Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/564/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110200557 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110200557.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľky: T. B., Q. U. C. XXXX/XX, XXX XX G. - S., Č. D., proti odporcovi: 1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. 13, 2/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2, o zaplatenie 160.000 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. 10. 2013 č.k. 16C 5/2010 - 287, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa ( po úprave žalobného návrhu ) voči odporcom 1/, 2/ domáhala zaplatenia 160.000 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 27. 7. 2009 do zaplatenia, a to titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Odporcom 1/, 2/ nepriznal náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním prvostupňový súd zistil, že je navrhovateľka vedená ako vlastníčka parcely reg. E parcela č. XXXX/X orná pôda v podiele 1, parcely č. XXXX/X orná pôda v podiele 1, obe zapísané na LV č. XXX pre kat. územie Q.. Navrhovateľka je ďalej podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - domu súpisné číslo XXX ( P. XXX poznámka odv. súdu ) na parcele XXX/XXX, zapísaného na LV č. XXX pre kat. územie Q., a to v podiele 1, na základe rozhodnutia XD XXXX/XX - F..S..XX/XX. U., na B. P. P. - R. P..Č.. XXX T. V. na C. Č.. XXX. Súd prvého stupňa ďalej zistil z výpisu z LV č. XXX pre kat. územie Q., že parcela registra „C“ parc.č. XXX/XXX o výmere 796 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc.č. XXX/XXX o výmere 680 m2, záhrada, je vo vlastníctve T. Y. J. J. F. U. X/X, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4. 12. 1996 pod F. XX/XX. Podľa spisového materiálu Správy katastra Nové Zámky pod č. F. XX/XX bol dňa 5. 2. 1998 povolený vklad pod č. F. XX/XX kúpno-predajnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim Obec Q. a kupujúcimi manželmi T. Y. J. J., D.. P., S. R. X. XX. XXXX. Predmetom tejto zmluvy bol predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. X parc.č. XXX/XXX záhrada o výmere 680 m2, parc.č. XXX/XXX zastavaná plocha a dvor o výmere 796 m2, vedené na EL č. XXX, ktorých výlučným vlastníkom bola Obec Q.. Kúpna cena bola stanovená uznesením obecného zastupiteľstva č. 8/230296/II/Z zo dňa 23. 2. 1996. Z výpisu uznesenia 8.riadneho plenárneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Bardoňove zo dňa 23. 2. 1996 uznesenie č. 8/230296-Z/II súd prvého stupňa zistil, že obecné zastupiteľstvo súhlasilo s usporiadaním pozemkov vymeraných a pridelených občanom v r. 1935 - 1937 doposiaľ majetkovo-právne neusporiadaných. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Nových Zámkoch č.k. 3D 1482/81 - 11 zo dňa 28. 9. 1981 vyplýva, že ním bolo potvrdené dedičstvo po poručiteľovi G. P., S.. XX. X. XXXX, a to dohodou o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej nadobúdajú dedičstvo rovnakým dielom J. T., J. T. B.. Dedičstvo pozostávalo z domovej nehnuteľnosti - nadstavby postavenej na parc.č. XXX/XXX, Č..R.. XXX, kat. úz. Q., podľa rozhodnutia o vyporiadaní BSM v pomere 1-ica, keď 1-ica patrí D. D.. F., M.. XX. X. XXXX. Rozhodnutím č.k. 4D 1463/90 - 9 zo dňa 6. 9. 1990 Štátne notárstvo v Nových Zámkoch určilo všeobecnú hodnotu dedičstva po poručiteľke D.C. P. D. F., ( M.. XX. X. XXXX, S.. XX. X. XXXX ) sumou 10.048 Kčs, a schválilo dohodu dedičov, podľa ktorej dedičstvo pozostávajúce z nehnuteľnosti v kat. úz. Q., zapísanej v EN na č LV XXX, parc.č. XXX/XXX, označenej ako dom, popisné č. XXX, patriace poručiteľke v 2/4-inách nadobudne rovnakým dielom T. B. J. J. T.. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že požiadal o výsluch navrhovateľky prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu v Ostrave, počas ktorého ale navrhovateľka neuviedla, postup ktorého orgánu považuje za nesprávny, resp. ktoré rozhodnutie ktorého orgánu považuje za nezákonné. Ako nesprávny úradný postup označila krádež jej vlastníctva z LV č. XXX na C. Č.. XXX, s tým, že nešpecifikovala časové obdobie, kedy malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť. Ohľadom výšky uplatnenej škody v sume 160.000 € uviedla, že táto jej vznikla ukradnutím majetku a tým, že s majetkom nemohla nakladať. Listom č. XXXXX/XXXX-XX zo dňa 3. 3. 2010 oznámilo Ministerstvo spravodlivosti SR navrhovateľke, že na základe jej podania zo dňa 27. 7. 2009, ktoré mu bolo odstúpené dňa 14. 9. 2010 a ktoré vyhodnotilo ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, túto žiadosť predbežne prerokovalo a žiadosti nevyhovelo, keďže ju vyhodnotilo ako neopodstatnenú. Vo vzťahu k údajnému pochybeniu zo strany iných orgánov verejnej moci - Obvodného pozemkového úradu v Nových Zámkoch, Správe katastra Nové Zámky, obec Q., Ministerstvo spravodlivosti SR uviedlo, že sa nemôže adekvátne vyjadriť, nakoľko tieto orgány verejnej moci nepatria do pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti SR. Navrhovateľka sa v konaní domáhala náhrady škody spôsobenej bližšie nešpecifikovaným nesprávnym úradným postupom a ako nezákonné rozhodnutie označila rozhodnutie Katastrálneho úradu M. S.L. - o povolení vkladu kúpnej zmluvy F. XX/XX, ku ktorému došlo dňa 5. 2. 1998, t.j. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., z ktorého dôvodu súd prvého stupňa nárok navrhovateľky posudzoval podľa pred tým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Prvostupňový súd poukazoval na to, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 58/1969 Zb. si vyžaduje kumulatívne ( súčasné ) splnenie troch zákonných podmienok : 1/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2/ existencia škody a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Súd prvého stupňa skúmal, či existuje rozhodnutie, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán rozhodoval o právach a povinnostiach individuálnych subjektov a ktoré bolo ako právoplatné alebo bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Zistil, že Správa katastra Nové Zámky katastrálny odbor dňa 6. 2. 1998 rozhodla o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemok parc.č. XXX/XXX na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4. 12. 1996 uzavretej medzi Obcou Q.G. ako predávajúcim a manželmi Y. T. J. J. T. D.. P., ako kupujúcimi. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací proces katastra, na základe ktorého správa katastra ako správny orgán posudzuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, pričom výsledkom tohto procesu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. V prejednávanej veci ďalej nebolo preukázané, že by uvedené rozhodnutie Správy katastra v Nových Zámkoch, t.j. rozhodnutie, na základe ktorého navrhovateľka uplatňuje svoj nárok na náhradu škody, bolo zrušené. Vo vzťahu k možnému nesprávnemu úradnému postupu súd prvého stupňa uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry súdov nesprávny úradný postup je postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia. V prejednávanej právnej veci je pritom zrejmé, že postup Správy katastra v Nových Zámkoch sa bezprostredne prejavil v obsahu rozhodnutia, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva; preto navrhovateľkou uvádzaný nesprávny úradný postup našiel svoje bezprostredné vyjadrenie v obsahu konkrétneho rozhodnutia a preto ho nemožno vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup v zmysle ust. § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. Rozhodovaciu činnosť nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Prvostupňový súd poukázal ďalej na skutočnosť, že navrhovateľka nebola účastníčkou konania o povolení vkladu a teda nie je ani oprávnená uplatňovať si nároky na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím v tomto konaní. Navrhovateľka tiež nepreukázala, že bola vlastníčkou nehnuteľnosti parc.č. XXX/XXX, keď táto skutočnosť nevyplýva z právoplatne skončených dedičských konaní. Podľa nich navrhovateľka nadobudla spoluvlastnícke právo len k stavbe stojacej na predmetnom pozemku. Pozemok parc.č. XXX/XXX predmetom dedičstva nebol. Naopak z LV č. X pre kat. úz. Q. vyplýva, že vlastníkom predmetnej parcely bola Obec Q.. Prvostupňový súd dodal, že pokiaľ sa navrhovateľka domnieva, že predajom pozemku parc.č. XXX/XXX bolo zasiahnuté do jej vlastníckych práv, môže sa domáhať určenia vlastníckeho práva k označenému pozemku, alebo jeho časti určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p., prípadne sa domáhať určenia neplatnosti prevodu vlastníckeho práva k pozemku. Navrhovateľka sa domáhala náhrady škody vo výške 160.000 € tiež z dôvodu, že pozemok nemohla užívať, rovnako tak z dôvodu, že nemohla užívať polovicu rodinného domu postaveného na pozemku, pričom v uplatnenej výške škody je zahrnutá aj psychická ujma, ktorá mala navrhovateľke nesprávnym úradným postupom vzniknúť. K uvedenému prvostupňový súd uviedol, že navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala výšku spôsobenej škody, zo žiadnych jej vyjadrení či ňou predložených listinných dokladov nemožno vyvodiť, z čoho uplatnená náhrada škody pozostáva. K uplatnenej nemajetkovej ujme rovnako uviedol, že navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, keď nepreukázala následky, ktoré jej mali vzniknúť v súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení. Navyše podľa zákona č. 58/1969 Zb. nebolo možné poskytnúť náhradu nemajetkovej ujmy ako náhradu škody. Pretože navrhovateľka v konaní nepreukázala naplnenie ani jednu zo zákonných podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu, prvostupňový súd návrh navrhovateľky zamietol. Dodal, že v konaní podľa zákona č. 58/1969 Zb. je vecne pasívne legitimovaným subjektom štát, zastúpený orgánom, ktorý sa dopustil nesprávneho úradného postupu, príp. ktorý zaň zodpovedá. Navrhovateľka však v konaní nevedela jasne špecifikovať nesprávna úradný postup, ani ktorý konkrétny orgán, kedy a akým spôsobom sa mal nesprávneho úradného postupu dopustiť, keďže len vo všeobecnej rovine uvádzala, že bola štátom okradnutá o svoj majetok. Za daného stavu nemohol prvostupňový súd stanoviť príslušný orgán, ktorý mal štát v konaní zastupovať. Ministerstvo spravodlivosti SR a ani Ministerstvo vnútra SR v rámci svojich kompetencií nezodpovedajú za konanie orgánov na úseku katastra. Ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra je Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, a potom nečinnosť Ministerstva spravodlivosti SR a ani Ministerstva vnútra SR nemohla založiť ich prípadný nesprávny úradný postup danej veci. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v konaní úspešnému odporcovi 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal, keďže títo náhradu trov konania ani neuplatňovali. Uvedený rozsudok napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka, v celom rozsahu, domáhajúc sa zjavne jeho zmeny tak, že odvolací súd jej návrhu vyhovie. Navrhovateľka v odvolaní poukazovala na to, že splnila hmotnoprávnu podmienku pre priznanie uplatňovanej náhrady škody, keď požiadala o predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody. Ďalej uviedla, že v konaní nežaluje dvoch odporcov, ale len jedného, a to štát - Slovenskú republiku, ktorá je v konaní vecne pasívne legitimovaná. Rozsudok súdu prvého stupňa označila za zmätočný, s účelom legalizácie krádeže jej vlastníctva, a ako taký je protizákonný. Trvala na tom, že jej majetok, ktorý nadobudla ako dedičstvo jej bol na základe podvodu, machinácií a korupcie ukradnutý, čím bolo zároveň ukradnuté aj dedičstvo jej detí. V konaní boli zamlčané dôkazy, ktoré boli predložené súdu ešte zo strany advokáta T.. L. P.. Navrhovateľka nesúhlasila s argumentáciou prvostupňového súdu, že pozemok parc.č. XXX/XXX nebol predmetom dedičstva, ale že bol naopak vedený na LV č. 1 ako vlastníctvo Obce Q.. Navrhovateľka poukazovala na to, že toto odporuje výroku, ktorý je uvedený na str.2 ods. 1 rozsudku, kde sa uvádza „na základe rozhodnutia 4D XXXX/XX J. XD XXXX/XX rodičia navrhovateľky boli vlastníkmi parcely č. XXX/XXX k.ú. Q., na ktorej postavili rodinný dom č.súpisné XXX“. Navrhovateľka trvala na tom, že Obec Q. nikdy nebola vlastníkom parcely č. XXX/XXX. Podvodom a machináciami sa zmocnila jej majetku, dedičstva, ktorý predala bez jej vedomia a súhlasu na základe korupcie. Jej osobné vlastníctvo bolo ukradnuté a podvodom predané a rozsudkom okresného súdu zlegalizované. Navrhovateľka ďalej poukazovala, že klamstvom je aj tvrdenie súdu na 4.strane ods. 2 rozsudku, že „z výpisu LV č. XXX pre k.ú. Q.ovo vyplýva, že navrhovateľka je spoluvlastníčkou v podieli 1 stavby dom súpisné číslo 348 na parcele č. XXX/XXX, na základe rozhodnutia 4D 1463/90 - VZ 49/91. Pozemok na ktorom leží stavba dom s.č. je evidovaný na LV č. XXX“. Podľa navrhovateľky ide o podvod, nakoľko na parc.č. XXX/XXX nikdy neležala stavba dom s.č. XXX a nikdy nebola evidovaná na LV č. XXX. Na parcele č. XXX/XXX leží stavba dom s.č. XXX a je evidovaná na LV č. XXX. V prípade nevysporiadaného pozemku parc.č. XXX/XXX, na ktorom je postavená stavba dom s.č. XXX, evidované na LV č. XXX, toto nevysporiadanie spočíva v tom, že päť parciel bolo vo vlastníctve prarodičov navrhovateľky G. J. B. P., F. U..V.. XXX/XXX. Tieto parcely prarodičia darovali svojim piatim synom : 1/ V. P.G., X/ T. P., X/ C. P., X/ F. P., X/ G. P. - ktorý bol otcom navrhovateľky, ktorý si na parc. č. XXX/XXX postavil dom s.č. XXX F. D.. XXXX. Toto je predmetom dedičstva, ktoré rovnakým dielom dedila navrhovateľka a J. P.Ň., každá v podieli 1-iny. Parcela č. XXX/XXX nikdy nebola majetkom Obce Q.. Obec Q. jej majetok ukradla a predala na základe podvodu, machinácie a korupcie. Rovnako tak aj jej ornú pôdu o výmere 10.000 m2 nadobudnutú dedením. Od r. 1990 nemohla navrhovateľka so svojím majetkom nakladať podľa vlastnej vôle, nemohla ho užívať ani odkázať svojim deťom. Navrhovateľka záverom v odvolaní uviedla, že trvá na všetkých svojich nárokoch, ktoré si v tomto konaní uplatnila a aj na tom, aby uplatnené odškodnenie bolo zaplatené v plnom rozsahu jej deťom. Na odvolanie navrhovateľky sa odporcovia nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok ( § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. ), keď dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Súd prvého stupňa správne na daný prípad aplikoval ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb., keďže ku konaniu, ktoré malo mať za následok vznik škody, došlo za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. Zákon č. 58/1969 Zb. upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, rozhodnutím o väzbe alebo treste a nesprávnym úradným postupom. Podľa § 2 zák.č. 58/1969 Zb. ( účinného do 1. 7. 2004 ) právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní. Podľa § 4 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb. ( účinného do 1. 7. 2004 ) nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Podľa § 18 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb. ( účinného do 1. 7. 2004 ) štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. ( účinného do 1. 7. 2004 ) zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. Prvostupňový súd vec tiež správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná existencia základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom a ani nezákonným rozhodnutím, totiž nebol preukázaný predpoklad existencie nezákonného rozhodnutia a ani nesprávny úradný postup. Vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú vydaním nezákonného rozhodnutia ako aj škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vyžaduje naplnenie všetkých zákonných predpokladov vzniku tohto druhu zodpovednosti, a to : 1/ existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, 2/ existencia škody a napokon 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zároveň platí, že všetky tri spomínané zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne ( t.j. súčasne ), čo zároveň znamená, že pokiaľ chýba hoci len jeden z uvedených zákonných predpokladov vzniku tejto zodpovednosti, zodpovednosť v zmysle zák.č. 58/1969 Zb. titulom vydania nezákonného rozhodnutia ( § 4 cit. zákona ) či nesprávneho úradného postupu ( § 18 cit. zákona ) nevznikne. V prejednávanej právnej veci nezákonným rozhodnutím malo byť rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva pod č. V 68/97 zo dňa 5. 2. 1998. Hmotnoprávnym predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú vydaním nezákonného rozhodnutia ( v danom prípade označeného rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva ) je nezákonnosť takéhoto rozhodnutia ( t.j. jeho rozpor s objektívnym právom ). Pre posúdenie dôvodnosti vzniku tohto nároku je rozhodujúce, či rozhodnutie, zakladajúce vznik zodpovednosti z titulu nezákonného rozhodnutia, bolo ako nezákonné zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Ako súd prvého stupňa zistil, predmetné rozhodnutie doposiaľ zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť nebolo. Tým nebol naplnený základný predpoklad, ktorý by mohol viesť k založeniu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú vydaním nezákonného rozhodnutia. Keďže všetky tri zákonné predpoklady ( ako sú označené v texte vyššie ) musia byť naplnené súčasne, absencia čo len jedného - v danom prípade chýbajúce nezákonné rozhodnutie - má za následok, že zodpovednosť štátu v zmysle ust. § 4 zákona č. 58/1969 Zb. vzniknúť nemohla. Navrhovateľka v konaní uplatňovala náhradu škody aj z titulu nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. V zmysle ustálenej súdnej praxe pokiaľ štátny orgán zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za týmto účelom zhromažďuje podklady ( dôkazy ), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje, tak ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a prípadné nesprávnosti a vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať len jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne, že nemalo byť vydané, prípadne malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností. Rovnako sa za nesprávny úradný postup nemôže považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké podľa svojich predstáv očakáva ten, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať. Ako správne uviedol v napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa, postup Správy katastra v Nových Zámkoch sa bezprostredne prejavil v obsahu rozhodnutia, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva; preto navrhovateľkou uvádzaný nesprávny úradný postup našiel svoje bezprostredné vyjadrenie v obsahu konkrétneho rozhodnutia, z ktorého dôvodu ho nemožno vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup v zmysle ust. § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. Rozhodovaciu činnosť nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Prvostupňový súd tak dospel k správnemu záveru, že v konaní nebola preukázaná ani existencia nesprávneho úradného postupu, ako základného zákonného predpokladu vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú z tohto titulu. Navrhovateľka v rámci odvolania zdôraznila niektoré chybné údaje v odôvodnení napadnutého rozsudku, z pohľadu odvolacieho súdu však išlo len o chybu v písaní ( jediný prípad mylného označenia súpisného čísla domu 348 namiesto správneho 346 na 4.strane 2 odsek, keď v ostatných prípadoch je toto súpisné číslo v rozsudku uvádzané správne ), ktorá nemala žiadny dosah na správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu. Nezakladá sa na pravde, že prvostupňový súd na strane 2 ods. 1 rozsudku tvrdil, že „... rodičia navrhovateľky boli vlastníkmi parcely č. 476/106...“ . Navrhovateľka si zjavne pri oboznamovaní sa s obsahom rozsudku neuvedomila, že v spomínanom odseku 1 na strane 2 rozsudku súd prvého stupňa uviedol, čo v konaní tvrdila ona, t.j. tento text obsahuje tvrdenia samotnej navrhovateľky, nie súdu. Navrhovateľka, ktorú v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, teda v predmetnej veci nepreukázala naplnenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ale ani nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, v zmysle zák. č. 58/1969 Zb., z ktorého dôvodu bol rovnako neopodstatnený aj návrh navrhovateľky v časti uplatnenia náhrady nemajetkovej ujmy. Odvolací súd poznamenáva, že skutočnosť, že v konaní bol štát - Slovenská republika - zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a Ministerstvom vnútra SR, namiesto Úradu geodézie, kartografie a katastra SR nemohla mať žiaden dosah na vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, a to vzhľadom na zistené nesplnenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a zistený skutkový stav aj správny právne posúdil. Odvolací súd v konaní nezistil naplnenie ani jedného z odvolacích dôvodov, o ktoré navrhovateľ oprel svoje odvolanie. Odvolací súd z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p.), včítane výroku o trovách konania, v ktorom rovnako súd prvého stupňa nepochybil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Odporcovia 1/, 2/ boli v odvolacom konaní úspešní, nežiadali však priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd im preto ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.