Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/4/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109233107 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1109233107.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a sudkýň JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Oľgy Bahníkovej v právnej veci žalobcu 1) Zlatá huta spo. s.r.o., Bernoláková 11/3040, 911 01 Trenčín, IČO: 31 426 964, pr. zast. JUDr. Mária Bustinová, advokátka, Šrobárová 9, 914 51 Trenčianske Teplice a žalobcu 2) D.. X. X., Z.. XX.XX.XXXX, X.Z. XXC/XXXX, XXX XX, K., pr. zast. PACTIO, s.r.o. Lúčna 491, 911 01 Trenčianska Turná, IČO: 36 862 452, proti žalovanému: Q. O., Z.. XX.XX.XXXX, V. XXXX/XX, XXX XX K., pr. zast. Studio Legale, s.r.o., Mostova, 811 03 Bratislava, IČO: 36811874, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/199/2009-384 zo dňa 16.10.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I 25Cb/199/2009-384 zo dňa 16.10.2015 p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX, so sídlom arm. gen. L. Svobodu 9, v Bratislave, spis. zn. iL499/2409 z 5.8.2009 v celom rozsahu. Zároveň rozhodol, že o trovách rozhodne súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. V odôvodnení súd uviedol, že návrhom podaným dňa 8.9.2009 sa žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia, ktorým súd zruší rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX, so sídlom arm. gen. L. Svobodu 9, v Bratislave, spis. zn. iL499/2409 z 5.8.2009. Žalobca opieral svoj nárok uplatnený na Rozhodcovskom súde - IUDEX o Dohodu o prevzatí dlhu, ktorú uzatvorili účastníci dňa 01.06.2009 podľa § 531 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorou mali žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej iba ,,žalobcovia“) spoločne a nerozdielne prevziať od pôvodného dlžníka jeho neuhradený dlh vo výške 146.053,00 EUR s prísl., a podľa ktorej sa žalobcovia mali zaviazať žalovanému uhradiť tento dlh najneskôr do 15.06.2009 (ďalej len ,,Dohoda o prevzatí dlhu“). 3. Platnosť uvedenej Dohody Rozhodcovský súd riešil ako predbežnú otázku v nadväznosti na rozhodnutie v merite veci. 4. Súd v prvej inštancii v rozhodnutí uviedol, že vo veci o určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu nie je možná hmotnoprávna dispozícia uplatneným právom, z čoho jednoznačne vyplýva, že takúto vec nie je možné skončiť súdnym zmierom. 5. Súd uviedol ako dôvod žaloby na zrušenie rozhodnutia podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZRK, že medzi žalobcami a žalovaným ako zmluvnými stranami bola dňa 30.04.2009 na základe § 531 a nasl. Občianskeho zákonníka uzatvorená Dohoda o prevzatí dlhu vo výške 146.053,- EUR od dlžníka X. X.T., Z.. XX.XX.XXXX voči žalovanému. 6. Žalobcovia ako preberatelia a žalovaný ako veriteľ si dohodli, že všetky spory vyplývajúce z tejto Dohody budú riešiť prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX, Bratislava. 7. Rozhodcovský súd mal za preukázané, že nakoľko na žalovanými predloženej Dohode o prevzatí dlhu chýba dátum jej podpisu Dohoda o prevzatí dlhu bola uzatvorená medzi účastníkmi D.. X. X. a žalobcami (žalovaný na dohode vyslovil súhlas s prevzatím dlhu) dňa 1.6.2009, teda v deň keď žalobca v 2. rade Ing. X. X. uznal svoj podpis na Dohode o prevzatí dlhu za vlastný. Rozhodcovský súd ustálil, že D.. X. X. Dohodu nepodpísal nakoľko bol v uvedenom čase t.j. medzi 21.4.2009 a 1.5.2009 hospitalizovaný. V nadväznosti na platnosť Dohody o prevzatí dlhu súd nevykonal ani nenariadil znalecké dokazovanie navrhované v rozhodcovskom konaní žalobcami. 8. Žalobcovia uviedli, že o existencii Dohody o prevzatí dlhu sa dozvedeli až po zapísaní záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v 1. rade. Žalovaného vyzvali, aby im predložil doklad na základe čoho bolo zriadené. Žalovaný im doručil Dohodu o prevzatí dlhu s dátumom 30.4.2009. Správa katastra v Trenčíne v správnom konaní o návrhu na vklad záložného práva vedenom pod V 2522/09 rozhodnutím zo dňa 22.7.2009 zastavila konanie. Po zastavení uvedeného konania vrátili doklady zo spisu V 2522/09 ako aj Dohodu o prevzatí dlhu predloženú Správe katastra žalovaným a v tejto je takisto uvedený dátum uzatvorenia 30.4.2009. Záver Rozhodcovského súdu, že Dohoda o prevzatí dlhu bola uzatvorená dňa 1.6.2009 nie je možné považovať za správny. 9. Žalobou zo dňa 03.07.2009 doručená Okresnému súdu Trenčín 06.07.2009. sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti právneho úkonu - Dohody o prevzatí dlhu zo dňa 30.04.2009 z dôvodu nezákonného konania zo strany žalovaných. Aj napriek skutočnosti, že na súde je vedené konanie sp.zn. 26C/132/2009 o neplatnosť právneho úkonu - Dohody o prevzatí dlhu zo dňa 30.04.2009, žalovaný sa návrhom zo dňa 23.06.2009 domáhal zaplatenia sumy 146.053,- EUR spolu s príslušenstvom z titulu Dohody o prevzatí dlhu zo dňa 30.04.2009 na Stálom rozhodcovskom súde pri IUDEX Bratislava. 10. Súd uviedol, že rozhodcovský súd mal podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. konanie prerušiť a mal postupovať v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., nakoľko prebiehalo konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. 11. Rozhodcovský súd rozsudkom zo dňa 05.08.2009 rozhodol tak, že žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému istinu 146.053,- EUR s príslušenstvom, aj napriek tomu, že bol rozhodcovský súd upovedomený o začatí súdneho konania sp. zn. 26C/132/2009. 12. Žalobcovia popreli platnosť Rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola súčasťou Dohody o prevzatí dlhu. XX. D.. X. X. poprel, žeby niekedy prišlo k podpisu Dohody o prevzatí dlhu, pričom si ani nepamätá uzatvorenie dohody, najmä nie, že by sa zmluvné strany stretli na jednom mieste a prišlo následne k podpisu. Taktiež D.. X. X. bol dňa 30.04.2009 teda v deň podpisu Dohody o prevzatí dlhu hospitalizovaný na Internom oddelení Fakultnej nemocnice v Trenčíne, kde bol vo veľmi zlom psychickom stave. 14. Žalobcovia uviedli, že vzhľadom na diagnózu a podávané lieky, nemohol D.. X. X. vykonávať právne úkony, nakoľko nebol schopný posúdiť predkladané dokumenty v dôsledku celkového zdravotného stavu. 15. Dňa 09.11.2010 bol vypracovaný znalecký posudok č.k. PPZ-10124/KEU-BA-EXP-2010 vo veci zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pričom prišlo k vypracovaniu graficko-diagnostických expertíz nasledovných listín: 16. Zmluva o pôžičke uzatvorená dňa 12.07.2006 medzi veriteľom F. A. T. L. X. X. na sumu 3.000.000,- SK 17. Zmluva o pôžičke uzatvorená dňa 17.12.2008 medzi veriteľom F. A. T. L. X. X. na sumu 90.000,- EUR 18. Zmluva o pôžičke uzatvorená dňa 19.12.2008 medzi veriteľom F. A. T. L. X. X. na sumu 30.000,- EUR 19. Dohoda o prevzatí dlhu uzatvorená medzi dlžníkom X. X. a preberateľom 1. Zlatá Huta s.r.o., 2. X. X. a veriteľom 1. F. A. a veriteľom 2. Q. O. s dátumom 30.04.2009 v Trenčíne. 20. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že uvedené Zmluvy o pôžičkách zo dňa 12.07.2006, 17.12.2008 a 19.12.2008 boli sfalšované pričom boli pridané nové listiny. Následne boli upravené listiny zošité, predierované a zapečatené. 21. Zo znaleckého posudku taktiež vyplýva, že listina Dohoda o prevzatí dlhu bola preskúmaná s použitím šikmého svetla na liste s osvedčeniami o pravosti podpisu sa zviditeľnili kontúry, ktoré sa pretlačili z tretieho listu Dohody: zápisy ,,30.04.2009“, ,,TRENČÍN“ a podpisy v doložkách ,,Veriteľ 1“ a ,,Veriteľ 2“. Zápisy a podpisy boli na predmetnú dohodu doplnené po pripevnení listu s osvedčeniami najskôr 01.06.2009. Uvedené listiny slúžili ako podklad pre rozhodovanie Rozhodcovského súdu IUDEX v konaní sp. zn. i1499.2409 zo dňa 05.08.2099, ktorý je zároveň exekučným titulom. 22. Žalobcovia ďalej namietali, že v rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania podľa § 40 ods. 1 písm. g.) ZRK. 23. Súd uviedol, že Rozhodcovský súd na návrh žalobcov mal skúmať bližšie okolnosti uzatvorenia Dohody o prevzatí dlhu vzhľadom na procesné návrhy žalobcov, mal vo veci nariadiť ústne pojednávanie a aj na základe ústneho pojednávania mal ustanoviť do konania znalca, ktorý by vyšetril duševný stav D.. X. X.. 24. Neobstojí konštrukcia rozhodcovského súdu, že s prihliadnutím na § 41a OZ, že ak by bola Dohoda o prevzatí dlhu v časti súhlasu pôvodného dlžníka X. X. vyhlásená za neplatnú, spĺňala by predložená dohoda náležitosti iného právneho úkonu a to prevzatia dlhu v zmysle § 531 ods. 2 OZ, pričom vo vzťahu k žalobnému návrhu by povinnosť Zlatá huta, spol. s r.o. a D.. X. X. uhradiť dlh spoločne a nerozdielne zostala zachovaná. Rozhodcovský súd tu vykonštruoval vôľu Zlatá huta, spol. s r.o. a D.. X. X. a to v rozpore s § 41a ods. 1 a 2 OZ. V zmysle ods. 1 citovaného paragrafu z okolností nebolo zrejmé či vyjadruje alebo nevyjadruje vôľu konajúcich osôb a bolo nevyhnutné vykonať dokazovanie vo veci a v zmysle ods. 2 citovaného paragrafu nešlo o zastretý právny úkon. Rozhodcovský súd mal tieto okolnosti preskúmať a tieto okolnosti by preskúmal vtedy, ak by bolo vykonané dokazovanie v intenciách, ako ich navrhli žalobcovia. 25. Súd mal zato, že Rozhodcovský súd svojím postupom poprel rovnosť strán v procese, nakoľko žalobcom neumožnil realizovať dokazovanie a prípadne uniesť dôkazné bremeno vo veci preukázania absolútnej neplatnosti Dohody o prevzatí dlhu. Vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil a vyvodil z nich nesprávne právne závery. Rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a preto je nepreskúmateľné. 26. Súd nesprávne rozhodol aj čo sa týka priznaných úrokov z omeškania, keď' tieto priznal takto vo výške 7,5% ročne zo sumy 56.429,66 € odo dňa 31.10.2008 až do zaplatenia vo výške 9,25% ročne zo sumy 89.623,58 € odo dňa 01.05.2009 až do zaplatenia, svoje rozhodnutie opieral o Dohodu o prevzatí dlhu a v tejto bolo splatnosť záväzku dohodnutá 15.6.2009 nie je preto možné ich priznať od 31.10.2008 a 1.5.2009. 27. Súd poukázal na skutočnosť, že konanie žalovaného ako i konanie jeho partnera F. A. pri získavaní Dohody o prevzatí dlhu je predmetom trestnoprávneho konania. 28. Žalobcovia zároveň požiadali súd o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Súd tomuto návrhu uznesením zo dňa 5.11.2009 vyhovel. 29. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu uviedol, že v konaní pred Stálym rozhodcovským súdom pri IUDEX spis. zn.: i 1499.2409 sa nejednalo o spor vylúčený z rozhodovania v rozhodcovskom konaní podľa §1 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní. V danom rozhodcovskom konaní sa rozhodovalo o žalobe na plnenie, teda o zaplatenie peňažnej sumy a príslušenstva, ktorý spor spadá do rozhodovania v rámci rozhodcovského konania, a teda zákonná podmienka na zrušenie rozhodcovského rozsudku stanovená v § 40 ods. 1 písm. a) Zákona o rozhodcovskom konaní nie je splnená. 30. Súd v rozhodnutí poukázal na § 40 ods. 1 Písm. c) a § 5 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní pričom otázku platnosti Dohody o prevzatí dlhu riešil Stály rozhodcovský súd pri IUDEX a v spojitosti s tým aj platnosť rozhodcovskej doložky v nej uvedenej ako predbežnú otázku. Avšak v dojednanej rozhodcovskej doložke sa účastníci Dohody dohodli, že všetky spory vzniknuté z Dohody o prevzatí dlhu, vrátane sporov o jej platnosť budú predmetom konania pred uvedeným rozhodcovským súdom. Z uvedeného teda vyplýva právomoc Rozhodcovského súdu pre posúdenie otázky platnosti Dohody a rozhodcovskej zmluvy. Stály rozhodcovský súd pri IUDEX pritom posúdil Dohodu o prevzatí dlhu a rozhodcovskú zmluvu ako platné právne úkony. 31. Dňa 06.07.2009 bola na Okresný súd Trenčín doručená žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu - Dohody o prevzatí dlhu, pričom daný spor je vedený pod spis. zn.: 26C/132/2009. Uvedená určovacia žaloba bola podaná až následne po podaní žaloby žalovaným na Stály rozhodcovský súd pri IUDEX (23.06.2009 ). Určovaciu žalobu podali žalobcovia voči žalovanému a F. A.. Okresný súd v Trenčíne o určenie neplatnosti právneho úkonu rozhodol tak, že konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 OSP, nakoľko mal za to, že tu je prekážka rozsúdenej veci podľa § 159 ods. 3 OSP. Otázku platnosti, či neplatnosti Dohody o prevzatí dlhu už totiž posúdil Stály rozhodcovský súd pri IUDEX. Uvedené rozhodnutie však nie je právoplatné, nakoľko žalobcovia podali dňa 05.03.2012 voči uzneseniu o zastavení konania zo dňa 03.02.2012, spis. zn.: 26C/132/2009-110 odvolanie. V súčasnosti prebieha odvolacie konanie na Krajskom súde v Trenčíne, ktoré je vedené pod spis. zn.: 19Co/l 11/2012. 32. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby súd podľa § 109 ods. 2 písm. c) konanie prerušil, nakoľko prebiehalo konanie na Krajskom súde v Trenčíne o určenie neplatnosti právneho úkonu - Dohody o prevzatí dlhu, v ktorom sa riešila otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie tunajšieho súdu. 33. Poukázal na čl. 20 ods. 2 Rokovacieho poriadku v spojitosti s § 27 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. 34. Súd mal zato, že z uvedeného jasne vyplýva, ktoré navrhnuté dôkazy sa vykonajú a akým spôsobom je na zvážení rozhodcovského súdu. Zároveň žalovaný uviedol, že Stály rozhodcovský súd pri IUDEX vo svojom rozhodnutí odôvodnil, prečo niektoré navrhované dôkazy nevykonal, a teda sa podľa názoru žalovaného nejednalo o svojvoľné nevykonanie navrhnutých dôkazov. Zároveň zastával názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu nespôsobuje porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania uznesením zo 7.1.2013 zamietol, pretože konanie sp. zn.: 26C/132/2009 bolo zastavené. 35. Na pojednávaniach súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán sporu, žalobcov, žalovaného, svedka X. X. , listinnými dôkazmi založenými v spise a to rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX zo dňa 05.08. spis. zn. il499.2409, Dohodou o prevzatí dlhu zo dňa 30.04.2009, rozhodnutím Správy katastra TN z 22.7.2009, listom Správy katastra TN - vrátenie listín V 2522/099, znaleckým posudkom zo dňa 09.11.2010 vypracovaným Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru so sídlom Sklabinská č. 1, 812 72 Bratislava č.p. PPZ-10124/ KEU-BA-EXP-2010, daňovým priznaním žalobcu I. za rok 2008, uznesením Prezídia Policajného zboru ČVS:PPZ-85/BOK-Z-2009 z 19.1.2009, ktorým bolo vznesené obvinenie z falšovania zmlúv voči Q. O. a F. A.Á., uznesením OS v Trenčíne sp.zn. 26C132/2009 z 3.2.2012, uznesením KS v Trenčíne z 15.12.2012, psychiatrickým znaleckým posudkom na D.. X. X. č. 75/2011 z 27.3.2011, zápisnicami o výsluchu Q. O., F. A., D.. F. J.H., P.. T. Ž., J. X., F. F., B.. F. A., X. X.Č. na polícii, výpoveďou svedka J. A. zo dňa 15.10.2014 na pojednávaní vo veci sp.zn. 26Cb198/2009, rozsudkom OS Bratislava I sp.zn. 26Cb/198/2009 zo dňa 25.3.2015 ako aj ostatnými písomnými dôkazmi založenými v spise. 36. Súd zistil nasledovný skutkový stav: 37. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX il499.2409 z 5.8.2009 bolo rozhodnuté, že: "Žalovaný 1) a žalovaný 2) sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 146.053,- € s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 56,429,66 € odo dňa 31.10.2008 až do zaplatenia vo výške 9,25 % ročne zo sumy 89.623,58 € odo dňa 01.05.2009 až do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške 5.561,70 a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.438,- €, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku. ". Rozhodcovský rozsudok bol žalobcom doručený dňa 11.8.2009 z čoho vyplýva, že žalobu na súd podali včas podľa ust. § 41 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. 38. V odôvodnení Rozhodcovského rozsudku sa okrem iného uvádza, že: "Žalovaný 1) a žalovaný 2) zhodne navrhli v podaní z 24.7.2009, aby Rozhodcovský súd vo veci konal prostredníctvom ústnych pojednávaní. V zmysle čl. 18 ods. 1 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX je rozhodcovské konanie písomné. V zmysle ods. 3 uvedeného článku je rozhodca oprávnený rozhodnúť o nariadení ústneho pojednávania vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania, ak je to na základe vlastnej úvahy rozhodcu vhodné a potrebné, pričom je oprávnený o tomto rozhodnúť aj na návrh účastníka rozhodcovského konania. Rozhodca považuje písomné vyjadrenia sporových strán a predložené dôkazy za dostatočné pre posúdenie a rozhodnutie v prejednávanej veci a preto vzhľadom na zásadu účelnosti a hospodárnosti konania ústne pojednávanie nenariadil. 39. Proti Rozhodcovskému rozsudku podal žalobca žalobu s návrhom na jeho zrušenie z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. c) a g) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. 40. Súd v rozsudku poukázal na § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 1, ods. 2, ods.3, § 17, § 26 ods. 1, § 40 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. 41. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná a uviedol: 42. Rozhodcovský súd porušil rovnosť strán rozhodcovského konania. Podľa § 26 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní (účinného do 31. 12. 2014 - teda v čase keď rozhodoval rozhodcovský súd) rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie aj na návrh účastníka rozhodcovského konania. Zákon o rozhodcovskom konaní nariadenie pojednávania, ak ho navrhne účastník rozhodcovského konania, neponechával na úvahe rozhodcu. Rozhodcovský poriadok, toho ktorého rozhodcovského súdu je predpisom nižšej právnej sily ako zákon. Nenariadenie pojednávania má za následok porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, zakotvenú v § 17 ZoRK a tým zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZoRK. Súd sa preto nezaoberal ďalšími dôvodmi uvedenými žalobcami na zrušenie rozhodcovského, pretože samotné porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa jeho názoru postačuje na zrušenie Rozhodcovského rozsudku. 43. Súd rozhodol tak, že Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX, so sídlom arm. gen. L. Svobodu 9, v Bratislave, spis.zn. il499.2409 z 5.8.2009 sa zrušil v celom rozsahu. 44. Proti rozsudku č.k. 25Cb/199/2009 zo dňa 16.10.2015 podal žalovaný odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Žalovaný je toho názoru, že sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. a), c.) a g.) zákona č. 244/2002 Z.z. Žalovaný zároveň uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením súdu, že rozhodcovský súd bol povinný nariadiť ústne pojednávanie, pričom poukázal na dôvodovú správu k zákonu o rozhodcovskom konaní, z ktorej podľa žalovaného vyplýva, že zákonodarca nemal záujem o zakotvenie povinnosti rozhodcovského súdu nariadiť ústne pojednávanie vždy, ak tak navrhne jeden z účastníkov rozhodcovského konania, naopak ponecháva túto skutočnosť na voľnej úvahe súdu. 45. Podľa názoru žalovaného neprišlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov v zmysle § 17 ZRK. 46. Žalovaný mal v odvolaní zato, že ak rozsudok nezodpovedá predstavám dotknutej osoby, tento subjektívny pocit nemôže byť podkladom na jeho zrušenie. Zrušenie rozhodcovského rozsudku podlieha zákonným podmienkam, Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie pochybil, keď zrušil rozhodcovský rozsudok. 47. Žalovaný žiadal odvolací súd, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcov zamieta a zaväzuje žalobcov v 1. a 2. rade na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne alebo alternatívne ho zrušil a vrátil vec na opätovné prejednanie. 48. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v 2. rade pričom uviedol, že s rozsudkom súdu prvej inštancie súhlasí, pričom žiadal odvolací súd, aby rozsudok sp.zn. 25Cb/199/2009 Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.10.2015 potvrdil a odvolanie žalovaného zamietol. 49. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 04.10.2016 podľa § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 50. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacími dôvodmi žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné: 51. Podľa §17 zákona č. 244/2002 Z.z. (účinného do 31.12.2014 t.j. v čase kedy rozhodoval rozhodcovský súd) Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. 52. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania. 53. Podľa Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici: ,,Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv na ich ochranu. Uvedené výslovné normatívne vyjadrenie v § 17 je premietnutím i Ústavou zabezpečeného práva na rovné postavenie pred zákonom, nevynímajúc tým ani zákony upravujúce procesný postup súdov a iných orgánov, ktorým bola zverená rozhodovacia právomoc. Rovné postavenie účastníkov rozhodcovského konania tvorí základ špecifickosti daného konania a prispieva k zákonnosti rozhodnutí v ňom vydaných. Uvedené ustanovenie rovnako korešponduje aj so zásadou rovnosti účastníkov v občianskom konaní pred všeobecným súdom. Uvedené zásady sú súladné s čl. 47 ods. 2,3 Ústavy SR zák. č. 460/1992 Zb.“ 54. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. 55. Podľa § 41 prvá veta zákona č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. 56. Podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z Tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. 57. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodcovský súd porušil rovnosť účastníkov rozhodcovského konania, keď nenariadil ústne pojednávanie. V prípade, že nariadenie pojednávania navrhne jeden z účastníkov konania, rozhodnutie nie je na voľnej úvahe súdu, pričom nenariadenie pojednávania, má za následok porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa § 17 ZoRk, čím sa zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. g) ZoRk. 58. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 59. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP pretože žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania. 60. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 CSP).