Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/394/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110224201 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110224201.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a. s., so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, proti odporkyni: O. H., G. H. X, XXX XX G., v konaní o zaplatenie 92,94 eur s prísl., na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislave I v Bratislave zo dňa 14. 10. 2013, č. k. 4C/18/2011-91, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 14. 10. 2013, č. k. 4C/18/2011-91, p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 92,94 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy od 11. 9. 2009 do zaplatenia, ako i trovy konania vo výške 16,50 eur. Súd prvého stupňa uviedol, že dňa 3. 9. 2009 navrhovateľ na základe rozhodnutia mestskej polície odstránil motorové vozidlo EČ: G. XXX V., ktorého vodičom v uvedenom čase bola odporkyňa. Návrhom si uplatnil nárok na úhradu ním vynaložených nákladov, súvisiacich s núteným odtiahnutím vozidla, ktoré odporkyňa ani na výzvu navrhovateľa nezaplatila. Odporkyňa uviedla, že odťah vozidla bol neoprávnený, na predmetnej ulici nie je dostatok miesta v zmysle vyhlášky. V danej veci uhradila pokutu vo výške 10,- eur a auto jej bolo odovzdané. Odporkyňa má za to, že priestupok vo veci nesprávneho parkovania mal byť náležite prešetrený tak, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli účastníci konania vyjadriť k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia. Vozidlo odporkyne nebránilo žiadnemu z chodcov v prechode. Súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ, ako právnická osoba, založená obcou aj na účel v zmysle predmetu podnikania, vyplývajúceho z výpisu z obchodného registra, zabezpečuje odstraňovanie vozidiel, ktoré sa považuje za odtiahnutie, vykonané obcou. Zo zápisu o odstránení vozidla zo dňa 3. 9. 2009 mal súd preukázané, že príslušník mestskej polície rozhodol o odstránení motorového vozidla EČ G. XXX V. dňa 3. 9. 2009 v čase o 17.22 hod na mieste ul. 29. augusta v Bratislave, a to z dôvodu státia na chodníku a neponechania voľnej šírky 1,5 m podľa § 52 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. Motorové vozidlo bolo odvezené odťahovacím vozidlom a zaparkované na odstavnej ploche na G. W.. I. G. v stredisku odťahovacej služby navrhovateľa. Zo zápisu o výdaji motorového vozidla zo dňa 3. 9. 2009 súd zistil, že navrhovateľ dňa 3. 9. 2009 na požiadanie vydal motorové vozidlo odporkyni. Zo záznamu o priestupku zo dňa 3. 9. 2009 súd zistil, že odporkyni bola uložená pokuta vo výške 10,- eur vo veci priestupku státia vozidla na chodníku bez ponechania voľnej šírky 1,5 m (40 cm), ktoré tvorilo prekážku. Navrhovateľ vyzval listom zo dňa 18. 11. 2009 odporkyňu na úhradu nákladov spojených s odtiahnutím vozidla v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Zároveň vystavil odporkyni faktúru č. 310 363 na žalovanú sumu so splatnosťou 10. 9. 2009. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 43 ods. 1 - 4 zák. č. 8/2009 Z. z. a ust. § 52 ods. 2 a § 43 ods. 5 citovaného zákona, keď mal za to, že v konaní nebolo sporné, že navrhovateľ má oprávnenie na odstraňovanie vozidiel na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície a v zmysle zakladateľskej listiny navrhovateľa. Súd prvého stupňa mal za to, že nárok navrhovateľa je dôvodný, s poukazom na ust. § 420 ods. 1 Obč. zák. a ust. § 43 zák. č. 8/2009 Z. z., keď náklady na odťah predstavujú sumu, ktorá pripadá na uvedený konkrétny odťah vozidla pri cene nafty v deň odťahu 1,111 eur, počte ubehnutých km 1,5 km x 2 a priemernou spotrebou nafty 23l/100 km. Obranu odporkyne považoval súd za nedôvodnú, keď mal v konaní za preukázané, že vozidlo tvorilo na predmetnom mieste prekážku, nebola dodržaná vzdialenosť 1,5 m na chodníku, čo vyplynulo z fotodokumentácie tvoriacej priestupkový spis. Pokiaľ ide o priestupkové konanie, bolo preukázané, že toto bolo ukončené uložením blokovej pokuty vo výške 10,- eur, proti uvedenému rozhodnutiu o uložení pokuty odporkyňa nepodala opravný prostriedok, čím bola daná priestupková zodpovednosť odporkyne. Súd zároveň zamietol návrh odporkyne na vykonanie dôkazu ohľadom preverenia informačných systémov v NBS a ING, nakoľko nesúvisí s predmetom sporu, a teda pre rozhodnutie vo veci bol nadbytočný. Odporkyňa sa s plnením peňažného dlhu dostala do omeškania, preto je povinná zaplatiť navrhovateľovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 11. 9. 2009 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keď v konaní neúspešnú odporkyňu zaviazal na náhradu trov konania navrhovateľovi, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 eur. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote podala odvolanie odporkyňa a uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa jej bol doručený dňa 4. 11. 2013, t. j. presne 2 roky a 1 deň od riadnej evidencie na úrade práce sociálnych vecí a rodiny, pričom v týždni v ktorom bol vynesený rozsudok, jej úradom práce, sociálnych vecí a rodiny neboli zaslané rodinné prídavky, navyše jej účet bol od 13. 3. 2013 blokovaný exekútorom justičnej pokladnice Krajského súdu v Bratislave, a to v konaní v ktorom Orange, a. s., vymáha od nej sumu vyššiu ako 1.000,- eur, ktorý nie je jej dlhom. Uviedla, že ide o dlhy, ktoré spôsobil pravdepodobne jej bývalý zamestnávateľ, pričom od 1. 2. 2007 jej chýba v informačných systémoch verejnej moci jej titul z právnickej fakulty UK „Mgr.“ Uviedla, že riadne podala odvolanie dňa 16. 10. 2013, a to do podateľne Krajského súdu v Bratislave, nakoľko mala byť usmernená, že odvolanie sa podáva na Okresnom súde Bratislava. Toto však odmietla, keď odvolanie má byť predmetom rozhodovania Okresného súdu Bratislava I. Uviedla, že druhé pojednávanie na súde prvého stupňa bolo o tom, že cca 3 cm chýbali do 40 cm vzdialenosti od budovy s tým, že jej parkovacie miesto bolo najneprijateľnejšie pre zaparkovanie, ale jediné voľné. Bolo prvé v poradí pri parkovacej značke. Na pojednávanie nebola predvolaná mamička s buginkou, ktorá telefonovala na odťah vozidla odporkyne. Uviedla, že každý ohľaduplný vodič počká kým mamička s buginkou prejde, ak by buginka mala väčšie rozmery ako tie dnešné buginky. Odporkyňa zároveň poukázala na dlh - sociálne odvody, ktoré má platiť jej bývalý zamestnávateľ J. G. N., pričom v F. Ž. K., M.. N.., mala byť evidovaná ako výlučný sprostredkovateľ životného poistenia a dôchodkového sporenia počnúc 21. 7. 2009. Súd prvého stupňa odmietol preveriť jej osobné údaje v informačných systémoch na základe čoho podala sťažnosť na vedenie pojednávania a poškodzovanie práv človeka v núdzi prostredníctvom súdnej moci. Zdôraznila, že i z troch predložených dôkazov vyplýva, že titul pri jej mene zámerne chýba alebo je uvedený nesprávne za menom, keď odporkyňa má právo vedieť kto má záujem na neuvedení jej mena správne a prečo. Bez preverenia zásadných skutočností krajským súdom nebude jej prípad náležite prešetrený. Zdôraznila že od 1. 7. 2011 jej nie je umožnené zamestnať sa ako právnik alebo bankový úradník v oblastiach, v ktorých má 16 ročnú prax, pričom takmer 2 roky vyučovala na právnickej fakulte UK Komenského medzinárodné právo verejné. Uviedla, že jej otec profesor Z.. S. A., U.., bol profesorom správneho práva. Zároveň uviedla, že od 18. 12. 2012 je jej zabránené pokračovať vo zvyšovaní jej kvalifikácii a písaní dizertačnej práce na tému „Sudcovská tvorba práva“. K odťahu vozidla zo dňa 3. 9. 2009 uviedla, že tento bol neoprávnený, keď na káve bola cca 2 hodiny a tak úplne postačovalo zariadenie znemožňujúce odťah vozidla. Ak je policajná štátna správa využívaná na úmyselné poškodzovanie majetkových práv občanov uviedla, že takýto výkon štátnej správy je v príkrom rozpore s medzinárodnými dokumentmi o práve na majetok a jeho slobodné využívanie, vrátane uplatňovania svojich sociálnych práv. Uviedla, že súdna moc nemôže očakávať spravodlivo platiť za neoprávnený odťah vozidla vykonaný dňa 3. 9. 2009, ako aj požadovať platenie úrokov, keď do právoplatnosti rozsudku dňa 14. 10. 2013 vyhlásením bez odôvodnenia uplynulo viac ako 4 roky, a to nezamestnanému bankovému špecialistovi a špecialistovi finančného trhu a výskumnému pracovníkovi na katedre medzinárodného a európskeho práva. Uviedla, že jej hmotná núdza predstavuje cca 800,- eur, ktorá suma nemôže byť použitá na platenie dlhov. K odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil. Uviedol, že odporkyňa v odvolaní uvádza mnohé argumenty, ktoré nesúvisia s meritom veci. Jedinými súvisiacimi námietkami zo strany odporkyne je to, že jej vozidlo netvorilo prekážku a nikomu nebránilo v premávke, a že nebolo vykonané správne konanie pred vydaním vozidla a tiež, že nemá žiadnu vedomosť, že by prebehlo správne konanie lebo na takéto nebola prizvaná. Navrhovateľ zdôraznil, že odporkyňa zaparkovala vozidlo s evidenčným číslom G. XXX V. dňa 3. 9. 2009 na ulici 29. augusta v Bratislave tak, že ponechala priestor na chodníku pre chodcov iba cca 40 cm medzi vozidlom a oproti stojacou budovou, čím bol znemožnený prechod chodcom najmä s kočíkom, najmä invalidnému vozíku. Vozidlo odporkyne tak tvorilo prekážku a z uvedeného dôvodu príslušník mestskej polície rozhodol o odstránení vozidla. Súčasne sa odporkyňa dopustila dopravného priestupku tým, že nedodržala zákonom stanovenú vzdialenosť na chodníku pre chodcov v zmysle § 52 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a vozidlo zaparkovala mimo vyznačený priestor určený na parkovanie. Za takýto dopravný priestupok bola odporkyni uložená blokovaná pokuta vo výške 10,- eur, ktorú uhradila pri preberaní vozidla. To, že vozidlo bolo nesprávne zaparkované a znemožňovalo pohyb chodcom na chodníku, navrhovateľ preukázal v súdnom konaní aj priloženou fotodokumentáciou urobenou pracovníkmi odťahovej služby, za prítomnosti príslušníka mestskej polície. To, že odporkyňa uhradila blokovú pokutu na mieste prevzatia vozidla a nepožadovala ďalšie šetrenie prostredníctvom dopravného inšpektorátu svedčí o tom, že uznala oprávnenosť odťahu vozidla. Zaplatením blokovej pokuty bolo priestupkové konanie právoplatne ukončené a navrhovateľovi vznikol oprávnený nárok na úhradu nákladov za vykonaný odťah vozidla. Pretože sa v čase odťahu odporkyňa pri vozidle nenachádzala, vozidlo bolo odtiahnuté na odstavnú plochu navrhovateľa na Bazovú ulici v Bratislave, kde pri preberaní vozidla bolo uskutočnené aj objasnenie priestupku podľa ust. § 58 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, o čom príslušník mestskej polície vypísal spodnú časť záznamu o zistení priestupku zo dňa 3. 9. 2009. Záznam tvorí prílohu žalobného návrhu. Neobstojí teda tvrdenie odporkyne, že správne konanie neprebehlo pred vydaním vozidla, a že nemá vedomosť o tom, že nejaké správne konanie bolo uskutočnené a že naň nebola prizvaná. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), v súlade s ust. § 212 ods. 1 O. s. p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, v spojení s ust. § 214 ods. 2 O. s. p., a ust. § 156 ods. 3 O. s. p. dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd ma za to, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, vec správne právne posúdil a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Odvolací súd po oboznámení sa so spisom mal za preukázané, tak ako to správne konštatoval vo svojom odôvodnení súd prvého stupňa, že zo zápisu o odstránení vozidla zo dňa 3. 9. 2009 vyplýva, že príslušník mestskej polície rozhodol o odstránení motorového vozidla evidenčné číslo G. XXX V. v čase o 17.22 hod na mieste, a to ulica 29. augusta v Bratislave z dôvodu, že toto osobné motorové vozidlo stálo na chodníku tak, že nebola ponechaná voľná šírka 1,5 m podľa § 52 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z. Motorové vozidlo preto bolo odťahovým vozidlom odvezené a zaparkované v stredisku odťahovej služby navrhovateľa. Pri vydaní osobného motorového vozidla zo záznamu o priestupku zo dňa 3. 9. 2009 mal súd prvého stupňa a aj odvolací súd za preukázané, že odporkyni bola uložená pokuta vo výške 10,- eur za priestupok, a to státie vozidlom na chodníku bez ponechania voľnej šírky 1,5 m, ktoré tvorilo prekážku. Z doplneného dokazovania na súde prvého stupňa aj z predloženej fotodokumentácie vyplynulo, že osobné motorové vozidlo stálo cca 40 cm vzdialené od budovy. Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia. Podľa § 43 ods. 4 cit. zákona správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste, vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je a) na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky, b) na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené, c) bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom, ak podlieha evidenčnej povinnosti, alebo je bez čitateľného vyznačenia mena, priezviska a adresy pobytu alebo názvu a sídla držiteľa vozidla na viditeľnom mieste s výnimkou dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky. Podľa § 52 ods. 2 cit. zákona iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú chodník používať; to neplatí, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením je určené inak alebo ak ide o zastavenie alebo státie vozidla, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m okrem zóny s dopravným obmedzením, spočívajúcim v zákaze zastavenia alebo státia a zóny s plateným alebo regulovaným státím. Podľa § 43 ods. 5 cit. zákona ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také vozidlo odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia policajta. Ak ide o vozidlo tvoriace prekážku cestnej premávky na diaľnici alebo na rýchlostnej ceste, o odstránení vozidla rozhodne policajt, ak tak neurobil skôr ten, kto prekážku spôsobil, alebo správca cesty. Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal zaplatenia nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s núteným odtiahnutím osobného motorového vozidla odporkyne z titulu úhrady ním vynaložených nákladov s tým, že navrhovateľ je právnickou osobou založenou obcou aj na účel, ktorý má zapísaný ako predmet podnikania, t. j. „odťahová služba a prevádzkovanie parkoviska“ s tým, že o odstránení motorového vozidla rozhodla mestská polícia Hlavného mesta SR Bratislavy. Dopravný podnik na základe rozhodnutia mestskej polície odstránil motorové vozidlo, ktoré tvorilo na odstavenom mieste prekážku, keď nebola dodržaná vzdialenosť 1,5 m na chodníku. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd je toho názoru, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre odstránenie (odťah) vozidla odporkyne v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o cestnej premávke, keď vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa bolo preukázané, že odporkyňa porušila ust. § 52 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov odstavila osobné motorové vozidlo tak, že na chodníku kde auto bolo zaparkované, nezostala voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m. Táto skutočnosť vyplýva zo zápisu o odstránení vozidla zo dňa 3. 9. 2009, ale i z predloženej fotodokumentácie. Podľa § 43 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z. z. v platnom znení preto správca cesty mohol odstrániť vozidlo stojace na ceste, vrátane chodníka, a to na náklady jeho prevádzkovateľa, a tým došlo k vzniku zodpovednosti odporkyne za škodu vzniknutú navrhovateľovi odstránením tohto motorového vozidla odporcu, nakoľko odporkyňa priamo porušila vyššie citovanú právnu povinnosť (§ 52 ods. 2 a ust. § 43 ods. 1, 4 a 5 z citovaného zákona). Odvolací dôvod odporkyne, že vozidlo netvorilo prekážku a tým nebránilo v premávke ani žiadnemu z chodcov, vzhľadom na vykonané dokazovanie na súde prvého stupňa, neobstojí. Taktiež nie je dôvodné odvolanie, že nebolo vykonané správne konanie pred vydaním vozidla. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na predložený záznam o zistení priestupku v súlade s ust. § 43 ods. 1 - 4 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nachádzajúci sa na čl. 5 spisu, z ktorého vyplýva dôvod odstránenia osobného motorového vozidla dňa 3. 9. 2009 z ulice 29. augusta v Bratislave, keď dôvodom bolo porušenie ust. § 52 ods. 2 citovaného zákona odporkyňou - auto stálo na chodníku a nebola ponechaná voľná šírka 1,5 m. Pri preberaní vozidla došlo i k objasneniu priestupku o čom príslušník mestskej polície vypísal spodnú časť záznamu o zistení priestupku, nakoľko odporkyňa v odvolaní nenamietala výšku poriadkovej pokuty, túto nespochybnila a uloženú poriadkovú pokutu uhradila; zaplatením poriadkovej pokuty došlo k právoplatnému ukončeniu priestupkového konania. Odvolací súd v súlade s ust. § 212 ods. 1 O. s. p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti nepreskúmaval. Ďalšie dôvody odporkyne, uvádzané v odvolaní v súvislosti s údajným úmyselným poškodzovaním jej osobných údajov v informačných systémoch verejnej moci ako i ďalší dôvod, že odporkyni nie je umožnené pracovať ako právnik a mať pravidelný príjem, poškodzovanie jej práv z dôvodu, že nemôže vykonávať svoju profesiu, nesúvisia s predmetom sporu a takéto dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. K ďalšej námietke odporkyne, že ako výskumný pracovník má právo ísť do centra mesta a má právo zaparkovať v meste s platnou parkovacou kartou s tým, že v civilizovanej krajine nemôže mestská polícia poškodzovať právo slušného občana, matky samoživiteľky s 12 ročnou dcérou, ktorá sa stará o svojho 82 ročného otca, profesora v odbore správne právo, sú taktiež pre danú vec irelevantné. Odporkyňa dňa 3. 9. 2009 porušila ust. § 52 ods. 2 citovaného zákona, keď svojím osobným motorovým vozidlom zaparkovala na chodníku tak, že nezostala voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m, a preto správca cesty mal oprávnenie vozidlo stojace na ceste, vrátane chodníka toto odstrániť (vykonať odťah). V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 O. s. p., v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech vo veci, avšak trovy odvolacieho konania si neuplatňoval, a preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.