Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/41/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110240995 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110240995.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Ing. Eduard Hyránek, PhD., so sídlom Púchovská 12, 831 06 Bratislava - správca konkurznej podstaty úpadcu Casa Mia, s.r.o., v konkurze, so sídlom Rožňavská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 35 845 902, zast.: JUDr. Ivanom Drdošom, advokátom so sídlom Párovská 26, 949 01 Nitra, proti odporcovi: Fond Seed Capital, k.s., so sídlom Nevädzová 5, 821 01 Bratislava, zast.: BDM Legal s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/89/2010-254 zo dňa 11.01.2016, o uložení povinnosti odporcu zložiť doplatok na trovy dôkazu spojené s podaním znaleckého posudku, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/89/2010-254 zo dňa 11.01.2016 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zložiť na účet Štátnej pokladnice doplatok na trovy dôkazu v sume 837 Eur. V odôvodnení uznesenia uviedol, že uznesením č.k. 1Cbi/89/2010-235 z 27.05.2014 ustanovil v konaní znalca a zároveň obom účastníkom uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 150 Eur. Na odvolanie navrhovateľa bolo uznesenie vo výroku o povinnosti navrhovateľa zložiť preddavok 150 Eur zrušené uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4CoKR/37/2014-240 z 21.10.2014 a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie. V zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa uhradiť preddavok na trovy znalca má súd za to, že navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty je od súdnych poplatkov oslobodený. Súd prvého stupňa poukázal na to, že dňa 11.12.2015 mu bol doručený znalecký posudok ustanovenej znalkyne spolu s vyúčtovaním odmeny a náhrady hotových výdavkov v sume 987 Eur. S poukazom na uvedené skutočnosti preto súd v zmysle § 141 ods. 1 O.s.p. uložil odporcovi povinnosť zložiť doplatok na trovy dôkazu v sume 837 Eur. Proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/89/2010-254 zo dňa 11.01.2016 podal prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ s poukazom na nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 43/95 namietal, že uložením povinnosti uhradiť preddavok na trovy dôkazu výlučne odporcovi došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov, ktorú mal súd rešpektovať. Z priebehu konania je jasné, že potreba vyhotovenia znaleckého posudku nevyplynula výlučne z návrhu odporcu alebo výlučne zo skutočností uvedených odporcom alebo nie je výlučne len v záujme odporcu. V zmysle uznesenia NS SR 4Obo 257/97, ak sa znalecké dokazovanie vykonáva nielen na zistenie skutočností, ktoré uviedol žalobca, ale aj na zistenie skutočností, ktoré uviedol žalovaný, môže súd uložiť zloženie preddavku na trovy dokazovania obom účastníkom. Pokiaľ ide o oslobodenie navrhovateľa, ako správcu konkurznej podstaty, od platenia súdnych poplatkov odporca poukazuje na to, že oslobodenie jedného účastníka od povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu nemôže byť na ťarchu druhého účastníka a rozšíriť mu povinnosť platiť doplatok na trovy dôkazu tak, že bude hradiť celý doplatok, t.j. aj časť, ktorú by mal pri dodržaní zásady rovnakého zaobchádzania platiť navrhovateľ. Odporca má za to, že bez ohľadu na oslobodenie navrhovateľa od platenia súdnych poplatkov je odporca povinný zložiť doplatok na trovy dôkazu maximálne v rozsahu 1 tohto doplatku. Vzhľadom na uvedené odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil, tak že odporcovi uloží povinnosť zložiť doplatok vo výške 418,50 Eur. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 141 ods. 1 O.s.p., súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. Podľa § 141 ods. 2 Os.p., ak nejde o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu, alebo nejde o účastníka, u ktorého sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu, súd najneskôr spolu s ustanovením znalca rozhodne o povinnosti zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov takéhoto dokazovania. V rozhodnutí, ktorým súd uložil povinnosť zložiť preddavok, môže určiť, že pri nesplnení tejto povinnosti v určenej lehote znalca neustanoví, alebo ustanovenie znalca zruší. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní sa rieši otázka (hodnota ochrannej známky a domény, ktorej peňažné vyjadrenie požaduje navrhovateľ voči odporcovi uhradiť do konkurznej podstaty), vyžadujúca odborné znalosti, ktorými konajúci súd sám nedisponuje. Túto otázku je potrebné vyriešiť znaleckým dokazovaním, ktoré je síce v prospech oboch účastníkov, avšak navrhovateľ v prejednávanej veci požíva osobné oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že hradenie preddavku na trovy dôkazu, akým je aj preddavok na znalecké dokazovanie je len predbežným (dočasným) plnením poukázaným zo strany účastníka. Uhradením preddavku účastník, ktorý preddavok plnil nie je zaťažený trvalou povinnosťou jeho znášania, ale ako vyplýva zo samotného označenia tohto inštitútu ide o úhradu, ktorú poukazuje len dočasne - „preddavkovo“, pričom táto úhrada je následne vysporiadaná v rámci trov konania v závislosti od úspechu vo veci. Podmienky na úhradu preddavku na nariadenie znaleckého dokazovania sú podľa § 141 ods. 1 O.s.p. splnené tým, že súd prvého stupňa zvážil potrebu nariadenia znaleckého dokazovania. Odvolací súd má za to, že ustanovenie § 141 ods. 1, 2 O.s.p. umožňuje súdu prvého stupňa zvážiť či vzhľadom na osobitosti kauzy a okolnosti, za ktorých bolo znalecké dokazovanie nariadené uloží povinnosť hradiť preddavok na trovy dôkazu aj účastníkovi, ktorý je od platenia súdnych poplatkov zo zákona oslobodený. Uložením povinnosti hradiť preddavok na trovy dôkazu len jednému z účastníkov konania, ktorým je v prejednávanej veci odporca, podľa názoru odvolacieho súdu nedochádza k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania, nakoľko túto zásadu nemožno v žiadnom prípade vykladať tak, že súd musí v priebehu konania ukladať účastníkom výlučne len rovnaké povinnosti alebo garantovať výlučne rovnaké práva. Sám Občiansky súdny poriadok totiž upravuje procesné situácie, kedy účastníci konania spĺňajúci zákonom vymedzené kritéria požívajú zvýšenú ochranu, alebo určitú „dočasnú úľavu“ od konkrétnych procesných povinností, pričom táto ochrana alebo úľava nevybočuje zo zásady rovnosti účastníkov civilného konania. Takouto prípustnou úľavou je aj cit. ust. § 141 ods. 1 O.s.p., ktoré upravuje odbremenenie účastníka požívajúceho oslobodenie od súdnych poplatkov od povinnosti preddavkovo znášať trovy dôkazu. Tento názor odvolacieho súdu nie je v rozpore s rozhodnutím NS SR sp. zn. 4 Obo 257/97, na ktoré odkazuje odvolateľ, nakoľko z obsahu cit. uzn. (v ňom uvedenej právnej vety) vyplýva, že súd môže (a nie musí) uložiť zloženie preddavku na trovy dokazovania obidvom účastníkom. Za dôvodnú odvolací súd nepovažuje ani argumentáciu odporcu nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 43/95, a to vzhľadom na zásadnú odlišnosť kauzy, ktorú ústavný súd v súvislosti so skúmaním zásady rovnosti účastníkov cit. nálezom riešil. V označenej veci sa ústavný súd zaoberal otázkou ústavnosti a legitimity právnej úpravy novely O.s.p. prijatej zákonom NR SR č. 232/1995 Z.z., ktorou sa v § 35 ods. 2 písm. f) O.s.p. umožnil vstup prokurátora do začatého konania vtedy, ak o to požiada účastník konania alebo súd a § 241a O.s.p., ktorým sa pripustilo právo ministra spravodlivosti, generálneho prokurátora a predsedu NS SR podať dovolanie. Ústavný súd sa zaoberal súladom týchto ustanovení s Ústavou SR z hľadiska zachovania rovnosti účastníkov (rovnosť zbraní a šancí), pričom ju vyhodnotil tak, že cit. ust. sú v rozpore s Ústavou SR. Podstatou predmetných ustanovení bola pomoc a „dohľad“ v prospech niektorého z účastníkov právne zdatnou a justične významnou osobou, ktorá sama nie je účastníkom konania a svojím podstavením môže neprípustným spôsobom zasiahnuť do „autonómnej vôle strán sporu “. Tieto skutkové okolnosti skúmania rovnosti strán boli neporovnateľné a úplne odlišné od okolností v prejednávanej veci, ktorých podstatou sú zákonom predpokladané a prípustné procesné úľavy od určitých inak očakávaných povinností strany sporu ( t.j. povinnosti hradiť preddavok na trovy dôkazu). Odvolací súd ďalej poukazuje na tú podstatnú skutočnosť, že napadnuté uznesenie súd prvého stupňa vydal v nadväznosti a v súlade s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v uznesení č.k. 4CoKR/37/2014-240 z 21.10.2014, ktorým bolo zrušené predchádzajúce uznesenie prvostupňového súdu č.k. 1Cbi/89/2010-235 z 27.5.2014 vo výroku o povinnosti navrhovateľa zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Odvolaním napadnuté uznesenie je v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým bol súd prvého stupňa viazaný. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav, dospel k správnemu právnemu záveru a odvolací súd na tomto skutkovom základe odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, pretože mu v súvislosti s odvolaním preukázateľne žiadne trovy nevznikli a ich náhradu si ani neuplatnil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.