Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/320/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110240456 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110240456.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobníčky: H. W., Q.. XX. XX. XXXX, U. T. T., K. XXX/XX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o neplatnosť zmluvy o úvere, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 17. januára 2014, č. k. 21C/175/2010-55 v znení doplňujúceho rozsudku rovnakého súdu zo dňa 6. marca 2014, č. k. 21C/175/2010-59, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobníčke priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva o úvere č. XXXXXXX uzatvorená dňa 30. 06. 2009 medzi žalobníčkou a žalovanou je v časti, ktorou bol dojednaný poplatok v výške 1.480,- eur neplatná, vo zvyšku (v časti určenia neplatnosti celej zmluvy, nie len jej časti) žalobu zamietol a napokon vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dopĺňacím rozsudkom súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok vo výške 99,50 eur do troch dní od jeho právoplatnosti. 2/ Vychádzal zo zistenia, že žalobníčka ako dlžníčka uzatvorila dňa 30. 06. 2009 so žalovanou ako veriteľom úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.700,- eur. Okrem istiny sa zaviazala žalovanej uhradiť aj poplatok vo výške 1.480,- eur a celkovo mu tak zaplatiť čiastku 3.180,- eur v 12-tich mesačných splátkach vo výške po 265,- eur počnúc dňom 6. 8. 2009. V zmluve mala prehlásiť, že finančné prostriedky sú na výkon povolania. Dňa 30. 06. 2009 prevzala peňažnú hotovosť vo výške 1700,- eur. Z Prehľadu práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vyplýva, že žalobníčka uhradila žalovanej dve splátky, a to dňa 6. 8. 2009 sumu 265,- eur a dňa 15. 1. 2010 sumu 272,- eur. Spolu tak žalovanej zaplatila sumu 537,- eur. Zvyšnú časť úveru prestala týmto splácať. Listom zo dňa 6. 7. 2010 obdržala návrh na začatie mediačného konania. Dňa 10. 8. 2010 žalovaná uzatvorila so žalobníčkou Dohodu o výsledku mediácie. Podľa čl. I predmetnej dohody mal zaniknúť doterajší záväzok v časti, v ktorej to nepochybne vyplýva z obsahu tejto dohody a v ostatných svojich častiach existuje popri dohode o výsledku mediácie. V čl. II bod 2 dohody sa žalobníčka ako dlžníčka zaviazala zaplatiť celý svoj záväzok, ktorý vyplýva z doterajšieho záväzku a má predstavovať sumu vo výške 3.441,83 eur v splátkach, v čase a vo výške vyplývajúcej zo splátkového kalendára podľa tejto dohody. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že riadnym nezaplatením podľa nižšie uvedeného splátkového kalendára jednej splátky sa stáva splatným celý dlh. V bode 6 čl. II sa zmluvné strany dohodli na splátkovom kalendári, napriek tomu z jeho obsahu však vyplýva jednorazová povinnosť žalobníčky ako dlžníčky zaplatiť žalovanej sumu 3.441,83 eur, a to dňa 22. 9. 2010. V bode 5 uvedeného článku žalobníčka uznala dlžnú sumu do výšky 3.441,83 eur čo do dôvodu voči žalovanej ako veriteľovi. Podľa čl. III zmluvy všetky spory budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. 3/ Podľa žalobníčky si veriteľ navýšil výšku úveru o sumu 1.480,- eur, ktorým poplatkom si veriteľ kompenzuje úrok z poskytnutej čiastky v snahe obísť ustanovenie § 52 ObZ, pričom výška tohto poplatku je neprimeraná. Pri podpisovaní zmluvy jej boli žalovanou predložené na podpis rôzne písomnosti k podpisu, s obsahom ktorých nebola žalobníčka oboznámená, preto ani nevedela čo podpísala a v prípade, že by si obsah týchto dokumentov aj prečítala, nerozumela by ich obsahu. Keďže vzhľadom na svoj príjem nebola schopná platiť mesačné splátky vo výše 265,- eur, zaplatila len 5. 11. 2009 čiastku 265,- eur a dňa 18. 1. 2010 čiastku 272,- eur. Žalovaná podala návrh na mediačné konanie, počas ktorého jej predložila dohodu o výsledku mediácie, kde bola nútená uznať sumu vo výške 3.441,83 eur čo do výšky a do dôvodu a zaviazala sa, že bude dlžnú sumu uhrádzať pod hrozbou 0,25 % úroku z omeškania denne. Žalobníčka má za to, že zmluva o úvere je neplatná, pretože v nej nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov. Veriteľ sa dopustil zjavne vybočenia z pravidiel morálky, privodil jej ako spotrebiteľke ujmu pri nedodržaní čestnosti, dobromyseľnosti, zvyklosti a praxe, využil omyl, lesť a výraznú nerovnosť zmluvných strán. Sprostredkovateľ úveru vedel, že dlžník je dôchodca, ktorý žije len z dôchodku a musel vedieť, že dlžnú čiastku vo výške 265,- eur mesačne nie je schopný splácať. Žalobníčka ďalej namietala, že mediácii nerozumie. Nespochybňovala požičanie si peňazí a ani svoju povinnosť dlžnú sumu vrátiť, ale spochybňovala výšku poplatku, ktorej výška je úžernícka. Úročenie 0,25 % denne považuje za úžernícke, pretože uvedené predstavuje ročný úrok 91,375 % ročne. Žalovaná zneužila čas núdze u žalobníčky, ponúkla jej cez sprostredkovateľa spotrebiteľský úver za veľmi nevýhodných podmienok, jednotlivé podmienky zmluvy jej nevysvetlila a využila jej neznalosť. 4/ Žalovaná v rámci procesnej obrany namietala, že v prejednávanom prípade neexistuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere podľa § 80 písm. c) O. s. p., pretože medzi účastníkmi sporu došlo k uzatvoreniu dohody o výsledku mediácie č. MK 04790/10 zo dňa 10. 08. 2010 podľa § 516 a nasl. OZ, pričom dojednaním novej dohody zanikla predmetná zmluva o úvere č. 2311278. Žalobníčka a žalovaná si v dohode dohodli podstatné náležitosti zmluvného vzťahu, pričom si dohodli výšku celého záväzku z dovtedajšieho záväzku na záväzok vo výške 3.441,83 eur, ktorú bola žalobníčka povinná uhradiť do 22. 9. 2010. Žalovaná mala za to, že k dohode došlo na základe slobodného rozhodnutia žalobníčky a teda jej tvrdenia, že nevedela čo podpisuje, neobstoja. Žalobníčka je svojprávna, má plnú spôsobilosť na právne úkony mala tak možnosť dohodu neakceptovať a nepodpísať ju. Žalovaná mala teda za to, že na základe Dohody zanikla úverová zmluva č. 2311278 a tak žalobníčka stratila naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tejto zmluvy. 5/ Súd prvej inštancie dospel k záveru, že právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, resp. jej časti, tak ako to predpokladá § 80 písm. c) O. s. p., tu na strane žalobníčky bezpochyby existuje, pretože jej právne postavenie vzhľadom na dojednaný obsah zmluvy o úvere je neisté, pričom takouto žalobou sa predíde aj podaniu ďalšej žaloby, a to žaloby na plnenie. K tvrdeniu žalovanej ohľadom zániku zmluvy o úvere je potrebné uviesť, že zo samotného znenia čl. I predmetnej dohody o mediácii vyplýva, že zanikol doterajší záväzok len v časti, v ktorej to nepochybne vyplýva z obsahu tejto dohody, t. j. v tomto prípade k zmene obsahu záväzku v časti dlžnej sumy došlo k jej ďalšiemu protiprávnemu navýšeniu, pričom v ostatných svojich častiach zmluva o úvere existuje popri dohode o výsledku mediácie. 6/ V konaní mal súd preukázaný status žalobníčky ako spotrebiteľky, pretože z výpisu zo živnostenského registra č. XXX-XXXX vyplýva, že tejto zaniklo živnostenské oprávnenie na podnikateľskú činnosti ku dňu 31. 12. 2008, pričom zmluvu o úvere uzatvorila so žalovanou dňa 30. 06. 2009, preto súvis úveru s výkonom povolania súd nemal, aj vzhľadom na vek žalobníčky, za preukázaný. Naviac, právne postavenie žalobníčky ako spotrebiteľky v konaní nespochybnila ani žalovaná. 7/ Z obsahu uzatvorenej zmluvy o úvere č. XXXXXXX vyplynulo, že neobsahuje všetky náležitosti uvedené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (písm. a, b, d až j, k, l,) čo je podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionované neplatnosťou dojednania o poplatku za poskytnutie úveru vo výške 1.480,- eur. V tejto časti je preto zmluva o úvere neplatná aj s odkazom na ustanovenie § 39 Obč. zák., preto je žalobníčka povinná zaplatiť žalovanej titulom zmluvy o úvere č. 2311278 istinu, resp. doplatok istiny, ktorým je rozdiel medzi požičanou sumou 1.700,- eur a sumou 537,- eur, ktorú aj podľa zhodných tvrdení strán sporu uhradila. V časti navýšenia sumy na 3.441,83 eur ako aj v časti uznania dlhu je, podľa názoru súdu, rovnako absolútne neplatná aj Dohoda o výsledku mediácie s poukazom na ustanovenie § 39 OZ, pretože táto dohoda obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. 8/ Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie určil, že zmluva o úvere v časti dojednania poplatku je neplatná. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobníčka žiadala určiť za neplatnú celú zmluvu o úvere a nie len jej časť, vo zvyšku súd žalobu zamietol. 9/ O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a vyslovil, že žiadny účastník nemá na náhradu trov konania právo. O súdnopoplatkovej povinnosti žalovanej súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 vety prvej zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. 10/ Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. V danom prípade podľa jej názoru aplikácia predpisov o ochrane spotrebiteľa neprichádza do úvahy, nakoľko vzťah medzi žalobníčkou a žalovanou nie je vzťahom spotrebiteľským, žalobníčka pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásila, že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel povolania, čo vylučuje jej postavenie spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. Žalovaná tiež zdôraznila absolútnu obchodnoprávnu povahu zmluvy o úvere v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, uvedený vzťah sa vždy spravuje Obchodným zákonníkom bez ohľadu na subjekty vzťahu. Zmluvu o úvere v danom prípade preto nie je možné posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, žalovaná bola toho názoru, že zmluva o úvere nemusí obsahovať ani údaje o RPMN a žalovaná má tak nárok nielen na vrátenie úveru, ale aj príslušného poplatku za poskytnutie úveru. Rovnako sa žalovaná nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie, že dohoda o výsledku mediácie je v časti navýšenia sumy na 3.441,83 eura ako aj v časti uznania dlhu neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. Dohoda obsahuje všetky náležitosti v zmysle platného právneho poriadku, ustanovenia a účel zmluvy sú zrozumiteľne a čitateľne uvedené, z toho dôvodu, hoci žalobníčka je dôchodkyňa, mohla porozumieť jej obsahu. Žalovaná rovnako nesúhlasila so záverom súdu, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere na strane žalobníčky existuje, keď opätovne poukázala na uzavretú dohodu v zmysle § 516 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde si strany zmluvy dohodli podstatné náležitosti zmluvného vzťahu, v prípade neuhradenia záväzku z dohody aj výšku úrokov z omeškania. Pokiaľ by z dohody nebolo jednoznačné, že vôľa oboch strán smerovala k zániku doterajšieho záväzku, ale jeho nahradeniu novým záväzkom, platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že trvá vedľa seba pôvodný, ako aj novo vzniknutý záväzok. Z obsahu predmetnej dohody však nepochybne vyplýva, že dojednaním nového záväzku doterajší záväzok - úverová zmluva - zanikla. Žalovaná bola teda toho názoru, že žalobníčka stratila naliehavý právny záujem na domáhanie sa určenia neplatnosti úverovej zmluvy. Na základe vyššie uvedeného navrhla žalovaná, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 11/ Proti dopĺňaciemu rozsudku ukladajúcemu žalovanej povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok vo výške 99,50 euro podala rovnako včas žalovaná odvolanie namietajúc predčasnosť rozhodnutia, keď voči rozsudku vo veci samej podala riadny opravný prostriedok, výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok je výrokom závislým na výroku ohľadom určenia neplatnosti zmluvy o úvere, je tak potrebné, aby súd najskôr rozhodol o platnosti právneho úkonu, ktorá skutočnosť je rozhodujúca pre posúdenie postavenia žalobníčky ako spotrebiteľa respektíve pre riešenie otázky, či sa na túto vzťahuje oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch. Žalovaná navrhla preto dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a súdnopoplatkovú povinnosť uložiť žalobníčke. 12/ Žalobníčka v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej považovala argumenty žalovanej za nesprávne a zavádzajúce. Vylúčila, že by finančné prostriedky boli reálne poskytnuté a použité na účel povolania, avšak aj v takomto prípade by na základe zmluvy o úvere došlo k založeniu spotrebiteľského právneho vzťahu, keďže žalobníčka pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojho podnikania. Samotný účel použitia finančných prostriedkov vyplýva z vopred predformulovanej zmluvy, ktorej znenie žalobníčka nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť, zmluvu o úvere pritom vypĺňal mandatár žalovanej. Žalobníčka ako spotrebiteľ nemohla mať pritom vedomosť o následkoch označenia účelu použitia finančných prostriedkov na účel povolania. Nepravdivé uvedenia účelu použitia finančných prostriedkov na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie je v rozpore so smernicou číslo 2005/2009 ES z 11. 5. 2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu. Nakoniec samotné označenie účelu povolania nevylučuje aplikáciu ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľský vzťah, je dôkazné bremeno na dodávateľovi - žalovanej. Bezpečným preukázaním nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vo veci uzavretie príslušnej zmluvy má. Ohľadne namietaného charakteru zmluvy o úvere ako obchodnoprávneho vzťahu žalobníčka poukázala na skutočnosť, že išlo o reálnu zmluvu, kedy došlo pri podpise i k odovzdaniu peňazí, ktorý zmluvný vzťah v každom prípade treba subsumovať pod normy občianskeho práva. Ohľadom naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení konštatovala žalobníčka, že naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok a neplatnosti zmluvy je daný vždy. Navrhla preto potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska jeho vecnej správnosti. 13/ Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14/ Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 15/ Dňom 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, kde sa v zmysle § 470 ods. 1 tohto zákona uplatňuje zásade jeho okamžitej aplikability, podľa ktorej tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16/ Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu a z dôvodov ňou vymedzených (379, 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 17/ Odvolacie námietky žalovanej týkajúce sa postavenia žalobníčky ako spotrebiteľa, vyhodnotil odvolací súd po posúdení ako neopodstatnené nielen z hľadiska odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP, ale aj z hľadiska § 366 CSP, ktorý upravuje novoty v odvolacom konaní, do 30. 6. 2016 z hľadiska § 205a ods. 1 O. s. p., ktorý upravoval nové skutočnosti a nové dôkazy. Žalovanou tvrdené námietky vrátane tvrdenia, spochybňujúceho postavenie žalobníčky ako spotrebiteľa v spore, nespĺňajú z vecného a časového hľadiska podmienky podľa citovaných zákonných ustanovení ako nové skutočnosti, keď takéto tvrdenia neboli v konaní pred súdom prvej inštancie vôbec uplatnené. 18/ Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, resp. jej časti, tak ako to predpokladá § 80 písm. c) O. s. p., tu na strane žalobníčky bezpochyby existuje, pretože jej právne postavenie vzhľadom na dojednaný obsah zmluvy o úvere je neisté, pričom takouto žalobou sa predíde aj podaniu ďalšej žaloby, a to žaloby na plnenie. K tvrdeniu žalovanej ohľadom zániku zmluvy o úvere odvolací súd opakuje, že zo samotného znenia čl. I predmetnej dohody o mediácii vyplýva, že zanikol doterajší záväzok len v časti, v ktorej to nepochybne vyplýva z obsahu tejto dohody, t. j. v tomto prípade k zmene obsahu záväzku v časti dlžnej sumy došlo k jej ďalšiemu protiprávnemu navýšeniu, pričom v ostatných svojich častiach zmluva o úvere existuje popri dohode o výsledku mediácie. 19/ Súd prvej inštancie nakoniec správne uložil i povinnosť zaplatenia súdneho poplatku zo žaloby žalovanej, keď podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ZSP) Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom. 20/ Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ ZSP poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť. 21/ Z vyššie citovaných ustanovení zákona o súdnych poplatkov, najmä ust. § 2 ods. 2 ZSP je tak zrejmé, že ak sa na poplatníka vzťahuje osobné oslobodenie podľa § 4 ods. 2, alebo bol oslobodený na návrh podľa § 138 ods. 1 O. s. p. a jeho návrhu vo veci samej/žalobe bolo aspoň sčasti vyhovené, zaťažuje súdnopoplatková povinnosť žalovaného (podľa výsledku konania zaplatí buď celý poplatok alebo jeho pomernú časť) mimo prípadu, ak sa na neho vzťahuje tiež osobné oslobodenie podľa § 4 ods. 2 ZSP alebo bol oslobodený od súdneho poplatku podľa § 138 O. s. p. 22/ V súdenej veci bola od poplatku osobne oslobodená žalobníčka v prevažujúcej miere úspešná vo veci samej, je tak nevyhnutné, aby podľa výsledku konania poplatok zaplatila žalovaná. 23/ Odvolaciemu súdu tak neostalo než potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska jeho vecnej správnosti, podľa § 387 ods. 1 CSP. 24/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, v konaní úspešnej žalobníčke priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 25/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).