Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/78/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 110906111 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:110906111.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Technické sklo, a.s., Agátová 22, 844 03 Bratislava, IČO: 00 012 670, zast.: SCHUBERT & partners, s.r.o., Vansovej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 34 117 709 proti žalovanému: DKFB s.r.o., Údernícka 14/A, 851 01 Bratislava, IČO: 35 707 313, zast.: JUDr. Boris Pagáč, Topoľčianska 31, 851 05 Bratislava, adresa na doručovanie c/o Creo/Young & Rubicam, Ďatelinová 6, 821 01 Bratislava o zaplatenie sumy 3.319,39 eur a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb 37/2009-160 zo dňa 29.1.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb 37/2009-160 zo dňa 29.1.2015 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 17.2.2009 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 3.319,39 eur s príslušenstvom titulom zaplatenia zmluvnej pokuty. 3. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom (v poradí prvým), ktorým priznal žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože mal za preukázané, že žalovaný vstupu tretej osoby prostredníctvom osobného motorového vozidla na vymedzený úsek kanalizačnej sústavy bez predchádzajúceho súhlasu žalobcu nezabránil, v dôsledku čoho si svoj záväzok vyplývajúci mu z článku I. bod 3 zmluvy nesplnil. Mal za to, že v čase uzavretia zmluvy bol žalovaný oboznámený s predmetom stráženia, a teda už v tom čase mal vedieť, či bude schopný vykonávať strážnu službu v súlade so zmluvnými dojednaniami, teda či výkonom strážnej služby, ku ktorej sa zaviazal, neporuší zákon o strážnej službe. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného uznesením zo dňa 5.12.2013, č.k. 1Cob 293/2012-126 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní prvoinštančný súd po vypočutí osôb, ktoré predmetnú zmluvu podpísali, posúdi v súlade s § 266 Obchodného zákonníka prejav ich vôle pri jej uzatváraní, vyhodnotí námietky žalovaného týkajúce sa výkladu obsahu zmluvy, ako aj námietku žalovaného o tom, že uvedený pozemok, na ktorom sa kanalizačný poklop nachádzal, nie je vo vlastníctve žalobcu, a to v súvislosti s možným porušením povinnosti žalovaného podľa ustanovení zákona č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. 4. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania dospel k záveru, že úmyslom uzavretia predmetnej zmluvy bolo zabezpečenie stráženia vyznačenej kanalizácie (kanalizačných poklopov) žalovaným s cieľom, aby sa do kanalizačných poklopov nedostali tretie osoby, aby sa zamedzil prístup ku kanalizácii tretím osobám, s výnimkou žalobcu, čo bolo žalovanému pri uzatváraní zmluvy prezentované, a teda žalovanému musel byť tento úmysel konajúcej osoby známy. Samotný žalovaný si však predmet zmluvy vykladal tak, že má zabezpečiť zabránenie vstupu a zásahov dovnútra kanalizácie (kanalizačných poklopov). Konajúci súd sa stotožnil s námietkou žalovaného, že skutočnosť, že žalovaný nezabránil odstaveniu motorového vozidla patriaceho spoločnosti, ktorá bola vlastníkom pozemku, na ktorom sa kanalizačné poklopy nachádzali, nemožno považovať za porušenie článku I. bod 3 zmluvy, a to aj s poukazom na skutočnosť, že žalovaný nezabránil odstaveniu vozidla nad poklopom, nakoľko konal v súlade s § 56 odsek 1 zák. č. 473/2005 Z.z., v zmysle ktorého žalovaný ako prevádzkovateľ strážnej služby pri ochrane osoby, ochrane majetku alebo zabezpečovaní poriadku nesmie poskytovať podporu a ochranu konaniu, ktorým sú porušované všeobecne záväzné právne predpisy. Namietanú skutočnosť žalobcu, že k porušeniu zo strany žalovaného došlo aj tým, že strážna služba nebola vykonávaná dvoma osoba považoval prvoinštančný súd za irelevantnú, pretože v zmysle článku IV. bod 2 zmluvy vzniká žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu, ak bol porušený článok I. bod 3 zmluvy, pričom vykonávanie stráženia dvoma osobami bolo predmetom úpravy čl. I bod 5 zmluvy. Z uvedených dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že k porušeniu článku I. bod 3 zmluvy zo strany žalovaného nedošlo, a preto žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016) žiadajúc jeho zmenu, prípadne zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Uviedol, že žalovaný mohol v súlade so zmluvou ukončiť zmluvu okamžite iba dohodou, čo sa však nestalo. Inak mohol žalovaný ukončiť zmluvu len výpoveďou s 3 - dňovou výpovednou lehotou, ktorá počítajúc od doručenia z listu žalovaného uplynula dňa 4.10.2008. Oproti tomu však žalovaný už od 1.10.2008 (v poobedňajších hodinách) úplne prestal plniť zmluvu a prestal vykonávať strážnu službu, čo nie je medzi stranami sporné. Na základe uvedeného má žalobca za to, že žalovaný tým, že od 1.10.2008 úplne prestal plniť zmluvu a prestal vykonávať strážnu službu, porušil každé ustanovenie zmluvy, ktoré ustanovuje jeho povinnosti, a tým porušil aj ustanovenie čl. I bod 3. Z uvedeného dôvodu žalobca žiadal oprávnene v súlade s čl. IV. bod 2 zmluvy žalovanú zmluvnú pokutu. Žalobca v odvolaní namietal, že konajúci súd sa nevysporiadal s touto najpodstatnejšou otázkou, a to či žalovaný tým, že z hodiny na hodinu prestal svojvoľne s výkonom poskytovania strážnej služby pre žalobcu, a teda neplnil vôbec žiadne ustanovenie zmluvy, porušil aj ustanovenie čl. I bod 3 zmluvy. Žalobca ďalej uviedol, že nikdy nežiadal žalovaného a ani mu nedal žiadny príkaz na to, aby vykonával svoju činnosť tak, že by pri tom porušil ktorékoľvek ustanovenie zákona č. 473/2005 Z.z. Ak žalovaný odstavenie vozidla na poklope nepovažoval za dôvod na vykonanie zásahu alebo na zakročenie proti posádke motorového vozidla, mohol týmto spôsobom konať a nebol zo strany žalobcu nútený k vykonaniu zásahu. Argumentácia s ustanoveniami § 56 a § 57 zákona č. 473/2005 Z.z. je preto v danom prípade irelevantná. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 16.3.2015 uviedol, že žalobca v priebehu konania neustále dopĺňal tvrdenia uvedené v žalobe týkajúce sa porušenia ustanovení zmluvy zo strany žalovaného o nové porušenia, ktorých sa mal žalovaný dopustiť, čo považuje žalovaný za účelové. K vyjadreniu žalobcu, že tento nikdy nežiadal od žalovaného, aby vykonával svoju činnosť tak, že by pri tom porušil ustanovenia zákona č. 473/2005 Z.z. žalovaný uviedol, že žalobca najprv v konaní tvrdil, že povinnosťou žalovaného v zmysle zmluvy okrem iného bolo, aby cudzie motorové vozidlo nebolo odstavené nad kanalizačným poklopom, ktorý patril do predmetu stráženia, a teda tým, žalovaný nezabránil odstaveniu motorového vozidla na kanalizačným poklopom, porušil ustanovenie článku I bod 3 zmluvy, čím mu mal vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu. Neskôr však žalobca v rámci svojho odvolania tvrdil, že ani von ani nikto, kto konal v jeho mene nežiadal žalovaného, aby vykonával svoju činnosť v rozpore so zákonom a ak žalovaný odstavenie vozidla na poklope nepovažoval za dôvod na vykonanie zásahu alebo na zakročenie proti posádke motorového vozidla, mohol týmto spôsobom konať a nebol zo strany žalobcu nútený k vykonaniu zásahu. K hlavnému argumentu žalobcu, že k porušeniu zmluvy zo strany žalovaného došlo tým, že žalovaný dňa 1.10.2008 ukončil zmluvu v rozpore s ustanovením upravujúcim možnosť ukončenia zmluvy, a tým porušil aj ustanovenie čl. I bod 3 zmluvy žalovaný uviedol, že porušenie článku II bod 3 písm. b) zmluvy, resp. ukončenie zmluvy v rozpore s týmto ustanovením, nezakladá nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcovi vzniká, ak žalovaný poruší ustanovenie čl. I bod 3 zmluvy. Žalovaný má zato, že žiadnym svojím konaním, ktorému je vytýkané zo strany žalobcu, neporušil predmetné ustanovenie čl. I bod 3 zmluvy, ktoré porušenie by zakladalo nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na základe uvedeného žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. 7. Žalobca vo svojej replike zo dňa 3.8.2016 opakovane poukázal na svoju argumentáciu v odvolaní, v zmysle ktorej žalovaný tým, že od 1.10.2008 prestal vykonávať strážnu službu, porušil každé ustanovenie zmluvy, ktoré ustanovuje jeho povinnosti, a tým aj ustanovenie čl. I bod 3 zmluvy. Ďalej uviedol, že toto porušenie bolo už v návrhu na vydanie platobného rozkazu naznačené, pričom v ďalšom konaní bolo iba viac konkretizované, a preto nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že neustále dopĺňa tvrdenia týkajúce sa porušenia zmluvy zo strany žalovaného o nové porušenia zmluvy. Okrem uvedeného má žalobca za to, že konkretizácia porušení zmluvných povinností žalovaným sa neprieči žiadnemu ustanoveniu zákona. Opakovane navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodol v súlade s jeho odvolaním. 8. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 22.8.2016 opakovane uviedol, že predmetnú zmluvu ukončil z dôvodu, aby predišiel porušovaniu zákona č. 473/2005 Z.z., a to konkrétne porušovaniu ustanovenia § 56 ods. 4 a § 57 ods. 1 zákona, keďže v prípade, ak by zasiahol proti posádke motorového vozidla, ktoré podľa žalobcu stálo nad kanalizačným poklopom, ktorý bol predmetom stráženia, porušil by tým predmetné ustanovenia zákona, čoho dôsledkom by mohlo byť odňatie licencie žalovanému. Žalovaný má za to, že v priebehu konania žalobca nepreukázal porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným zakladajúce nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže podľa jeho názoru nie je jasné, akým spôsobom a kým malo dôjsť k vstupu do predmetu stráženia a k zasahovaniu doň. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. 10. Súd prvej inštancie dospel v konaní k záveru, že skutočnosť, že žalovaný nezabránil odstaveniu motorového vozidla patriaceho spoločnosti, ktorá bola vlastníkom pozemku, na ktorom sa kanalizačné poklopy nachádzali, nemožno považovať za porušenie článku I. bod 3 zmluvy, a to aj s poukazom na skutočnosť, že žalovaný nezabránil odstaveniu vozidla nad poklopom, nakoľko konal v súlade s § 56 odsek 1 zák. č. 473/2005 Z.z., v zmysle ktorého žalovaný ako prevádzkovateľ strážnej služby pri ochrane osoby, ochrane majetku alebo zabezpečovaní poriadku nesmie poskytovať podporu a ochranu konaniu, ktorým sú porušované všeobecne záväzné právne predpisy. 11. Žalobca v konaní (o. i.) namietal, že žalovaný porušil každé ustanovenie zmluvy tým, že na základe výpovede prestal plniť zmluvu a v 3 - dňovej výpovednej lehote nevykonával žiadnu činnosť. Z uvedeného dôvodu považuje svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za oprávnený. 12. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd sa nezaoberal vznesenou námietkou žalobcu, v zmysle ktorej mu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty mal vzniknúť tým, že žalovaný v dôsledku výpovede prestal okamžite vykonávať strážnu službu, čím mal porušiť aj čl. I bod 3 predmetnej zmluvy. Podľa čl. II bod 3 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že platnosť zmluvy možno ukončiť (a) písomnou dohodou oboch zmluvných strán, (b) výpoveďou - po uplynutí 3 - dňovej výpovednej lehoty odo dňa doručenia písomnej výpovede druhej zmluvnej strane a (c) odstúpením od strany objednávateľa v prípade hrubého porušenia zmluvných povinností. Podľa mienky odvolacieho súdu je otázka platného ukončenia zmluvy podstatná aj z hľadiska porušenia/neporušenia čl. I bod 3 zmluvy. V prvom rade je potrebné posúdiť písomný úkon žalovaného označený ako „ukončenie zmluvy č. 430/2008 o zabezpečení strážnej služby“ zo dňa 1.10.2008, doručený žalobcovi toho istého dňa, a to či sa jedná o výpoveď zo zmluvy podľa čl. II bod 3 zmluvy alebo či ide o odstúpenie od zmluvy. Ak by bol tento úkon vyhodnotený ako výpoveď žalovaného daná podľa čl. II bod 3 zmluvy, bude potrebné sa zaoberať skutočnosťou, či žalovaný v priebehu plynutia výpovednej lehoty vykonával alebo nevykonával činnosť, na ktorú sa v zmluve zaviazal a tiež bude potrebné sa vysporiadať, či táto skutočnosť mohla založiť dôvodom pre uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu v zmysle čl. IV bod 2 zmluvy. V prípade, že daný úkon žalovaného bude posúdený ako odstúpenie od zmluvy, bude nevyhnutné skúmať, či na takýto úkon existovali zmluvné alebo zákonné predpoklady. Ak pôjde o neplatné odstúpenie od zmluvy, opätovne bude potrebné vyhodnotiť prípadné porušenie povinností uvedených v čl. I bod 3 zmluvy a v tej súvislosti aj vznik prípadného nároku na zmluvnú pokutu. 13. Odvolací súd uvádza, že kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náležitostí odôvodnenia ustanovených zákonom. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia teda nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (II. ÚS 78/05). To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (M. U. c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; R. H. c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; K. c. Grécko z 29. mája 1997; R. c. Francúzsko z 19. februára 1998). 14. Keďže v časti ukončenia zmluvy v súvislosti s možným dôvodom pre vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný, odvolací súd ho podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie posúdi písomný úkon žalovaného označený ako „ukončenie zmluvy č. 430/2008 o zabezpečení strážnej služby“ zo dňa 1.10.2008 z hľadiska dohodnutých možností ukončenia zmluvy zakotvených v čl. II bod 3 zmluvy a v tej súvislosti vyhodnotí možnú existenciu dôvodu pre uplatnenie zmluvnej pokuty zo strany žalobcu. 15. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 396 ods. 3 CSP. 16. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).