by o ňom rozhodol.
Je však potrebné potrebné prisvedčiť odvolacej námietke, že odôvodnenie k tejto časti je veľmi stručné
až strohé, avšak i napriek tomuto je v tejto časti preskúmateľné.

Čo sa týka obsahovej dôkaznej situácie odvolací súd poukazuje najmä na vykonané dokazovanie, z
obsahu ktorého vyplýva, že vykonané dôkazy možno rozdeliť do dvoch základných skupín:
V prvej skupine dôkazov sú dôkazy, ktoré svedčia v prospech obžalovaných. Sem patria najmä výpovede
obžalovaných M. W., O. Z., E. R. a M. R., ktorí popreli spáchanie žalovaného skutku pod bodom 3/
obžaloby.

Do druhej skupiny dôkazov svedčiacich v neprospech obžalovaných patrí najmä výpoveď svedka Q. R.,
ktorý popísal priebeh skutku v súlade so znením skutkovej vety bodu 3/ obžaloby. Osobe svedka Q. R. a
jeho dôveryhodnosti sa bude odvolací súd venovať v samostatnej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia.



Do tejto druhej skupiny patrí aj výpoveď poškodeného O. H., ktorý síce popísal skutok v súlade so
znením skutkovej vety pod bodom 3/ obžaloby, avšak nebol schopný opoznať ani jedného z páchateľov.
Sem možno zaradiť aj výpovede svedkov Ji X. X., ktorá však len zháňala požadované peniaze, ako aj A.
X. S., ktorý uviedol rovnaké skutočnosti ako svedkyňa Ji X. X.. Napokon sem možno zaradiť aj listinné
dôkazy ako zápisnicu o previerke výpovede na mieste činu, zápisnicu o ohliadke miesta činu a napokon
aj znalecký posudok KEÚ PZ SR č. PPZ-1657-6/KEÚ-BA-EXP-2005.

Odvolateľ v rámci odôvodnenia podaného odvolania k tejto časti napadnutého rozhodnutia síce
argumentoval, že existuje aj ďalší usvedčujúci dôkaz a to výpoveď obžalovaného E. R. zo dňa
02.02.2005, v ktorej uvádzal skutočnosti zapadajúce do rámca iných dôkazov, ktoré aj následne
odvolateľ podrobne citoval, avšak odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou nemohol stotožniť a to
na základe nasledujúcich skutočností:

Inkriminovaná výpoveď obžalovaného E. R. zo dňa 02.02.2005 bola vykonaná ešte skôr, ako bolo
začaté trestné stíhanie pre skutok pod bodom 3/ obžaloby a to v rámci výpovede pre úplne iný skutok
pod bodom 4/ obžaloby. Táto skutočnosť vyplýva z porovnania dátumov, pretože skutok pod bodom
3/ obžaloby bol spáchaný dňa 16.12.2004 a trestné stíhanie bolo začaté uznesením pod sp. zn. ČVS:
PPZ-2/BOK-C-2005 dňa 16.03.2005. V čase výsluchu obžalovaného E. R. pre skutok pod bodom 4/
obžaloby dňa 02.02.2005 teda ešte nebolo vôbec začaté trestné stíhanie pre skutok pod bodom 3/
obžaloby a preto tá časť výpovede obžalovaného, ktorá sa týkala bodu 3/ obžaloby je z procesného
hľadiska ako dôkaz nepoužiteľná a preto v konečnom dôsledku nie je napokon možné ani vychádzať z
údajov v nich uvedených a ani tieto používať ako odvolacie námietky.

Z takto vykonaného dokazovania a najmä dôkaznej situácie nie je vina vyššie uvedených obžalovaných
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná, ba práve naopak. Nie je možné nahrádzať
túto dôkaznú núdzu tvrdeniami odvolateľa, že svedok Q. R. chodil väčšinou stále s bratmi R. a podľa
jeho názoru je nepredstaviteľné, že by išiel na akciu pod bodom 3/ obžaloby s niekým iným. O vine
sa musí rozhodnúť na základe jednoznačných a ničím nespochybniteľných dôkazov, čo v tomto danom
prejednávanom prípade naplnené nebolo.

Odvolací súd však na druhej strane konštatuje, že priebeh vykonania skutku pod bodom 3/ obžaloby
vykazuje rukopis veľmi podobný ako priebeh skutku pod bodom 4/ obžaloby, avšak ani táto pomerná
zhoda nie je dostačujúca pre vyslovenie viny vyššie uvedených obžalovaných.

Súd I. stupňa postupoval v danom skutku aj z hľadiska procesnoprávneho v súlade so zákonom. Trestná
činnosť pod bodom 3/ a 4/ obžaloby bola žalovaná ako pokračovací trestný čin brania rukojemníkov
podľa § 234a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 v súbehu s trestným činom
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 184a ods. 1, resp. § 185 ods. 1 Tr.
zák. účinného do 31.12.2005.

Pre určenie, či sú skutky čiastkovými útokmi tej istej skutkovej podstaty, t.j. či ide o pokračovaciu
trestnú činnosť, je rozhodujúce okrem iných podmienok uvedených v § 89 ods. 19 Tr. zák. účinného do
31.12.2005 najmä podmienka uvedená v § 89 ods. 20 Tr. zák. účinného do 31.12.2005.

Podľa tohto ustanovenia ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia
obvinenia, posudzuje sa takéto konanie od tohto úkonu ako nový skutok.

Skutok pod bodom 3/ obžaloby bol spáchaný dňa 16.12.2004 a oznámenie vznesenia obvinenia všetkým
vyššie uvedeným obžalovaným bolo dňa 16.03.2005. Skutok pod bodom 4/ obžaloby bol spáchaný dňa
21.01.2015 a oznámenie vznesenia obvinenia bolo všetkým obžalovaným dňa 22.01.2005. Z uvedené
teda vyplýva dôležitý záver, že najskôr boli spáchané oba čiastkové útoky (dňa 16.12.2014 a 21.01.2005)
a až následne bolo oznámené vznesenie obvinenia (dňa 22.01.2005 a 16.03.2005).

S poukazom na ustanovenie § 89 ods. 20 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 išlo teda o dva čiastkové
útoky jednej trestnej činnosti a preto súd I. stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď sa pri skutku
pod bodom 3/ obžaloby obmedzil iba na jeho vypustenie.

III.K oslobodzujúcej časti rozsudku:



K bodu 1/ obžaloby.
Čo sa týka obsahovej dôkaznej situácie odvolací súd poukazuje najmä na podrobne vykonané
dokazovanie bez potreby tieto mechanicky opakovať, z obsahu ktorých vyplýva, že vykonané dôkazy
možno rozdeliť do dvoch základných skupín.

V prvej skupine dôkazov sú dôkazy, ktoré svedčia v prospech obžalovaných. Sem patria najmä výpovede
obžalovaných M. W. a O. Z., ktorí popreli spáchanie žalovaného skutku pod bodom 1/ obžaloby. Na
svoju obranu uviedli, že o trestnej činnosti dopredu nevedeli, tento nenaplánovali, na mieste činu neboli.

Do tejto prvej skupiny dôkazov možno zaradiť aj výpovede svedkov M. L., T. L., M. L., M. C., N. C. a M.
W., ktorí preukazujú alibi pre osobu obžalovaného M. W., ako aj svedkov B. M. a B. C., ktorí preukazujú
alibi pre osobu obžalovaného O. Z..

Do druhej skupiny dôkazov svedčiacich v neprospech obžalovaných patrí najmä výpoveď svedka Q. R.,
ktorý popísal priebeh skutku v súlade so znením skutkovej vety bodu 1/ obžaloby. Osobe svedka Q. R. a
jeho dôveryhodnosti sa bude odvolací súd venovať v samostatnej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Do tejto druhej skupiny patrí aj výpoveď priamych svedkov P. O., B. V. a E. V., ktorí síce boli na mieste
činu, avšak neboli schopný opoznať ani jedného z páchateľov. Sem možno zaradiť aj listinné dôkazy a
napokon aj znalecké posudky.

Z takto vykonaného dokazovania a najmä dôkaznej situácie nie je vina vyššie uvedených obžalovaných
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná, ba práve naopak. Obaja obžalovaní majú alibi
pre daný inkriminovaný deň a taktiež sa nepodarilo potvrdiť, že by sa akýmkoľvek spôsobom podieľali
na príprave skutku pod týmto bodom.

Odvolací súd sa nemohol stotožniť s odvolacími námietkami v tomto smere, že nepriamym dôkazom
svedčiacim v neprospech oboch obžalovaných je SMS správa odoslaná z mobilného telefónu M. R.
svedkovi Q. R. s obsahom „má novú ŠPZ, BA-XXX JN“. E. SMS správa preukazuje iba to, že sa
svedok Q. R., ako aj obžalovaní bratia R. o osobu I. zaujímali a túto aj sledovali, pričom táto časť nie
je spochybnená.

Totožný záver platí aj ohľadne ďalšej odvolacej námietky súvisiacej s previerkami výpovede svedka Q.
R. ohľadne chýb pri sledovaní O. I., ako aj incidentu so svedkom M.. M. I. a výpovede svedkyne R..
Tieto dôkazy preukazujú iba to, že ako svedok R., tak aj bratia R. vykonávali sledovanie I., avšak taká
spojitosť medzi nimi a oboma obžalovanými, na základe ktorej by bolo možné vyloviť jednoznačný a
ničím nespochybniteľný záver o ich vine, tu nie je daná. I keby sa totiž teoreticky preukázala skutočnosť,
že sledovanie I. vykonávali R. a bratia R. na základe pokynov oboch obžalovaných, stále by to nestačilo
na preukázanie viny za zosnovanie a realizáciu jeho vraždy.

Nie je možné nahrádzať túto dôkaznú núdzu tvrdeniami odvolateľa, že obžaloba nikdy netvrdila, že obaja
obžalovaní boli priamo na mieste činu a že na tejto sa podieľali inými rôznymi formami účasti. O vine
sa musí rozhodnúť na základe jednoznačných a ničím nespochybniteľných dôkazov, čo v tomto danom
prejednávanom prípade naplnené nebolo.

Súd I. stupňa v tomto bode obžaloby preto postupoval ako po hmotnoprávnej, tak aj po procesnoprávnej
stránke v súlade s vykonanými dôkazmi, vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomných
súvislostiach a napokon postupoval správne, keď vyššie uvedených obžalovaných žalovaný podľa § 285
písm. c/ Tr. por spod obžaloby pre skutok pod bodom 1/ obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané,
že skutok spáchali obžalovaní.

K bodu 2/ obžaloby:

Čo sa týka obsahovej dôkaznej situácie odvolací súd poukazuje najmä na podrobne vykonané
dokazovanie bez potreby tieto mechanicky opakovať, z obsahu ktorých vyplýva, že vykonané dôkazy
možno rozdeliť do dvoch základných skupín:



V prvej skupine dôkazov sú dôkazy, ktoré svedčia v prospech obžalovaných. Sem patria najmä výpovede
obžalovaného M. W., ktorý poprel spáchanie žalovaného skutku pod bodom 2/ obžaloby. Na svoju
obranu uviedol, že tento nenaplánoval, na mieste činu nebol a v tom čase bol doma. Uviedol mimoriadne
dôležitú skutočnosť, že keď sa dozvedel, že sa chystá vražda C. O. st., oznámil túto hrozbu svedkovi
T.. P. U., ktorý v tom čase pracoval v A..

Do tejto prvej skupiny dôkazov možno zaradiť aj výpovede svedkov N. C., M. O. a M. W., ktorí preukazujú
alibi pre osobu obžalovaného M. W., pretože v čase spáchania skutku boli s ním v jeho domácnosti
fyzicky prítomní.

Do prvej skupiny dôkazov patrí aj svedok T.. P. U., ktorý potvrdil skutočnosť, že obžalovaný M. W. mu
oznámil, že sa na C. O. st. chystá vražda. Túto skutočnosť potvrdil aj ďalší svedkovia M. Z. B. U..

Do druhej skupiny dôkazov svedčiacich v neprospech obžalovaných patrí najmä výpoveď svedka Q. R.,
ktorý popísal priebeh skutku v súlade so znením skutkovej vety bodu 2/ obžaloby. U. svedka Q. R. a
jeho dôveryhodnosti sa bude odvolací súd venovať v samostatnej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Do tejto druhej skupiny patrí aj výpoveď priamych svedkov a to najmä B. A., ktorá síce bola na mieste
činu, avšak nebola schopná opoznať páchateľa, i keď jeho výzor popísala. V tomto smere však odvolací
súd poukazuje na podstatnú skutočnosť a to že popis útočníka sa nezhoduje s výzorom a postavou
obžalovaného M. W., naopak, skôr by sa zhodoval s popisom svedka Q. R..

Čo sa týka odvolacích námietok týkajúcich sa vykonaného vyšetrovacieho pokusu (rekonštrukcie), je
možné súhlasiť s tou ich časťou, z ktorej vyplýva, že na mieste činu mali byť dvaja útočníci a strelec
mal stáť v čase streľby v kríkovom poraste, teda nebol tou osobou, ktorú videla svedkyňa a preto sa
popis nezhodoval s popisom obžalovaného M. W. a ani neopoznala útočnú zbraň. Z tohto poznatku však
nie je možné vyvodiť automaticky to, že obžalovaný M. W. sa mal nachádzať na mieste činu, ako sa
to snaží navodiť odvolateľ v podanom odvolaní. Uvedené skutočnosti preukazujú výlučne iba to, že na
mieste útoku boli dvaja útočníci, pričom popis útočníka, ktorého videla svedkyňa B. A. sa nezhoduje s
popisom obžalovaného M. W., ale skôr s popisom svedka Q. R.. Kto bol druhým útočníkom stojacim v
kríkovom poraste, nie je známe. Len zo záveru vyplývajúceho z vykonanej rekonštrukcie o prítomnosti
druhého útočníka nie je možné automaticky vyvodzovať, že ním bola práve osoba obžalovaného, pretože
k takémuto tvrdeniu chýbajú relevantné dôkazy.

Čiastočnou očitou svedkyňou bola aj W. C., ktorá počula výstrely a keď prišla k oknu, videla utekať muža
a naskakovať do auta, ktoré následne odišlo. Svedok V. A. potvrdil iba verziu svedkyne W. C., ktorú sa
dozvedel od nej. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že popis úteku muža uvedený svedkyňou,
sa nezhoduje s popisom, ktorý uviedol svedok Q. R.. Svedkyňa W. C. sa v čase spáchania skutku totiž
nachádzala vo svojom byte na adrese K., C. č. 2, pričom z okna svojho bytu videla predmetný útek
a nastupovanie do auta na C. ulici, ktoré následne odišlo preč. A. Q. R. naopak zase uviedol, že na
obžalovaného M. W.akal v aute na B. ulici, kde mal obžalovaný M. W. po spáchaní skutku krívajúc
nastúpiť a následne mali autom spoločne odísť späť. Z okna bytu na C. ulice však nie je reálne možné
vidieť až na B. ulicu, kde stál svedok Q. R. s autom a kde mal obžalovaný M. W. nastúpiť, pretože
tieto dve miesta delí vzdialenosť niekoľko sto metrov a celý rad budov. Je teda zrejmé, že obe vyššie
popísané výpovede a teda aj verzie nemôžu byť súčasne reálne možné. Za danej situácie je potrebné
s prikloniť k verzii svedkyni W. C., pretože táto na rozdiel od svedka Q. R. nemala v danom prípade
absolútne žiaden osobný záujem.

Svedok M. J. počul iba tri výstrely a nič bližšie uviesť nevedel. Napokon svedok T.. P. E. videl na mieste
činu podozrivú osobu, ktorej popis sa zhodoval s popisom osoby ako ho uviedol svedok Q. R., avšak
nie v čase spáchania skutku, ale podstatne skôr. Sem možno zaradiť aj listinné dôkazy a napokon aj
znalecké posudky.

Aj následný popis konania po skutku zo strany svedka Q. R. vyvoláva silné pochybnosti. Podľa jeho
vlastného tvrdenia mu mal obžalovaný M. W. prikázať, aby samopal použitý pri spáchaný skutku zahodil
do V. a popísal mu trasu, po ktorej mal ísť, čo svedok neurobil a išiel inou cestou a napokon aj samopal
skryl. Na jednej strane svedok Q. R. tvrdil, že mu obžalovaný M. W. neveril a že sa ho svedok bál, na
druhej strane mu zveril vražednú zbraň.



V tomto smere pozornosti odvolacieho súdu neunikla podstatná skutočnosť a to časť výpovede
obžalovaného E. R., ktorému mal svedok Q. R. uviesť, že keď polícii podstrčí vražednú zbraň s
vhodným motívom, môže obviniť kohokoľvek. Vo svetle tohto tvrdenia vyvstáva aj otázka preukázania
prípadného motívu spáchanej vraždy. Z vykonaného dokazovania nevyplývalo, že by obžalovaný M. W.
mal akýkoľvek motív spáchať predmetný skutok. Naopak, vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že
svedok Q. R. mal takýto motív, pretože mal v minulosti osobný konflikt so synom nebohého C. O. st.,
ktorý skončil postrelením. V čase spáchania skutku sa však syn nebohého nachádzal vo výkone väzby,
takže bol nedosiahnuteľný, avšak nebohý sa pohyboval na slobode.

Na existenciu vyššie uvedené závažných rozporov nemajú vplyv ani ďalšie odvolacie námietky
odvolateľa, ktorý poukazoval na existenciu uložených kontaktov v mobiloch svedka Q. R., obžalovaných
O. Z. a M. W., ktoré preukazujú výlučne iba tú skutočnosť, že tieto vymenované osoby mali na seba
navzájom uložené kontakty. Z tohto však nie je možné vyvodzovať závery o účasti menovaných na
spáchanom skutku.

Z takto vykonaného dokazovania a najmä dôkaznej situácie nie je vina obžalovaného M. W. jednoznačne
a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná, ba práve naopak. Obžalovaný má alibi pre daný
inkriminovaný deň a taktiež sa nepodarilo potvrdiť, že by sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na príprave
skutku pod týmto bodom. Nemal ani žiaden motív a útočná zbraň sa u neho nenašla, ale vydal ju práva
svedok Q. R..

Súd I. stupňa v tomto bode obžaloby postupoval ako po hmotnoprávnej, tak aj po procesnoprávnej
stránke v súlade s vykonanými dôkazmi, vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomných
súvislostiach a napokon postupoval správne, keď obžalovaného M. W. podľa § 285 písm. c/ Tr. por spod
obžaloby pre skutok pod bodom 2/ obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali
obžalovaní.

K bodu 5/ obžaloby:
Čo sa týka obsahovej dôkaznej situácie odvolací súd poukazuje najmä na podrobne vykonané
dokazovanie bez potreby tieto mechanicky opakovať, z obsahu ktorých vyplýva, že vykonané dôkazy
možno rozdeliť do dvoch základných skupín:

V prvej skupine dôkazov sú dôkazy, ktoré svedčia v prospech obžalovaných. Sem patria najmä výpovede
obžalovaného M. W. a O. Z., ktorí popreli spáchanie žalovaného skutku pod bodom 5/ obžaloby.

Do tejto prvej skupiny dôkazov možno zaradiť aj výpoveď svedka O. L., ktorého odtlačky sa našli na
predmetných zbraniach.

Do druhej skupiny dôkazov svedčiacich v neprospech obžalovaných patrí najmä výpoveď svedka Q. R.,
ktorý popísal priebeh skutku v súlade so znením skutkovej vety bodu 5/ obžaloby. Osobe svedka Q. R. a
jeho dôveryhodnosti sa bude odvolací súd venovať v samostatnej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Do tejto druhej skupiny patria najmä zápisnice o vydaní veci, ktoré preukazujú, že veci označil a vydal
svedok Q. R. a predovšetkým znalecké posudky KEÚ PZ SR, ktoré preukazujú skutočnosť, že vydané
veci sú zbraňami, resp. strelivom v zmysle príslušného zákona.

Do tejto druhej skupiny dôkazov patria aj dôkazy, z obsahu ktorých vyplýva, že na vydaných veciach sa
nenašli daktyloskopické stopy a ani iný biologický materiál oboch uvedených obžalovaných, ale naopak
iných osôb, ako napríklad spomínaného svedka O. L..

Z takto vykonaného dokazovania a najmä dôkaznej situácie nie je vina obžalovaných M. W. a O. Z.
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná, ba práve naopak. S výnimkou výpovede
svedka Q. R. neexistuje žiaden iný dôkaz, ktorý by akýmkoľvek spôsobom svedčil v ich neprospech, či
dokonca preukazoval ich vinu. Zbrane zakopal a ukrýval svedok Q. R., ktorý aj označil ich miesto, kde
sa nakoniec aj našli. Tieto okolnosti skôr nasvedčujú tomu, že tieto zbrane ukryl a používal práve tento
svedok, k čomu sa aj priznal.



Súd I. stupňa v tomto bode obžaloby preto postupoval ako po hmotnoprávnej, tak aj po procesnoprávnej
stránke v súlade s vykonanými dôkazmi, vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomných
súvislostiach a napokon postupoval správne, keď obžalovaného M. W. a O. Z. podľa § 285 písm. c/ Tr.
por spod obžaloby pre skutok pod bodom 5/ obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok
spáchali obžalovaní.

Hodnotenie osoby svedka Q. R..

Úvodom k tejto časti odvolací konštatuje, že vzhľadom na dôkaznú situácie, kde výpovede tzv.
korunného svedka Q. R. tvorili nosný základ dôkazov svedčiacich v neprospech obžalovaných, bolo
potrebné sa veľmi podobne venovať skúmaniu vierohodnosti týchto výpovedí a v neposlednej rade aj
osoby samotného svedka ako takého.

Je potrebné sa stotožniť s časťou tvrdení uvádzaných odvolateľom ohľadne zákonných predpokladov
podmienok použiteľnosti osoby vypočutej v pozícii chráneného (resp. tzv. korunného svedka).

Je taktiež pravdou, že orgány prípravného konania vyvinuli snahu o overenie každého z tvrdení svedka
Q. R.. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s ďalšou časťou tvrdení odvolateľa ohľadne hodnotenia osoby
svedka Q. R., ktorý nebol náhodným svedkom, ktorý by nebol zainteresovaný do priebehu popísaných
skutkov a taktiež že celkom nestál bokom od rôznych pololegálnych aktivít a bol zrejme problematickou
osobnosťou.

Z vykonaného dokazovania však vyplývajú ďalšie mimoriadne závažné skutočnosti a to, že svedok Q. R.
bol mimoriadne problémový človek, ktorý rád a sústavne vyvolával problémy, ktoré následne riešil najmä
násilnou činnosťou. Jeho činnosti sa nedajú nazvať pololegálnymi, pretože boli za hranicou legálnosti.

O tomto svedčí najmä problematika prenajatých priestorov od K. družstva na B. ulicu, kde mal
prevádzkovať potápačské centrum, pričom v skutočnosti v týchto nebytových priestoroch býval a bol
protiprávne napojený na odber elektriny spoločenstva vlastníkov daného domu. Potom, ako sa na túto
skutočnosť došlo, vyvolal fyzický konflikt s pracovníkom K. družstva O., ktorý tam prišiel v rámci plnenia
pracovných povinností. Tohto napadol tak, že uvedený pracovník musel odísť do invalidného dôchodku.

V tomto smere je charakteristické, akým spôsobom prezentoval danú udalosť samotný svedok Q.
R., pričom takéto vystupovanie, hodnotenie a následná prezentácia z jeho strany je totožná aj pri
prejednávaných žalovaných skutkov. Svedok sa následne pasoval do pozície tzv. „chudáka“, na ktorom
sa vyvršujú pracovníci K. družstva O. na čele s jeho vtedajším predsedom B.. T.. B. O., ktorého
mimochodom svedok označil ako bieleho koňa mafiánov, čo sa však ďalšom nepreukázalo.

Prevádzkovanie potápačského centra na B. ulici osobou svedka Q. R. je dôležité aj z iného dôvodu.
Ak by totiž jeho prevádzkovanie bolo rentabilné a zárobkové, nebol by svedok odkázaný v tomto bývať
a nelegálne dlhodobo a vo veľkom množstve odoberať elektrinu na účet iného. Z uvedeného teda v
ďalšom nie je možné vylúčiť, že možným motívom páchania trestnej činnosti zo strany svedka Q. R. pod
bodom 3/ a 4/ obžaloby boli jeho finančné či existenčné problémy a nie údajné vydieranie či splácanie
výpalného.

Ďalej sa svedok prezentoval tým, že ho obťažujú rôzne mafiánske skupiny, s ktorými musel pod hrozbou
násilia či vydierania spolupracovať. Vykonané dôkazy však skôr nasvedčujú inému a to, že sám a
dobrovoľne spolupracoval s týmito skupinami a preto aj disponoval určitými informáciami z daného
prostredia. Q. je taktiež zrejmé, že až v momente, keď mu hrozilo bezprostredné nebezpečenstvo
trestného stíhania, začal prezentovať tieto skutočnosti v takom svetle, aby zo seba urobil tzv. „chudáka“,
ktorý bol iba zneužitý k páchaniu trestnej činnosti.

Takýto postoj zaujal aj k osobe obžalovaných M. W. a O. Z.. Nepatrné zranenie druhého z nich (mierne
tečenie krvi z nosa) pri potápaní svedok bombasticky popísal ako bezprostredne život ohrozujúci stav
s tým, že obžalovaný Z. môže iba nemu ďakovať za záchranu života.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ďalšiu podstatnú skutočnosť, akým spôsobom svedok Q.
R. sa votrel do priazne iných, ktorých najskôr využíval a neskôr aj zneužíval.



Takto najskôr využíval a neskôr aj zneužil na spáchanie trestnej činnosti bratov R., pričom obžalovaný E.
R. podrobne popísal, ako bol aj s bratom doslova dotlačený k účasti na skutku pod bodom 4/ obžaloby.
Keď prišlo k prezradeniu a následnému zatknutiu, osoby oboch obžalovaných ho zaujímali už len do tej
miery, aby svojimi výpoveďami neprezradili ďalšiu jeho trestnú činnosť.

Rovnaký postup svedka Q. R. možno vypozorovať aj voči osobe obžalovaného O. Z., kde sa obe rodiny
zblížili do takej miery, že trávili spolu dovolenky a rôzne sviatky, či realizovali rôzne oslavy a posedenia,
čo vyplýva z výpovedí svedkov rodiny Z.. Tieto vzťahy trvali až do času, kedy začal mať svedok Q. R.
problémy v súvislosti so skutkom pod bodom 4/ obžaloby. Ale i napriek týmto problémom sa mu snažila
rodina Z. ešte v úvodnej časti pomôcť, čo je v príkrom rozpore s jeho následnou prezentáciu týchto
vzťahov po začatí trestného stíhania, kde toto svedok začal prezentovať len ako účelové z dôvodu svojho
údajné strachu o svoj život či rodinu.

Vyslovene nepravdivé tvrdenia svedka Q. R. sú preukázané v súvislosti s osobou M. P., ktorého
svedok Q. R. označil ako spolupáchateľa skutku pod bodom 2/ obžaloby. Až následným vykonaným
dokazovaním sa preukázalo, že tento svedok mal na čas spáchania skutku nevyvrátiteľné alibi, pretože
sa nachádzal v recepcii, kde bol dokonca nasnímaný bezpečnostnou kamerou, v dôsledku čoho napokon
bolo trestné stíhanie proti nemu zastavené.

Odvolací súd taktiež poukazuje na jeho verzie priebehu žalovaných skutkov, rozpory v jeho výpovediach,
resp. výslovné nepravdy, ktoré sa preukázali najmä porovnávaním s ostatnými vykonanými dôkazmi a na
ktoré odvolací súd poukázal v jednotlivých častiach tohto odôvodnenia ku každému žalovanému skutku.

Napokon odvolací súd v tomto smere poukazuje na mimoriadne závažný dôkaz a to na znalecký posudok
znalkyne O.. N. I. O. č. XX/XX zo dňa 25.09.2005 z č.l. 480-494, ktorý v plnom rozsahu korešponduje s
vyššie uvedeným rozborom a závermi, ktoré vyslovil odvolací súd.

Z obsahu znaleckého posudku jednoznačne totiž vyplýva, že svedok Q. R. má sklony k výbušnosti, k
precitlivosti, ide u neho o jedinca egocentrického s vysokou tendenciou k exhibitívnosti a predvádzaniu,
má však sklony k mudrovaniu, názory formuluje povrchne, zovšeobecňuje až sa vzďaľuje od reality a
zveličuje, túži najmä po pozícii víťaza.

Najdôležitejšie pre posúdenie hodnovernosti svedeckých výpovedí svedka Q. R. je však nasledujúci
záver znalkyne, ktorý prezentovala na č.l. 493 a to, že z hľadiska svojej priemernej intelektovej
úrovne je síce schopný správne vnímať a reprodukovať, ale kvalita jeho kognitívno-percepčných
schopností je výraznou mierou ovplyvnená jeho osobnou charakteristikou. Ide najmä o povrchný,
málo zodpovedný, netrpezlivý prístup k životu a ku všetkým aktivitám, o tendenciu unikať od reality
k štylizovaným predstavám, o sklon k zveličovaniu, o subjektivistickú orientáciu v okolí. Všetky tieto
uvedené charakteristiky spochybňujú osobnostnú spoľahlivosť daného jedinca, oslabujú jeho adaptačnú
schopnosť a znižujú dôveryhodnosť jeho výpovedí.

Odvolací súd teda uzatvára otázku posúdenia hodnovernosti výpovedí svedka Q. R. tým, že s výnimkou
skutku pod bodom 4/ obžaloby, nie je možné vychádzať z jeho výpovedí, pretože ide o svedka
nedôveryhodného, ktorého tvrdenia ani neboli podložené inými ďalšími vykonanými dôkazmi do takej
miery, aby bolo možné vysloviť jednoznačný a ničím nespochybniteľný záver o vine obžalovaných. V
tomto smere však odvolací súd súhlasí s časťou odvolacích námietok, že dôkazná situácia najmä s
poukazom na výpovede svedka Q. R. bola dostačujúca na podanie obžaloby, avšak v žiadnom prípade
nebola dostačujúca na jednoznačné preukázanie a následné uznanie viny obžalovaných v tých bodoch
obžaloby, ktoré boli buď vypustené, alebo oslobodené.

Záverom sa preto odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s vyššie podrobne rozobratým postupom
súdu I. stupňa, ktorý správne aplikoval zásadu in dubio pro reo, t.j. v prípade pochybností v prospech
obžalovaných a týchto buď postupom podľa § 285 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil, resp. skutok
pod bodom 3/ vypustil.

To súd dôvody, na základe ktorých odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.