Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/317/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110225584 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110225584.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: T.. T. W., L. XXX/XX, XXX XX U. L., právne zastúpeného: JUDr. Jindřich Stoszek, advokát, Černyševského 26, 850 05 Bratislava, proti žalovaným: 1/ KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, 2/ T.. R. R., XXX XX P. U. XX, o zaplatenie 2.374,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28 Cb/24/2010 - 157 zo dňa 10.04.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28 Cb/24/2010 -157 zo dňa 10.04.2014 v II., III. a IV. výroku p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, prvým výrokom, zastavil konanie v časti 379,06 eur a v časti prevyšujúcej 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1.995,07 eur. Druhým výrokom žalovaného 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy vo výške 1.995,07 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 09.04.2010 do zaplatenia žalobcovi, tretím výrokom ich zaviazal na náhradu trov konania žalobcu v sume 119,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 712,62 eur. Posledným výrokom žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 32 eur. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 2.374,13 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalobca zobral žalobu čiastočne späť v sume 379,06 eur s príslušenstvom, preto v tejto časti súd prvej inštancie konanie zastavil. Konajúci súd vykonal vo veci okrem iného výsluch vodiča motorového vozidla žalobcu, výsluch žalovaného 2/, oboznámil sa s Hlásením o spôsobenej škode zo dňa 08.09.2009 a Záznamom o výsledku prešetrenia poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX spoločnosťou A3P, s.r.o. a ďalšími listinami. Ustálil, že dňa 08.09.2009 o 15:30 hod. došlo na parkovisku pri reštaurácii Spišský salaš pri Spišskom Podhradí ku škodovej udalosti. Diaľkový autobus triedy B, značky P., rok výroby 2001, farba modrá, P.: F., EČV: I., ktorého vlastníkom bol žalobca a vodičom v čase škodovej udalosti bol N. W., bol zaparkovaný vedľa vozidla L., Q.: I., ktorého vlastníkom bol žalovaný 2/ a zároveň bol aj vodičom v čase škodovej udalosti. Žalovaný 2/ sa prudko pohol z parkoviska, na ktorom bol asfalt aj kamene a spod jeho kolies odleteli kamene, ktoré zasiahli bočné ľavé sklo autobusu, nachádzajúce sa za vodičom. Vzhľadom na to, že išlo o malú škodu, nehoda nebola hlásená polícii. Z dôvodu existencie povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaný 2/ spolu s vodičom autobusu N. W. spísali hlásenie o spôsobenej škode. Pri tejto udalosti došlo k poškodeniu bočného skla motorového vozidla žalobcu vo výške 1.995,07 eur bez DPH. 3. Konajúci súd ďalej citoval zo Záznamu o výsledku prešetrenia poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX spoločnosťou A3P, s.r.o., ktorý mal preukázať nárok žalobcu. 4. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 788 ods. 1, § 427 ods. 1, 2 , § 428, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.. Podľa jeho názoru bolo v konaní jednoznačne preukázané naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Skonštatoval, že osobitná povaha prevádzky dopravného prostriedku spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Škoda na motorovom vozidle žalobcu bola v tomto prípade jednoznačne spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, nakoľko k odmršteniu kameňov spod kolies motorového vozidla žalovaného 2/ ako škodnej udalosti došlo práve v súvislosti s vlastnosťami prevádzky motorového vozidla. Súd prvej inštancie skonštatoval, že liberácia prevádzateľa prichádza do úvahy iba v prípade, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, pričom je zároveň viazaná na podmienku, že prevádzateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Ak však bola príčinou škody, hoci aj len čiastočne okolnosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, nemôže sa prevádzateľ zodpovednosti zbaviť, a to bez ohľadu na to, či ju mohol alebo nemohol odvrátiť. Ďalej uviedol, že za všeobecne známu skutočnosť pri jazde motorovým vozidlom možno považovať maximálne sústredenie pozornosti vodiča na jazdu, pri ktorej vodič aj pri priemernom sústredení pozornosti, zaregistruje náraz kameňa do skla motorového vozidla, ktoré šoféruje, avšak chcieť od neho, aby zaregistroval spod ktorého kolesa konkrétneho motorového vozidla kameň odletel a od vodiča motorového vozidla spod ktorého kolies kameň odletel, aby videl dopad kameňa na sklo poškodeného motorového vozidla, nespadá do kategórie právneho, logického ani racionálneho myslenia. Pokiaľ ide o námietku žalovaného 1/ ohľadom okamžitého nepredloženia tachografického kotúča a knihy jázd uviedol, že táto je vo vzťahu k uplatnenej náhrady škody z povinného zmluvného poistenia, absolútne právne irelevantná. 5. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 1.995,07 eur s prísl. a v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania žalobcu a štátu, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 1/. 6. V prvom rade mal za to, že v rámci vykonaného dokazovania nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla, ktoré v čase jej údajného vzniku riadil žalovaný 2/, pričom poukázal na jednotlivé výpovede žalovaného 2/. Uviedol, že skutočnosť, že svoj nárok žalobca nedokáže preukázať, keďže žalovaný 2/ z titulu svojej pozície pri údajnom vzniku škody nevidel, že by kamene odskočili spod kolies ním riadeného vozidla, nemožno vykladať na ťarchu žalovaného 1/ a 2/, ale na ťarchu žalobcu, ktorý nedokáže svoj nárok jednoznačne preukázať. Zdôraznil, že v prípade vymršteného kameňa spod kolies motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola údajne spôsobená škoda, nemožno jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu, ako aj samotnú škodu v danom čase na danom mieste. Rovnako je diskutabilné, či poškodený v poškodenom vozidle mohol zaregistrovať až náraz kameňov na bočné sklo a nemohol vidieť, že skalka bola odmrštená práve od motorového vozidla poisteného u žalovaného 1/. Skonštatoval, že vodič motorového vozidla si počas jeho prevádzky v danom čase a na danom mieste, nemôže byť vedomý odskočenia predmetu od vedeného motorového vozidla, a teda nie je možné objektívne preukázať, že predmet (kameň), resp. predmety (kamene), ktoré údajne poškodili bočné sklo na motorovom vozidle, boli vymrštené prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného 1/. 7. Odvolateľ ďalej uviedol, že vymrštenie kameňa ležiaceho na vozovke spod kolesa idúceho motorového vozidla predstavuje skutočnosť, ktorá je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, nie je však okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla. Poškodený ani poistený jednoznačne nezodpovedajú za stav vozovky. V danej veci podľa názoru žalovaného 1/ prichádza do úvahy liberácia vodiča, pretože tento nemohol udalosti predísť ani pri všetkom možnom úsilí, ktoré možno od neho požadovať. Pri plnení si povinnosti vodiča motorového vozidla ako účastníka cestnej premávky nie je možné vymršteniu kameňa spod kolesa idúceho motorového vozidla žiadnym spôsobom predísť. V súvislosti s tým poukázal na právoplatný rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 07.02.2013, sp.zn. 14C/100/2012. 8. Ďalej zdôraznil, že pokiaľ ide o záznam o šetrení poistnej udalosti, ide o neodborné vyjadrenie majúce charakter teoretického odhadu. Úlohou spoločnosti A3P, s.r.o. je na základe požiadavky žalovaného 1/ najmä zdokumentovať miesto poistnej udalosti, zdokumentovať motorové vozidlo po poistnej udalosti a následne po jeho oprave, vykonať prípadnú rekonštrukciu samotnej poistnej udalosti, vyžiadať daňové doklady od servisu a pod.. Preto záznam o šetrení poistnej udalosti nemá hodnotu znaleckého posudku. Žalovaný 1/ nepovažoval vykonané dokazovanie za dostatočné a uviedol, že naďalej trvá na vykonaní znaleckého dokazovania, nakoľko mal za to, že priebeh škodovej udalosti, tak ako bol popísaný účastníkmi tejto udalosti je po technickej stránke neprijateľný. 9. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok zruší a vec vráti na ďalšie konanie. 10. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Podľa jeho názoru vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že ku škode došlo tak ako to uvádza žalobca, o čom svedčí nielen vyjadrenie žalobcu, ale aj Hlásenie o spôsobenej škode, ako aj vyjadrenie žalovaného 2/, ktorý sám popísal priebeh škodovej udalosti. Priebeh škodovej udalosti popísaný žalovaným 2/ sa zhoduje s tvrdeniami uvádzanými žalobcom, tento žalovaný 2/ popísal jednak v rámci šetrenia škodovej udalosti detektívnou spoločnosťou A3P, s.r.o. a jednak vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 10.04.2014, pričom v uvedených výpovediach nie sú rozpory. Ďalej uviedol, že samotná vedomosť alebo nevedomosť žalovaného 2/ o vzniku a priebehu škodovej udalosti nie je pre posúdenie existencie poistnej udalosti relevantná, nakoľko priebeh škodovej udalosti je preukázaný svedeckou výpoveďou N. W., vodiča poškodeného motorového vozidla, ktorý zhodne popísal tento priebeh v rámci šetrenia škodovej udalosti detektívnou spoločnosťou A3P, s.r.o. ako aj v konaní pred súdom navyše v súlade s popisom žalovaného 2/. Tvrdenia žalobcu o priebehu škodovej udalosti preukazuje podľa neho aj písomný dôkaz, ktorým je už Záznam o výsledku prešetrenia poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX detektívnou spoločnosťou A3P, s.r.o.. V tejto súvislosti zdôraznil, že predmetný záznam je dôkazom samého odvolateľa, ktorý si nechal vypracovať a na ktorý sa po celú dobu odvolával až do času, keď bol súdom vyzvaný na jeho predloženie. 11. V neposlednom rade žalobca uviedol, že škoda vznikla v dôsledku okolností, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, pričom v takýchto prípadoch nie je možná liberácia (ani z dôvodu, že prevádzateľ nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré je možné od neho požadovať). Odmrštenie kameňa spod kolesa idúceho motorového vozidla je okolnosťou, ktorá má svoj pôvod v prevádzke, nakoľko k odmršteniu kameňa prichádza práve z dôvodu chodu motorového vozidla a je faktom, že na vozovke sa kamienky nachádzajú, avšak keďže sa jedná o objektívnu zodpovednosť, práve pre takýto prípad sa uzatvárajú poistné zmluvy. V tomto prípade je liberácia prevádzkovateľa dopravného prostriedku vylúčená, a preto je bezpredmetné riešiť otázku, či žalovaný 2/ mohol škode zabrániť alebo nie. Skonštatoval, že ak by bolo motorové vozidlo odstavené, nebolo by v prevádzke, k odmršteniu kameňa by nemohlo dôjsť (do úvahy by prichádzala, keď by sa kameň odrazil od takto odstaveného vozidla a poškodil by iné vozidlo - ale v takomto prípade by nešlo o okolnosť majúcu pôvod v prevádzke odstaveného motorového vozidla, a teda by do úvahy prichádzali liberačné dôvody uvedené v § 428 OZ). 12. K námietke nevykonania znaleckého dokazovania uviedol, že v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, súd nielenže hodnotí vykonané dôkazy podľa vlastnej úvahy, ale podľa vlastnej úvahy hodnotí, ktoré navrhnuté dôkazy vykoná a ktoré nie je potrebné vykonať. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného 1/ a vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku náležite vysporiadal s námietkami žalovaného 1/ a dospel k správnemu záveru, že škoda bola spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, nakoľko k odmršteniu kameňa spod motorového vozidla žalovaného 2/ došlo práve v súvislosti s prevádzkou (jazdou) vozidla. 15. K odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie rozhodol len na základe svedeckých výpovedí vodiča poškodeného motorového vozidla a žalovaného 2/ ako aj listinných dôkazov bez vykonania znaleckého dokazovania, a teda nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla a vznikom škody, odvolací súd uvádza, že vznik škody bol preukázaný tak svedeckými výpoveďami, ako aj Hlásením o spôsobenej škode, vyplneným oboma vodičmi, t. j. aj žalovaným 2/, ako aj Záznamom o výsledku prešetrenia poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX spoločnosťou A3P, s.r.o.. V konaní pred súdom prvej inštancie tak bolo jednoznačne preukázané, akým spôsobom došlo k vzniku škody, a teda aj k určeniu zodpovednosti žalovaného 2/ za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to v zmysle § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Výpovede žalovaného v Zázname o výsledku prešetrenia poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a na pojednávaní dňa 10.04.2014 sú obsahovo totožné. Žalovaný 2/ potvrdil, že na parkovisku v rozhodnom čase prudko vyštartoval, pričom kolesá mal vytočené vľavo tak, že pravé predné koleso smerovalo na bočnú stranu autobusu, počul prešmykovanie kolies, nakoľko šlo o kamenistý povrch a následne zaregistroval trúbenie vodiča autobusu a na mieste sa nenachádzalo iné motorové vozidlo. 16. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 17. Úprava zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov podľa citovaného zákonného ustanovenia je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, t. j. princípe zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, pričom postavenie poškodeného pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov je podstatne uľahčené tým, že nemusí preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov, pričom musí byť zistené, kto je prevádzateľom dopravného prostriedku. Zodpovednosť za náhradu škody podľa citovaného zákonného ustanovenia neprichádza do úvahy pri každom spôsobení škody dopravným prostriedkom, ale len vtedy, keď je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, ktorú Občiansky zákonník nedefinuje a ak motorové vozidlo v čase vzniku škody riadil prevádzateľ dopravného prostriedku, vždy zodpovedá za škodu podľa citovaného zákonného ustanovenia. 18. Pri výklade pojmu osobitná povaha prevádzky je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti, ktoré spočívajú v určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu. Hranice okolností, ktoré môže, či nemôže vodič predvídať, nemožno vyvodiť hypoteticky, ale je potrebné vychádzať z objektívnych okolností konkrétnej dopravnej situácie, ktorá môže byť charakterizovaná celou radou faktorov. 19. V súvislosti s objektívnou predvídateľnosťou a možnosťou zabrániť vzniku škody už bolo judikované, že ak je predmetom sporu škoda spôsobená kameňom vymršteným spod kolesa idúceho motorového vozidla, je škoda spôsobená okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla. Za stret prevádzok sa považuje aj vzájomné škodné pôsobenie dvoch prevádzok na seba bez toho, že by došlo k fyzickému stretu vozidiel (oslnenie, vymrštenie kameňa a pod.). 20. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. 21. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že prevádzateľ motorového vozidla sa takejto zodpovednosti nemôže zbaviť, ak škoda bola spôsobná okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, pričom zbavenie sa zodpovednosti prichádza do úvahy len za podmienok uvedených v ustanovení § 428 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje špeciálny liberačný dôvod, podľa ktorého sa zodpovednosti za škodu možno zbaviť, len ak by bola škoda spôsobená inými okolnosťami, ktoré s prevádzkou dopravných prostriedkov nesúvisia, avšak iba za predpokladu, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. 22. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že kameň ležiaci na vozovke, nemá pôvod v prevádzke, nakoľko súdna prax pojem „prevádzky“ v záujme ochrany poškodených osôb vykladá veľmi široko, a preto medzi okolnosti, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, patria nedostatky alebo vady materiálu, aj keď sú skryté, napr. zlyhanie bŕzd, prasknutie pneumatiky, prasknutie čelného skla a pod., a ako už uviedol odvolací súd vyššie, škoda, ktorá je spôsobená vymršteným kameňom spod kolesa idúceho motorového vozidla je jednoznačne škodou spôsobenou okolnosťou, majúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla. 23. Odvolací súd poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Cpj 5/2004 z 3. júna 2014, podľa ktorého „za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, to znamená „vnútorné“ okolnosti tej - ktorej prevádzky. Odpoveď na otázku, či a kedy ide o takúto okolnosť, závisí vždy od povahy a okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napríklad zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky, či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzkovateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky alebo vady materiálu, a to aj nespoznateľné (napr. R 80/1970, R 9/1972, R 3/1984). Majúc na zreteli uvedené, nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.“ 24. K odvolacím námietkam k spôsobu hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že zákon nepredpisuje, a ani predpisovať nemôže spôsob hodnotenia, či už jednotlivých dôkazov alebo ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti. Z ústavného princípu nezávislosti súdu vyplýva, okrem iného, i zásada voľného hodnotenia dôkazov, čo ale neznamená, že súd môže dôkazy hodnotiť svojvoľne, keď práve naopak, v dôvodoch svojho rozhodnutia musí vždy uviesť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal. Správny bol preto postup súdu, ktorý pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov dopravnej nehody, t. j. vodiča autobusu žalobcu a žalovaného 2/ ako aj z listinných dôkazov, z ktorých mal priebeh škodovej udalosti preukázaný, znalecké dokazovanie by bolo vzhľadom na uvedené nehospodárne. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 28. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 29. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).