Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/309/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109211987 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1109211987.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom v Bratislave, Primaciálne námestie 1, proti odporkyni: U. X., K.. X.X.XXXX, O. O., V. Z. Q. X, zastúpenej AK Balara s.r.o., so sídlom v Bratislave, Košická 56, o vypratanie ubytovacej bunky, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19. novembra 2010 č. k. 22C/63/2009-94 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť náhradu trov konania odporkyne, pozostávajúcich z hotových výdavkov vo výške 232,- € a z trov právneho zastúpenia vo výške 332,52 €, na účet AK Balara, s.r.o., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh na vypratanie ubytovacej bunky, dospejúc k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že záväzok navrhovateľa zo zmluvy o ubytovaní niektorým zo zákonných dôvodov zanikol. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že v privatizačnom projekte býv. zamestnávateľa odporkyne (Priemstav, š.p.), s ktorým uzavrela zmluvu o ubytovaní, boli v časti nehmotných aktív, pasív a záväzkov uvedené i zmluvy na ubytovacie bunky, vrátane bunky užívanej odporkyňou. Po privatizácii v prospech navrhovateľa ustanovenie čl. I bod 2 zmluvy o ubytovaní o skončení zmluvného vzťahu v prípade skončenia pracovného pomeru stratilo účinnosť. Úmyslom privatizácie majetku štátneho podniku nemohol byť len prevod vlastníctva k veciam, ale aj všetkých práv a záväzkov, súvisiacich s prevádzaným majetkom. Zmluva je preto uzavretá na dobu neurčitú. Na odvolanie navrhovateľa odvolací súd rozsudkom zo dňa 15. novembra 2011 č.k. 5Co/107/11-124 napadnutý rozsudok zmenil a odporkyni uložil povinnosť ubytovaciu bunku vypratať. Zastával názor, že odporkyňa uzavrela s právnym predchodcom neplatnú zmluvu o ubytovaní na neurčitý čas podľa 37 ods. 2 a § 39 OZ. Účelom zmluvy o ubytovaní podľa § 754 a nasl. OZ je totiž poskytnutie len prechodného ubytovania. Na dovolanie odporkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30. septembra 2013 sp. zn. 2 Cdo/2/2013 uvedený rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa záverov dovolacieho súdu odvolací súd porušil manudukačnú povinnosť opravného súdu. Súd prvého stupňa zmluvu o ubytovaní posúdil ako platnú. Odvolací súd v pre vec rozhodujúcej otázke platnosti zmluvy aplikoval ustanovenie § 37 ods. 2 a § 39 OZ a dospel k záveru, že ide o neplatný právny úkon. V zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. mal preto vyzvať účastníkov konania, aby sa k ich možnému použitiu vyjadrili. Odvolací súd opätovne prejednal vec v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolaním navrhovateľa (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že toto odvolanie nie je opodstatnené. Podľa § 717 ods. 1 OZ v zariadeniach určených na trvalé bývanie vzniká nájom obytnej miestnosti nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom. Z riadne ustáleného skutkového stavu súdom prvého stupňa vyplýva, že odporkyňa s býv. zamestnávateľom Priemstav, š.p. uzatvorila dňa 23.6.1995 písomnú zmluvu, označenú ako zmluva o ubytovaní, na základe ktorej začala v ubytovni V. (V. Z. Q. X) sama užívať malometrážny nezariadený O. (O. Č.. XXX). Dodávka elektrickej energie nie je zabezpečovaná navrhovateľom (osobitný elektromer odporkyne). V rámci privatizácie objekt ubytovne nadobudol navrhovateľ, ktorý následne vyzýval užívateľov na uzavretie nových zmlúv, avšak navrhovateľka písomný návrh zmluvy neakceptovala. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého v konaní nebolo navrhovateľom preukázané, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania zanikol, a teda odporkyňa užíva vec bez právneho dôvodu. Pri zabezpečení bytových potrieb zamestnancom môže ísť zo strany zamestnávateľa o nájom bytu (§ 685 OZ), nájom miestnosti určenej na trvalé bývanie (§ 717 OZ) alebo o poskytnutie dočasného ubytovania podľa zmluvy o ubytovaní (§ 754 OZ). O aký typ bývania sa jedná, treba usúdiť z okolností konkrétneho prípadu, za rozhodujúce však nemožno považovať označenie písomnej zmluvy. Treba brať pritom do úvahy účelové určenie stavby a užívaných priestorov, vyplývajúce z kolaudačného rozhodnutia, spôsob pridelenia, ako aj spôsob užívania, vyplývajúci z dohody o užívaní. Podľa názoru odvolacieho súdu zmluvné strany neuzavreli platnú písomnú zmluvu o ubytovaní podľa § 754 OZ, v prípade právneho predchodcu navrhovateľa a odporkyne sa jednalo o nájom obytnej miestnosti podľa § 717 OZ; o možnom použití tohto ustanovenia odvolacím súdom boli účastníci konania poučení na pojednávaní. Odvolací súd vychádza predovšetkým zo skutočnosti, že ubytovacia bunka sa nachádza v objekte, v kolaudačnom rozhodnutí označenom ako trvalá T. (Č..J.. XX). Má charakter malometrážneho bytu, keď pozostáva z jednej izby, kuchyne, predsiene a hygienického zariadenia, pričom práve pre obytnú miestnosť je typické, že ide o priestor, ktorý má podľa stavebnotechnických predpisov charakter bytu. Ubytovacia bunka bola zamestnávateľom pridelená výlučne do užívania odporkyne, pričom nebola zamestnávateľom zariadená a odporkyňa má na svoje meno vedený elektromer. V čase uzavretia zmluvy odporkyňa nevlastnila iný byt. Záveru odvolacieho súdu o charaktere užívacieho vzťahu nasvedčuje tiež skutočnosť, že v písomnej zmluve o užívaní je uvedená doba užívania na neurčitý čas, čo je vylúčené pri poskytnutí dočasného bývania na základe zmluvy o ubytovaní. Nájom obytnej miestnosti nebol právnym predchodcom navrhovateľa ani navrhovateľom vypovedaný, preto je odporkyňa oprávnená užívať bunku naďalej, a to bez ohľadu na zmenu v osobe prenajímateľa z dôvodu privatizácie majetku Priemstav, š. p. Za nesprávny považuje odvolací súd názor navrhovateľa, vychádzajúci z čl. I. 2. písomnej zmluvy vo forme formulára, podľa ktorého k zániku užívacieho vzťahu došlo z dôvodu skončenia pracovného pomeru odporkyne u jej býv. zamestnávateľa zánikom Priemstav, š.p. Uvedené ustanovenie zmluvy pojednáva o možných dvoch spôsoboch skončenia užívacieho vzťahu pred uplynutím dojednanej doby nájmu (rozviazanie pracovného pomeru a hrubé porušenie dobrých mravov a zmluvných povinností). Podľa názoru odvolacieho súdu odporkyňa správne považuje uvedené dojednanie za rozväzovaciu podmienku (conditio resolutiva). Účinky právneho úkonu možno viazať na splnenie podmienky (conditio), ktorá predstavuje vedľajšie ustanovenie v právnom úkone, ktorým sa následky úkonu robia závislými od skutočnosti, o ktorej zmluvné strany nevedia, či sa splní. Pre platnosť podmienky sa vyžaduje okrem iného jej objektívna možnosť a dovolenosť (§ 39 OZ). Objektívna nemožnosť rozväzovacej podmienky má za následok jej neúčinnosť, teda sa na ňu neprihliada. Rozväzovacia podmienka, týkajúca sa zániku účinnosti zmluvy o užívaní ubytovacej bunky z dôvodu rozviazania pracovného pomeru so š.p. Priemstav sa podľa názoru odvolacieho súdu stala v dôsledku privatizácie tohto štátneho podniku a prechodu časti majetku na navrhovateľa objektívne nemožnou, v dôsledku čoho nemožno na ňu prihliadať a zmluva o užívaní sa stala nepodmienenou. Okrem toho zánik zamestnávateľa nemožno považovať za rozviazanie pracovného pomeru, pod ktorým treba chápať jednostranný alebo dvojstranný právny úkon existujúceho zamestnávateľa. Navrhovateľ sa tiež nesprávne domnieva, že nemá žiadnu právnu možnosť ukončiť zmluvný vzťah s odporkyňou. Vzhľadom na jeho tvrdenia o potrebe uskutočnenia rekonštrukcie ubytovne zákonodarca predvída výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. e/ OZ, ktorý možno analogicky uplatniť i pri skončení nájmu podľa § 717 OZ. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 145 O.s.p. tak, že odporkyni priznal náhradu trov konania v celkovej výške 564,52 €. Trovy konania pozostávajú z nákladov na súdny poplatok, spolu vo výške 232,- € (199,- € dovolanie + 33,- € poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia). Trovy právneho zastúpenia boli priznané podľa § 11 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov vo výške 332,52 €, pričom pozostávajú zo 4 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, dovolanie v r. 2012 - 2 x 58,69 € + 2x režijný paušál 7,63 €, návrh na nariadenie predbežného opatrenia v r. 2014 - 61,84 € + rež. paušál 8,04 €, účasť na odvolacom pojednávaní dňa 8.3.2016 - 66 €+ rež. paušál 8,58 €), spolu 277,10 € + 20% DPH: 55,42 €. Odmena nebola priznaná za ďalší uplatnený úkon, v poradí druhé prevzatie a príprava zastúpenia v r. 2014, keďže v dovolacom a odvolacom konaní ide o tú istú vec a za samotné vypracovanie dovolania a úkonu v odvolacom konaní bola odmena priznaná. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.