Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/61/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109220890 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1109220890.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland GmbH, Frankfurter Strasse 720 - 726, Kolín, SRN, zastúpený: JUDr. Martin Fritz, Podjavorinskej 4, Bratislava, advokát, proti odporcom: v I. rade: AB Cosmetics, s.r.o., Tamaškovičova 17, Trnava, IČO: 36 661 171, v II. rade: Group KBC s. r. o., A. Kmeťa 28, Martin, IČO: 35 850 591, v III. rade: Kaufland Slovenská republika v.o.s., Trnavská cesta 41/A, Bratislava, IČO: 35 790 164, ECKER-KÁN & PARTNERS, s.r.o., Nám. Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, o trovách konania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.12.2014, č.k. 33CbPv/2/2009-213, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 33CbPv/2/2009-213 zo dňa 11.12.2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Odporcovi v III. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I napadnutým uznesením uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi v III. rade náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 165,43 eur na účet jeho právneho zástupcu - ECKER- KÁN & PARTNERS, s.r.o., Nám. Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Odporcom v II. a III.rade náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 08.06.2009 vo veci samej domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd rozhodol o tom, že odporca v I. až III. rade sú povinní definitívne odstrániť z obchodnej siete v SR všetok tovar neoprávnene označený ochrannými známkami číslo zápisu IR 653449, CTM 298273, IR 653450, CTM 297960 alebo ich napodobeninami, vyrobený odporcom v II. rade a uvádzaný do obehu v obchodnej sieti na území SR odporcom v I. rade a odporcom v III. rade. Súd konanie v predmetnej veci zastavil uznesením č. k. 33CbPv/2/2009 - 185 zo dňa 09.05.2013 z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania v celom rozsahu s tým, že o trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením. Z podania navrhovateľa zo dňa 18.04.2013, ktorým zobral svoj návrh na začatie konania späť v celom rozsahu vyplýva, že dôvodom späťvzatia je skutočnosť, že výrobky, ktorých sa konanie týka, sa už v obchodnej sieti odporcu v III. rade nevyskytujú, a preto nemá význam v konaní pokračovať. Nakoľko predmetom konania bola ochrana práv navrhovateľa pred nekalosúťažným konaním odporcov v I. - III. rade, skutočnosť, že namietané výroky sa už nenachádzajú v obchodnej sieti odporcu v III. rade, nemožno považovať za splnenie toho, čoho sa navrhovateľ domáhal vo veci. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že v danom prípade nie je daný dôvod na priznanie trov navrhovateľovi v zmysle § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. Súd v tejto súvislosti zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 1992, sp. zn. 2Obo 183/92 v zmysle ktorého, ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi v III. rade náhradu trov konania vo výške 165,43 eur eur titulom trov právneho zastúpenia, podal navrhovateľ odvolanie. Uviedol, že uvedené konanie je známkovo-právnym sporom podľa zákona o ochranných známkach a nie nekalosúťažným konaním podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže a príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a odmieta odôvodnenie Okresného súd Bratislava I týkajúce sa aplikácie § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Navrhovateľ svoj návrh doručený súdu dňa 08.06.2009 vzal späť podaním doručeným súdu dňa 23.04.2013 z dôvodu, že výrobky, ktorých sa konanie týka, sa už v obchodnej sieti odporcu v III. rade nevyskytujú a preto nemá zmysel v konaní pokračovať. Ako navrhovateľ príslušným dokladom o kúpe a fotodokumentáciou preukázal, výrobky, ktorých sa konanie týka, sa v obchodnej sieti odporcu nachádzali aj dňa 22.02.2010, t.j. takmer rok po podaní žaloby a až následne boli z obchodnej siete odporcu v III. rade stiahnuté. Odôvodnenosť žaloby navrhovateľa potvrdzuje aj v uznesení citované vyjadrenie právneho zástupcu odporcu v III. rade doručené súdu dňa 06.06.2014, z ktorého zhodne vyplýva, že koncom roka 2011 odporca v III. rade prestal spolupracovať s odporcom v I. rade a teda je možné, že predaj namietaných výrobkov odporcom v III. rade bol ukončený pravdepodobne v roku 2012. Z uvedeného dôvodu je bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že navrhovateľ podal žalobu dôvodne a pre správanie odporcov ju vzal späť, nakoľko správaním odporcov po podaní žaloby dosiahol navrhovateľ svoj cieľ - definitívne odstrániť z obchodnej siete v žalobe uvedené výrobky. Na základe vyššie uvedeného žiadal zmeniť napadnuté uznesenie tak, že odporcovi v III. rade uloží povinnosť nahradiť trovy konania podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., resp. žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznať. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov odvolania dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 23.04.2013 navrhovateľ zobral návrh v celom rozsahu späť a to z dôvodov, že sa výrobky, ktorých sa konanie týka už nevyskytujú v obchodnej sieti odporcu v III. rade a preto nemá význam v konaní pokračovať. Podľa § 146 ods. 1 O.s.p.‚ žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie a) mohlo sa začať i bez návrhu; b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné; c) bolo zastavené, d) začalo na návrh prokurátora. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď aplikoval na rozhodnutie o trovách konania ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p., veta prvá. Pre správny výklad ustanovení § 146 je treba ozrejmiť vzťah ustanovení ods. 1 k ustanoveniam ods. 2. Ods.1 síce vyjadruje zásadu, ktorá sa v prípade skončenia konania z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 146 ods. 1 aplikuje, jej aplikácia však neprichádza do úvahy vtedy, ak sú dané dôvody pre aplikáciu § 146 ods. 2, teda ak súd zastavil konanie z dôvodu, že: a) niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, b) došlo k späťvzatiu (zastaveniu) návrhu podaného dôvodne v dôsledku správania odporcu. To teda znamená, že ak sú dané dôvody uvedené pod písmenom a) alebo b)nemožno aplikovať ustanovenia § 146 ods. 1. Súdna judikatúra zastáva stanovisko, že pre účely náhrady trov konania pri zastavení konania je otázku zavinenia na tomto zastavení možné skúmať iba z procesného hľadiska. Z uvedeného vyplýva záver, že ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu, avšak bez uvedenia dôvodu, alebo z dôvodu, ktorý nespočíva v správaní, súd zaviaže na náhradu trov konania navrhovateľa. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nepreukázal, že návrh bol podaný dôvodne, t.j. že na základe podaného návrhu odporcovia splnili povinnosť, ktorej uloženia sa navrhovateľ domáhal. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania navrhovateľ. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou navrhovateľa, že ak po podaní návrhu na začatie konania dosiahol svoj cieľ (predmetné výrobky sa už v sieti odporcu v III.rade nevyskytujú), možno mať za to, že návrh bol podaný dôvodne. Naopak zo správania odporcov nemožno usudzovať, že odporcovia porušili nejaké povinnosti, zasahovali do práv navrhovateľa a teda, že návrh bol podaný dôvodne. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či súd prvého stupňa správne právne posúdil náhradu trov konania, t.j. či súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Samotná výška trov konania ani jednotlivé úkony, za ktoré bola priznaná odmena, neboli predmetom odvolania a keďže odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§212 ods.1 O.s.p.), výškou priznaných trov konania sa odvolací súd nezaoberal. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi v III.rade trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto mu odvolací súd náhradu trov nepriznal. Toto uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.