Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/94/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109230366 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1109230366.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu: LINEA, investičné družstvo, so sídlom Drieňová 34, 826 16 Bratislava, IČO: 31 322 247, zast. JUDr. Alexander Škrinár, so sídlom Stará Vajnorská 37, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, o zaplatenie 11 514 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/197/2009-225 zo dňa 16.12.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného Bratislava I č.k. 34Cb/197/2009-225 zo dňa 16.12.2014 p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 334,32 eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11 514 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % od 18.08.2009 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 690,50 € titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.754,54 € na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v R. R., C..R.., Č..Ú..: XXXXXXXX/XXXX, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca, LINEA, investičné družstvo, so sídlom Drieňová 34, 826 16 Bratislava, IČO: 31 322 247, sa žalobou zo dňa 03.08.2009, doručenou na Okresný súd Bratislava I dňa 17.08.2009, domáhal voči žalovanému ZSE Distribúcia, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, po zmene obchodného mena od 01.01.2013 - Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, zaplatenia istiny vo výške 11 514 € s 14,25% úrokom z omeškania od 16.08.2007 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia, a trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že je vlastníkom nehnuteľnosti v L., V. XX Z. XXXX J..Č.. XX XXX/XX, J. .Č.. XXXXX/XX C. J.. Č.. XXXXX/XX, na ktorej sa nachádza miestnosť trafostanice a rozvodne a ako príslušenstvo dva transformátory VN káble a VN rozvádzače a ktoré užíva žalovaný bez právneho dôvodu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že viackrát rokoval v predmetnej veci za účelom mimosúdneho vysporiadania tejto veci s právnym predchodcom žalovaného - s obchodnou spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s., a ktorá mu však oznámila, že žalovanému predala dňa 31. 05. 2007 časť podniku, ktorého sa týka predmet sporu. V konaní bolo sporné, či došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaným za užívanie nehnuteľnosti - budovy trafostanice a technologického zariadenia. V konaní bolo sporné, či žalobca je vlastníkom budovy trafostanice a technologického zariadenia, hoci žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.04.2010 tvrdil (str. 17), že žalobca je výlučným vlastníkom trafostanice a technologického zariadenia, a následne uvedené v konaní popieral. V konaní nebolo sporné, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil z titulu neoprávneného užívania distribučnej kapacity technologického zariadenia, a to za obdobie od 18.07.2007 do 18.07.2009. Žalovaný uvedené v konaní nepopieral a bol ochotný žalobcovi zaplatiť sumu vo výške 3 619,20 €, ktorá predstavuje jeho skutočný a objektívne preukázateľný majetkový prospech na úkor žalobcu z užívania Technologického zariadenia žalobcu počas žalovaného obdobia a ktorú vypočítal podľa cenníka služieb distribúcie elektriny na rok 2010, na základe ktorého účtuje nájom rezervovanej kapacity svojich technologických zariadení tretím osobám vo výške 1,16 €/ kW/mesiac x 130 kW, spolu 150,08 €/mesiac, cena ročného nájmu rezervovanej kapacity je 150,08 € x 12 mesiacov, spolu 1 809,60 €/rok, za dva roky, spolu 3 619,20 €. Súd prvého stupňa mal v konaní preukázané z Z. Č.. XXXX (č.l. 141 s.s.p.), že žalobca je vlastníkom stavby - autosalón, súpisné číslo XXX na J.. Č.. XXXXX/XX, R. - R. Č. XXXX na J.. Č.. XXXXX/XX C. R. R. Č. XXXX na J.. Č.. XXXXX/XX. Súd mal v konaní preukázané z originálu LV č. XXX (č.l. 149 s.s.p.), že žalobca je vlastníkom pozemku - parc. č.XXXXX/XX, druh zastavané plochy a nádvoria a z katastrálnej mapy zo dňa 18.11.1998 (č.l. 150 s.s.p.), že na parcele č. XXXXX/XX sa nachádza budova trafostanice. Súd zobral do úvahy aj argument žalobcu, že vlastní v dobrej viere celý objekt budovy trafostanice a technologické zariadenie, a to od 01.05.1992 do súčasnosti, kedy ich získal na základe protokolu o odovzdaní vecí zahrnutých do privatizovaného majetku, uzatvoreného medzi Štátnym výskumným projektovým a typizačným ústavom, š.p. Bratislava, Drieňová 34 („ŠVPTÚ“) a Fondom národného majetku SR („FNM“), na základe ktorého, bol všetok jeho majetok odovzdaný ŠVPTÚ FNM dňom 01.05.1992, t. j. dňom zápisu v obchodnom registri obchodnej spoločnosti LINEA a.s., a preto ho mohol nadobudnúť do vlastníctva aj vydržaním. Súd prvého stupňa mal v konaní preukázané z rozhodnutia Odboru výstavby a územného plánovania Obvodného národného výboru Bratislava I zo dňa 14.04.1982 č. k. 400/82-48-Ča (č.l. 106108 s.sp.), že stavebníkovi Štátny výskumný projektový a typizačný ústav, Drieňová 34, Bratislava bolo vydané stavebné povolenie na stavbu - „Trafostanica a 22 kV káblové vedenie pre prevádzkovú budovu, Trnavská cesta, Bratislava“. Súd mal v konaní preukázané z kolaudačného rozhodnutia Odboru výstavby a územného plánovania Obvodného národného výboru Bratislava I zo dňa 30.09.1983 č. k. 3534/83-503- Ča, (č.l.109-110 s.sp.), ktorým bolo povolené užívanie stavby „Trafostanica a 22 kV káblová slučka“, pre prevádzkovú budovu ŠVPTÚ, Trnavská ul., Bratislava“. Súd mal v konaní preukázané z notárskej zápisnice č. N 79/92, Nz 82/92, že FNM ako zakladateľ založil obchodnú spoločnosť LINEA a.s. v zmysle zakladateľskej listiny zo dňa 21.04.1992, s tým, že predmetom nepeňažného vkladu zakladateľa je časť majetku, slúžiaceho na prevádzkovanie štátneho podniku ŠVPTÚ, a všetky práva a povinnosti, záväzky (i neznáme), okrem práv podľa § 16 zákona č.16/1992 Zb. s tým, že bližšia špecifikácia tohto majetku je uvedená v privatizačnom projekte. Súd mal preukázané z protokolu o odovzdaní vecí zahrnutých do privatizovaného majetku, že bol uzatvorený medzi Štátnym výskumným projektovým a typizačným ústavom, š.p. Bratislava, Drieňová 34 (“ŠVPTÚ“), a Fondom národného majetku SR („FNM“), na základe ktorého ŠVPTÚ odovzdal FNM dňom 01.05.1992, t. j. dňom zápisu v obchodnom registri obchodnej spoločnosti LINEA a.s., veci zahrnuté v Privatizačnom projekte ŠVPTÚ, a ktorý tvorí prílohu č. 1. Privatizačného protokolu. Súd prvého stupňa na základe vyššie uvedených dokladov považoval za preukázané existenciu vlastníckeho práva žalobcu k budove trafostanice, káblovej slučke 22 kV a technologickým zariadeniam. Súd prvého stupňa mal v konaní preukázané, že žalovaný v spornom období užíval nielen transformátor, ale všetky technologické zariadenia, ktoré sú súčasťou distribučnej siete v rámci objektu trafostanice, nakoniec to ani nepopieral, uvedené potvrdil listom zo dňa 30.04.2010 právny predchodca žalovaného - odpoveďou na list žalobcu zo dňa 12.04.2010, keď s ním rokoval ohľadom likvidácie trafostanice, ktorú nepopierateľne užíval a vtedy nepopieral jeho vlastníctvo k uvedeným zariadeniam. Zo stavebného pôdorysu miestnosti objektu trafostanice a fotodokumentácie, ako aj zo stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že stavba, kde sa nachádza trafostanica, bola postavená a technologicky vybavená výhradne pre potreby distribúcie elektriny, menovite pre trafostanicu s príslušenstvom, ďalej NN rozvody (rozvody nízkeho napätia 220 V) a VN rozvody (vysoké napätie pred transformátorom). Súd prvého stupňa nemal v konaní preukázané, že došlo k prevodu káblovej slučky VN na právneho predchodcu žalovaného, ktorým boli Západoslovenské energetické závody, š.p. v súlade s ust.§ 3 ods. 1 a 2 Vládneho nariadenia č. 80/1957 Zb. Uvedené nakoniec potvrdil aj samotný žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16.01.14, keď uviedol, že nedisponuje listinným dôkazom preukazujúcim, že došlo k prevodu vlastníctva káblovej slučky VN zo ŠVPTÚ do vlastníctva právneho predchodcu žalovaného, ktorým boli Západoslovenské energetické závody, š.p. Súd nemal v konaní preukázané, že žalovaný je vlastníkom káblovej slučky VN, ktorá slúži na pripojenie (zaslučkovanie) technologických zariadení nachádzajúcich sa v budove a ani skutočnosť, či vzniklo v prospech právneho predchodcu žalovaného, ktorým boli Západoslovenské energetické závody, š.p., zákonné vecné bremeno k budove, v ktorej sa nachádza trafostanica a technologickým zariadeniam. Žalobca voči žalovanému uplatnil bezdôvodné obohatenie za obdobie od 15.08.2007 do 15.08.2009 v celkovej výške 11 514 € a ktorého výšku vypočítal ako za ročný obvyklý prenájom trafostanice 2 350 Sk/78,01 €/m2 x 45 m2, spolu je to 105 750 Sk/3 510,26 € bez DPH a s 19 % DPH je to 125 842 Sk/4 177,19 € a za ročný obvyklý prenájom technologickej časti trafostanice (transformátor, rozvody, VN kábel) je to 40 000 Sk/1 327,76 € bez DPH a s 19 % DPH je to 47 600 Sk/1 580 €, a spolu činí suma bezdôvodného obohatenia 11 514 €. Súd prvého stupňa mal stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia žalovaným za užívanie budovy trafostanice, preukázanú nájomným podobných priestorov v rovnakom objekte, a to zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 24.02.2005, uzatvorenú medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou Auto Motiv, s.r.o. so sídlom Trnavská cesta 67, 821 01 Bratislava, ako nájomcom, kde si zmluvné strany si v čl. III dojednali, výšku ročného nájomného - kancelárske priestory 82,56 m2 x 3 350 Sk/m2/rok - 276 576 Sk/rok, šatne 15,79 m2 x 2 350 Sk/m2/rok - 37 106 Sk/rok, autosalón a predajná plocha 175,50 m2 x 3 350 Sk/m2/rok - 587 925 Sk/rok, autoservis a garáže 224,63 m2 x 2 350 Sk/m2/rok - 527 880 Sk/rok, parkovacie miesta v počte 20 - 7 050 Sk/miesto/rok - 141 000 Sk/ rok a zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 23.01.2012, uzatvorenú medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou InStyle Home SK s.r.o., so sídlom Klincová 15, 821 08 Bratislava, IČO: 46 464 841, ako nájomcom, kde si zmluvné strany si v čl. III dojednali, výšku ročného nájomného - salón 175,50 m2 x 9 €/m2/mesiac - 18 954 €/rok bez DPH, sklad 55 m2 x 4 €/m2/mesiac - 2 640 /rok bez DPH, parkovacie miesta v počte 5 - 1 200 €/rok bez DPH (č.l. 62 - 82 s.sp.) a stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia žalovaným za užívanie technologických zariadení preukázanú orientačne Cenníkom Východoslovenskej energetiky, a.s. RWE Group (č.l. 86-87 s.sp.), podľa ktorého je mesačné nájomné za nájom technologických zariadení 95,80 €, ročné nájomné je 1 149,60 € a mesačné nájomné 22 kV káblovej slučky rozvodov VN (vysokého napätia) je vo výške 24,60 € a ročné nájomné je 295,20 € a mesačné nájomné prípojky z NN napätia je 14,40 € a ročné nájomné je 172,80 €, spolu je to 1 618 €. Súd prvého stupňa nevykonal z dôvodu hospodárnosti konania žalovaným navrhnutý dôkaz - znalecké dokazovanie za účelom zistenia výšky obvyklého nájmu za užívanie nehnuteľnosti budovy trafostanice, nakoľko pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia žalovaným, vychádzal z vyššie uvedených nájomných zmlúv žalobcu, ktoré uzatvoril s nájomcami v období, za ktoré si žalobca uplatňuje voči žalovanému bezdôvodné obohatenie, a to priamo v areáli, kde sa nachádza aj budova trafostanice, a preto považuje výšku bezdôvodného obohatenia uplatnenú žalobcom voči žalovanému za primeranú. Ďalej pri určení ceny nájmu technologických zariadení vychádzal z vyššie uvedeného Cenníka Východoslovenskej energetiky, a.s. RWE Group, pričom žalobca si voči žalovanému si uplatnil len sumu vo výške 1 580 € za jeho užívanie bez právneho dôvodu vyššie uvedených zariadení a ktorá je teda nižšia ako je cena obvyklého nájmu, súd považoval cenu nájmu určenú žalobcom za nájom technologických zariadení za primeranú. Súd mal v konaní preukázané, že v danom prípade žalovaný získal od žalobcu bezdôvodné obohatenie bez právneho dôvodu za užívanie budovy trafostanice a technologických zariadení, a to za obdobie od 15.08.2007 do 15.08.2009 vo výške 11 514 €. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Odo/882/2006 z 24. júna 2008). Pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 451 Občianskeho zákonníka) je potrebné, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, t. j. aby preukázal, že žalovaný (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. 7 Cdo 117/2011). Súd prvého stupňa priznal žalobcovi úroky z omeškania zo žalovanej sumy až od 18.08.2009 do zaplatenia, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania až nasledujúci deň po podaní žaloby, čo bolo dňa 17.08.2009, a preto žalobcom uplatnený úrok z omeškania od 16.08.2007 do 17.08.2009 v tejto časti zamietol. Dňa 17.08.2009. t. j. v deň podania žaloby v tejto veci na súde, bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1,00 % a teda výška úrokov z omeškania bola 9 %, a preto žalobcom uplatnený úrok z omeškania vo výške 14,25 % p.a. v tejto časti zamietol a žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 3 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech len čiastočný môže súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech len v nepatrnej časti. Súd zaviazal žalovaného k plnej náhrade trov konania žalobcu, nakoľko žalobca mal vo veci neúspech len v nepatrnej časti. Výška trov konania žalobcu pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v hodnote 690,50 € podľa zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 3 754,54 € podľa ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 13a ods. 1, 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za nasl. úkony právnej služby: 1.) 1 úkon PS - prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd v roku 2009 vo výške 541,08 € (1 x 270,54 €/ výška 1 úkonu právnej pomoci) + režijný paušál 6,95 € + 20 % DPH, 2.) 1 úkon PS - písomné vyjadrenie zo dňa 07.02.2011 vo výške 270,54 € + režijný paušál 7,41 € + 20 % DPH, 3.) 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 31.05.2012 vo výške 67,63 € (vo výške 1 zo základnej sadzby tarifnej odmeny) + režijný paušál 7,63 € + 20 % DPH, 4.) 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 25.09.2012 vo výške 270,54 € + režijný paušál 7,63 € + 20 % DPH, 5.) 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 07.02.2013 vo výške 270,54 € + režijný paušál 7,81 € + 20 % DPH, 6.) 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 10.12.2013 vo výške 270,54 € + režijný paušál 7,81 € + 20 % DPH, 7.) 1 úkon PS - písomné vyjadrenie zo dňa 28.11.2013 vo výške 270,54 € + režijný paušál 7,81 € + 20 % DPH, 8.) 1 úkon PS - písomné vyjadrenie zo dňa 21.01.2014 vo výške 270,54 € + režijný paušál 8,04 € + 20 % DPH, 9.) 1 úkon PS - písomné vyjadrenie zo dňa 16.09.2014 vo výške 270,54 € + režijný paušál 8,04 € + 20 % DPH, 10.) 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 21.10.2014 vo výške 270,54 € + režijný paušál 8,04 € + 20 % DPH, 11.) 1 úkon PS - písomné vyjadrenie zo dňa 18.11.2014 vo výške 270,54 € + režijný paušál 8,04 € + 20 % DPH Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že nehnuteľná vec - budova trafostanice TS-566, na Trnavskej ceste 67 v Bratislave (ďalej iba Budova) ako aj hnuteľné veci - technologické zariadenia Budovy nachádzajúce sa v Budove (Technologické zariadenia) predstavujú od okamihu ich vybudovania odberné elektrické zariadenie, ktoré slúži na odber elektriny. Žalobca, ako nadobúdateľ Budovy a Technologických zariadení Budovu a Technologické zariadenia, rovnako ako Ich pôvodný vlastník a stavebník, užíva pre potreby odberu elektriny jeho prevádzkovou budovou na Trnavskej ceste v Bratislave. Žalovaný (jeho právny predchodca) začal užívať (spoluužívať) Technologické zariadenia v rozsahu voľnej (žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom nevyužívanej) kapacity transformátora s výkonom 400 kVA spolu s ich vlastníkom tak, ako ju žalovaný kvantifikoval vo svojom vyjadrení zo dňa 19.04.2010) a to za účelom zabezpečenia distribúcie elektriny (prepravy elektriny) odberateľom elektriny nachádzajúcim sa mimo areálu žalobcu. Zo stavebného povolenia ako aj kolaudačného rozhodnutia je zrejmé, že technické prevedenie pripojenia Technologických zariadení nachádzajúcich sa v Budove do distribučnej sústavy žalovaného predstavuje tzv. zaslučkovanie do distribučnej sústavy žalovaného, pričom zaslučkovanie je uskutočnené Káblovou slučkou VN. V rámci zaslučkovania uskutočňuje žalovaný distribúciu elektriny tak Káblovou slučkou VN ako aj Technologickými zariadeniami v rozsahu rozvádzača vysokého napätia (VN), čo je zrejmé z mapového podkladu ako aj dispozície technologických zariadení. Za takéto ich užívanie žalovaný nie je povinný ich vlastníkovi platiť žiadnu náhradu, keďže to je ich vlastník povinný umožniť bezplatne. Pri kvantifikácii nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie kapacity transformátora s výkonom 400 kVA, nie je možné vychádzať z toho, akoby žalovaný užíval celú kapacitu transformátora s výkonom 400 kVA. Žalovaný bol totiž len spoluužívateľom kapacity transformátora s výkonom 400 kVA (spolu so žalobcom). Žalovaný odmieta závery a tvrdenia súdu, podľa ktorých žalovaný užíval Budovu. Budova bola a je užívaná výlučne žalobcom pre potreby umiestnenia a prevádzkovania Technologických zariadení, ktorých vlastníkom je žalobca. Žalovaný považuje vymedzenie obdobia omeškania žalovaného splnením povinnosti vydať žalobcovi získané bezdôvodné obohatenie vo výroku rozsudku za nesprávne, nakoľko žalovaný sa mohol dostať do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia najskôr deň nasledujúci po dni, kedy mu bola žaloba žalobcu doručená súdom a nie deň nasledujúci po doručení žaloby žalobcom na súd. Žalovaný zároveň nesúhlasí ani s rozhodnutím súdu o trovách konania. Domnieva sa, že s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca bol od začiatku konania a počas celého jeho trvania zastúpený advokátom, t.j. osobou u ktorej sa predpokladá vysoká právna odbornosť a profesionálna znalosť právnych predpisov, sú trovy právneho zastúpenia advokátom neprimerané a neúčelné, nakoľko na účelné uplatnenie práva odporcu bolo v uvedenom prípade postačujúcich podstatne menej právnych úkonov. Za úkony advokáta, ktoré podľa názoru žalovaného súd nemal priznať, patria úkony uvedené v odôvodnení rozsudku pod bodmi 4-11, nakoľko na vykonanie potrebných úkonov v konaní pre účelné bránenie práv žalobcu úplne postačovali úkony uvedené v odôvodnení rozsudku uvedené pod bodom 1 - 3. Na základe vyššie uvedeného žalovaný žiada, aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudok uznesením zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že majiteľom časti distribučnej sústavy, ktorú využíva žalovaný na prevádzku distribučnej sústavy, je žalobca a tak ho právom zaťažuje uplatnený právny nárok, nakoľko žalovaný užíva predmetnú časť distribučnej sústavy neoprávnene, bez právneho dôvodu. Tvrdenie odporcu, že budova ako aj technologické zariadenia predstavujú odberné elektrické zariadenie je v rozpore so zákonom. Odberné elektrické zariadenie je charakterizované v § 39 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z. z. ako zariadenie, ktoré slúži na odber elektriny. V zákone nie je uvedené, že budova je odberným zariadením alebo, že by nehnuteľnosť mohla byť odberným zariadením elektriny, samotný charakter budovy to vylučuje. U trafostanice, vrátane VN a NN rozvádzačov sa nejedná o odber elektriny, ale o jej transformovanie na iné (NN) napätie, prípadne na prenos elektriny. Predmetnú stavbu trafostanice nie je teda možné používať na iné a to ani čiastočné používanie. V súčasnosti platí pre vstup do trafostanice spoločný režim dohodnutý minulý rok, kde žalobca i žalovaný majú samostatne kľúče od hlavného vchodu do trafostanice. Do trafostanice sú dva vchody a od vchodu, ktorý vyúsťuje priamo do vnútra trafostanice má výhradne a dlhodobo kľúč iba žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a žalobcovi v prípade úspechu v spore priznal náhradu trov konania a to za jeden úkon právnej pomoci vyjadrenie k odvolaniu vo výške 334,72 eur (270,54 eur + 8,39 eur režijný paušál = 278,93 eur z toho 20 % DPH = 55,79 eur). Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 15.02.2016 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného a s vyjadrením žalobcu k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalovaného, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že Budova ako aj Technologické zariadenia predstavujú od okamihu ich vybudovania odberné elektrické zariadenie, ktoré slúži na odber elektriny. Čo je odberné elektrické zariadenie, definuje zákon č.251/2012 Zb. o energetike v § 39 ods. 9 ako zariadenie, ktoré slúži na odber elektriny. Budovu za odberné zariadenie nemožno považovať. U trafostanice sa nejedná o odber elektriny, ale o jej o transformovanie na iné napätie, prípadne prenos elektriny. Nemožno súhlasiť ani s námietkou, že na distribúciu elektriny (prepravu elektriny) sú potrebné a využívané výlučne Technologické zariadenia, nie Budova a že žalovaný Budovu využívať nepotreboval a ani nevyužíval. Technologické zariadenie musí byť umiestnené v budove a predmetnú stavbu nie je možné používať na iné účely. K stanovisku žalovaného, že za užívanie nie je žalovaný povinný platiť vlastníkovi žiadnu náhradu, keďže to musí umožniť bezodplatne, odvolací súd poukazuje na § 39 ods. 11 zákona o energetike, podľa ktorého túto povinnosť má odberateľ elektriny. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že listinnými dôkazmi bolo preukázané vlastnícke právo žalobcu k budove trafostanice, káblovej slučke 22 kV a technologickým zariadeniam a že žalovaný v spornom období užíval nielen transformátor, ale všetky technologické zariadenia, ktoré sú súčasťou distribučnej siete v rámci objektu trafostanice. Za užívanie budovy trafostanice a technologických zariadení vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný podľa §451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať. Súd prvého stupňa správne posúdil nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu. Podľa súdnej judikatúry plnením bez právneho dôvodu je i užívanie cudzieho majetku, nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Takýto užívateľ je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci s prihliadnutím na druh právneho dôvodu (zmluvného typu), ktorým sa spravidla zakladá právo užívania vzhľadom na jeho rozsah a spôsob, najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady škody porovnáva s obvyklou hladinou nájomného , ktoré by bol nájomca povinný plniť za normálnych okolností, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Ak teda súd prvého stupňa stanovil výšku bezdôvodného obohatenia žalovaným za užívanie trafostanice na základe nájomných zmlúv (výšky nájomného), predmetom ktorých boli podobné priestory v rovnakom objekte a výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie technologických zariadení Cenníkom Východoslovenskej energetiky,a.s., postupoval správne. Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na úkor koho sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej neschopnosti, je nepochybné, že ide o peňažný dlh, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka nepriaznivý následok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať vedľa plnenia aj úroky z omeškania. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného dlhu a súd prvého stupňa správne priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Pre stanovenie začiatku doby omeškania je rozhodujúca doba splatnosti, pričom v prípade vydania bezdôvodného obohatenia túto dobu nie je možné stanoviť. Za rozhodujúce kritérium je podľa súdnej praxe považovaná kvalifikovaná výzva na zaplatenie dlžnej sumy alebo podanie žaloby na súd, ktoré nahrádza uvedenú výzvu. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že žalobcovi neprislúcha priznaná náhrada trov právneho zastúpenia. Je pravdou, že pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné vychádzať zo zásady účelnosti vynaložených trov. Právo na náhradu trov konania (§142 ods. 1 O.s.p.) je totiž podmienené tým, že trovy konania, ktoré účastník konania uplatňuje je možné priznať iba vedy, ak ide o trovy, ktoré boli účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť je treba posudzovať vo vzťahu ku každému dielčiemu nákladu, ktorý účastník uplatňuje. Účelnosť vynaložených trov bude vždy závisieť od konkrétnych okolností danej veci. V tomto prípade nie je možné všeobecne uzavrieť, že úkony právnej služby priznané pod bodmi 4 až 11 odôvodnenia napadnutého rozsudku boli nadbytočné, ak išlo o účasť na pojednávaniach, kde sa prejednávala vec a ak ide o písomné vyjadrenia vo veci samej. Žalobca musel vynaložiť priznané trovy na uplatnenie svojho práva vzhľadom na obranu žalovaného, preto odvolací súd vyhodnotil tieto trovy ako účelne vynaložené. Odvolací súd je toho názoru, že nie sú splnené predpoklady uvedené v § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré dáva súdu možnosť vo výnimočných prípadoch náhradu trov konania úspešnému účastníkovi nepriznať. Ako už bolo uvedené trovy konania úspešného žalobcu nevznikli z dôvodu nečinnosti žalobcu, resp. predlžovania súdneho konania z jeho strany, ale v dôsledku potreby vykonania dokazovania ohľadne sporných otázok. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 334,72 eur uplatnil v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 02.06.2015. Odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 334,72 eur za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu pri sadzbe 270,54 eur podľa § 13a ods. 1 písm.c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z., paušál 8,39 eur (§ 16 ods.3) 20 % DPH v sume 55,79 eur (§18 ods. 3). Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.