Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoKR/12/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110216885 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110216885.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti odporcovi: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, správca konkurznej podstaty úpadcu WLC spol. s r.o. „v konkurze", Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 821 906, zast.: BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o., Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, o určenie právneho dôvodu vzniku prihlásených pohľadávok, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 2 Cbi/24/2010 - 50 zo dňa 16.09.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 2 Cbi/24/2010 - 50 zo dňa 16.09.2013 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že - určil, že popretá pohľadávka navrhovateľa v sume 27,70 eur prihlásená v konkurznom konaní na konkurznom súde 4 K/38/2009 vedenom proti úpadcovi WLC, spol. s r.o., Zámocká 30, Bratislava, IČO: 35 821 906 je zistená v sume 27,70 eur - určil, že popretá pohľadávka navrhovateľa v sume 41,70 eur prihlásená v konkurznom konaní na konkurznom súde 4 K/38/2009 vedenom proti úpadcovi WLC, spol. s r.o., Zámocká 30, Bratislava, IČO: 35 821 906 je zistená v sume 41,70 eur - určil, že popretá pohľadávka navrhovateľa v sume 157,40 eur prihlásená v konkurznom konaní na konkurznom súde 4 K/38/2009 vedenom proti úpadcovi WLC, spol. s r.o., Zámocká 30, Bratislava, IČO: 35 821 906 je zistená v sume 157,40 eur - určil že popretá pohľadávka navrhovateľa v sume 136,60 eur prihlásená v konkurznom konaní na konkurznom súde 4 K/38/2009 vedenom proti úpadcovi WLC, spol. s r.o., Zámocká 30, Bratislava, IČO: 35 821 906 je zistená v sume 136,60 eur - určil, že popretá pohľadávka navrhovateľa v sume 34,90 eur prihlásená v konkurznom konaní na konkurznom súde 4 K/38/2009 vedenom proti úpadcovi WLC, spol. s r.o., Zámocká 30, Bratislava, IČO: 35 821 906 je zistená v sume 34,90 eur - určil, že popretá pohľadávka navrhovateľa v sume 283,30 eur prihlásená v konkurznom konaní na konkurznom súde 4 K/38/2009 vedenom proti úpadcovi WLC, spol. s r.o., Zámocká 30, Bratislava, IČO: 35 821 906 je zistená v sume 283,30 eur - určil, že popretá pohľadávka navrhovateľa v sume 66,38 eur prihlásená v konkurznom konaní na konkurznom súde 4 K/38/2009 vedenom proti úpadcovi WLC, spol. s r.o., Zámocká 30, Bratislava, IČO: 35 821 906 je zistená v sume 66,38 eur. Rozhodol tiež, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodný navrhovateľ Slovenská republika - Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica - Daňový úrad Bratislava I v návrhu uviedol, že predmetné pohľadávky si uplatnil na základe daňových priznaní úpadcu za rozhodné obdobie. Navrhovateľ mal za to, že správca nevzal do úvahy skutočnosť, že podľa ust. § 35b ods. 1 písm. a/ zákona č. 511/1992 Zb. správca dane vyrúbi sankčný úrok daňovému subjektu, ak daň priznanú v daňovom priznaní nezaplatí v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona. Daňové povinnosti úpadcu za príslušné obdobia neboli zaplatené, resp. boli zaplatené oneskorene. V prípade sankčného úroku za mesiac 9/2009 nebola daňová povinnosť vyplývajúca z priznania k DPH uhradená vôbec a sankčný úrok bol vypočítaný ku dňu vyhlásenia konkurzu. Odporca v priebehu konania uviedol, že navrhovateľ si uplatnil pohľadávky v žalovaných výškach na základe výpočtov, ktoré realizoval po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a je preto zrejmé, že neboli daňovými pohľadávkami, ktoré by úpadca mohol evidovať v účtovníctve vzhľadom na časovú následnosť týchto výpočtov. Odporca mal za to, že navrhovateľ porušil svoju zákonnú povinnosť vydať rozhodnutia o výpočte sankčných úrokov bezodkladne v zmysle ust. § 30 ods. 1 Zákona o správe daní a poplatkov (č. 511/1992 Zb.). Uviedol tiež, že daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň vyhlásenia konkurzu alebo po vyhlásení konkurzu sa považuje za daňovú pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu. Zdôraznil, že sankčné úroky neboli navrhovateľom ako správcom dane vyrúbené aj napriek skutočnosti, že mal jednoznačne na to oprávnenie a z toho dôvodu sa nevyrúbené sankčné úroky stali pri analógii s ust. § 46 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii splatnými v deň vyhlásenia konkurzu, a teda ide o pohľadávky pokonkurzné, ktoré sa neprihlasujú prihláškami pohľadávok podľa ust. § 28 a nasl. ZKR. Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že dôvodom popretia pohľadávok prihlásených v predmetnom konaní zo strany predchádzajúceho správcu úpadcu bolo ust. § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, a to skutočnosť, že z dôvodu nepredloženia účtovnej závierky a súčinnosti úpadcu nebolo zo strany správu možné s odbornou starostlivosťou preskúmať právny dôvod, vymáhateľnosť ani výšku pohľadávky, nemožnosť porovnať pohľadávku s účtovnou dokumentáciou úpadcu. Konajúci súd dospel k záveru, že ustanovenie § 32 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii síce správcovi dáva možnosť poprieť prihlásenú pohľadávku veriteľa z dôvodu, že nemôže s odbornou starostlivosťou preskúmať právny dôvod, vymáhateľnosť ani výšku pohľadávky, nemôže porovnať pohľadávku s účtovnou dokumentáciou úpadcu z dôvodu neposkytnutia súčinnosti úpadcu a účtovnej závierky, avšak podľa názoru súdu relevantné popretie pohľadávky veriteľa z hore uvedených dôvodov je neprípustné v prípadoch, keď veriteľ predloženými písomnými dôkazmi dostatočným spôsobom preukáže existenciu svojej prihlásenej pohľadávky. V prejednávanej veci navrhovateľ ako veriteľ priložil ku každej prihlásenej pohľadávke príslušný výpočet sankčného úroku za oneskorené splnenie daňovej povinnosti úpadcu, resp. jej nesplnenie, ktorým preukázal, že sám úpadca si splnil svoju zákonnú povinnosť a vypísaním a podaním daňového priznania uznal svoju povinnosť za rozhodné obdobie, avšak nedodržal lehotu stanovenú zákonom. Navrhovateľ ako správca dane si v konkurznom konaní úpadcu len uplatnil pohľadávky vo výške kapitalizovaného sankčného úroku. Z uvedeného dôvodu konanie odporcu spočívajúce v popretí prihlásených pohľadávok navrhovateľa len výhradne z dôvodu nepredloženia účtovnej dokumentácie úpadcom, nemôže ísť na ťarchu navrhovateľa, ktorý si splnil všetky povinnosti veriteľa. Odporca v priebehu konania preukázateľne zmenil dôvod popretia pohľadávok navrhovateľa, keď ako dôvod popretia uviedol skutočnosť, že podľa jeho názoru sú predmetné pohľadávky pohľadávkami pokonkurznými, a teda pohľadávkami proti podstate a nemali byť v konkurznom konaní uplatnené podľa ustanovenia § 28 a nasl. Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V tejto súvislosti prvostupňový súd konštatoval, že takéto konanie odporcu je konaním v rozpore s príslušnými ustanoveniami Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Správca je v lehote určenej zákonom povinný sa rozhodnúť, či prihlásenú pohľadávku poprie a uviesť dôvod. Momentom popretia začína veriteľovi plynúť lehota na podanie žaloby v prípade, ak nesúhlasí s dôvodom popretia. Práve rozhodnutie veriteľa podať žalobu na určenie pravosti pohľadávky je výsledkom dôvodu popretia uvedeného správcom, kedy veriteľ odvodí svoje postavenie v budúcom konaní ako zhodnotenie právnej relevancie popieracieho dôvodu správcu a svojej pripravenosti preukázať nesprávnosť popretia vo vzťahu k dôvodom popretia. Zmena dôvodu popretia v konaní zásadným spôsobom mení právnu istotu navrhovateľa ako veriteľa, čím dochádza k porušeniu ust. § 18 O. s. p. zakladajúce rovnaké postavenie účastníkov konania. Vo vzťahu k novej argumentácii odporcu, t. j. správcu úpadcu, súd v súlade s vyjadrením navrhovateľa dospel k záveru, že podľa ustanovenia § 95 ods. 1 Zákona o správe daní a poplatkov, pokuty, sankčný úrok sa považujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrúbené do vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie. Odporca si v konkurznom konaní na majetok úpadcu uplatnil pohľadávky a pokuty, ktoré vznikli do vyhlásenia konkurzu, ale ešte neboli vyrúbené. Jedná sa teda o pohľadávky z titulu sankčných úrokov a pokút, ktoré vznikali pred vyhlásením konkurzu každým dňom omeškania úpadcu a do vyhlásenia konkurzu mohli byť správcom vyrúbené a stali sa v zmysle ust. § 95 ods. 1 Zákona o správe daní a poplatkov splatnými až vyhlásením konkurzu. Ust. § 30 ods. 6 Zákona o správe daní a poplatkov výslovne ustanovuje, že len daň, alebo rozdiel dane sa stáva splatným do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o určení a na sankčné úroky a pokuty sa toto ustanovenie nevzťahuje. Z uvedeného vyplýva, že pokuty a sankčné úroky sa stávajú splatnými každým dňom omeškania bez ohľadu na skutočnosť, že neboli navrhovateľom kapitalizované. Preto je irelevatným z dôvodu posúdenia ich vzniku, či boli kapitalizované pred vyhlásením konkurzu aj s poukazom na skutočnosť, že sa preukázateľne vzťahovali na porušenie povinností v období pred vyhlásením konkurzu. Od navrhovateľa nie je možné spravodlivo požadovať, aby sankčné úroky a pokuty vyčísloval priebežne z dôvodu ochrany svojho postavenia v budúcom možnom konkurznom konaní. Na základe vyššie uvedeného prvostupňový súd ustálil, že pohľadávky navrhovateľa v prihlásených výškach boli uplatnené riadne a včas a navrhovateľ dostatočne preukázal právny dôvod ich vzniku aj výšku. Preto súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, nakoľko úspešnému navrhovateľovi žiadne trovy konania nevznikli. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca z dôvodov, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p., nakoľko súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že pôvodný navrhovateľ si uplatnil pohľadávky na základe výpočtov, ktoré vypracoval až po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Úpadca preto nemohol evidovať tieto pohľadávky vo svojom účtovníctve. Pôvodný navrhovateľ sa týmto postupom podľa názoru odvolateľa snažil len konvalidovať svoje pohľadávky, ktoré si voči úpadcovi neuplatnil riadne a včas a o existencii ktorých nemohol mať preto úpadca v čase vyhlásenia konkurzu žiadnu vedomosť. Odporca ďalej poukázal na ustanovenie § 30 ods. 1, 6 a 9 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, podľa ktorého pokiaľ sankčné úroky neboli správcom dane vyrubené, aj napriek skutočnosti, že správca dane na to oprávnenie jednoznačne mal, predmetné nevyrubené sankčné úroky sa stávajú pri analógii s ustanovením § 46 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii daňovými pohľadávkami v zmysle ustanovenia § 95 ods. 5 Zákona o správe daní a poplatkov, vzniknutými po vyhlásení konkurzu. Ide teda podľa názoru odvolateľa o pokonkurzné pohľadávky, ktoré sa neuplatňujú prihláškou. S poukazom na vyššie uvedené odporca navrhol, aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 2 Cbi/24/2010 - 50 zo dňa 16.09.2013 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejedanie a rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prerokoval odvolanie odporcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pričom oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O. s. p. zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu odvolateľa nie je možné vyhovieť, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Z predložených dokladov je nesporné, že pôvodný navrhovateľ Slovenská republika - Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica, Daňový úrad Bratislava I, sa domáhal určenia pohľadávok, ktoré vznikli vypočítaním sankčného úroku na dani z príjmov právnickej osoby za nezaplatenie preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby za mesiac 5/2007, 7/2007, 1/2008, 4/2008, 8/2008, 9/2009 a sankčného úroku na dani z motorových vozidiel za nepodanie daňového priznania k dani za rok 2006. Sankčný úrok bol vyrubený po vyhlásení konkurzu. Pôvodný správca úpadcu predmetné pohľadávky poprel z dôvodu nepredloženia účtovnej závierky a súčinnosti úpadcu, v dôsledku čoho nebolo zo strany správcu možné s odbornou starostlivosťou preskúmať právny dôvod, vymáhateľnosť ani výšku pohľadávky a nebolo možné porovnať pohľadávku s účtovnou dokumentáciou úpadcu. V priebehu konania odporca rozšíril dôvod popretia pohľadávok, keď ako dôvod popretia uviedol skutočnosť, že predmetné pohľadávky sú pokonkurznými pohľadávkami, a teda pohľadávkami proti podstate, ktoré nemali byť v konkurznom konaní uplatnené podľa § 28 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z., t. j. Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že nakoľko navrhovateľ ku každej prihlásenej pohľadávke priložil výpočet sankčného úroku za oneskorené splnenie daňovej povinnosti úpadcu, popretie prihlásených pohľadávok len z dôvodu nepredloženia účtovnej dokumentácie úpadcom, nemôže ísť na ťarchu navrhovateľa, ktorý si splnil všetky povinnosti veriteľa. Rovnako sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že pokuty a sankčné úroky sa stávajú splatnými každým dňom omeškania bez ohľadu na to, že neboli navrhovateľom kapitalizované. Jednoznačne vznikli pred vyhlásením konkurzu aj s poukazom na to, že sa vzťahovali na porušenie povinností v období pred vyhlásením konkurzu aj napriek tomu, že ešte neboli správcom dane vyrubené. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na § 95 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, účinného v čase vyhlásenia konkurzu na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku považuje nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov. Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Pokuty, sankčný úrok, úrok (ďalej len „sankcia“) sa považujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie. Citované ustanovenie pripúšťa možnosť uplatniť si prihláškou v konkurze aj také pohľadávky - sankcie, ktoré neboli vyrubené do vyhlásenia konkurzu. V danom prípade je pre určenie toho, či možno takýto sankčný úrok uplatniť prihláškou v konkurze rozhodná skutočnosť, či mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu. V prípade, že mohli, čo je splnené v prejednávanej veci, ide o daňovú pohľadávku vzniknutú pred vyhlásením konkurzu. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd odvolaním odporcu, t. j. správcu úpadcu napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 2 Cbi/24/2010 - 50 zo dňa 16.09.2013 potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady úspešnosti účastníkov v konaní tak, že úspešnému navrhovateľovi odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.