Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/416/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110238776 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110238776.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci navrhovateľa: H. M., W.. X.X.XXXX, M. F. I. X, F., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, v mene ktorej koná JUDr. Ivan Syrový, PhD., konateľ spoločnosti, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o zaplatenie 431,52 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 19.4.2012, č.k. 8C/170/2010-95, pomerom hlasov 3:0 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 19.4.2012, č.k. 8C/170/2010-95 p o t v r d z u j e .
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 95,15 eur k rukám jeho právneho zástupcu, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 431,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 20.9.2010 až do zaplatenia, ako aj zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 327,15 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že uznesením Ministerstva vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Odbor inšpekčnej služby, I. inšpekčné oddelenie, Račianska 45, 832 66 Bratislava, č. k. ČVS: L.-XX/IS-X-L.-XXXX zo dňa 31.7.2008, bolo voči navrhovateľovi začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie za prečin porušovania služobných povinností podľa ustanovenia § 411 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v čase od 15.3.2008 do 2.4.2008 v mieste výkonu jeho služby na Oddelení hraničnej polície PZ F. R., v rozpore s čl. 10 ods. 1 Nariadenia prezidenta PZ SR č. 7/2002, neodovzdal svojmu nadriadenému peniaze za uložené blokové pokuty za bloky č. XXXXXXX - XXXXXXX vo výške 25.000,- Sk, hoci tak v uvedenom termíne mohol urobiť najmenej päťkrát, uvedené peniaze uchovával v neuzamknutej skrini na svojom pracovisku v miestnosti, do ktorej malo prístup viacero osôb, pričom tieto boli v čase od 20,00 hod. dňa 31.3.2008 do 9,00 hod. dňa 1.4.2008 odcudzené neznámym páchateľom, čím Ministerstvu vnútra SR vznikla škoda vo výške 25.000,- Sk. V poučení uznesenia je uvedené, že proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa vznesenia obvinenia je prípustná sťažnosť, ktorá však nemá odkladný účinok. Uznesenie bolo navrhovateľovi doručené dňa 4.8.2008. Navrhovateľ proti tomuto uzneseniu podal dňa 7.8.2008 sťažnosť. Na základe jeho sťažnosti prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava uznesením č. k. OPv 262/06 zo dňa 22.9.2008 podľa ustanovenia § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, zrušil napadnuté uznesenie
v časti obvinenia navrhovateľa, a uložil príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní vo veci znovu konať a rozhodnúť. V jeho odôvodnení prokurátor uviedol, že napadnuté uznesenie je predčasne vydané a nedôvodné, pretože doposiaľ zistené skutočnosti a vykonané dôkazy dostatočne neodôvodňujú záver, že navrhovateľ spáchal tento trestný čin. Následne uznesením Ministerstva vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Odbor inšpekčnej služby, I. inšpekčné oddelenie, Račianska 45, 832 66 Bratislava, č. k. Č.: L.-XX/IS-X-L.-XXXX zo dňa 29.9.2008, bolo trestné stíhanie zastavené, pretože skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Uznesenie sa stalo právoplatným dňa 14.10.2008.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním tiež zistil, že počas trestného konania, dňa 14.8.2008, uzatvoril navrhovateľ s JUDr. Ivanom Syrovým, advokátom, písomnú príkaznú zmluvu o poskytnutí právnej pomoci. Predmetom zmluvy bolo zastupovanie navrhovateľa v predmetnom trestnom konaní. V rovnaký deň podpísali i splnomocnenie na zastupovanie v trestnej veci. Z ustanovenia čl. III. zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na výške odmeny - na hodinovej odmene 66,38 eur (2.000,- Sk) za každú hodinu poskytovania právnej pomoci. Dňa 22.10.2008 zaplatil navrhovateľ do pokladne advokáta odmenu za poskytnuté právne služby vo výške 398,32 eur (18.000,- Sk) a dňa 1.12.2008 mu doplatil odmenu vo výške 33,19 eur (1.000,- Sk). Uvedené platby navrhovateľ preukázal príjmovými pokladničnými dokladmi advokáta.
Po právnej stránke súd prvého stupňa posúdil vec podľa § 3 ods. 1, § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Uviedol, že uznesenie Ministerstva vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Odbor inšpekčnej služby, I. inšpekčné oddelenie, č. k. ČVS: L.-XX/IS-X-L.-XXXX zo dňa 31.7.2008, ktoré bolo zrušené v časti uznesenia o vznesení obvinenia navrhovateľa uznesením prokurátora vojenskej obvodnej prokuratúry č. k. OPv 262/06 zo dňa 22.9.2008, nespĺňa zákonné znaky nezákonného rozhodnutia podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., pretože nebolo zrušené alebo zmenené ako právoplatné rozhodnutie, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 6 ods. 1. Bolo zrušené príslušným prokurátorom v rámci riadneho odvolacieho konania na základe sťažnosti podanej navrhovateľom ako predčasne vydané, nie ako nezákonné. Podľa súdu zrušenie z dôvodu jeho predčasného vydania neznamená, že toto uznesenie bolo nezákonné. Súd sa však priklonil k argumentácii navrhovateľa, že predmetné uznesenie je nezákonným rozhodnutím podľa ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., nakoľko z jeho poučenia vyplýva, že proti tomuto uzneseniu v časti vznesenia obvinenia je prípustná sťažnosť, ktorá však nemá odkladný účinok; podľa ustanovenia § 184 ods. 2 Trestného poriadku toto uznesenie v časti vznesenia obvinenia sa stalo vykonateľným, aj keď nenadobudlo právoplatnosť, keďže navrhovateľ dal proti nemu sťažnosť, avšak sťažnosť nemala odkladný účinok. Súd tiež konštatoval, že k tejto právnej argumentácii navrhovateľa sa odporca počas konania žiadnym spôsobom nevyjadril.
Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že navrhovateľ preukázal svojím tvrdením i listinnými dôkazmi splnenie prvého predpokladu zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým je nezákonné rozhodnutie. Za splnené mal aj ďalšie zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu za škodu - existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Navrhovateľ po skončení trestného konania zaplatil svojmu advokátovi dohodnutú odmenu za poskytnuté právne služby spolu vo výške 431,52 eur, a táto suma predstavuje škodu, o ktorú sa zmenšil majetok navrhovateľa. Súd mal za preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou s tým, že keby nebolo proti navrhovateľovi vedené trestné konanie, nemal by žiadne výdavky so zaplatením právnych služieb, nevznikla by mu žiadna škoda. Preto návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy spolu s úrokom z omeškania s tým, že odporca sa dostal do omeškania prvý deň po uplynutí zákonnej šesťmesačnej lehoty na plnenie na základe žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku, doručenej odporcovi dňa 19.3.2010 (v odôvodnení rozsudku je zjavný preklep, keď súd uviedol rok 2008). O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia vo výške 327,15 eur podľa vyúčtovania jeho právneho zástupcu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť alebo zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca uviedol, že zo stanoviska sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR vyplýva, že v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia boli naplnené všetky zákonné znaky prečinu podľa § 411 Trestného zákona, nakoľko pri výsluchu svedka
- poškodeného, zástupkyňa poškodenej organizácie uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 25.000,- Sk. Následne dňa 9.9.2008 bolo na sekciu kontroly a inšpekčnej služby MV SR doručené oznámenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, že sa navrhovateľ dňa 19.8.2008 dostavil na Krajské riaditeľstvo policajného zboru so žiadosťou o uhradenie sumy vo výške 25.000,- Sk, ktorú v rovnaký deň aj uhradil v pokladni Krajského riaditeľstva policajného zboru. Zo stanoviska ďalej vyplýva, že zrejme na základe tejto informácie prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava rozhodol o sťažnosti navrhovateľa dňa 22.9.2008 tak, že vydal uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v časti týkajúcej sa vznesenia obvinenia, ktoré vyhodnotil ako vydané predčasne. Odporca má za to, že samotné zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia z dôvodu jeho predčasnosti neznamená, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo nezákonné. Uznesenie o vznesení obvinenia nenadobudlo právoplatnosť, z čoho vyplýva, že žiadne účinky vykonateľnosti s ním nemohli byť spájané a ukončenie trestného stíhania navrhovateľa skončilo v rámci riadnych opravných prostriedkov podľa Trestného poriadku. Odporca preto nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu o tom, že je splnený jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci, a to nezákonné rozhodnutie. V danom prípade síce existuje jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu, a to suma, ktorú navrhovateľ určil ako škodu, neexistuje však nezákonné rozhodnutie a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Poukázal tiež na ustanovenie § 553 ods. 1 Trestného poriadku s tým, že v predmetnom trestnom konaní sa nejednalo o povinnú obhajobu v zmysle § 37 Trestného poriadku.
K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Výrok konajúceho súdu obsiahnutý v rozsudku zo dňa 19.4.2012 považuje za vecne správny, pretože v prípade trestného konania vedeného proti navrhovateľovi pre prečin porušovania služobných povinností boli splnené všetky podmienky pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2013 Z.z.. Nezákonným rozhodnutím vydaným v rámci trestného stíhania vedeného voči navrhovateľovi je uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 31.7.2008. Voči uzneseniu o vznesení obvinenia je prípustná sťažnosť, avšak nemá odkladný účinok. V zmysle ustanovenia § 184 ods. 2 Trestného poriadku „uznesenie je vykonateľné, aj keď doteraz nenadobudlo právoplatnosť, ak zákon proti nemu síce pripúšťa sťažnosť, ale nepriznáva jej odkladný účinok." Podľa navrhovateľa postupoval súd prvého stupňa správne, keď uznesenie o vznesení obvinenia vyhodnotil ako nezákonné rozhodnutie, ktoré síce nenadobudlo právoplatnosť, avšak nadobudlo vykonateľnosť, a práve v zmysle ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené na základe riadneho opravného prostriedku. Navrhovateľ ďalej citoval ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. s tým, že voči danému uzneseniu bol podaný riadny opravný prostriedok, čím bol naplnený aj tento zákonný predpoklad. Poukázal na to, že čo sa týka škody vyčíslenej navrhovateľom v celkovej sume 431,52 eur, ktorá spočíva v uhradenej sume trov obhajoby, túto v celom rozsahu uznáva aj odporca. Nakoľko odporca aj napriek splneniu zákonných predpokladov pre priznanie náhrady škody neposkytol plnenie v zákonom stanovenej lehote 6 mesiacov, po uplynutí lehoty, ktorá mu začala plynúť doručením návrhu na predbežné prerokovanie nároku, dostal sa do omeškania s plnením. Z uvedeného dôvodu si navrhovateľ uplatňuje v konaní okrem istiny aj právo na úhradu úroku z omeškania v zákonom stanovenej výške, t. j. 9 % zo sumy 431,52 eur od 20.9.2010 do zaplatenia. Príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody spočíva v skutočnosti, že bez existencie nezákonného rozhodnutia (uznesenia o vznesení obvinenia), by navrhovateľovi nikdy nevznikli náklady spojené s obhajobou, úhradou ktorých sa zmenšila majetková sféra navrhovateľa. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 25/2011 - 33. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom zástupca odporcu zotrval na dôvode podaného odvolania. Doplnil, že na danú vec nie je možné aplikovať ust. § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., pretože ide o rozhodnutie v trestnom konaní, pričom podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu sa týka tzv. predbežne vykonateľných rozhodnutí predovšetkým v rámci občianskeho súdneho konania. Nemôže sa to vzťahovať na sporné uznesenie o vznesení obvinenia, pretože tu nie je čo predbežne vykonať. Z trestných rozhodnutí by mohlo ísť o predbežne vykonateľné rozhodnutia napr. o väzbe alebo o zaistení cudzinca. Na daný prípad je možné aplikovať ust.§ 6 ods. 1 zákona s tým, že toto uznesenie bolo zrušené v rámci riadneho odvolacieho konania pre jeho predčasnosť zo strany prokurátora, čo neznamená, že by bolo toto uznesenie nezákonné.
Právny zástupca navrhovateľa vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom uviedol, že ak by bol správny výklad odporcu k § 6 ods. 3, vytvorili by sa dve skupiny ľudí. V prvej skupine by boli osoby, ktorým bolo vznesené obvinenie, a neskôr boli oslobodené. Tieto by mali lepšie postavenie, pretože podľa súčasnej judikatúry by mali nárok na náhradu škody. Druhú skupinu by tvorili osoby, ktorým bolo tiež vznesené obvinenie, ale prokurátor toto obvinenie zrušil pre predčasnosť. Takéto osoby by nárok na náhradu škody nemali. To, že ust. § 6 ods. 3 sa dá aplikovať aj na prejednávanú vec, vyplýva už zo samotnej realizácie práva na obhajobu v trestnom konaní. Sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia nemá odkladný účinok, takže naďalej prebieha vyšetrovanie. Ak by toto uznesenie nebolo vykonateľné, nemohol by si obvinený zabezpečiť advokáta podľa ustanovení Trestného poriadku, a musel by čakať až do rozhodnutia o jeho sťažnosti. Medzi tým by však už bolo vykonaných množstvo úkonov v rámci vyšetrovania. Ustanovenie § 6 ods. 3 tak zabezpečuje ochranu dotknutých osôb aj pri vykonateľných rozhodnutiach v trestnom konaní, ktoré nie sú právoplatné. Taktiež nepokladajú za správny názor odporcu, že predčasne vydané rozhodnutie o vznesení obvinenia nie je nezákonné. Na to, aby mohlo byť vznesené obvinenie, musí vyšetrovateľ dostatočne zistiť skutkový stav tak, aby boli splnené všetky predpoklady pre vznesenie obvinenia. V tomto prípade prokurátor v zrušujúcom uznesení neargumentoval tým, že navrhovateľ nahradil spôsobenú škodu, ale konštatoval, že vyšetrovateľ nedostatočne zistil skutkový stav a predčasne vzniesol obvinenie. Rozhodnutie vyšetrovateľa bolo teda nesprávne a nezákonné.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom uviedol, že finančnú hotovosť, ktorá pochádzala z vybratých blokových pokút, nechal v služobnom úrade v nezamknutej skrini celú noc. Bolo to spôsobené tým, že sa ponáhľal na služobný zákrok na inom mieste, a zabudol skriňu zamknúť. Keď sa ráno vrátil naspäť na oddelenie, peniaze tam už neboli. Peniaze sa rozhodol nahradiť nie kvôli tomu, že by bol vinný, ale preto, že mu tak poradili starší skúsení kolegovia s tým, že ich aj tak raz bude musieť nahradiť. Bližšie nad tým nerozmýšľal a poslúchol ich.
Právny zástupca navrhovateľa k tomu dodal, že v zákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, je upravená zodpovednosť policajtov za spôsobenú škodu, na ktorú postačí aj nedbanlivosť, a spôsobenú škodu musia nahradiť. Bežne sa v takýchto prípadoch prijímajú voči príslušníkom PZ disciplinárne opatrenia. Navrhovateľ si plne uvedomoval svoju zodpovednosť za škodu, a preto aj škodu nahradil. Jeho konanie však nebolo možné kvalifikovať ako trestný čin. Nezákonnosť uznesenia zo dňa 31.7.2008, ktorým bolo voči navrhovateľovi začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie za prečin porušovania služobných povinností podľa ustanovenia § 411 ods. 1 Trestného zákona, spočíva v tom, že konanie o tomto skutku navrhovateľa skončilo v trestnom konaní tak, že trestné stíhanie bolo zastavené, lebo skutok navrhovateľa nebolo možné kvalifikovať ako trestný čin.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, keďže odvolacia námietka odporcu nie je dôvodná.
Skutkový stav tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, nebol medzi účastníkmi sporný. Odporca ho v odvolaní ani nijako nespochybnil, preto odvolací súd pri svojom rozhodovaní z neho vychádzal, keďže ho mal za dostatočne zistený (§ 120 O.s.p.).
Odporca v odvolaní namietol len nesprávne právne posúdenie veci. Podľa názoru odvolacieho súdu však súd prvého stupňa vec správne posúdil aj po právnej stránke, pretože zistený skutkový stav posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z..
Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom do 31.12.2012, t.j. v znení účinnom v rozhodnom čase - v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia), ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa ust. § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Pojem „nezákonnosť“ nie je v zákone č. 514/2003 Z. z. definovaný. Zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia je vo všeobecnosti otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Teda aj napriek tomu, že zákon č. 514/2003 Z. z. nedefinuje, čo sa považuje za nezákonné rozhodnutie, je možné konštatovať, že pod nezákonným rozhodnutím sa rozumie akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republiky viazaná. Právna úprava osobitne ani neupravuje, či nezákonnosť rozhodnutia musí byť výslovne konštatovaná v zrušujúcom rozhodnutí (vo výroku alebo jeho odôvodnení). Súdna prax sa však už ustálila na tom, že pokiaľ príslušný orgán určité rozhodnutie zrušil (zmenil) z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia, možno uzavrieť, že sa tak mohlo stať jedine z dôvodu jeho rozporu s platnými právnymi predpismi, teda z dôvodu jeho nezákonnosti. Potom tak rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu (ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade), ako i z dôvodu vady konania, je nezákonné a za splnenia ostatných zákonných podmienok môže zakladať zodpovednosť štátu za škodu, ktorá prípadne z takéhoto rozhodnutia účastníkovi vznikla. Súdna prax sa už ustálila aj na tom, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením (ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade), je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z..
Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že rozhodnutím vykazujúcim znaky „nezákonného rozhodnutia“, od ktorého navrhovateľ aj odvíja svoj nárok na náhradu škody, je uznesenie vyšetrovateľa č. k. Č.U.: L.-XX/IS-X-L.-XXXX zo dňa 31.7.2008, ktorým bolo voči navrhovateľovi začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie za prečin porušovania služobných povinností. Toto uznesenie bolo prokurátorom dňa 22.9.2008 uznesením č. k. OPv 262/06 zrušené v časti obvinenia navrhovateľa, pričom z odôvodnenia jasne vyplýva, že prokurátor sa nestotožnil s konštatovaním poverenej príslušníčky PZ, že navrhovateľ svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania služobných povinností, pretože doposiaľ zistené skutočnosti a vykonané dôkazy dostatočne neodôvodňujú záver, že navrhovateľ spáchal trestný čin. Súd prvého stupňa tak dospel k správnemu záveru, že uznesenie vyšetrovateľa č. k. Č.: L.-XX/IS-X-L.-XXXX zo dňa 31.7.2008 je nezákonným rozhodnutím podľa ust. § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.. O nezákonnosti tohto uznesenia svedčí aj skutočnosť, že výsledkom trestného konania bolo zastavenie trestného stíhania voči navrhovateľovi uznesením zo dňa 29.9.2008, č. k. Č.: L.-XX/IS-X-L.-XXXX, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že konaním navrhovateľa neboli naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania služobných povinností tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 411 Trestného zákona, ani iného trestného činu, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, resp. priestupku, a nie je dôvod na postúpenie veci. Všetky uvedené skutočnosti svedčia o tom, že proti navrhovateľovi nemalo byť vznesené obvinenie, a pokiaľ k tomu došlo, išlo o nezákonné uznesenie.
Z toho tiež vyplýva, že navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (uznesením o vznesení obvinenia), pozostávajúcej z trov právnej pomoci v trestnom konaní. Navrhovateľ v konaní uniesol dôkazné bremeno o tom, že predmetné nezákonné rozhodnutie o vznesení obvinenia malo dopad na jeho majetkovú sféru. Vznik škody a skutočnú výšku tvrdenej škody riadne preukázal relevantnými dôkazmi. K vynaloženiu trov právnej pomoci došlo zjavne v príčinnej súvislosti so samotným vedením trestného konania na základe nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia, keďže nebyť nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia, nemusel by navrhovateľ vyhľadať pomoc advokáta, a teda ku škode by nedošlo.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi úspešnému aj v odvolacom konaní priznal náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil v podanom vyjadrení k odvolaniu odporcu, a ktoré aj riadne vyčíslil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) v písomnom podaní zo dňa 12.1.2016 za dva úkony právnej služby (písomné vyjadrenie zo dňa 14.8.2012 k odvolaniu odporcu, účasť na odvolacom pojednávaní konanom dňa 12.1.2016) podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (§ 10 ods. 1, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3) celkom vo výške 95, 15 eur. Priznaná náhrada pozostáva z tarifnej odmeny advokáta vo výške 63,08 eur (2x 31,54 eur), z paušálnej náhrady 16,21 eur (režijný paušál pre rok 2012 - 7,63 eur + režijný paušál pre rok 2016 - 8,58 eur) a z 20 % DPH zo sumy 79,29 eur vo výške 15,86 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.