KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava8. 6. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/236/2013 z 8. 6. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. júna 2016, sp. zn. 9Co/236/2013, ECLI:SK:KSBA:2016:1109237979.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/236/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109237979
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1109237979.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Bratislava, Štefanovičova 5, proti
odporcovi: Nadácia pre podporu občianskych aktivít „v likvidácii", Bratislava, Karpatská 7, IČO: 30 813
051, zastúpená L.. J. Š., advokátom, Q., P. X/d, o zaplatenie 66.894,77 € s príslušenstvom, na odvolanie
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7. 12. 2012, č. k. 19C/354/2009-133, v
pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
66.894,77 € s 9 % úrokom omeškania ročne z dlžnej sumy od 10. 8. 2009 do zaplatenia, do 15
dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

V konaní nebolo sporné, že odporca ako implementačná agentúra implementoval programy SR 9905.01
a SR 0013.01, u ktorých EK vykonala záverečný audit a v tej súvislosti nakladal s finančnými
prostriedkami Európskeho spoločenstva v rámci programu PHARE. V konaní nebolo sporné, že
uvedené programy boli zastrešené zmluvou, ktorá upravovala vzťah medzi odporcom a Ministerstvom
financií SR. Odporca v konaní namietal svoju zodpovednosť za nakladanie s finančnými prostriedkami
poskytnutými v rámci programu PHARE, v dôsledku ktorého nesprávneho nakladania s uvedenými
finančnými prostriedkami v zmysle záverov auditu vykonaného Európskou komisiou, bolo potrebné
nesprávne použité prostriedky programu PHARE vrátiť.

Zo správ k záverečnému auditu, ktorý sa týkal preverenia s nakladaním s finančnými prostriedkami
v rámci programov č. SR 9905.01 a SR 0013.01 vyplynuli finančné zistenia, ktoré Európska komisia
považovala za neoprávnené náklady, ktoré mali byť na konci programov vrátené Európskej komisii.
Európska komisia preto v súlade so správou k záverečnému auditu doručila Ministerstvu financií
ťarchopisy s výzvou na úhradu prostriedkov, ktoré mali byť Európskej komisii vrátené. Vychádzajúc z
Finančných dohôd k programom č. SR 9905.01 a SR 0013, uzatvorených medzi Ministerstvom financií
a odporcom na jednej strane a Komisiou Európskych spoločenstiev na druhej strane ako aj z Pokynov
pre hospodárenie s finančnými prostriedkami pri realizácii programu PHARE schválených uznesením
vlády č. 1164 z 13. 12. 2001 bol odporca zodpovedný za všetky činnosti Implementačnej agentúry, najmä
za zodpovedné administratívne, finančné a technické riadenie projektu, ktorý bude cez IA realizovaný,
vrátane dodržiavania postupov obstarávania a kontrahovania, ako aj monitoringu realizácie projektu



(čl. 2 § 1 finančných dohôd), zodpovedný za výber projektu, obstarávanie, za to, že projekty budú
realizované v súlade s Dohodou a Finančným memorandom ako aj Pravidlami stanovenými v
Praktickej príručke ku kontraktačným procedúram PHARE, ISPA a Sapard a ďalšími pokynmi vydanými
Komisiou (čl. 2 § 2 finančných dohôd). Podľa pokynov pre hospodárenie je odporca zodpovedný za
riadne finančné a administratívne riadenie projektov, vrátane výberových konaní, prípravy a uzatvárania
zmlúv, ktoré sú v plnej zodpovednosti IA (Druhá časť, čl. 7, bod 1). Podľa pokynov pre hospodárenie je
odporca zodpovedný aj za uskutočňovanie platieb v súlade s pravidlami EK a za vrátenie nepoužitých,
nesprávne alebo neoprávnene vyplatených prostriedkov z účtov MF SR pre IA na účty MF SR pre
Národný fond (Druhá časť, čl. 7, bod 2 písm. h/ a písm. p/). Vzhľadom na uvedenú zodpovednosť
odporcu navrhovateľ doručil odporcovi ťarchopisy s výzvou na ich úhradu, odporca odmietol uvedené
ťarchopisy uhradiť. Ministerstvo financií SR (NAO) bolo povinné podľa čl. 34, Tretia časť pokynov pre
hospodárenie zabezpečiť uhradenie neoprávnene použitých alebo nesprávne vyplatených finančných
prostriedkov Európskej komisii zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo financií SR ťarchopisy v celkovej
výške 76.693,77 EUR uhradilo Európskej komisii dňa 07. 08. 2009 tak, ako to vyplýva z výpisu z účtu
zo dňa 07. 08. 2009 vedeného Štátnou pokladnicou (č. l. 8). Tým, že uvedené finančné prostriedky
bol povinný uhradiť odporca a navrhovateľ plnil za odporcu, vzniklo na strane odporcu bezdôvodné
obohatenie podľa § 454 Občianskeho zákonníka vo výške uhradených ťarchopisov, ktoré je odporca
povinný vydať navrhovateľovi v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že
v ťarchopise k programu SR 9905.01 boli do celkovej sumy zahrnuté aj kurzové straty vo výške 9.799,-
€, ktoré podľa navrhovateľa nevznikli zavinením odporcu, navrhovateľ zo sumy ťarchopisu 23.692,- €
v žalobe uplatnil sumu nižšiu o kurzové straty vo výške 9.799,- €, teda sumu 13.893,- €. Podľa názoru
súdu neobstojí ani tvrdenie odporcu o tom, že v čase realizácie auditu v roku 2009 už nedisponoval s
niektorými dokladmi súvisiacimi s nakladaním s finančnými prostriedkami v rámci programu PHARE, keď
predmetné programy sa realizovali v rokoch 2001 až 2003, boli ukončené v roku 2003 a to z dôvodu
zákonnej desať ročnej archivačnej lehoty týkajúcej sa účtovných dokladov v zmysle vyššie citovaného
§ 37 Zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. a § 76 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH.

Po právnej stránke oprel prvostupňový súd svoje rozhodnutie o čl. 2, § 1 Finančnej dohody o
implementácii projektov PHARE k programu č. SR 0013, čl. 2 § 2, čl. 3 § 1, čl. 5 § 3, čl. 17 § 2 Finančnej
dohody k programu č. SR 0013; ďalej čl. 2 § 1, čl. 2 § 2, čl. 3 § 1, čl. 5 § 3, čl. 17 § 2 Finančnej dohody
k programu č. SR 9905.01; ďalej o Pokyny pre hospodárenie s finančnými prostriedkami pri realizácii
programu PHARE schválených uznesením vlády č. 1164 zo dňa 13. 12. 2001; ďalej čl. 71 Nariadenia
Rady (ES, EURATOM) č.1605/2002 bod 2, 3, 4, tiež o čl. 78 Nariadenia Komisie (ES, EURATOM) č.
2342/2002 bod 1; ďalej § 451 ods. 1, ods. 2 a § 454 Obč. zák., a napokon o ust. § 35 ods. 3, ods. 4, §
76 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

Navrhovateľ uhradil ťarchopisy dňa 07. 08. 2009 a listami zo dňa 03. 07. 2009 a 29. 09. 2009 vyzval
odporcu na uhradenie dlžnej sumy. Odporca na výzvy nereagoval, ťarchopisy neuhradil, dostal sa do
omeškania, preto súd navrhovateľovi priznal aj úrok z omeškania tak, ako to navrhovateľ žiadal,
teda od 10. 08. 2009. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol
súd podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p. V konaní úspešnému
navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Na povinnosť zaplatiť súdny poplatok súd prvého stupňa nezaviazal ani navrhovateľa (tento bol v konaní
oslobodený od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb.), a ani odporcu (ktorý
bol od poplatkovej povinnosti oslobodený na základe ust. § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 71/1992 Zb.), s
poukazom na ust. § 2 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb.

Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho
zmeny tak, že odvolací súd návrh navrhovateľa zamietne a prizná mu náhradu trov prvostupňového
i odvolacieho konania. Odporca trval na tom, že súd prvého stupňa nesprávne stotožnil odporcu so
„Splnomocnencom pre program („PAO“). Pokiaľ sa navrhovateľ odvoláva na čl. 2 Finančných dohôd
ako na základný dokument, od ktorého odvíja zodpovednosť odporcu, ide o nesprávnu interpretáciu,
nakoľko v tomto ustanovení je definovaná právomoc a zodpovednosť splnomocnenca pre program
PAO a nie odporcu - išlo o fyzickú osobu, ktorá bola v tom čase predsedom správnej rady odporcu



avšak nebola štatutárom odporcu. Súd nesprávne určil pasívnu vecnú legitimáciu, keď nesprávne a v
rozpore so skutočnosťou stotožnil PAO s odporcom. Súd prvého stupňa sa tiež vo svojom rozhodnutí
nesprávne opiera o Pokyny pre hospodárenie s finančnými prostriedkami pri realizácii programu PHARE,
ktoré boli schválené uznesením vlády č. 1164 zo dňa 13. 12. 2001, hoci Finančné dohody,
ktorých účastníkom bol aj odporca, boli podpisované dňa 15. 3. 2000 a 3. 7. 2001, t. j. ešte pred
prijatím Pokynov. Na právne vzťahy, ktoré vznikli, zmenili sa a zanikli na základe finančných dohôd preto
nebolo možné aplikovať ustanovenia Pokynov. Odporca tiež poukazoval na právnu povahu Pokynov,
z rozhodnutia súdu nevyplýva, z ktorého ustanovenia Pokynov má vyplývať zodpovednosť odporcu.
Navyše z obsahu Pokynov plynie, že na záväznosť Pokynov pre odporcu sa vyžaduje osobitná dohoda
s ministrom alebo vedúcim iného ústredného orgánu štátnej správy, a to pri uzatváraní zmluvného
vzťahu s takouto organizáciou. Podľa odporcu takáto požiadavky vyplýva z čl. 3 ods. 1 Pokynov:
„Ministri a vedúci ostatných ústredných orgánov štátnej správy pri uzatváraní zmluvných vzťahov s
orgánmi a organizáciami, pre ktoré nie je uznesenie vlády SR záväzné, zabezpečia dodržiavanie týchto
Pokynov týmito orgánmi a organizáciami. Ani v samotných Pokynoch sa nehovorí nikde o zodpovednosti
implementačnej agentúry, t. j. odporcu, ale o zodpovednosti splnomocnenca pre program - PAO.

Na odvolanie odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. K námietke odporcu, že sa súd nevysporiadal so skutočnosťou
ohľadom právnej povahy výsledkov auditu vykonaného audítormi EK, prípadnou aplikovateľnosťou
práva Európskej únie za obdobie pred prijatím Slovenskej republiky do tejto organizácie, t. j. pred
1. 5. 2004, navrhovateľ poukazoval na uzavreté Finančné dohody o implementácii projektov PHARE
prostredníctvom odporcu ako implementačnej agentúry zo dňa 15. 3. 2000 (program SR 9905) a zo
dňa 20. 7. 2001 (program SR 0013), v ktorých je v čl. 2 Právomoci PAO (odporcu) v § 2 uvedené, že
„nerešpektovanie uvedených pravidiel a pokynov, ako aj týchto Dohôd alebo Finančných memorand,
môže mať za následok povinnosť vrátiť poskytnuté prostriedky Komisii.“ Z Prílohy C, ktorá je súčasťou
Finančných memoránd k obom implementovaným programom v bode 5 - Audit a vyhodnotenie, je
uvedené, že Komisia môže na základe vlastného uváženia dať skontrolovať externému audítorovi
najatému komisiou účty a operácie Národného fondu, CFCU a všetkých relevantných implementačných
agentúr....EK zaručí, že po dokončení programu sa uskutoční ex-post vyhodnotenie.“ Audítor EK zistil
nezrovnalosti pri audite oboch programov, preto EK zahájila konanie spojené s vystavením ťarchopisu,
vychádzajúc z čl. 2 Finančných dohôd o povinnosti odporcu vrátiť poskytnuté prostriedky EK v prípade
nerešpektovania týchto dohôd a ďalších pokynov a pravidiel. Povinnosť plniť a uhradiť žalovanú sumu
vyplývala odporcovi z Finančnej dohody, ktorej bol zmluvnou stranou. Námietky odporcu ohľadom
právnej povahy výsledkov auditu označil navrhovateľ za irelevantné, pretože svoje námietky mal odporca
predložiť prostredníctvom audítora EK, ktorá bola jediná kompetentná posúdiť jeho námietky.

Ťarchopis vystavila EK na Ministerstvo financií SR z dôvodu, že partnerom voči EK je štát, keď
všetky vzťahy medzi EK a štátom upravujú Všeobecné podmienky. To ale neznamená, že odporca
nezodpovedá za finančné prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté. Účty pre označené programy, na ktoré
boli finančné prostriedky prevedené, boli účtami Ministerstva financií SR. Dispozičné právo k týmto
účtom mal však iba odporca.

Odporca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nesprávne stotožnil odporcu so Splnomocnencom
pre program, ktorý je v texte Dohôd a Finančných memoránd označovaný ako „PAO“. Tvrdil, že
splnomocnenec pre program bola osoba odlišná od odporcu - išlo o fyzickú osobu, ktorá v tom čase
bola predsedom správnej rady odporcu, avšak nebola štatutárom odporcu. Odporca poukazoval v
odvolaní aj na to, že súd nesprávne určil pasívnu legitimáciu, keď namiesto PAO uvádza odporcu.
K tejto námietke navrhovateľ uviedol, že Finančné dohody o implementácii programov PHARE
prostredníctvom implementačnej agentúry boli uzatvorené medzi zmluvnými stranami Ministerstvom
financií SR, Nadáciou na podporu občianskych aktivít (Implementačnou agentúrou), zastúpenou
splnomocneným zástupcom, ako príjemcom a Komisiou Európskych spoločenstiev. Navrhovateľ
poznamenal, že príjemcom finančných prostriedkov nebol splnomocnený zástupca odporcu, ale Nadácia
pre podporu obč. aktivít - odporca. Akceptácia argumentácie odporcu by znamenala, že konanie osoby,
splnomocnenej konať v mene odporcu, ako jednej zo zmluvných strán, nie je pre túto zmluvnú stranu
záväzné a ani z takého konania jej žiadne práva alebo povinnosti (záväzky) nevznikajú. Zástupca vždy
koná v mene právnickej, resp. fyzickej osoby, ktorá ho splnomocnila a nie vo svojom mene.



K námietke odporcu, že v danej veci nebolo možné aplikovať Pokyny pre hospodárenie s finančnými
prostriedkami pri realizácii programu PHARE zo dňa 13. 12. 2001, keďže Finančné
dohody, ktorých bol odporca účastníkom, boli podpísané ešte v marci 2000 a v júli 2001. Vytýkal tiež
prvostupňovému súdu, že z jeho rozhodnutia nevyplýva, na základe čoho aplikoval uvedené Pokyny na
daný prípad, keď zastal názor, že na to, aby boli pokyny záväzné aj pre odporcu, bola nutná osobitná
dohoda s ministrom alebo vedúcim iného ústredného orgánu, čo sa nestalo. Uznesenie vlády SR,
ktorým boli Pokyny schválené, nie je pre odporcu záväzné, pretože nebolo publikované v Zbierke
zákonov SR a nejde o všeobecne záväzný právny predpis. Navrhovateľ k uvedenému vo svojom
vyjadrení uviedol, že odporca sa Pokynmi vždy riadil, nikdy voči nim nenamietal. Dodržiavanie Pokynov
je zaužívaným a štandardným zvykom pri realizácii obdobných programov a pri uzatváraní Dohôd
o financovaní bol odporca uzrozumený so skutočnosťou, že budú vydané pokyny, ako vykonávací
predpis. Uvedené Pokyny boli vládou SR schválené uznesením zo dňa 13. 12. 2001, t. j. ešte v čase,
kedy sa programy SR č. 9905.01 a SR 0013.01 realizovali - ešte neboli ukončené. To znamená, že
všetky agentúry, ktoré realizovali program PHARE sa riadili nielen Finančným memorandom, Finančnými
dohodami, ale aj Pokynmi. Podrobne stanovili podmienky pri nakladaní s pridelenými finančnými
prostriedkami a tiež postupy, ktoré odporca musel pri výberových konaniach, pri príprave a uzatváraní
zmlúv striktne dodržiavať, za ktoré v plnej miere zodpovedala implementačná agentúra (IA). Zároveň
nebolo nutné uzatvárať osobitnú dohodu s ministrom, pretože finančná pomoc EÚ voči prístupovým
krajinám bola v rokoch 1993 - 2004 zastrešená Finančným memorandom uzatvoreným medzi vládou
SR a EK. Keďže bolo potrebné upraviť hospodárenie s finančnými prostriedkami pri realizácii programov
PHARE, vláda SR vydala uvedené Pokyny, ktoré upravovali podrobné podmienky a postupy, ktoré
IA pri realizácii programov PHARE aj dodržiavali. Záväznosť či nezáväznosť Pokynov nemá vplyv na
porušenie povinností odporcu, nakoľko tie vyplývajú priamo z Finančných dohôd o financovaní.

Pokiaľ odporca v odvolaní zdôrazňoval, že navrhovateľ odvíjal dôvodnosť svojho nároku výlučne
od výsledkov auditu, ktorý vykonali audítori EK, pričom neexistovalo žiadne ustanovenie všeobecne
záväzného predpisu, ktoré by dávalo výsledku auditu silu verejnej listiny v zmysle § 134 O. s. p., takže ho
treba chápať ako súkromnú listinu, ktorej obsah sa považuje za pravdivý a záväzný od momentu, dokiaľ
ho druhý účastník konania nespochybní, čo odporca učinil v priebehu konania. S touto skutočnosťou
sa prvostupňový súd rovnako v rozhodnutí nevysporiadal. Keďže išlo o obdobie pred vstupom SR
do EÚ, nemožno v danom prípade argumentovať legislatívou EU, ako to urobil súd prvého stupňa.
Navrhovateľ k tejto námietke odporcu uviedol, že v Prílohe I. Všeobecných podmienok pre zmluvy o
dodaní tovaru financované ES sa pod bodom 44.1 uvádza, že Európskej komisii, Európskemu úradu pre
boj proti podvodom a Európskemu dvoru audítorov musí byť umožnené preveriť realizáciu projektov a v
prípade potreby vykonať úplnú kontrolu dokumentov vzťahujúcich sa na financovanie projektu, pričom
tieto kontroly sa môžu uskutočňovať do 7 rokov po úhrade konečnej platby. Vo vzťahu k tejto námietke
odporcu navrhovateľ zdôraznil, že medzi EK a Slovenskou republikou bola uzatvorená medzinárodná
zmluva o poskytnutí grantov na určené programy, financované zo zdrojov Európskeho spoločenstva.
Ťarchopisy, ktoré vystavila EK, sú tak verejnou listinou, ktoré predstavujú následok porušenia povinností
vyplývajúcich z uzatvorených medzinárodných zmlúv, Finančných memoránd, Finančných dohôd a
nerešpektovania pravidiel a pokynov odporcom. Medzinárodnými zmluvami je Slovenská republika
viazaná (podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má medzinárodná zmluva prednosť pred vnútroštátnymi
predpismi ).

Pri vystavení ťarchopisu postupovala EK podľa Nariadenia rady č. 1605/2002 z 25. 6. 2002 o
rozpočtových pravidlách. V nadväznosti na rozpočtové nariadenie (čl. 72 ods. 2, 3 a 4) sa Nariadením
komisie č. 2342/2002 zo dňa 23. 12. 2002 ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia
Rady č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, kde v čl. 78 sa určuje postup pri oznámení o dlhu,
podmienky a spôsob vymáhania pohľadávky. V danom prípade sa jednalo o sankčné konanie, ktoré sa
riadi nariadeniami platnými v čase vykonania auditu, preto sa na daný prípad vzťahujú obidve nariadenia
rady a komisie ES.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom, t. j. v celom rozsahu (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa §
156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p., keď zistil, že odvolaniu odporcu nemožno priznať úspech.



Odvolací súd poznamenáva, že po podaní odvolania odporca dňom 30. 4. 2014 vstúpil do likvidácie, z
ktorého dôvodu konal odvolací súd ďalej s odporcom označeným ako Nadácia pre podporu občianskych
aktivít v likvidácii.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správne právne závery a vec správne právne posúdil, keď návrhu navrhovateľa vyhovel.

Podľa čl. 2, § 1 Finančnej dohody o implementácii projektov PHARE prostredníctvom implementačnej
agentúry uzatvorenej dňa 20. 07. 2001 medzi Ministerstvom financií SR (NAO) a Nadáciou pre podporu
občianskych aktivít (PAO) na jednej strane a Komisiou Európskych spoločenstiev na druhej strane,
týkajúcej sa programu č. SR 0013 - Špeciálny program na posilnenie občianskej spoločnosti a prípravu
desiatich kandidátskych krajín strednej a východnej Európy na vstup (ďalej len Finančná dohoda
k programu č. SR 0013) PAO zodpovedá za všetky činnosti Implementačnej agentúry, najmä za
zodpovedné administratívne, finančné a technické riadenie projektu, ktorý bude cez IA realizovaný,
vrátane dodržiavania postupov obstarávania a kontrahovania, ako aj monitoringu realizácie projektu.

Podľa čl. 2, § 2 Finančnej dohody k programu č. SR 0013 PAO zodpovedá za výber
projektu, obstarávanie a za ďalšie finančné, administratívne a technické riadenie projektu/projektov
špecifikovaných vo Finančnom memorande. Projekty musia byť realizované v súlade s Dohodou a
Finančným memorandom ako aj Pravidlami stanovenými v Praktickej príručke ku kontraktačným
procedúram Phare, ISPA a Sapard a ďalšími pokynmi vydanými Komisiou. Nerešpektovanie uvedených
pravidiel a pokynov, ako aj tejto Dohody a Finančného memoranda, môže mať za následok povinnosť
vrátiť poskytnuté prostriedky Komisii.

Podľa čl. 3, § 1 Finančnej dohody k programu č. SR 0013 administratívne a finančné riadenie
zahŕňa obstarávanie, kontrahovanie, účtovníctvo, platby a finančné výkazníctvo, ako aj predkladanie
dokumentov na schválenie Komisii.

Podľa čl. 5, § 3 Finančnej dohody k programu č. SR 0013 PAO zabezpečí, aby boli v činnostiach IA
dodržiavané príslušné pravidlá a postupy. Zmluvy, na základe ktorých sa realizujú projekty, spadajú pod
právomoc PAO, ktorý ich podpisuje.

Podľa čl. 17, § 2 Finančnej dohody k programu č. SR 0013 ak dôjde k nesplneniu niektorej z
povinností uvedených v tejto Dohode alebo v súvisiacich pokynoch a nie sú včas prijaté dostatočné
nápravné opatrenia, Komisia môže, po konzultácii s Príjemcom, pozastaviť financovanie projektu, resp.
podprojektu a požadovať vrátenie prostriedkov Phare.

Podľa čl. 2, § 1 Finančnej dohody o implementácii projektov PHARE prostredníctvom implementačnej
agentúry uzatvorenej dňa 15. 03. 2000 medzi Ministerstvom financií SR (NAO) a Nadáciou pre podporu
občianskych aktivít (PAO) na jednej strane a Komisiou Európskych spoločenstiev na druhej strane,
týkajúcej sa programu č. SR 9905 až 9914 - 1999 - Národný program Slovenskej republiky, Názov
podprogramu č. SR 9905 - Politické kritériá, č. programu SR 9905.01 - Posilnenie kapacít MVP (ďalej
len Finančná dohoda k programu č. SR 9905.01) PAO zodpovedá za všetky činnosti Implementačnej
agentúry, najmä za zodpovedné administratívne, finančné a technické riadenie projektu, ktorý bude
cez IA realizovaný, vrátane dodržiavania postupov obstarávania a kontrahovania, ako aj monitoringu
realizácie projektu.

Podľa čl. 2, § 2 Finančnej dohody k programu č. SR 9905.01 PAO zodpovedá za výber
projektu, obstarávanie a za ďalšie finančné, administratívne a technické riadenie projektu/projektov
špecifikovaných vo Finančnom memorande. Projekty musia byť realizované v súlade s Dohodou a
Finančným memorandom ako aj Pravidlami stanovenými v Praktickej príručke ku kontraktačným
procedúram Phare, ISPA a Sapard a ďalšími pokynmi vydanými Komisiou. Nerešpektovanie uvedených
pravidiel a pokynov, ako aj tejto Dohody a Finančného memoranda, môže mať za následok povinnosť
vrátiť poskytnuté prostriedky Komisii.

Podľa čl. 3, § 1 Finančnej dohody k programu č. SR SR 9905.01 administratívne a finančné riadenie
zahŕňa obstarávanie, kontrahovanie, účtovníctvo, platby a finančné výkazníctvo, ako aj predkladanie
dokumentov na schválenie Komisii.



Podľa čl. 5, § 3 Finančnej dohody k programu č. SR 9905.01 PAO zabezpečí, aby boli v činnostiach IA
dodržiavané príslušné pravidlá a postupy. Zmluvy, na základe ktorých sa realizujú projekty, spadajú pod
právomoc PAO, ktorý ich podpisuje.

Podľa čl. 17, § 2 Finančnej dohody k programu č. SR 9905.01 ak dôjde k nesplneniu niektorej z povinností
uvedených v tejto Dohode alebo v súvisiacich pokynoch a nie sú včas prijaté dostatočné nápravné
opatrenia, Komisia môže, po konzultácii s Príjemcom, pozastaviť financovanie projektu resp. podprojektu
a požadovať vrátenie prostriedkov Phare.

Povinnosť odporcu vrátiť poskytnuté finančné prostriedky zo zdrojov ES je založená na Finančných
dohodách k jednotlivým programom (t. j. k programu SR 00905 zo dňa 15. 3. 2000 a programu
SR 0013 zo dňa 20. 7. 2001). V oboch týchto programoch bol odporca jednou zo zmluvných strán
- ako Implementačná agentúra, pričom za odporcu (Implementačnú agentúru) konal vždy príslušný
splnomocnený zástupca, konkrétna fyzická osoba. Táto však konala za odporcu, nie vo svojom vlastnom
mene. Splnomocnený zástupca riadil činnosť implementačnej agentúry, bol zodpovedný za jej chod
a činnosť, a teda aj za riadne plnenie povinností vyplývajúcich z realizácie konkrétnych projektov,
realizovaných implementačnou agentúrou (odporcom). Finančné prostriedky poskytnuté odporcovi ako
implementačnej agentúre na programy financované z prostriedkov Európskeho spoločenstva však
neboli poskytnuté splnomocnenému zástupcovi, konajúcemu za implementačnú agentúru (odporcu) v jej
mene, ale implementačnej agentúre samotnej, t. j. odporcovi. Teda príjemcom poskytnutých finančných
prostriedkov nebol splnomocnený zástupca odporcu, ale odporca ako implementačná agentúra.
Preto povinnosť vrátiť neoprávnene použité finančné prostriedky nemôže zaťažovať splnomocneného
zástupcu konajúceho v mene odporcu v príslušnom období, ale takáto povinnosť mohla byť uložená
len implementačnej agentúre, ktorej boli prostriedky dané k dispozícii na realizáciu jednotlivých
projektov. Samotný audit, ktorého výsledky viedli k vystaveniu ťarchopisov a ktorého výsledky odporca
spochybňuje, bol vykonaný v zmysle Prílohy C Finančného memoranda pre jednotlivé programy, a bolo
vecou odporcu ako implementačnej agentúry, aby svoje námietky a argumenty voči zisteniam audítorov
predložil Európskej komisii.

Námietka odporcu o tom, že Pokyny pre hospodárenie s finančnými prostriedkami pri realizácii programu
PHARE boli schválené uznesením vlády SR až v decembri 2001, a teda v období po tom, kedy už boli
uzavreté Finančné dohody v marci 2000 a v júli 2001, nie je spôsobilá zbaviť odporcu uloženej povinnosti
vrátiť neoprávnene použité finančné prostriedky EK. Pokyny v podstate predstavujú predpis, ktorý
stanovuje detailnejšie pravidlá a podmienky používania poskytnutých finančných prostriedkov ES na
projekty riadené odporcom. Prijaté boli v čase, kedy programy 0013 a 9905 ešte neboli ukončené, ale sa
ešte realizovali. Odporcu zaväzovali, keďže boli zastrešené Finančným memorandom pre predvstupové
procesy Slovenskej republiky, uzavretého medzi SR (zastúpenej vládou SR) a Európskou komisiou
(zastúpenou komisárom pre predvstupové procesy). Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou
navrhovateľa o tom, že predmetná námietka odporcu nemá žiadny dosah na jeho povinnosť vrátiť
finančné prostriedky, nakoľko táto prioritne vyplýva z čl. 2 § 17 Finančných dohôd, ako je uvedené
v texte vyššie.

Vykonať audit použitia poskytnutých finančných prostriedkov bola EK, Európsky úrad pre boj proti
podvodom a tiež Európsky dvor audítorov oprávnená v lehote až do 7 rokov po úhrade konečnej
platby (Príloha I. Všeobecných podmienok pre zmluvy o dodaní tovaru financovaných ES týkajúcich sa
finančného memoranda k programu SR 9905, pripojeného k rámcovej dohode pre Zmluvy o dodaní
tovaru financované ES v čl. 44 - Kontroly a revízie, bod 44.1). Nariadenie Rady 1605 zo dňa 25. 6. 2003
a Nariadenie Komisie č. 2342 zo dňa 23. 12. 2002 upravovalo podmienky uskutočňovania sankčného
konania (postup pri oznámení dlhu, podmienky jeho vymáhania); pre ich uplatnenie bolo podstatné, aby
tieto nariadenia boli účinné v čase vykonávania auditu (t. j. nie uzavretia jednotlivých Finančných dohôd).

Súd prvého stupňa vzhľadom na správnosť svojich záverov o povinnosti odporcu vrátiť žalované
peňažné prostriedky následne správne zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy v zmysle ust.
§ 451 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 454 Obč. zák. s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje a v
podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa.



Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil
(§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.), včítane vecne správneho rozhodnutia o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O. s. p. V odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
keďže navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania neuplatňoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1109237979)

  1. 7. 12. 2012Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 19C/354/2009 z 7. 12. 2012
  2. 8. 6. 2016Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/236/2013 z 8. 6. 2016 (toto rozhodnutie)