Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/150/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110217853 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110217853.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners, a.s., Prievozská 37, Bratislava, proti odporcovi: L.. Y. J., bytom B.T.. U. X, X., zastúpený Advokátska kancelária Dvorská & Mrekajová, s.r.o., Panenská 33, Bratislava, o zaplatenie 6,64 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 19C 31/2013-61, zo dňa 13.12.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 19C 31/2013-61 zo dňa 13. decembra 2013 v napadnutej časti výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 19,61 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 19C 31/2013-61 zo dňa 13.12.2013 zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie 6,64 eur a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 87,88 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 6,64 eur (200,- Sk) a trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 81,80 eur. Navrhovateľ na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.10.2005 nadobudol pohľadávku Slovenského rozhlasu voči odporcovi vo výške 840,- Sk. Okresný súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 87,88 eur. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal trovy konania podľa § 9, § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Tarifnou hodnotou je výška žalovanej sumy 6,64 eur, hodnota jedného úkonu právnej služby je 16,60 eur + režijný paušál vo výške 7,80 eur za tri úkony právnej služby, prevzatie a príprava zastúpenia dňa 18.4.2013, vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní dňa 13.12.2013. Proti výroku rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania podal odvolanie navrhovateľ, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu. Výrok považuje za vecne nesprávny a žiadal, aby odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 21,97 eur. V odvolaní namietal, že výška žalovanej istiny je zjavne neprimeraná výške priznaných trov konania. Poukázal na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd môže náhradu trov konania znížiť alebo celkom nepriznať. Navrhovateľ žiadal rozhodnúť o trovách konania podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. s prihliadnutím na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., aby trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia súd znížil na jednu štvrtinu na sumu 21,97 eur s prihliadnutím na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Bratislave. Podľa názoru navrhovateľa, náhrada trov konania vo výške 21,97 eur je postačujúca, vzhľadom na jednoduchosť veci a v danom prípade nie je možné trovy nepriznať, keďže je právom každého nechať sa v konaní zastúpiť advokátom, ktorý má právo na odmenu za poskytnutie právnej služby. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca písomným podaním zo dňa 11.2.2014, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že argumentácia navrhovateľa v odvolaní proti výroku o náhrade trov konania je nelogická a nelegitímna. Navrhovateľ predsa podal nedôvodnú žalobu, proti čomu sa odporca musel právne brániť a v súvislosti s tým mu vznikli náklady na právne zastúpenie. Nepriznanie náhrady trov konania v celom rozsahu v tomto konkrétnom prípade, by bolo v rozpore s právom na spravodlivý proces, keďže právo na náhradu trov konania v prípade úspechu v spore je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Odporca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil a v odvolacom konaní si uplatnil trovy právneho zastúpenia podľa § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume 19,61 eur (tarifa 1/2, 8,30 eur + režijný paušál 8,04 eur + DPH). Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolanie navrhovateľa je založené na námietke, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania je nesprávne, navrhovateľ nesúhlasil s tým, aby znášal trovy plne úspešného odporcu, ktoré mu v konaní vznikli a opodstatnenosť odvolania odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. Pre tento prípad odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd prvého stupňa danú vec právne posúdil a pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Podľa § 200ea ods.1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od toho okamihu ide o drobný spor. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia aplikácia § 150 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy iba v prípade konaní v drobných sporoch, t.j. konaní, ktorých predmetom je suma neprevyšujúca 1.000,- eur, čo má odvolací súd za preukázané, nakoľko predmetom konania je istina vo výške 6,64 eur. Účelom tohto ustanovenia je fakultatívna možnosť súdu nepriznať úspešnému účastníkovi náhradu trov konania vôbec alebo mu ich priznať v menšom rozsahu ako predstavujú trovy účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva, avšak pod podmienkou, že výška trov je neprimeraná voči pohľadávke. V prípadoch podania formulárovej žaloby, ide o žalobu, ktorá je spravidla vytvorená automaticky prostredníctvom počítačového softvéru a vytvára sa len z databázových údajov veriteľa o svojom dlžníkovi, resp. zjednodušene povedané, mení sa v nej len dlžná suma, čísla dotknutých zmlúv alebo relevantné dátumy a údaje žalovaného, pričom ostatný text žaloby je v stovkách, ba až tisíckach žalôb rovnaký, a teda spísanie žaloby je vlastne úkonom administratívneho charakteru. V mnohých prípadoch ide o tzv. drobné spory, t.j. spory v ktorých istina nepresahuje 1.000,- eur. Práve v drobných sporoch uplatnené trovy konania (spravidla zahŕňajúce trovy právneho zastúpenia) v mnohých prípadoch predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako je samotná vymáhaná pohľadávka. Podľa novely Občianskeho súdneho poriadku č. 384/2008 Z. z., ktorým sa zaviedol nový odsek 2 v § 150 O. s. p., cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky zmyslom a účelom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, je zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). Z judikatúry tiež vyplýva, že ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Ústavný súd Českej republiky vyhlásil nález v konaní sp. zn. I. ÚS 3623/2011, ktorým zjednotil rozhodovanie o náhrade trov konania v sporoch o peňažné plnenie do 10.000 Kč (o tzv. bagateľnej veci) v prípadoch „formulárových" žalôb. Uviedol, že ohľadom náhrady trov konania musia súdy aj v konaní o peňažnom plnení do 10.000 Kč ctiť zásahu úspechu vo veci (§ 142 ods. 1 Občanského soudního řádu). Ak by bol žalobca v spore úplne úspešný, má spravidla právo na náhradu trov konania; to však neznamená, že súd o ich náhrade rozhodne „mechanicky": naopak, musí zvážiť, či tu neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie či nepriznanie náhrady účelne vynaložených trov, resp. aký z možných spôsobov ich určenia využije (viď ustanovenie § 151 ods. 2 časť vety pred bodkočiarkou a z nej výnimka uvedená v časti vety za bodkočiarkou). Ak však pôjde o konanie v tzv. bagateľnej veci, ktoré bolo začaté „formulárovou“ žalobou, nárok je uplatňovaný voči spotrebiteľovi, pričom ten vznikol zo zmluvy, alebo iného právneho dôvodu, avšak spotrebiteľ je fakticky vylúčený z možnosti dojednať si podmienky plnenia s iným obsahom (typicky pôjde najmä o zmluvu o preprave, dodávke tepla alebo energií, spotrebiteľskom úvere, bežnom účte, o poskytovaní služieb informačnej spoločnosti, o poskytovaní služieb elektronických komunikácií, o poistnú zmluvu), potom s ohľadom na potrebu dodržania princípu proporcionality medzi výškou vymáhanej čiastky a trov konania, je spravodlivé, aby výška odmeny za zastupovanie žalobcu advokátom, bola určená len ako ekvivalent jednonásobku vymáhanej istiny. Ústavný súd ČR uzavrel, že s ohľadom na naliehavosť a závažnosť dopadov riešenej právnej otázky je ospravedlniteľné, aby nosné dôvody tohoto nálezu boli aplikované vo všetkých doposiaľ právoplatne neskončených konaniach. Význam tohto nálezu pre slovenské procesné právo je v tom, že ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. aj napriek tomu, že stanovuje, že ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči žalovanej pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť, pre zníženie výšky trov konania nestanovuje žiadne hranice a moderáciu trov konania ponecháva len na úvahe súdu a konkrétnych okolnostiach prípadu. Je nutné zdôrazniť, že právo na náhradu trov konania v prípade úspechu v spore je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa ,k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). V danom prípade odporca v súvislosti s prípadnou aplikáciou ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. opodstatnene poukázal na porušenie svojho práva na rovnosť v konaní, keď tvrdil, že navrhovateľ predsa podal nedôvodnú žalobu, proti ktorej sa odporca musel právne brániť, pričom v konaní bol úspešný a v súvislosti s tým mu vznikli náklady na právne zastúpenie. Odporca zdôraznil, že nepriznanie náhrady trov konania v celom rozsahu v tomto konkrétnom prípade, by bolo v rozpore s právom na spravodlivý proces, keďže právo na náhradu trov konania v prípade úspechu v spore je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Vychádzajúc z uvedeného, odporca dôvodne namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces, ktorého integrálnou súčasťou je právo na náhradu trov konania v prípade úspechu v spore, v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a viacerých rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. Rovnosť účastníkov v občianskom súdnom konaní bližšie charakterizuje § 18 O.s.p., podľa ktorého účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Odvolací súd pri posudzovaní opodstatnenosti odvolania navrhovateľa vzal na zreteľ, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. l O.s.p.); zohľadnil tiež, že podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. V sporovom konaní (v danom prípade ide o také konanie) sa otázka náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Len výnimočne môže súd v konaní (procesne) úspešnému účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. Občiansky súdny poriadok v § 150 ods. 2 O.s.p. priznáva súdu moderačné právo zmierniť dôsledky (dopady) ustanovení upravujúcich náhradu trov konania. Pokiaľ sú splnené predpoklady uvedené v tomto ustanovení, môže súd výnimočne nepriznať náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, ktorému by inak priznal náhradu trov celkom alebo sčasti. Predmetné ustanovenie tak v nadväznosti na § 1 O.s.p. napomáha zabezpečiť spravodlivú ochranu práv, ktorú aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy dôsledne neumožňuje. Ustanovenie § 150 O.s.p. umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci, na neprimeranosť trov konania v drobných sporoch voči pohľadávke a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania. Úvaha súdu, či sú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia, musí vždy vychádzať z posúdenia všetkých relevantných okolností konkrétnej veci. Predmetné ustanovenie preto nemožno interpretovať tak, že súdu umožňuje kedykoľvek a bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania. Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musí byť daná osobitnými okolnosťami, ktorých charakteristika musí byť v odôvodnení rozhodnutia vždy náležite vysvetlená a konkretizovaná. Je nutné však zdôrazniť, že moderáciu trov konania ponecháva len na úvahe súdu a konkrétnych okolnostiach prípadu a ako bolo už uvedené vyššie, účelom ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. je fakultatívna možnosť súdu nepriznať úspešnému účastníkovi náhradu trov konania vôbec alebo mu ich priznať v menšom rozsahu ako predstavujú trovy účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva, avšak pod podmienkou, že výška trov je neprimeraná voči pohľadávke ako v prípadoch podania formulárovej žaloby, v ktorej ide o žalobu, ktorá je spravidla vytvorená automaticky prostredníctvom počítačového softvéru a vytvára sa len z databázových údajov veriteľa o svojom dlžníkovi, resp. zjednodušene povedané, mení sa v nej len dlžná suma, čísla dotknutých zmlúv alebo relevantné dátumy a údaje žalovaného, pričom ostatný text žaloby je v stovkách, ba až tisíckach žalôb rovnaký, a teda spísanie žaloby je vlastne úkonom administratívneho charakteru. V mnohých prípadoch ide o tzv. drobné spory, t. j. spory v ktorých istina nepresahuje 1000 eur. Práve v drobných sporoch uplatnené trovy konania (spravidla zahŕňajúce trovy právneho zastúpenia) v mnohých prípadoch predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako je samotná vymáhaná pohľadávka. Okrem toho ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. neukladá súdu povinnosť trovy konania znížiť alebo nepriznať, a preto nemožno opodstatnenosť odvolania odôvodňovať nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, za aplikácie ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., z ktorého navrhovateľom v odvolaní namietaný právny názor nevyplýva. Odvolací súd prihliadol tiež na skutočnosť, že vznik sporu zavinil navrhovateľ, ktorý podal predmetný návrh, proti ktorému sa musel odporca brániť, ako dôvodne zdôraznil vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľa, tiež mal odporca právo zvoliť si právneho zástupcu v konaní, vznikli mu nepochybne náklady právneho zastúpenia a nie je zanedbateľná tiež skutočnosť, že v konaní bol odporca plne úspešný voči navrhovateľovi. Pri skúmaní opodstatnenosti podaného odvolania, je právne významné pripomenúť nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 3623/2011 a z neho vyplývajúci právny názor, že aj v prípadoch sporov v tzv. bagateľnej veci (v drobných sporoch) v prípadoch formulárových žalôb, je potrebné ctiť zásadu úspechu vo veci v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní bol úspešný odporca a podľa zásady úspechu má právo na náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, sama skutočnosť, že ide o drobný spor, nevykazuje znaky, ktoré by opodstatňovali aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. aj s prihliadnutím na to, že cieľom súdneho konania v týchto veciach je vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže tu prevažovať záujem na vedení konania z hľadiska odmeny advokáta. V posudzovanej právnej veci ale ide o namietané, resp. navrhované zníženie trov konania na strane odporcu a v tomto prípade nepriznanie náhrady trov konania odporcovi, prípadne ich zníženie, by bolo v rozpore s právom odporcu na spravodlivý proces tiež z toho dôvodu, že obsah spisu svedčí o tom, že odporca sa nepodieľal na vzniku sporu. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi v odvolacom konaní priznal odvolací súd trovy konania v sume 19,61 eur tak, ako si ich odporca uplatnil za písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podľa § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby 8,30 eur + režijný paušál 8,04 eur + DPH). Podľa § 149 O.s.p. je navrhovateľ povinný zaplatiť trovy odvolacieho konania právnemu zástupcovi odporcu, ktorý ho v konaní zastupoval. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.