Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/44/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110230763 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110230763.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, T. v právnej veci navrhovateľa: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR", Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, proti odporcovi: Ing. Viera Fraňová, SNP 284/3, 902 01 Pezinok, správca konkurznej podstaty úpadcu: TSS Bratislava, a.s., Bratislavská 4, 917 02 Trnava, IČO: 35 686 707, zast.: Advokátska kancelária JUDr. DANIEL CHOVANEC, s.r.o., Čajakova 25, 811 05 Bratislava, IČO: 36 860 131, v konaní o návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.10.2014, vydanom v konaní pod č.k. 1Cbi/60/2010-99, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/60/2010-99 zo dňa 23.10.2014 potvrdzuje. Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I v konaní pod č.k. 1Cbi/60/2010 vydal dňa 23.10.2014 rozsudok, ktorým určil, že jednostranné započítanie pohľadávok TSS Bratislava, a.s., Trnava, IČO: 35 686 707 (úpadcu), vo výške 572.109,27 Eur s pohľadávkami navrhovateľa vo výške 250.283,32 Eur, prihlásenými do konkurzu na majetok úpadcu vedeného na Okresnom súde Bratislava I, pod sp. zn. 2K/7/2009, vykonané Advokátskou kanceláriou JUDr. DANIEL CHOVANEC, s.r.o., listom zo dňa 14.04.2010, zastupujúcou správcu konkurznej podstaty úpadcu, je neplatné. Súd I. stupňa zároveň vo výroku navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení súd I. stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 08.07.2010 domáhal určenia neplatnosti jednostranného započítania pohľadávok úpadcu s pohľadávkami navrhovateľa. Okresný súd Bratislava I uznesením vydaným v konaní pod č.k. 2K/7/2009 zo dňa 22.06.2009 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka TSS Bratislava, a.s. Navrhovateľ si do konkurzného konania prihlásil svoje pohľadávky voči úpadcovi v celkovej výške 250.283,32 Eur a tieto boli zapísané do zoznamu pohľadávok. Listom zo dňa 25.09.2009 odporca vyzval navrhovateľa na úhradu pohľadávok úpadcu v celkovej výške 817.460,27 Eur. Navrhovateľ požiadavku odporcu písomne odmietol listom zo dňa 07.10.2009, pričom to aj riadne odôvodnil. Poukázal vo svojom vyjadrení na to, že predmetné faktúry navrhovateľ nikdy neuznal a nároky označil za premlčané. Dňa 16.04.2010 bol od Advokátskej kancelárie JUDr. DANIEL CHOVANEC, s.r.o. navrhovateľovi doručený dokument označený ako jednostranné započítanie pohľadávok. Navrhovateľ titulom, že nemal inú možnosť obrany voči postupu odporcu vo veci započítania, ako podať žalobu na neplatnosť tohto právneho úkonu, doručil súdu I. stupňa dňa 08.07.2010 žalobu. Súd I. stupňa na základe vykonaného dokazovania ustálil, že spornou skutočnosťou medzi účastníkmi bol jednostranný zápočet odporcu vykonaný listom zo dňa 14.04.2010, ktorým odporca jednostranne započítal pohľadávku navrhovateľa vo výške 250.283,32 Eur s pohľadávkou úpadcu vzniknutú s titulom náhrady škody pozostávajúcej z ušlého zisku z dôvodu nezrealizovanej zmluvy o dielo 04/04/2002 vo výške 572.109,27 Eur. Navrhovateľ (bez bližšej špecifikácie) považuje uvedené právo na náhradu škody za premlčané a zároveň má za to, že zmluva o dielo je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko pri jej uzatváraní neboli dodržané ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní. Súd I. stupňa s poukazom na ust. § 39, § 42, § 580 Obč. z., v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 zák. č. 263/1993 Z.z., zistil, že navrhovateľ je právnická osoba zriadená zákonom číslo 258/1993 Z.z. napojená na štátny rozpočet a jeho právne, majetkové a finančné postavenie je upravené osobitným zákonom. V konaní pred súdom I. stupňa bolo nepochybne zistené, že ide o subjekt, ktorý hospodári s majetkom štátu a je zároveň priamym subjektom vzťahov k štátnemu rozpočtu. Zák. č. 263/1993 Z.z. v ust. § 1 vymedzuje, čo je potrebné považovať za verejné obstarávanie, ako aj to, koho treba považovať za obstarávateľa. Navrhovateľ spĺňal zákonom stanovené predpoklady obstarávateľa podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ a písm. b/, a preto bol povinný pri uzatváraní zmlúv postupovať v súlade s týmto zákonom. Ak navrhovateľ uzavrel zmluvu o dodávkach a zmluvu o dielo 04/04/2002 s úpadcom v rozpore so zák. č. 263/1993 Z.z., resp. zak. č. 263/1999 Z.z., je táto zmluva neplatná podľa ust. § 24a zák. č. 263/1993 Z.z. v spojení s ust. § 39 Obč. z. Súd I. stupňa sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že zmluva o dielo bola uzavretá použitím metódy verejného obstarávania - rokovacie konanie bez zverejnenia podľa ust. § 52 a § 53 zák. o verejnom obstarávaní z roku 1999. Súd I. stupňa vo vzťahu k nároku na náhradu škody titulom ušlého zisku mal za preukázané, že odporcovi nevzniklo právo na náhradu škody v podobe ušlého zisku z dôvodu, že neplatnosť zmluvy o dielo spôsobil navrhovateľ. Súd I. stupňa preto v konaní s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti neuznal opodstatnenosť jednostranného právneho úkonu - započítania pohľadávok zo dňa 14.04.2010 odporcom a stotožnil sa s tvrdením, že nie je daná právna možnosť ako domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu. Súd I. stupňa mal za preukázaný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, nakoľko v uvedenom prípade je výrok o neplatnosti započítania pohľadávok potrebný pre určenie práv navrhovateľa v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 2K/7/2009 a bez takého určenia by navrhovateľ bol ukrátený na svojich právach ako konkurzný veriteľ úpadcu. Súd I. stupňa na takto uvedenom skutkovom základe dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne a vydal rozhodnutie tak, ako je uvedené v petite rozsudku zo dňa 23.10.2014. O trovách konania súd I. stupňa rozhodol tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, nakoľko si tento žiadnu náhradu trov konania neuplatnil. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.10.2014 podal odvolanie dňa 10.11.2014 žalovaný prostredníctvom zástupcu - Advokátska kancelária JUDr. DANIEL CHOVANEC, s.r.o., Bratislava. Rozsudok súdu I. stupňa žalovaný prevzal dňa 23.10.2014, tak ako vyplýva z doručenky na čísle listu 110 spisu vedenom na súde I. stupňa. Odvolanie podal v lehote. V odvolaní sa uvádza, že napáda rozsudok súdu I. stupňa z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenia rozhodujúcich skutočností (§205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), súd I. stupňa podľa názoru odvolateľa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávny skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), ako aj že v konaní na súde I. stupňa došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Odvolateľ má za to, že právny záver o preukázaní naliehavého právneho záujmu je vecne nesprávny, nakoľko žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. Poukazuje na rozsudok NS SR číslo 3Cdo/112/2004, a teda riešenie predbežnej otázky. Žalobca sa domáha žalobou len určenia neplatnosti započítania ako jednostranného právneho úkonu, čo je však iba predbežná otázka k otázke, či tu právo, resp. právny vzťah, je alebo nie je. Žalobca sa mal domáhať, že jeho pohľadávky voči úpadcovi prihlásené do konkurzu existujú (nezanikli), resp. že z dôvodu existencie týchto pohľadávok má postavenie účastníka konkurzného konania. Na takto uvedenom skutkovom základe preto odvolateľ má za to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti započítania, a preto by odvolací súd mal bez ďalšieho (t.j. bez skúmania platnosti, či neplatnosti započítania) zmeniť rozsudok súdu I. stupňa tak, že žalobu zamietne. V prípade, ak by odvolací súd neuznal vyššie uvedené argumenty odvolateľa o nedostatku naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľa v odvolaní uvádza, že právna otázka neplatnosti započítania je súdom I. stupňa vyhodnotená vecne a skutkovo nesprávne. Odvolateľ považuje záver súdu I. stupňa, že pohľadávka úpadcu vo výške 527.109,27 Eur, ktorá predstavovala právo úpadcu na náhradu škody pozostávajúcej z ušlého zisku z dôvodu nezrealizovania Zmluvy o dielo č. 04/04/2002 zo dňa 06.05.2002 neexistuje, resp. vôbec nevznikla, za nesprávny v celom rozsahu. V odvolaní zo dňa 10.11.2014 ďalej uvádza, že zákon o verejnom obstarávaní neupravoval, a teda sa ani nevzťahoval na uzatváranie rámcových zmlúv, čo upravil až zákon z roku 1999 vo svojom ustanovení § 6 ods. 2. Odvolateľ uvádza, že proces verejného obstarávania sa na posudzovanú právnu vec uplatňoval iba na také zmluvy, na základe ktorých sa objednal tovar, služby a verejné práce. Neuplatňoval sa na uzavretie rámcovej dohody, ktorá iba rámcovo vymedzovala podmienky budúcej spolupráce zmluvných strán. Odvolateľ má za to, že nebolo možné súdom I. stupňa preto vysloviť neplatnosť Zmluvy o dodávke bez toho, aby súd I. stupňa skúmal, či žalobca nemohol postupovať napr. podľa ust. § 3 ods. 2 v spojení s ust. § 20 ods. 1 zák. o verejnom obstarávaní, ktorý umožňoval obstarávateľovi uzavrieť zmluvu formou priameho zadania jedinému uchádzačovi, ak bude splnená niektorá z podmienok uvedených v ust. § 20 ods. 1 a/ až f/. Zmluva o dodávke ako rámcová zmluva, preto podľa názoru odvolateľa platne zaväzovala žalobcu uskutočňovať u úpadcu jednotlivé ročné objednávky na dohodnutý objem prác, a teda uzatvárať s ním čiastkové zmluvy o dielo. Vzhľadom k tomu, že zmluva o dielo bola platne uzavretá medzi stranami a žalobca porušil viaceré svoje povinnosti, zmaril realizáciu diela, vznikla úpadcovi pohľadávka na náhradu škody v podobe ušlého zisku. Započítaná pohľadávka úpadcu na náhradu škody titulom ušlého zisku nebola premlčaná v čase, keď sa stretla so započítanými pohľadávkami žalobcu, t.j. v čase, keď pohľadávky žalobcu prihlásené do konkurzu nadobudli splatnosť. Odvolateľ preto poukazuje na to, že ak by zmluva o dielo bola neplatná (čo podľa názoru odvolateľa nie je), tak by táto neplatnosť vznikla výlučne v dôsledku toho, že žalobca ako obstarávateľ porušil svoju zákonnú povinnosť pri uzatváraní zmlúv používať metódy a postupy verejného obstarávania v súlade so zákonom, teda neplatnosť by nespôsobil žalobca. Žalovaný ako odvolateľ požaduje náhradu trov prvostupňového konania vo výške 661,30 Eur, ako aj trov odvolacieho konania vo výške 183,37 Eur. Na takto uvedenom odvolaní preto žiada, aby odvolací súd s poukazom na ním uvedené skutočnosti odvolaniu v celom rozsahu vyhovel. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý ustálil právny názor spočívajúci v tom, že vo vzťahu k posúdeniu nároku žalobcu je potrebné ustáliť, či nárok, ktorý bol predmetom jednostranného započítania vykonaním právneho úkonu započítania zo strany odporcu prostredníctvom Advokátskej kancelárie JUDr. DANIEL CHOVANEC, s.r.o., listom zo dňa 14.04.20l0, právne vznikol. Odvolací súd sa stotožňuje s obsahom a závermi vykonaného dokazovania v rozsahu, ako ho vykonal súd I. stupňa. Odvolací súd sa zároveň stotožnil so skutkovým záverom zisteným súdom I. stupňa v tom, že navrhovateľ Železnice Slovenskej republiky, Bratislava je právnická osoba zriadená osobitným zákonom a je preto potrebné riadiť sa ustanoveniami platných právnych predpisov a môže konať iba to, čo jej zákon dovoľuje. Navrhovateľ bol preto v roku 1996, ako aj v roku 2002, povinný pri uzatváraní zmlúv riadiť sa postupmi a metódami, ktoré upravoval zákon o verejnom obstarávaní platný a účinný v rozhodnom období. Odvolací súd sa nestotožňuje s obranou žalovaného uvedenou v odvolaní, že na rámcové zmluvy sa predmetný zákon o verejnom obstarávaní nevzťahoval, a to z dôvodu, že na základe rámcovej zmluvy vznikali individuálne, jednotlivé zmluvy, ktorých predmetom však už bola dodávka tovarov a služieb, preto nemožno prihliadnuť z týchto dôvodov k obrane odvolateľa. Je preto vecne správne, ak súd I. stupňa vyhodnotil neplatnosť zmlúv titulom porušenia ustanovení zákona o verejnom obstarávaní (s poukazom najmä na skutočnosť, že pohľadávka, ktorá bola predmetom započítania, vznikla z dôvodu a na základe uzavretia takejto individuálnej zmluvy medzi stranami). Na takto zistenom skutkovom základe je preto záver súdu I. stupňa o neplatnosti zmluvy o dielo 04/04/2002 vecne správny a odvolací súd sa s týmto záverom zisteným súdom I. stupňa stotožňuje v celom rozsahu. Vo vzťahu k právu na náhradu škody v podobe ušlého zisku je rovnako vecne správny záver súdu I. stupňa vyjadrený v odôvodnení v rozsudku na str. 10 v tom, že rovnako ako navrhovateľovi, mali byť zrejmé jeho zákonné obmedzenia pri uzatváraní zmlúv, aj na strane úpadcu, ako odporcu v konaní, preto nemožno mu priznať právo na náhradu škody z dôvodu, že neplatnosť zmluvy o dielo spôsobil navrhovateľ. Na takto uvedenom skutkovom základe, nie je preto možné uznať dôvodnosť, vznik a opodstatnenosť jednostranného právneho úkonu - započítania pohľadávok zo dňa 14.04.2010 odporcom. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu I. stupňa, ktorý mal v konaní vedenom pod č.k. 1Cbi/60/2010 za preukázaný naliehavý právny záujem na strane navrhovateľa na určení neplatnosti právneho úkonu cestou súdneho rozhodnutia. Odvolací súd v zhode so záverom súdu I. stupňa konštatuje, že bez určenia neplatnosti právneho úkonu, bez rozhodnutia súdu v merite veci v konaní vedenom pod č.k. 1Cbi/60/2010, by navrhovateľ bol ukrátený na svojich právach v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod č.k. 2K/7/2009. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd nemôže prihliadnuť k dôvodom odvolania žalovaného. Na takto zistenom skutkovom základe preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vydaný dna 23.10.2014 v konaní pod č.k. 1Cbi/60/2010 potvrdzuje. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľ nebol úspešný a navrhovateľ si trovy odvolacieho konania neuplatnil. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 223 O.s.p., odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. Odvolací súd na základe posúdenia veci dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vyslovil správny právny názor, vydal rozhodnutie, ktorým potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.