Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/232/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109228384 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1109228384.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci navrhovateľa: A. E., F.. XX. XX. XXXX, Q. T. R. X, T., v zast.: D.. W. A., Advokátska kancelária Detvai, Ludik, Malý, Udvaros, so sídlom: Cukrová 14, Bratislava, proti odporcovi: Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47 232 480, so sídlom: Mlynská Dolina, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. 8C/202/2009-335 zo dňa 03. 10. 2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého p o t v r d z u j e. Odporcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil po právnej stránke podľa § 59, § 60 ods. 1, 2, 3, § 80, § 1 ods. 4, § 14, § 15 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, § 37 ods. 1, § 39, § 38 ods. 2, § 49a Občianskeho zákonníka a vecne tým, že návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31. 07. 2009 sa navrhovateľ v zastúpení svojím právnym zástupcom domáhal určenia, že skončenie jeho pracovného pomeru dohodou podľa ustanovenia § 60 Zákonníka práce z dôvodov uvedených v ustanovení § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 04. 05. 2009 je neplatné. Ďalej sa domáhal určenia, že jeho pracovný pomer sa neskončil a trvá naďalej, a odporca má povinnosť navrhovateľa ďalej zamestnávať v súlade s pracovnou zmluvou. Súčasne sa domáha uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku (neuvádzal konkrétne vyčíslenie) až do času, kým odporca umožní navrhovateľovi pokračovať v práci. Počas konania právny zástupca navrhovateľa podaním doručeným súdu dňa 14. 05. 2010, čl. 132, 137, navrhol zmenu návrhu v časti petitu. Súd na pojednávaní dňa 13. 08. 2010, čl. 183, 184, za prítomnosti oboch zástupcov účastníkov konania, bez následného písomného vyhotovenia tohto uznesenia, pripustil navrhovanú zmenu návrhu, tak že súd má určiť neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 04. 05. 2009, ďalej má určiť, že pracovný pomer navrhovateľa neskončil a naďalej trvá, a že odporca má povinnosť navrhovateľa zamestnávať v súlade s pracovnou zmluvou. Ďalej sa navrhovateľ domáhal uloženia odporcovi povinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy od 01. 08. 2009 do 30. 04. 2010 vo výške 7.557,01 euro brutto, uloženia povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 841,89 euro brutto mesačne, počnúc 01. 05. 2010 odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku alebo do dňa kedy odporca umožní navrhovateľovi vykonávať prácu alebo do času, kedy súd právoplatne rozhodne o skončení pracovného pomeru. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že od 27. 01. 1993 pracoval u odporcu. Dňa 29. 12. 2006 na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy bol zaradený do pozície režisér, č. l. 16. Na základe ostatnej zmeny pracovnej zmluvy zo dňa 30. 10. 2008 bol navrhovateľ zaradený do tarifnej triedy č. 3. Dňa 04. 05. 2009 mu odporcom bola doručená na jej podpísanie dohoda o skončení pracovného pomeru podľa ustanovenia § 60 Zákonníka práce z dôvodov uvedených v ustanovení § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. V dohode bolo uvedené, že rozhodnutím odporcu zo dňa 24. 02. 2009 sa zrušilo jeho funkčné miesto z dôvodu nadbytočnosti s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Navrhovateľ mal za to, že dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorú dňa 04. 05. 2009 podpísal je neplatná. Dôvod jej neplatnosti videl navrhovateľ v tom, že ju podpísal pod psychickým tlakom zo strany odporcu, pretože mu odporcom bolo dané na výber skončiť pracovný pomer dohodou alebo výpoveďou, ak by navrhovateľ odporcom predloženú dohodu nepodpísal. Dohodu považoval za neplatnú i z toho dôvodu, že zrušenie jeho funkčného miesta bolo síce dňa 07. 04. 2009 odborovou organizáciou odporcu prerokované, avšak odborová organizácia nesúhlasila so zrušením jeho funkčného miesta, a s prípadnou výpoveďou. Túto informáciu v čase uzatvárania dohody navrhovateľ nemal ani od odporcu, ani od odborovej organizácie. Ak by o tejto informácii vedel v čase predloženia mu dohody, tak by sa určite rozhodol inak a dohodu by nepodpísal. Dohodu o skončení pracovného pomeru navrhovateľ považoval za neplatnú i z toho dôvodu, že zrušenie jeho funkčného miesta bolo neodôvodnené, uskutočnené v rozpore s kolektívnou zmluvou. V skutočnosti od roku 2006 ani nevykonával pracovné miesto režiséra. Jeho práca fakticky spočívala v moderátorskej, redakčnej a hlásateľskej činnosti, s tým, že tieto jeho faktické funkcie neboli nikdy zrušené. Navrhovateľ považoval postup odporcu voči nemu za nezákonný, mal za to, že jeho pracovný pomer i naďalej trvá, mal záujem, aby ho odporca i naďalej zamestnával. V súvislosti s určením neplatnosti tejto dohody sa domáhal i náhrady mzdy za obdobie od 01. 08. 2009 do 30. 04. 2010 vo výške 7.557,01 euro brutto a uloženia povinnosti zaplatiť mu náhradu mzdy vo výške 841,89 euro brutto mesačne, počnúc 01. 05. 2010 odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku alebo do dňa kedy odporca umožní navrhovateľovi vykonávať prácu alebo do čas, kedy súd právoplatne rozhodne o skončení pracovného pomeru. Počas konania právny zástupca navrhovateľa svoj návrh doplnil podaním doručeným súdu dňa 06. 10. 2009, čl. 29, podaním doručeným súdu dňa 22. 12. 2009, čl. 101, podaním doručeným súdu dňa 14. 05. 2010, čl. 132, podaním doručeným súdu dňa 02. 09. 2010, čl. 189. V nich uviedol, že od roku 2006 už navrhovateľ fakticky nevykonával prácu režiséra, a to i napriek tomu, že v pracovnej zmluve bolo stále uvedené, že zastáva túto funkciu. Navrhovateľ v skutočnosti vykonával viaceré iné funkcie napr. hlásateľ, moderátor. Vzhľadom na túto skutočnosť jeho pracovné miesto, ktoré fakticky vykonával nebolo vlastne zrušené. Bolo zrušené iba pracovné miesto režiséra, ktoré síce bolo uvedené v pracovnej zmluve, ale navrhovateľ ho fakticky nevykonával. Dohodu podpísal pod psychickým nátlakom a strachom, že príde o prácu za ešte nepriaznivejších podmienok, ak by dohodu nakoniec nepodpísal. Navrhovateľ namietal dohodu neplatnou i podľa ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka z dôvodu, že ju podpísal v omyle - nemal informácie o všetkých skutočnostiach potrebných k podpísaniu takejto dohody, najmä nemal k dispozícii informáciu o nesúhlasnom stanovisku odborovej organizácie k zrušeniu jeho pracovného miesta. V čase podpísania dohody navrhovateľ nevedel o nesúhlasnom stanovisko odborovej organizácie so zrušením jeho miesta a prípadnou výpoveďou z tohto dôvodu. Keby o tejto skutočnosti navrhovateľ v okamihu podpisu dohody vedel, i napriek tomu, že nesúhlasné stanovisko nemá za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru, dohodu o skončení pracovného pomeru by určite nepodpísal. Odporca ho síce oboznámil s tým, že zrušenie jeho pracovného miesta a skončenie jeho pracovného pomeru bolo prerokované v odborovej organizácii, avšak neuviedol s akým záverom, stanoviskom. Navrhovateľ dohodu ďalej považoval za neplatnú i podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, pretože jej uzavretie sa prieči dobrým mravom. Odporca pri uzatváraní dohody zneužil zlé psychické rozpoloženie navrhovateľa, jeho intenzívny stres, psychickú nestabilitu a časovú tieseň, v ktorom sa navrhovateľ počas pohovoru nachádzal. Uviedol, že ponúknuté náhradné miesto nebolo adekvátne miestu navrhovateľa, v tom čase boli u odporcu k dispozícií i iné adekvátne miesta (neuviedol aké). Mal za to, že ak od roku 2006 nevykonával pracovné miesto režiséra, ale v skutočnosti vykonával iné činnosti, bol odporca povinný túto faktickú zmenu v pracovnej činnosti navrhovateľa riešiť zmenou pracovnej zmluvy, čo však neurobil. Právny zástupca navrhovateľa namietal i samotné zrušenie pracovného miesta navrhovateľa, ktoré malo byť dôvodom skončenia pracovného pomeru, čl. 142. V čase uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru faktické pracovné miesto navrhovateľa ani vôbec nebolo zrušené, bolo zrušené miesto režiséra, ktoré však navrhovateľ fakticky nevykonával, i keď bolo ako pracovné miesto stále uvedené v pracovnej zmluve. Pracovné miesto, ktoré fakticky navrhovateľ vykonával nebolo vôbec zrušené. Navrhovateľ ďalej namietal, že rozhodnutie odporcu o zrušení pracovného miesta navrhovateľa nespĺňa náležitosti rozhodnutia, chýba v ňom výrok. V rozhodnutí nebol jednoznačne uvedený ani dátum, ku ktorému sa ruší pracovné miesto navrhovateľa, je jasný iba navrhovaný termín zrušenia pracovného miesta t. j. 31. 03. 2009. Odporca sa v rámci prípravy pojednávania písomne vyjadril k návrhu dňa 25. 08. 2009, čl. 15. Uviedol, že navrhovateľ bol v pracovnom pomere u odporcu od 01. 02. 1993 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29. 01. 1993, čl. 17, 19. Vykonával funkciu - hlásateľ, naposledy od roku 2006 v zaradení režisér v útvare Rádio Patria - Redakcia maďarského vysielania. Rozhodnutím riaditeľky Slovenského rozhlasu zo dňa 24. 02. 2009, čl. 20, bol prijatý návrh šéfredaktorky Rádia Patria - Redakcia maďarského vysielania zo dňa 23. 02. 2009 na zrušenie pracovného miesta navrhovateľa z dôvody nadbytočnosti. Toto rozhodnutie spolu s obomi možnosťami skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom (dohoda, výpoveď) bolo dňa 07. 04. 2009 prerokované Základnou organizáciou OZM pri odporcovi, čl. 20 druhá strana. Dňa 04. 05. 2009 (celý apríl bol navrhovateľ práceneschopný) odporca - vedúci odboru ľudských zdrojov S.. I. O., šéfredaktorka Rádia Patria - Redakcia maďarského vysielania O.. I. T., vykonal osobný pohovor s navrhovateľom, kde bol navrhovateľ oboznámený s rozhodnutím riaditeľky odporcu o zrušení jeho pracovného miesta, čl. 22. Navrhovateľovi bolo ponúknuté voľné pracovné miesto, čl. 23 - zastupovanie na určitú dobu počas materskej dovolenky v Banskej Bystrici ako redaktor v centre spravodajstva, publicistiky a umeleckých programov. Ponúknuté pracovné miesto navrhovateľ neprijal. Navrhovateľovi bolo dané na výber skončenie pracovného pomeru dohodou z výpovedného dôvodu alebo výpoveďou. Navrhovateľ sa dobrovoľne rozhodol ukončiť pracovný pomer dohodou. Túto dohodu bezprostredne podpísal, čl. 24. Odporca zaplatil v májovej výplate dňa 11. 06. 2009 navrhovateľovi 7 - násobné odstupné vo výške 4.987,50 euro (brutto), čl. 98. Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť, pretože postup odporcu pri skončení pracovného pomeru považoval za zákonný a všetky námietky navrhovateľa o neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru za nedôvodné. Počas konania odporca prostredníctvom svojej poverenej zástupkyne uvádzala, že počas pohovoru s navrhovateľom dňa 04. 05. 2009, kde zástupcovia odporcu riešili s navrhovateľom skončenie pracovného pomeru, navrhovateľ nepožiadal o prestávku, o prerušenie, a to za účelom zváženia ponúknutých alternatív skončenia jeho pracovného pomeru. Nepožiadal o prerušenie tohto pohovoru z dôvodu prípadnej konzultácie s jeho právnym zástupcom. Ak by sa takéhoto niečoho navrhovateľ domáhal, určite by mu odporca dal časový priestor na prekonzultovanie danej veci s právnikom. Odporca uzatvorením dohody o skončení pracovného pomeru neporušil ustanovenie čl. 7 bod 3 Kolektívnej zmluvy odporcu, čl. 67, tak ako to namietal navrhovateľ, pretože v danom čase bolo zrušené iba jedno pracovné miesto režiséra, ostatné dve zrušené pracovné miesta boli miesta redaktora. Nešlo teda o znižovanie stavu zamestnancov s pracovnou činnosťou rovnakého druhu, ale o zrušenie rôznych pracovných miest s rôznym druhom pracovnej činnosti. V prípade úspešnosti tohto návrhu žiadala nepriznať navrhovateľovi náhradu mzdy nad rámec ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce, čl. 131. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k týmto zisteniam: Odporca a navrhovateľ dňa 04. 05. 2009 podpísali dohodu o skončení pracovného pomeru, čl. 8, podľa ustanovenia § 60 Zákonníka práce z dôvodov uvedených v ustanovení § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Dôvodom uzatvorenia tejto dohody o skončení pracovného pomeru navrhovateľa bolo zrušenie jeho funkčného miesta "režisér" z dôvodu nadbytočnosti s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, a to rozhodnutím riaditeľky odporu zo dňa 24. 02. 2009. V dohode je uvedené, že odporca nemá možnosť navrhovateľa naďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, a že zrušenie tohto miesta bolo prerokované odborovou organizáciou a navrhovateľovi bude poskytnuté odstupné vo výške 7 - násobku jeho priemerného mesačného zárobku. Z výsluchu svedkov W. T., referentky odboru ľudských zdrojov odporcu, S.. I. O., riaditeľa odboru ľudských zdrojov, I. T.Q., šéfredaktorky Rádia Patria - Redakcia maďarského vysielania, zástupcov odporcu prítomných na osobnom pohovore s navrhovateľom dňa 04. 05. 2009 o skončení jeho pracovného pomeru, súd ustálil, že tento pohovor, osobné stretnutie s navrhovateľom prebehlo v súlade zo Zákonníkom práce a všetkými internými normami odporcu. Prebehlo štandardným spôsobom, ktorý bol v danom čase u odporcu bežný. Navrhovateľ bol jasne, zrozumiteľne oboznámený s rozhodnutím riaditeľky odporcu o zrušení jeho pracovného miesta režiséra, bol oboznámený o prerokovaní tohto zrušenia v odborovej organizácií a o spôsoboch skončenia jeho pracovného pomeru odborovou organizáciou (nebol oboznámený o nesúhlasnom stanovisku odborovej organizácie). Bol oboznámený s možnosťami skončenia jeho pracovného pomeru a s prípadnými mzdovými náležitosťami (odstupným). Navrhovateľ počas tohto pohovoru nepožiadal, pričom takúto možnosť mal, o jeho prerušenie, prestávku, skončenie, aby si premyslel celú situáciu. Navrhovateľ nepožiadal prítomných o možnosť prekonzultovania mu navrhovaných spôsobov skončenia jeho pracovného pomeru napr. so svojím právnym poradcom. Navrhovateľ rovnako nepožiadal prítomných o predloženie mu za účelom oboznámenia sa s nimi, akýchkoľvek dokumentov, listín (napr. prerokovanie odborovou organizáciou), s ktorými ho zástupcovia odporcu oboznamovali. Z výsluchu vyššie uvedených svedkov mal súd za preukázané, že navrhovateľ bol skutočne počas tohto pohovoru napätý, v strese, v zlej psychickej nepohode. Avšak tento stres, napätie, celkové negatívne psychické rozpoloženie v takejto situácii je prirodzené, normálne, nakoľko sa s navrhovateľom riešilo skončenie jeho pracovného pomeru, riešila jeho existencia, živobytie. Navrhovateľ počas pohovoru so zástupcami odporcu neoboznámil prítomných, že by sa cítil psychicky zle, že prípadne trpí nejakou duševnou poruchou. Svedkovia nepotvrdili a navrhovateľ túto skutočnosť, tvrdenie, žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by počas pohovoru bol vo veľmi zlom psychickom stave, rozpoložení, že by trpel duševnou poruchou, ktorá by mala za následok prípadnú neplatnosť dohody. Ak mal navrhovateľ ešte pred pohovorom, v mesiaci apríl 2009, zdravotné, aj psychické, problémy, súvisiace s hroziacim skončením pracovného pomeru, mal možnosť zabezpečiť si na tento pohovor i prítomnosť svojho právneho zástupcu alebo požiadať o prítomnosť zástupkyne odborovej organizácie (čo nepožiadal). Počas tohto pohovoru navrhovateľ nenamietal žiadne skutočnosti mu oznámené zástupcami odporcu napr., že funkčné miesto, ktoré je uvedené v dohode, a ktoré sa zrušilo, nie je jeho funkčným miestom, tak ako to namietal počas konania, nežiadal vysvetliť, doplniť, opraviť žiadne skutočnosti uvedené v dohode. Dokonca, ako to vyplýva z výsluchu svedkyne W. T., predsedníčky odborovej organizácie, navrhovateľ mal preukázateľnú vedomosť (telefonicky ho predvolali) o tom, že odborová organizácia ide prerokovávať zrušenie jeho pracovného miesta, avšak o výsledku tohto prerokovania sa sám neinformoval, pričom takúto možnosť mal (ani nebol oboznámený odborovou organizáciu, no nebolo to ich povinnosťou). Súd má za to, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by navrhovateľ bol pri podpise dohody o skončení pracovného pomeru pod psychickým tlakom zo strany zástupcov odporcu, že by ju uzatvoril v omyle, pod vplyvom nedostatku informácií o prerokovaní zrušenia jeho funkčného miesta a spôsobov skončenia jeho pracovného pomeru. Prípadná absencia informácie o nesúhlasnom stanovisku odborovej organizácie so zrušením jeho pracovného miesta, nezakladá žiadny relevantný dôvod na prípadnú akúkoľvek neplatnosť dohody, nakoľko nesúhlasné stanovisko odborovej organizácie je pri skončení jeho pracovného pomeru akýmkoľvek spôsobom (i výpoveďou) irelevantné a nemá za následok jeho neplatnosť. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, námietky právneho zástupcu navrhovateľa v tejto veci, má súd za to, že celý proces vzniku dohody o skončení pracovného pomeru ako právneho úkonu t. j. pohovor dňa 04. 05. 2009, prebehol v súlade s Zákonníkom práce i Občianskym zákonníkom. Pracovný pomer navrhovateľa sa skončil na základe dohody o skončení pracovného pomeru uzatvorenej podľa ustanovenia § 60 Zákonníka práce dňa 04. 05. 2009. Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorého dôsledkom je skončenie pracovného pomeru navrhovateľa. Súd sa zaoberal, posudzoval, platnosť dohody o skončení pracovného pomeru z hľadiska dodržania osobitných náležitostí uvedených v Zákonníku práce a všeobecných náležitostí (ako právny úkon) podľa Občianskeho zákonníka. Skončenie pracovného pomeru dohodu je všeobecný spôsob skončenia pracovného pomeru, ktorý musí mať podľa Zákonníka práce tieto osobitné náležitosti - byť písomná (inak je neplatná), musí obsahovať vyjadrenie vôle oboch účastníkov rozviazať pracovný pomer dohodou, musí obsahovať určenie dňa kedy sa pracovný pomer končí a uvedenie dôvodu. Po preskúmaní predmetnej dohody, súd má za to, že dohoda spĺňa všetky tieto zákonom stanovené podstatné objektívne náležitosti, ktorých absencia ba mala za následok neplatnosť dohody. Počas konania navrhovateľ nepreukázal, ani svojimi tvrdeniami, ani dôkazmi, že by vyjadrenie jeho vôle nesmerovalo k rozviazaniu pracovného pomeru. Súd sa ďalej na základe námietok neplatnosti vznesených právnym zástupcom navrhovateľa - navrhovateľ podpísal dohodu v omyle, v tiesni, pod psychickým tlakom, zaoberal i týmito namietanými všeobecnými dôvodmi prípadnej neplatnosti dohody. Súd má za to, že pri dohode o skončení pracovného pomeru bola vôľa navrhovateľa uzatvoriť dohodu o skončení pracovného pomeru vážna, slobodná (nedostatok slobodnej vôle - konanie navrhovateľa pri podpise dohody nebolo pod nedovoleným nátlakom, psychickým donútením zo strany zamestnancov odporcu), bez omylu. Tvrdenia, ktoré uvádzal navrhovateľ počas konania, že pod psychickým tlakom z celej situácie, že zamestnanci odporcu na neho vyvíjali psychický tlak, že keby vedel i nesúhlasnom stanovisku odborovej organizácie, že by dohodu o skončení pracovného pomeru neuzatvoril, navrhovateľ žiadnym spôsobom počas konania nepreukázal. Súd má tak za to, že pri uzatvorení dohody o skončení pracovného pomeru boli dodržané všetky osobitné, i všeobecné náležitosti tohto právneho úkonu, a dohoda o skončení pracovného pomeru navrhovateľa zo dňa 04. 05. 2009 je platná. Právny zástupca navrhovateľa konkrétne namietal, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 04. 05. 2009 je neplatná podľa ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka, pretože tento právny úkon navrhovateľ podpísal v omyle. Omyl podľa navrhovateľa spočíval v tom, že navrhovateľ nemal vedomosť pri podpisovaní dohody o zamietavom stanovisku odborovej organizácie so zrušením jeho pracovného miesta a následne i s prípadnou výpoveďou. Ak by navrhovateľ o tomto zamietavom stanovisku odborovej organizácie vedel, tak by dohodu nepodpísal. Odporca podľa jeho názoru tento omyl vyvolal zámerne. Súd po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení argumentácie oboch účastníkov konania má za to, že táto námietka neplatnosti dohody je nedôvodná. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by navrhovateľ dohodu o skončení pracovného pomeru uzatvoril a podpísal v omyle spočívajúcom v nedostatku informácií o nesúhlasnom stanovisku odborovej organizácie vo veci zrušenia jeho funkčného miesta a dania mu prípadnej výpovede. Naopak, ako vyšlo najavo počas dokazovania (výsluch svedkyne W. T.), navrhovateľ mal vedomosť o tom, že v odborovej organizácii sa bude prerokovávať zrušenie jeho pracovného miesta, pričom o tomto bol i telefonicky oboznámený. Avšak zjavne kvôli práceneschopnosti sa navrhovateľ prerokovania nezúčastnil. Navrhovateľ po tomto prerokovaní sa neinformoval o konečnom stanovisku odborovej organizácie u svedkyne W. T., neinformoval sa o konkrétnom stanovisku odborovej organizácie ani počas pohovoru s ním dňa 04. 05. 2009. Počas pohovoru s navrhovateľom dňa 04. 05. 2009 bol navrhovateľ iba všeobecne informovaný o prerokovaní zrušenia jeho pracovného miesta príslušnou odborovou organizáciou, ale konkrétne stanovisko navrhovateľovi oznámené skutočne nebolo. Absencia konkrétnej informácie o nesúhlasnom stanovisku odborovej organizácie so zrušením jeho pracovného miesta, však nezakladá žiadny relevantný dôvod na prípadnú akúkoľvek neplatnosť dohody, nakoľko nesúhlasné stanovisko odborovej organizácie je pri skončení jeho pracovného pomeru akýmkoľvek spôsobom (i výpoveďou) irelevantné a nemá za následok jeho neplatnosť. Ak by aj navrhovateľ vedel o tomto zamietavom stanovisku odborovej organizácie, nie je zrejme, a už vôbec nie preukázané, ako by sa následne rozhodol v danej veci, či by uzatvoril dohodu o skončení pracovného pomeru alebo by ju odmietol podpísať a bola by mu daná zo strany odporcu výpoveď. Tvrdenie navrhovateľa, že ak by vedel o tejto skutočnosti, tak by dohodu nepodpísal, je len nepreukázaným predpokladom o tom ako by sa navrhovateľ majúc k dispozícií takúto informáciu, zachoval. Ďalej právny zástupca navrhovateľa namietal dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 04. 05. 2009 neplatnou i podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, pretože je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukazoval na to, že zámerom odporcu bolo od začiatku s navrhovateľom skončiť pracovný pomer, a to akýmkoľvek spôsobom a po nájdení akejkoľvek zámienky. Súd po vykonanom dokazovaní, najmä po výsluchoch svedkov S.. I. O., riaditeľa odboru ľudských zdrojov, I. T., šéfredaktorky Rádia Patria - Redakcia maďarského vysielania, má za to, že tento dôvod neplatnosti namietaný navrhovateľom je nedôvodný a i zo strany navrhovateľa nepreukázaný. Vykonaným dokazovaním nebol preukázaný žiadny zámer odporcu "zbaviť sa", navrhovateľa. Naopak, z jednotlivých výsluchov svedkov vyplynulo, že v danej veci nejde o žiadnu osobnú záležitosť, žiadny subjektívny úmysel kohokoľvek vyhodiť navrhovateľa. Súdu sa skôr javí, že navrhovateľ vníma danú vec ako subjektívnu, ale ľudskú a prirodzenú, krivdu vzhľadom na počet odpracovaných rokov u odporcu a jeho nemožnosť vzhľadom na vek zamestnať sa niekde inde. Ďalej právny zástupca navrhovateľ namietal, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 04. 05. 2009 je neplatná i podľa ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka, pretože navrhovateľ tento právny úkon neurobil slobodne a vážne, bol do podpísania tejto dohody zamestnancami odporcu doslova vmanipulovaný tým, že mu boli zámerne zamlčané informácie o zamietavom stanovisku odborovej organizácie k zrušeniu pracovného miesta navrhovateľa. Navrhovateľ tak podpísal dohodu v tiesni a pre neho v nepriaznivej situácii. Navrhovateľ bol doslovne vmanipulovaný do rozhodnutia podpísať dohodu, pretože mu zástupcovia odporcu počas osobného pohovoru dňa 04. 05. 2009 povedali, že pokiaľ nepodpíše dohodu, tak dostane výpoveď. Preto dohodu síce podpísal, ale nie dobrovoľne, takto postavená situácia zo strany odporcu bola vlastne ultimátom, nie možnosťou vybrať si z dvoch alternatív. Súd má za to, že i táto námietka neplatnosti dohody je nedôvodná a nepreukázaná. Naopak, z vykonaného dokazovania má súd za to, že navrhovateľ počas osobného pohovoru s ním dňa 04. 05. 2009 sa mal možnosť dobrovoľne sa rozhodnúť, pre ktorú z ponúknutých alternatív sa rozhodne. Mal dostatok času počas tohto pohovoru, aby si dané alternatívy premyslel. Mohol požiadať o prerušenie pohovoru za účelom premyslenia si danej veci, prekonzultovania s právnikom, čo však neurobil. Ako vyplynulo z výsluchu svedka S.. I. O., vedúceho odboru ľudských zdrojov, navrhovateľ neoficiálne ešte pred osobným pohovorom komunikoval s ním o prípadných možných alternatívach skončenia pracovného pomeru, vrátane ponúknutého odstupného. Ďalej navrhovateľ v zastúpení svojím právnym zástupcom namietal, že dohoda o skončení pracovného pomeru je neplatná podľa ustanovenia § 38 Občianskeho zákonníka, pretože tento úkon urobil navrhovateľ v duševnej poruche, ktorá ho urobila na tento právny úkon neschopným. Navrhovateľ túto námietku odôvodnil tým, že zástupcovia odporcu vytvorili na neho tlak, aby sa bez možnosti si vec dostatočne premyslieť rozhodol medzi dvoma pre neho nevýhodnými a neželanými východiskami. Tento nátlak zo strany odporcu bol znásobnený aj tým, že mal v čase podpisu dohody podlomené zdravie. V uvedenom období bol značne psychicky ale aj fyzicky indisponovaný práve v dôsledku hrozby straty dlhoročnej pracovnej pozície a dokonca bol lekárom z odboru psychiatrie uznaný za dočasne práceneschopného a hospitalizovaného. Túto skutočnosť odporca zneužil, aby dosiahol cieľ, ktorý sledoval prostriedkami, ktoré neboli v súlade s právom. Navrhovateľ sa ďalej domnieval, že jeho duševný stav v čase podpisovania napadnutej dohody o skončení pracovného pomeru bol natoľko komplikovaný a psychické i fyzické vyčerpanie bolo takého charakteru, že mu neumožňovalo s plným vedomím zhodnotiť dôsledky pristúpenia na dohodu o skončení pracovného pomeru. Z uvedeného dôvodu mal za to, že právny úkon nemohol spĺňať všetky zákonné dôvody a mal tak závažnú vadu, že nie je možné, aby bol platný. Odporca s touto námietkou nesúhlasil. Poukazoval na to, že navrhovateľ podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru dňa 04. 05. 2009 a celú následnú dobu do skončenia pracovného pomeru 31. 05. 2009 bol práceschopný. Navrhovateľ bol práceneschopný pred uzatvorením dohody od 07. 04. 2009 do 30. 04. 2009 s diagnózou F. 48 (iná neurotická porucha), čo však nie je duševnou poruchou a ani predtým a ani následne nebola u navrhovateľa diagnostikovaná žiadna duševná porucha. Rovnako nebol práceneschopný z dôvodu duševnej poruchy a zlého psychického stavu ani po skončení pracovného pomeru. Preto skutočnosti uvádzané navrhovateľom o zlom psychickom zdravotnom stave v čase podpisovania dohody o skončení pracovného pomeru, o zlom psychickom stave, až duševnej poruche, ktorý by mal za následok neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru, považoval odporca za účelové a vykonštruované a nezakladajúce sa na pravde. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a argumentácie oboch účastníkov konania má za to, že i táto námietka je nedôvodná a nepreukázaná. Je nespochybniteľnou skutočnosťou, že pre uzatvorením dohody dňa 04. 05. 2009 bol navrhovateľ práceneschopný od 07. 04. 2009 do 30. 04. 2009 s diagnózou F. 48 (iná neurotická porucha). Táto diagnóza však nie je duševnou poruchou a navrhovateľ v danom čase ani netrpel žiadnou duševnou poruchou, čo vyplýva i z lekárskej správy E.. R. H., psychiatra zo dňa 18. 06. 2013, čl. 298, z ktorej vyplýva, že tohto psychiatra navrhovateľ navštívil prvýkrát na odporúčanie všeobecnej lekárky E.. D. A. (S. J.) dňa 16. 04. 2009. Pri tomto prvom vyšetrení bola u navrhovateľa zistená diagnóza - anxiózne depresívny syndróm, bola mu nasadené lieky a odporúčaná práceneschopnosť. Ako vyplýva z tejto lekárskej správy, navrhovateľ bol u tohto psychiatra na kontrole dňa 22. 04. 2009, kde, okrem iného, uvádzal, že ho chcú prepustiť z roboty. Na ďalšiu kontrolu v máji 2009 sa však navrhovateľ už nedostavil, so svojím psychiatrom sa spojil už iba telefonicky. Ak by navrhovateľ v danom čase skutočne trpel duševnou poruchou, alebo by tam bolo aspoň podozrenie, tak ako to uvádzal počas konania, určite by sám navrhovateľ mal záujem sa liečiť a pravidelne navštevovať psychiatra, čo sám navrhovateľ uvádzal, že tak nerobil ani nerobí. Je nepochybné, že navrhovateľ v čase podpísania dohody bol v strese, aj zlom psychickom stave, čo sa vzhľadom na skončenie pracovného pomeru javí súdu ako prirodzené. Avšak, tak ako to uvádzal i odporca, zlý psychický stav, extrémne zaťažujúca existenčná situácia, napätie, stres, nie je duševnou poruchou, ktorá by mala za následok neschopnosť navrhovateľa uzatvoriť predmetnú dohodu o skončení pracovného pomeru. Keďže súd návrh v časti neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 04. 05. 2009 ako právne nedôvodný zamietol, následne zamietol ako nedôvodné i ďalšie časti návrhu, ktoré nadväzovali na zamietnutý prvý petit - určenie, že pracovný pomer navrhovateľa neskončil a naďalej trvá, že odporca má povinnosť navrhovateľa zamestnávať v súlade s pracovnou zmluvou, a domáhanie sa mzdových nárokov v súvislosti s neplatnosťou dohody o skončení pracovného pomeru. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto súd návrh v celom rozsahu ako právne nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol súd v súlade so zásadou úspešnosti. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže odporca v zastúpení svojej poverenej zástupkyni si trovy konania neuplatnil, súd rozhodol tak, že odporcovi trovy konania nepriznal. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom žiada, aby súd rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie, resp. zmenil tak, že v plnom rozsahu vyhovuje nášmu návrhu zo dňa 31. 07. 2009 a zaviaže odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy súdneho konania, vrátane právneho zastúpenia tak v prvostupňovom ako aj v odvolacom konaní. Navrhovateľ svoje odvolanie odôvodnil podľa § 221 ods. 1 O. s. p., § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/ O. s. p. Vo svojom odvolaní navrhovateľ poukazuje na to, že žiadal taktiež vypočuť jeho ošetrujúceho lekára - psychiatra E.. R. H., ktorý ho vyšetroval v čase, keď bol hospitalizovaný. Navrhovateľ je toho názoru, že jeho prepustenie bolo výsledkom zámeru programovej riaditeľky Rádia Patria, pričom správa o prepustení sa navrhovateľa dotkla takým spôsobom, že musel byť hospitalizovaný na psychiatrii z dôvodu nervového zrútenia. Navrhovateľ je toho názoru, že E.. H. mohol objasniť jeho psychický stav a rozpoloženie, v ktorom sa nachádzal v čase podpisu napadnutej dohody. Ďalej navrhovateľ poukazuje na to, že (anxiózne-depresívny syndróm) nie je chorobou, ktorá by bola všeobecne známou a súd v rámci posúdenie tejto choroby na duševné zdravie navrhovateľa nevypočul lekárov, ale posudzoval vplyv duševnej choroby na zdravotný stav navrhovateľa podľa svojho vlastného uváženia. Navrhovateľ má za to, že anxiózne-depresívny syndróm presne vystihuje jeho psychické rozpoloženie v čase podpisu dohody a vysvetľuje príčinu, ktorá viedla k podpísaniu dohody z jeho strany. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že zamestnanci odporcu naňho vyvíjali tlak, na pristúpenie k dohode a z dôvodu pretrvávajúcej depresie predčasne ukončil svoju práceneschopnosť a nechal sa vmanipulovať do podpisu dohody. Zrušenie iba už objektívne neexistujúceho miesta režiséra malo byť účelové a takéto zrušenie malo byť zámienkou na rozviazanie pracovného vzťahu s navrhovateľom, pričom navrhovateľ je toho názoru, že ani toto miesto nebolo zrušené. Navrhovateľ poukazuje na to, že odporca v návrhu na zrušenie pracovného miesta uviedol meno a priezvisko konkrétneho zamestnanca, ktorého pozíciu ruší a domnieva sa teda, že nezrušil pracovné miesto, ale cielene chcel odstrániť z radov svojich zamestnancov konkrétneho zamestnanca. Navrhovateľ taktiež odmieta argumentáciu súdu s tým, že jeho vôľa bola slobodná, vážna a bez omylu, nakoľko odporca priviedol navrhovateľa do omylu tým, že mu tvrdil, že žiadna iná možnosť neexistuje, iba uzatvorenie dohody, alebo výpoveď. Navrhovateľ dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 03. 2013 sp. zn. 1Cdo/123/2011. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril vyjadrením zo dňa 19. 02. 2014, v ktorom sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvého stupňa a odvolacie dôvody navrhovateľa považuje za nedôvodné. Odporca vníma tvrdenia navrhovateľa o zlom zdravotnom stave v čase uzatvorenia dohody za účelové a nezakladajúce sa na pravde. Odporca trvá na tom, že rozhodnutie zrušiť predmetné miesto bolo v súlade so Zákonníkom práce, ako aj v súlade s internými normami. Osobný pohovor s navrhovateľom sa konal dňa 04. 05. 2009 a svedeckými výpoveďami svedkov bolo preukázané, že pohovor bol s navrhovateľom vedený štandardným spôsobom, bez akéhokoľvek nátlaku na navrhovateľa. Odporca taktiež odmieta, že by prišlo k porušeniu kolektívnej zmluvy, ako aj iných súvisiacich interných predpisov v súvislosti so skončením pracovného pomeru. Priložené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pokladá odporca za nevyužiteľné pre posúdenie predmetnej veci, nakoľko sa nejedná o obdobnú právnu vec. Odporca taktiež zastáva názor, že uplatnená náhrada trov navrhovateľa je v rozpore s § 252i ods. 4 Zákonníka práce. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je opodstatnené. Súd prvého stupňa vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu v odvolacom konaní neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustné odvolanie.