Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/191/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110237586 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110237586.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa N.S.L.E.B. - Consulting, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, IČO: 47 235 179, práv. zast. FUTEJ & Partners s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, proti odporcovi 1/ Mestská časť Bratislava - Staré mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, IČO: 00 603 147, práv. zast. advokátom Mgr. Juraj Švec, Bajkalská 2/a, Bratislava a odporcovi 2/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, o náhradu škody vo výške 4.989.499,03 EUR s príslušenstvom a odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 28Cb/192/2010-479 zo dňa 19.3.2014 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 28Cb/192/2010-479 zo dňa 19.3.2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi 1/ trovy právneho zastúpenia v sume 24.993,28 EUR k rukám právneho zástupcu odporcu 1/ a odporcovi 2/ právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uznesenia uviedol, že k zastaveniu konania došlo jednoznačne z dôvodov na strane navrhovateľa, ktorý nezaplatil vyrubený súdny poplatok za podaný návrh. Nakoľko navrhovateľ zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, nárok na náhradu trov konania vznikol odporcom. Odporca 2/ si náhradu trov konania neuplatnil a preto súd rozhodol, že tento účastník nemá právo na náhradu trov konania. Odporca 1/ rade si podaním doručeným súdu dňa 10.03.2014 vyčíslil trovy konania na sumu 74.980,28 EUR za 6 úkonov právnej služby. Súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania odporcu 1/ podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania pozostávajúcich z 2 úkonov právnej služby a to za prípravu a prevzatie zastúpenia zo dňa 10.5.2011 a vyjadrenie k návrhu zo dňa 7.7.2011 v zmysle ust. § 10 ods.1, v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. b) a nasl. vyhl.č.655/2004 Z.z v súhrnnej sume 24.993,28 EUR zvyšok uplatnených trov právneho zastúpenia súd prvého stupňa odporcovi 1/ nepriznal, nakoľko ich nepovažoval za účelné bránenie práva. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa sa riadne a včas odvolal navrhovateľ, ktorý odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a odňal mu tak možnosť konať pred súdom. Uviedol, že súd prvého stupňa nepripustil doplnenie návrhu zo dňa 19.4.2011, z ktorého však vyplývalo, že návrh navrhovateľa okrem iného vyplýva aj zo zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Poukázal na to, že konanie podľa zákona 514/2003 Z.z. by malo byť podľa § 4 ods.1 písm. k) Zákona o súdnych poplatkoch účinného do 30.9.2012 od súdneho poplatku oslobodené. S poukazom na túto skutočnosť navrhovateľ vyslovil názor, že súd prvého stupňa nemal za podaný návrh súdny poplatok vyrubiť a následne nemal konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastaviť. Ďalej v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil podľa ustanovenia § 150 ods.1 O.s.p. tú skutočnosť, že odporca 1/ zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním a má aj vlastný právny útvar a preto právne zastúpenie odporcu 1/ advokátom nemožno považovať za účelne vynaložené trovy konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 a § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporcu 1/ nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je správne po vecnej ako i právnej stránke a plne sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa. K odvolaniu navrhovateľa odvolací súd uvádza, že sa nie je možné stotožniť s jeho tvrdením, že mu súd prvého stupňa odňal právo na prístup k súdu tým, že zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že súd prvého stupňa vyhodnotil rozšírenie návrhu ako podstatnú zmenu právnej kvalifikácie a s poukazom na rozdielnosť titulu uplatnených nárokov zamietol návrh na rozšírenie návrhu nemožno chápať ako úkon súdu smerujúci k odňatiu práva konať pred súdom ako sa nesprávne domnieval navrhovateľ, nakoľko nepripustením zmeny návrhu súd prvého stupňa sledoval hospodárnosť a efektívnosť konania. Navrhovateľ svoj návrh zo dňa 13.9.2010 odôvodnil tým, že mu vznikla reálna škoda vyplývajúca z ustanovení Obchodného zákonníka, tento nárok navrhovateľa nie je možné stotožniť s nárokom uplatneným podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a preto aj podlieha poplatkovej povinnosti ako správne súd prvého stupňa vyhodnotil. Ďalej navrhovateľ v odvolaní namietal, že priznanie trov právneho zastúpenia odporcovi 1/ nebolo účelné vzhľadom na personálny aparát odporcu1/. K uvedenej námietke odvolací súd dodáva, že vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, nakoľko by tak z hľadiska ostatných účastníkov dochádzalo k diskriminácii. Podľa ustálenej judikatúry dovolacieho súdu napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2015, sp. zn. 4MCdo/16/2014 nie je možné účastníka sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám. Dôvody rozhodnutia účastníka nechať sa v konaní zastúpiť advokátom nemožno hľadať len v nedostatku jeho právneho vzdelania, ale napríklad aj vo väčšej miere objektivity zástupcu, jeho konkrétnej špecializácii na danú problematiku a podobne. V prípade nároku uplatneného navrhovateľom odvolací súd navyše zastáva názor, že problematika sa netýka bežného chodu odporcu 1/, jeho bežnej agendy s opakujúcou sa problematikou, ale predmetom konania je právo na náhradu škody, v prípade ktorom ide či už po právnej ako aj dôkaznej stránke obtiažnu problematiku a nie o obvyklý bežný nárok a preto v žiadnom prípade nie je možné súhlasiť s názorom navrhovateľa, že právne zastúpenie odporcu 1/ nie je účelným vynaložením trov konania. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 153 ods. 2 O.s.p. a formálne úspešnému odporcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.