Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoKR/35/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110243481 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110243481.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: M. N., L. XX, XXX XX Z., proti žalovanému: JUDr. Eduard Veterník, Bazová 8, 821 08 Bratislava, správca úpadcu Technické služby - Čistenie, spol. s r. o., v konkurze, Svätoplukova 31, 821 08 Bratislava, IČO: 31 362 061, zast.: Mgr. Adam Porubský, advokát, Svätoplukova 31, 821 08 Bratislava, o určenie právneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 2 Cbi/94/2010 - 164 zo dňa 21.10.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 2 Cbi/94/2010 -164 zo dňa 21.10.2014 m e n í tak, že určuje, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi v konkurznom konaní sp. zn. 4 K/21/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I je zistená vo výške 1.712,12 eur. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a . Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie určil, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi, zapísaná do konečného zoznamu pohľadávok v konaní 4 K/21/2010 je zistená vo výške 1.900,04 eur a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení konajúci súd uviedol, že určenia pohľadávky sa žalobca domáhal titulom nevyplatenia mzdy za mesiace jún 2009, júl 2009 a titulom odstupného pri skončení pracovného pomeru. Žalovaný poprel prihlásené pohľadávky žalobcu z dôvodu, že nedisponoval účtovníctvom úpadcu, z ktorého by tieto pohľadávky vyplývali. Vo veci súd prvej inštancie už raz rozhodol rozsudkom zo dňa 18.06.2012 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením sp. zn. 2 CoKR/60/2012 zo dňa 07.02.2013 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Po vrátení veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami svedkov W. Č. F. R.. B. Z.. 2. Konajúci súd skonštatoval, že pri určení výšky mzdy za mesiace 06/2009 a 07/2009 je základom nároku čistá mzda, nakoľko z predložených dôkazov bolo nesporné, že zamestnávateľ žalobcu vykonal odvody. Výšku mzdy tak, ako si ju uplatnil žalobca, mal súd preukázanú potvrdeniami o príjme za tieto mesiace. Svedeckými výpoveďami svedkov Č. F. Z. preukázal, že prémie boli pravidelne súčasťou mzdy zamestnancov a svedok Z. uviedol, že ako výkonný riaditeľ počas celej doby činnosti úpadcu na základe podkladov vedúcich úsekov rozhodoval o výške prémií. Poprel zároveň tvrdenie, že žalobca nevykonával v rozhodných mesiacoch prácu. 3. V súvislosti s náhradou mzdy titulom okamžitého ukončenia pracovného pomeru z dôvodu nevyplatenia mzdy za dva mesiace vychádzal z priemerného zárobku žalobcu za obdobie I. štvrťroku 2009 a dospel k záveru, že mu patrí náhrada spolu v sume 1.858,32 eur. Súčtom nevyplatenej mzdy a náhrady mzdy súd určil celý nárok žalobcu v sume 3.331,04 eur, od ktorej odpočítal garančnú dávku vo výške 591 eur a zálohu za mesiac jún 2009 vo výške 100 eur a zálohu za mesiac júl 2009 vo výške 740 eur a dospel k sume 1.900,04 eur. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V prvom rade namietal opodstatnenosť nároku žalobcu na náhradu mzdy za jún, júl 2009 z dôvodu, že má pretrvávajúce pochybnosti o tom, či žalobca vykonával v predmetnom období pre úpadcu pracovnú činnosť. Výpoveď svedka R.. Z. o tom, že žalobca prácu vykonával, považoval za účelovú a nedôveryhodnú, keďže B.. Z. sa sám domáha voči žalovanému určenia pravosti a výšky pohľadávok vyplývajúcich z nevyplatenej mzdy. Mal za to, že prvoradým predpokladom na uplatňovanie nároku na mzdu je reálny výkon práce. Uviedol, že dôkazná núdza žalovaného vo vzťahu k nepredloženiu relevantného dokladu, z ktorého by bola absencia žalobcu v práci preukázaná, vyplýva z nekompletných mzdových dokladov, ktoré R.. Z. nepredložil ani na výzvu žalovaného. 5. Ďalej uviedol, že základná zložka mzdy za mesiace jún a júl 2009 nekorešponduje so základnou zložkou mzdy uvedenou v pracovnej zmluve, z ktorej vyplýva nižšia základná zložka mzdy než uplatnená žalobcom. Žalobca tiež nepreukázal schválenie prémií za mesiac jún, júl 2009. Neexistuje rozhodnutie zamestnávateľa o jej priznaní. Žalovaný namietal, že samotné výplatné pásky nezakladajú automaticky nárok na vyplatenie súm v nich deklarovaných, pokiaľ tieto sumy nie sú priznané oprávnene. V tomto kontexte je podľa jeho názoru právne irelevantné, že sa žalobca neopodstatnene spoliehal na oprávnenie R.. B. Z. na určovanie nadstavbovej zložky mzdy. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.08.2000 sp.zn. 21Cdo/1882/99 a zo dňa 08.11.2004 sp.zn. 21Cdo/537/2004, v zmysle ktorých nenárokovateľná zložka mzdy sa stáva zložkou mzdy nárokovateľnou až v dôsledku rozhodnutia zamestnávateľa o jej priznaní. V konaní nebola predložená vnútropodniková norma, ktorá by oprávňovala R.. Z. konať samostatne vo vzťahu k schvaľovaniu prémií zamestnancom úpadcu. Schválenie prémií výlučne iba R.. Z. sa nedá považovať za právne úkony zamestnávateľa, preto považoval za neopodstatnený jednak nárok žalobcu na vyplatenie prémií za mesiac jún a júl 2009 a jednak aj zohľadnenie prémií pri výpočte priemerného zárobku na účely náhrady mzdy za dovolenku a náhrady mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru. 6. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie v rozpore s ust. § 134 ods. 1 Zákonníka práce zisťoval priemerný zárobok žalobcu nielen zo mzdy zúčtovanej žalobcovi na výplatu v rozhodujúcom období, ale aj z náhrady mzdy za dovolenku zúčtovanú žalobcom na výplatu v rozhodujúcom období. Predpokladal, že okresný súd pri zisťovaní priemerného zárobku za rozhodujúce obdobie vychádzal z údajov uvedených v mzdovom liste žalobcu za rok 2009, ktorý sa nachádza v súdnom spise. Z predmetného mzdového listu je evidentné, že hrubý príjem žalobcu za mesiac január 2009 a marec 2009 pozostáva okrem mzdy aj z náhrady mzdy za dovolenku, pričom v mesiaci január predstavovala náhrada mzdy za dovolenku sumu vo výške 165,95 eur a v mesiaci marec 2009 sumu vo výške 110,64 eur. 7. Nesúhlasil tiež s tým, že konajúci súd nezohľadnil zrážkovú daň z príjmu, odvody na sociálne poistenie a odvody na zdravotné poistenie. Náhrada mzdy podľa § 69 ods. 4 ZP podlieha dani z príjmu a spadá do vymeriavacieho základu pre výber poistného na sociálne poistenie a preddavkov na zdravotné poistenie. Ďalej citoval zákonné ustanovenia týkajúce sa daňových a odvodových povinností. Mal za to, že v prípade uspokojenia pohľadávky žalobcu z titulu náhrady mzdy podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce vo výške určenej v napadnutom rozsudku, by žalobca nebol povinný vysporiadať záväzky voči oprávneným subjektom a o sumu týchto nevysporiadaných záväzkov by sa de facto bezdôvodne obohatil. 8. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Uplatnil si zároveň náhradu trov konania. 9. Podaním zo dňa 02.08.2016 doložil dokumenty, ktorými ako tvrdí doposiaľ nedisponoval, a to výpis zo sociálnej poisťovne a dohodu o vykonaní práce zo dňa 14.08.2009, ktoré preukazujú, že žalobca napriek okamžitému skončeniu pracovného pomeru ku dňu 31.07.2009 bol u úpadcu opätovne zamestnaný na dohodu, čo by podľa jeho názoru vylučovalo vznik v konkurze uplatneného nároku na náhradu mzdy z titulu okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu nevyplatenia mzdy podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce. 10. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, pričom odvolanie žalovaného považoval za neopodstatnené. Uviedol tiež, že v odvolacom konaní nie je v zásade možné predkladať nové dôkazy. Čo sa týka dôkazu - Dohoda o vykonaní práce pre Technické služby - Čistenie, s.r.o. a argument žalovaného, že na základe tejto dohody by mu nemal vzniknúť nárok na náhradu mzdy za obdobie dvoch mesiacov, namietol, že podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce nevyplýva, že by nárok mal zaniknúť pri obnove pracovného pomeru v akejkoľvek forme. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. 12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom, avšak v časti priznanej pohľadávky prijal konajúci súd nesprávny právny názor. 13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil prihláškami do konkurzu úpadcu svoje pohľadávky z titulu nevyplatenia mzdy za mesiac jún 2009, júl 2009 a odstupné pri skončení pracovného pomeru. Správca úpadcu ako dôvod popretia predmetných pohľadávok uviedol nepreukázanie nevyplatenia mzdy, nakoľko nedisponoval účtovníctvom úpadcu, z ktorého by tieto pohľadávky vyplývali. 14. Po preštudovaní odvolania žalovaného odvolací súd ustálil, že námietky vytýkané rozhodnutiu súdu prvej inštancie, možno rozdeliť do piatich kategórii. K námietke, že žalobca nemá nárok na mzdu za mesiace jún a júl 2009, z dôvodu jeho absencie v práci, odvolací súd uvádza, že ide o ničím nepodložené tvrdenie. Sám odvolateľ vyjadruje len pochybnosť o tom, či žalobca v uvedenom období vykonával prácu a uznáva, že je v dôkaznej núdzi. Táto námietka je preto neopodstatnená, žalovaný nepreukázal, že by žalobca v danom období nevykonával pre žalobcu pracovnú činnosť. Tvrdenia žalovaného ostávajú len v rovine ničím nepodložených domnienok. 15. Ďalej odvolací súd nesúhlasil s námietkou, že základná zložka mzdy je v pracovnej zmluve dohodnutá v sume nižšej, ako priznal súd prvej inštancie. V Pracovnej zmluve zo dňa 20.12.2002 bolo dohodnuté mzdové zaradenie trieda - stupeň 3, 8.000,- Sk (265,55 eur) + nadstavbová zložka mzdy. 16. Podľa§ 120 ods. 4 Zákonníka práce sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň je násobkom hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín alebo minimálnej mzdy v eurách za mesiac, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ustanovenej osobitným predpisom, a koeficienta minimálnej mzdy. 17. Pre tretí stupeň náročnosti je určený koeficient 1,4. Minimálna mzda v období, za ktorý si uplatňuje žalobca svoju pohľadávku z titulu nevyplatenia mzdy, bola stanovená vo výške 295,50 eur/mes. Minimálny mesačný mzdový nárok v tomto prípade je potom 413,70 eur. Preto nekorešpondujú tieto sumy so sumou v pracovnej zmluve, ktorá bola uzavretá ešte v roku 2002, keď výška minimálnej mzdy, a teda aj minimálneho mzdového nároku bola nižšia. 18. Pokiaľ ide o schválenie prémií za predmetné obdobie, súd prvej inštancie vychádzal zo svedeckej výpovede B.. Z., z ktorej malo vyplývať, že zaužívaná prax bola taká, že on schvaľoval nadstavbovú zložku mzdy zamestnancom. 19. Z pracovnej zmluvy nevyplývajú kritéria, za ktorých by mal zamestnanec nárok na nadstavbovú zložku mzdy. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/31/2009, v ktorom sa uvádza: „V sporoch o zaplatenie mzdy (alebo jej časti) je rozhodujúce, či sú splnené predpoklady pre vznik nároku na ňu vyplývajúce zo mzdového predpisu alebo kolektívnej zmluvy alebo pracovnej či inej zmluvy. Treba skúmať, či je žalobným návrhom uplatnená zložka mzdy, ktorú je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytovať (ide vtedy o nárokovú zložku mzdy) alebo zložka mzdy, na ktorú vzniká nárok až na základe osobitného rozhodnutia zamestnávateľa o jej priznaní (v takom prípade ide o nenárokovú zložku mzdy). Pre nenárokovú zložku mzdy je charakteristická jej fakultatívna povaha, ktorú táto zložka stráca až rozhodnutím zamestnávateľa o jej priznaní zamestnancovi. V uvedenom prípade má také rozhodnutie zamestnávateľa konštitutívny účinok. Či zamestnávateľ uvedené rozhodnutie prijme alebo neprijme a aký bude mať prípadné rozhodnutie obsah, záleží v prípade fakultatívnej zložky mzdy výlučne na úvahe zamestnávateľa.“ 20. V danom prípade ide o nenárokovateľnú zložku mzdy, ktorá až rozhodnutím zamestnávateľa o jej priznaní stráca fakultatívnu povahu a zamestnanec sa jej môže domáhať. Je preto potrebné ustáliť, či v danom prípade existuje rozhodnutie zamestnávateľa o priznaní prémie. 21. Potvrdenie o nevyplatenom príjme žalobcovi zo dňa 31.07.2009 je podpísané p. Z. ako riaditeľom a konateľom spoločnosti. V tejto písomnosti potvrdil p. Z. výšku nevyplateného príjmu žalobcovi, v ktorom boli zohľadnené aj sporné prémie. Z obchodného registra vyplýva, že konateľmi úpadcu boli B.. Z. F. B.. M. a spôsob konania bol dohodnutý tak, že v mene spoločnosti konajú konatelia, a to vždy spoločne. B.. Z. nemohol teda samostatne konať a z jeho pozície ako konateľa toto potvrdenie nemožno považovať za rozhodnutie zamestnávateľa o priznaní prémie. O také rozhodnutie zamestnávateľa by išlo len v tom prípade, ak by konali obaja konatelia spoločne. 22. V konaní nebolo predložené žiadne poverenie ani pracovná zmluva, z ktorých vyplývalo, že by pán Z. bol oprávnený rozhodovať o priznaní prémií zamestnancom. Treba však poukázať na to, že podľa mzdového listu bola zamestnancovi prémia priznaná. Mzdový list je možné považovať za prejav vôle zamestnávateľa, ktorým sa určujú jednotlivé zložky platu, teda aj nenárokovateľná zložka. Skutočnosť, že zamestnancovi bola priznaná takáto zložka platu vyplýva z výplatnej pásky. 23. Podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami. 24. Tiež treba podotknúť, že zamestnanec sa mohol odôvodnene domnievať, že z pozície B.. Z. ako riaditeľa spoločnosti, ktorý rozhodoval o prémiách aj v predchádzajúcich obdobiach, vyplýva oprávnenie prémie schvaľovať. Prekročenie oprávnenia nemôže ísť na ťarchu zamestnanca. 25. Podľa § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa ods. 1 toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. 26. K ďalšej námietke odvolateľa, že vo výpočte náhrady mzdy za dovolenku za mesiace jún a júl 2009 ako aj vo výpočte náhrady mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 134 Zákonníka práce nemali byť v rozhodných obdobiach zohľadnené aj prémie, ktorých schválenie nebolo žalobcom preukázané, odvolací súd konštatuje, že ani táto námietka nie je opodstatnená. 27. Podľa § 116 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. 28. Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. 29. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok“) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. 30. Pri výpočte náhrady mzdy za dovolenku ako aj náhrady mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru sa vychádza zo mzdy zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období. V tomto prípade je rozhodujúci pojem zúčtovaná mzda. Treba tým rozumieť mzdu, ktorá bola spracovaná v rámci mzdového účtovníctva, pričom už sa neposudzuje otázka, či a v akej výške mal zamestnanec nárok na mzdu v rozhodujúcom období. Ide o účtovný údaj, z ktorého sa pri výpočte priemerného zárobku vychádza. Mzdový list tvorí základný účtovný doklad pre správne zúčtovanie a vyplatenie príjmov zamestnanca. Ak v ňom sú aj zahrnuté prémie, ktoré neboli zamestnávateľom schválené, toto nemá vplyv na určenie výšky priemerného zárobku. Preto táto námietka žalovaného bola neopodstatnená. 31. Odvolací súd ďalej posudzoval námietku žalovaného, že pri určení sumy náhrady mzdy podľa § 69 ods. 4 ZP súd nezohľadnil zrážkovú daň z príjmu a odvod a dospel k záveru, že názor žalovaného nie je správny. 32. Podľa § 134 ods. 9 Zákonníka práce, ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento zárobok sa zisťuje z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na sociálne poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, preddavku poistného na zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje. 33. Podľa § 131 ods. 1 Zákonníka práce zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. 34. Pri výpočte priemerného zárobku sa vychádza z hrubej mzdy zúčtovanej na výplatu zamestnancovi v rozhodujúcom období. Ust. § 134 ods. 1 Zákonníka práce nehovorí o čistej mzde zamestnanca, preto treba vychádzať z toho, že ide o hrubú mzdu. Vo všetkých prípadoch, kde zákonodarca hovorí o mzde, má na mysli hrubú mzdu pred zrazením dane a odvodov. Ak by malo ísť o čistú mzdu, vyslovene by to uviedol tak, ako v ust. § § 131 ods. 1 Zákonníka práce. Keďže zamestnanec má právo na náhradu mzdy v sume priemerného zárobku, ktorý sa počíta z hrubej mzdy, potom mu treba priznať takto určenú sumu. 35. Pokiaľ ide o dôkazy predložené odvolateľom v odvolacom konaní, tieto odvolací súd neakceptoval, nakoľko žalovaný mal tieto dôkazy predložiť do času, kým o veci súd prvej inštancie nerozhodol. Odvolací súd má za to, že v danom prípade nejde o novoty podľa § 366 CSP, ktoré nemohol žalovaný bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 36. Odvolací súd však súhlasí, že súd prvej inštancie nemal pri výpočte priemerného zárobku zohľadniť náhrady mzdy za dovolenku v rozhodujúcom období, pretože podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné. Jedná sa teda len o mzdu za dni, keď zamestnanec pracoval. 37. Teda pod pojmom mzda zúčtovaná zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období sa vždy rozumie mzda pred zrazením preddavku na daň, preddavku na zdravotné poistenie a sociálneho poistenia (hrubá mzda) v rozhodujúcom období. Naopak, za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení Zákonníka práce - § 118 ods. 2 ZP alebo podľa osobitných predpisov. 38. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu je oprávnená v časti 742,85 eur ako neuhradená mzda za mesiac 06/2009, v časti 729,87 eur ako neuhradená mzda za mesiac 07/2009, náhrada mzdy podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce pri okamžitom skončení pracovného pomeru vo výške 1.670,40 eur. Pri výpočte náhrady mzdy odvolací súd vychádzal zo mzdového listu za rok 2009, rozhodujúcim obdobím je I. kalendárny štvrťrok (január - marec 2009), pričom nezohľadnil náhradu mzdy za dovolenku. V januári 2009 bola mzda žalobcu vo výške 727,29 eur (mesačný plat 357,29 eur + prémie 370 eur), odpracovaných hodín 176, vo februári 2009 bola mzda vo výške 903,70 eur (mesačný plat 413,70 eur + prémie 490 eur), odpracovaných hodín 160, v marci 2009 bola mzda 826,09 eur (mesačný plat 376,09 eur + prémie 450 eur), odpracovaných 176 hodín. Spolu mzda v rozhodujúcom období predstavuje sumu 2.457,08 eur a 512 odpracovaných hodín, teda na jednu odpracovanú hodinu pripadá 4,80 eur. Priemerný mesačný zárobok potom predstavuje sumu 835,20 eur (4,80 eur + 174 hodín; pri týždennom fonde pracovného času 40 hodín je priemerný počet hodín pripadajúcich na 1 mesiac po zaokrúhlení 174 hodín), za dva mesiace je to potom 1.670,40 eur brutto. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie v priznanej výške pohľadávky nezohľadnil garančnú dávku 591 eur a zálohy vo výške 840 eur, túto sumu odvolací súd tiež odrátal od nároku (3.143,12 eur - 591 eur - 740 eur - 100 eur). Vzhľadom na to žalobcovi patrí pohľadávka v celkovej výške 1.712,12 eur. Odpočítanie záloh a garančnej dávky nebolo namietané zo strany žalobcu, ten naopak vo svojom vyjadrení k odvolaniu súhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a považoval ho za správne. 39. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 40. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP. Nakoľko žalobca a žalovaný mali porovnateľný pomerný úspech v konaní, odvolací súd nepriznal žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania. 41. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).