Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/556/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110245256 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110245256.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: VSŽ, a.s., IČO: 45 887 012, so sídlom Južná trieda 97, Košice proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 2.4.2015, č.k. 9C/177/2010-165, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške 134 825,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 2% ročne od 29.4.2010 do zaplatenia titulom nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej správy. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 21 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a vecne tým, že žalobca v konaní nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup, škodu ani príčinnú súvislosť medzi týmto nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania s prihliadnutím na to, že mu žiadne trovy nevznikli. 3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca odôvodňujúc ho tým, že v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie nie je uvedená ani jedna podstatná skutočnosť, o ktorú opieral svoju žalobu, predovšetkým jeho tvrdenie, že termín nepotrebnosti zaistenia účtov pre potreby trestného konania považoval deň 18.11.2005, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým boli obžalovaní oslobodení spod obžaloby pre trestný čin podvodu, ani predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody, a tiež poukázanie na závery rozhodnutia Ústavného súdu č. IV. ÚS 349/2010. Samotný priebeh konania považoval za neštandardný, pretože žalovaný dostal od sudkyne imunitu a nemusel odpovedať na žiadne otázky žalobcu a konajúca sudkyňa neprotokolovala do zápisnice všetko, čo bolo prednesené na pojednávaní. Za odňatie možnosti konať pred súdom považoval skutočnosť, že konajúca sudkyňa mu odmietla poskytnúť informáciu ohľadom právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní (vedenom na Krajskom súde v Prešove sp.zn. 2T/2/2003), pričom v dohodnutom termíne nebol spis predložený k nahliadnutiu. Namietal tiež rozdielne ústne odôvodnenie rozsudku na pojednávaní dňa 2.4.2015 ako v jeho písomnom vyhotovení. Poukázal na podľa jeho názoru zavádzajúce a chýbajúce skutočnosti v napadnutom rozsudku: - v napadnutom rozsudku je uvedené, že k nesprávnemu úradnému postupu malo dochádzať od návrhu prokurátora, t.j. od 30.4.2008 do 2.7.2010, pričom v žalobe žalobca tvrdil, že termín nepotrebnosti zaistenia účtov pre potreby trestného konania považoval deň 18.11.2005, - v napadnutom rozsudku nie je žiadna zmienka o tom, že konanie na Krajskom súde v Prešove sp.zn. 2T/2/2003 naďalej pokračovalo aj po dni 18.11.2005 už pri inej právnej kvalifikácii, - úplné rozporuplné tvrdenia súdu prvej inštancie, z ktorými sa nevysporiadal, keď na jednej strane dňa 5.5.2010 predseda senátu k sťažnosti právneho predchodcu žalobcu oznámil, že nemá zákonom uloženú povinnosť rozhodovať o trvaní zaistenia, kde je dôvodné ponechanie zaistenia účtu až do právoplatného skončenia konania, na druhej strane Krajský súd v Prešove rozhodol uznesením zo dňa 2.7.2010 o zrušení zaistenia finančných prostriedkov na bankových účtoch, pretože zaistenie týchto účtov na účely trestného konania už nie je potrebné, s poukazom na to, že za zaistenie fin. prostriedkov od začiatku roka 2003 bol zodpovedný predseda senátu Krajského súdu v Prešove, čo vyplýva z vyjadrenia Generálnej prokuratúry SR k meritu veci, pričom v uznesení Krajského súdu v Prešove zo dňa 2.7.2010, ktorým došlo k zrušeniu zaistenia finančných prostriedkov bolo konštatované, že sa nepotvrdili odôvodňujúce skutočnosti uvádzané v príkaze a zákaze okresného prokurátora, čo svedčí o nezákonnosti tohto príkazu ako i o nesprávnom úradnom postupe trestného súdu, keď tento príkaz nebol zrušený ihneď potom, keď to bolo zistené - klamlivé a zavádzajúce tvrdenia prvoinštančného súdu v napadnutom rozsudku o tom, že žalobca nemal v trestnom konaní postavenie žiadnej zo strán trestného konania, a teda nemal ani oprávnenie požadovať zrušenie zaistenia finančných prostriedkov, čo je v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu SR, ktorý odmietol sťažnosť žalobcu iba preto, že došlo k náprave (nemohol vysloviť porušenie práva) - bez konkrétneho odôvodnenia je v napadnutom rozsudku uvedené, že nebolo preukázané, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, - bez konkrétneho odôvodnenia je v rozsudku uvedené, že žalobca nepreukázal ani jednu zo základných zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu (arbitrárnosť rozhodnutia a jeho nedostatočné odôvodnenie), - v napadnutom rozsudku absentuje odpoveď na otázku, kedy sa žalobca dozvedel o škode, V odvolaní žalobca ďalej poukázal na nesprávny postup súdu prvej inštancie, keď zamietol návrh žalobcu na vykonanie dôkazu výsluchom svedka - sudcu L., nezmienil sa ani o zaplatení preddavku na trovy konania žalobcom vo výške 6 741,28 eur a neaplikoval § 4 ods. 1 a § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., podľa ktorých sa nárok na náhradu škody môže uplatniť iba po zrušení nezákonného rozhodnutia príslušným orgánom a nárok sa premlčí za tri roky odvtedy, keď poškodený zrušujúce rozhodnutie orgánu prevzal. Za nesprávne právne posúdenie považoval žalobca skutočnosť, že prvoinštančný súd svojvoľne zjednodušil svoj právny názor, keď vyslovil, že žalobca nepreukázal ani jednu zo základných zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu. V závere odvolania žiadal pripustiť dovolanie voči rozhodnutiu odvolacieho súdu, nakoľko doposiaľ v predmetnej veci boli vyhlásené tri rozsudky s úplne iným odôvodnením (rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 17C/199/2011-175 zo dňa 14.5.2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/127/2013-210 zo dňa 8.4.2014 a napadnutý rozsudok). 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na náhradu škody, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobu zamietol a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam. 7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody vo výške 134 825,50 eur, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Prešove v trestnom konaní sp.zn. 2T/2/2003, spočívajúcom v pokračovaní zaistenia finančných prostriedkov (na základe príkazu prokurátora), hoci pre zaistenie týchto prostriedkov v období od 19.11.2005 do 12.7.2010 neboli dôvody, čím mu mala byť spôsobená škoda v podobe úroku z omeškania od 19.11.2005 do 12.7.2010 zo sumy 461 644 eur (suma zaistených finančných prostriedkov). Pri uplatnení nároku vychádzal z toho, že dňom právoplatnosti rozsudku, ktorým boli obžalovaní v predmetnom trestnom konaní oslobodení spod obžaloby pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona (18.11.2005), nebolo zaistenie finančných prostriedkov potrebné (keďže týmto rozsudkom odpadla kvalifikácia trestného činu s trestnou sadzbou 5 až 12 rokov ako právny dôvod na zaistenie účtov), hoci trestné konanie pokračovalo pri inej právnej kvalifikácii, a to až do uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 2.7.2010, sp.zn. 2T/2/2003, ktorým bolo zaistenie finančných prostriedkov zrušené (doručené žalobcovi dňa 12.7.2010). 9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinnom do 31.12.2012 (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 11. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie postupoval správne, keď z vykonaného dokazovania vyvodil absenciu nesprávneho úradného postupu, vzniku škody ako aj príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a tvrdenou škodou ako podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, a z tohto dôvodu žalobu zamietol. Z rozsudku súdu prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vyplýva odôvodnený záver o absencii nesprávneho úradného postupu v rámci trestného konania, týkajúceho sa zaistenia finančných prostriedkov, keď prvoinštančný súd uviedol, že v danom prípade nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, nakoľko nedošlo k porušeniu zákonnej povinnosti orgánu verejnej moci konať a rozhodnúť o žiadosti a návrhoch žalobcu, ktorý v predmetnom trestnom konaní nemal postavenie žiadnej zo strán trestného konania. Odvolací súd stotožňujúc sa s uvedeným záverom, keď žalobca nijakým spôsobom nekonkretizoval porušenie zákonných pravidiel konajúceho trestného súdu, poukazuje na to, že ani odkazom na predložené uznesenie Ústavného súdu SR nemožno vyvodiť, o aké konkrétne porušenie postupu sa malo jednať (keď žalobca v podanej ústavnej sťažnosti namietal porušenie viacerých základných práv). Zároveň nemožno prisvedčiť ani jeho argumentácii, že z predmetného uznesenia Ústavného súdu SR, ktorým bola odmietnutá sťažnosť právneho predchodcu žalobcu, vyplýva záver o nesprávnom úradnom postupe trestného súdu. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pre úspech žalobcu v spore bolo potrebné preukázať (kumulatívne) splnenie všetkých podmienok vzniku zodpovednosti za škodu (tak ako to správne uviedol súd prvej inštancie), a to okrem nesprávneho úradného postupu aj existenciu škody a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a tvrdenou škodou, čo znamená, že aj v prípade preukázania nesprávneho úradného postupu bol žalobca povinný preukázať existenciu škody a príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vznikom škody. Ak žalobca svoj nárok na náhradu škody definoval ako úrok z omeškania (za určité obdobie od 19.11.2005 do 2.7.2010), z obsahu spisu nie je zrejmé, na základe čoho si uplatňoval takýto nárok (z čoho vyvodzoval úrok z omeškania, keď v žalobe uviedol iba ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ žalobca mienil uplatniť svoj nárok ako nárok na náhradu ušlého zisku (s odkazom na § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako špeciálneho právneho predpisu vo vzťahu k zákonu č. 514/2003 Z.z.), odvolací súd konštatuje, že tomuto nároku v žiadnom prípade (bez ďalšieho) nezodpovedá úrok z omeškania uplatnený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý možno uplatniť zo záväzkového vzťahu pri omeškaní dlžníka (takýto vzťah medzi stranami sporu nevyšiel najavo a ani nebol žalobcom tvrdený). Ušlý zisk je totiž ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať; neprejavuje sa zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu), pričom nestačí iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/319/2008, zo dňa 28. apríla 2010). S poukazom na uvedenú definíciu ušlého zisku, odvolací súd konštatuje, že v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktorá skutočnosť samostatne bola dôvodom pre zamietnutie žaloby. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na príčinnú súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a uplatňovanou škodou, keď žalobca v konaní nijakým spôsobom nevysvetlil mechanizmus vzniku škody v súvislosti s údajným nesprávnym úradným postupom v trestnom konaní. V tomto ohľade podľa názoru odvolacieho súdu nielenže neuniesol bremeno dôkazu, ale ani bremeno tvrdenia. Z obsahu súdneho spisu (ako aj pripojeného trestného spisu Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 2T/2/2003 a súdneho spisu Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 18Cb/992/2000) ) vyplýva, že príkazom okresného prokurátora zo dňa 31.3.2000, č.k. II PO 006/00 došlo k zaisteniu finančných prostriedkov v sume 5 970 000 Sk a 1 612 000 FRF na účtoch č. ČSOB a.s. Poprad, a to na základe skutočnosti, že obžalovaní ako členovia predstavenstva NTP, a.s. a zároveň ako konatelia Naftoprojekt, s.r.o. previedli uvedené finančné prostriedky z účtov spoločnosti Naftoprojekt, s.r.o. na novozriadené účty spoločnosti NTP, a.s. bez právneho dôvodu. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 5.8.2004, č.k. 18Cb/992/00-134 (právoplatným dňa 2.11.2004) bola žalovanému - NTP, a.s. uložená povinnosť uhradiť žalobkyni - správkyni konkurznej podstaty úpadcu Naftoprojekt, s.r.o. sumu 5 970 000 Sk a 263 477 eur (1 612 000 FRF) a nahradiť trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.10.2004, č.k. 13Cb/12/02-48 bolo určené, že pohľadávka NTP, a.s. vo výške 18 749 767,20 Sk uplatnená v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 1K/87/99 na majetok úpadcu Naftoprojekt, s.r.o. je oprávnená a je pohľadávkou 4. triedy. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej formou Notárskej zápisnice č. N47/2007, Nz12590/2007, NCRls12682/2007 zo dňa 30.3.2007 postúpila spoločnosť NTP, a.s. (ako postupca) na spoločnosť Interflug, a.s. (ako postupník) pohľadávku s príslušenstvom, t.j. peňažné prostriedky na účte postupcu - pohľadávku voči ČSOB, a.s. vo výške 245 747,82 eur (1 612 000 FRF). Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej formou Notárskej zápisnice č. N48/2007, Nz12592/2007, NCRls12688/2007 zo dňa 30.3.2007 postúpila spoločnosť NTP, a.s. (ako postupca) na spoločnosť Interflug, a.s. (ako postupník) pohľadávku s príslušenstvom, t.j. peňažné prostriedky na účte postupcu - pohľadávku voči ČSOB, a.s. vo výške 5 970 000 Sk. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej formou Notárskej zápisnice č. N55/2007, Nz13383/2007, NCRls13414/2007 zo dňa 5.4.2007 postúpila spoločnosť NTP, a.s. (ako postupca) na spoločnosť Interflug, a.s. (ako postupníka) pohľadávku voči spoločnosti Naftoprojekt, s.r.o. vo výške 18 749 767,20 Sk. Uvedené listinné dôkazy (ktoré boli predmetom vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie) preukazujú skutočnosť, že na spoločnosť právneho predchodcu žalobcu boli postúpené pohľadávky voči ČSOB, a.s. a voči Naftoprojekt, s.r.o. Žalobca v konaní však žiadnym spôsobom neuviedol a ani nepreukázal reálnu možnosť dispozície právneho predchodcu žalobcu s predmetnými finančnými prostriedkami ale predovšetkým možnosť zhodnotenia majetku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu (ani len pravdepodobnú) v rozhodnom období pri súčasnej existencii vykonateľnej pohľadávky správkyne konkurznej podstaty voči spoločnosti NTP, a.s. v prípade, že by k zrušeniu zaistenia finančných prostriedkov došlo skôr, t.j. podľa názoru žalobcu hneď po právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.10.2005, sp.zn. 2T/2/2003. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že žalobca v konaní ani netvrdil ako mala požadovaná škoda vzniknúť, t.j. v čom spočíva uplatnený nárok, odhliadnuc od toho, že v období pred postúpením pohľadávok od spoločnosti NTP, a.s. nemal ani len pravdepodobnú možnosť s predmetnými finančnými prostriedkami disponovať. Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie spoločnosť Interflug, a.s. v likvidácii postúpila pohľadávku voči Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR titulom náhrady škody vo výške 134 825,50 eur na súčasného žalobcu - spoločnosť VSŽ, a.s. 12. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v napadnutom rozsudku nie sú uvedené skutočnosti ohľadom tvrdenej nepotrebnosti zaistenia účtov, predbežného prerokovania nároku na náhradu škody a uznesenia Ústavného súdu SR, odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené právne závery konštatuje, že absencia týchto skutočností v odôvodnení prvoinštančného rozsudku nemá žiaden vplyv na vecnú správnosť tohto rozhodnutia. Z rovnakého dôvodu nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu o údajných zavádzajúcich a chýbajúcich skutkových okolností v odôvodnení napadnutého rozsudku ako aj o absencii jeho riadneho zdôvodnenia. 13. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je k námietkam žalobcu o arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možné konštatovať, že odvolaním napadnuté rozhodnutie uvedeným požiadavkám vyhovuje a námietky žalobcu sú nedôvodné a nepodložené. 14. Právne bezvýznamným je aj tvrdenie žalobcu, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci (oboznámil s podstatnou časťou pripojeného trestného spisu a ďalšími listinnými dôkazmi), bez potreby informovania strán sporu o dátume právoplatnosti konečného rozhodnutia v trestnom konaní a bez potreby vykonania dokazovania výsluchom žalobcom navrhnutého svedka (keďže nešlo o preukázanie skutkových okolností). Pokiaľ ide o priebeh konania, odvolací súd nezistil žiadne procesné vady, resp. nesprávny procesný postup prvoinštančného súdu, ktorý by znemožnil žalobcovi uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv, keď z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by v priebehu konania namietal obsah zápisnice o niektorom z pojednávaní (vrátane údajnej žalovaným vznesenej námietky premlčania, ktorou sa súd z tohto dôvodu ani nemohol zaoberať). Nie je správny jeho názor, že zo strany súdu prvej inštancie malo dôjsť k nesprávnemu procesnému postupu, keď neumožnil, aby žalovaný v priebehu pojednávaní odpovedal na otázky žalobcu; v tomto smere absentuje žalobcovo fundamentálne pochopenie postavenia strán v spore (ktoré je odlišné od postavenia svedka) ako aj vykonávania dokazovania, keď stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu, ktorých unesenie je určujúce pre úspech v spore. Strana sporu pritom môže byť pri vykonaní dokazovania vypočutá iba ku tvrdeným skutočnostiam, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak (uvedené zároveň neznamená, že by nemohla byť v tomto smere aj nečinná). Zodpovedanie právnych otázok nie je súčasťou vykonávania dokazovania, ale súvisí s právnym posúdením veci, čo je úlohou vec prejednávajúceho súdu (zároveň treba prihliadnuť k tomu, že žalovaný, ktorého v konaní zastupoval poverený zástupca sa ani nemohol ku skutkovým okolnostiam vyjadriť vzhľadom na charakter sporu). Pokiaľ ide o rozdielne ústne odôvodnenie rozsudku s jeho písomným vyhotovením, ktorú skutočnosť žalobca namietal, odvolací súd konštatuje, že ide o také skutočnosti (neuvedené v písomnom vyhotovení rozsudku), ktoré vzhľadom na vyššie uvedené právne závery nemali nijaký vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. V súvislosti so zloženým preddavkom na trovy konania odvolací súd poukazuje na znenie § 141a ods. 3 O.s.p. (platného a účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie), podľa ktorého o zloženom preddavku na trovy konania rozhodne súd v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej alebo rozhodnutia, ktorým sa končí konanie. 15. Odvolací súd v súvislosti s námietkou žalobcu (ktorú tiež považuje za nedôvodnú), týkajúcu sa jeho záveru, že v prípade príkazu prokurátora, ktorým došlo k zaisteniu finančných prostriedkov ide o nezákonné rozhodnutie, konštatuje, že nárok žalobcu vychádzal z nesprávneho úradného postupu (nie z nezákonného rozhodnutia). Počas celého konania nezmenil skutkové tvrdenia v súvislosti s požadovaným nárokom (teda, že jeho nárok vznikol v dôsledku nezrušenia zaistenia finančných prostriedkov), a až v rámci podaného odvolania sa zmienil o prípadnom nezákonnom rozhodnutí, za ktoré považoval uvedený príkaz prokurátora, preto tejto jeho argumentácii (založenej na nových skutkových tvrdeniach) v odvolacom konaní nemožno priznať úspech. Odhliadnuc od uvedeného, odvolací súd dáva žalobcovi do pozornosti, že v prípade nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré nemožno zamieňať, a ktoré vyžadujú aj odlišné posúdenie , pričom predmetný príkaz prokurátora ani nespĺňa charakter nezákonného rozhodnutia, nakoľko nebolo ako právoplatné rozhodnutie zrušené (zmenené) pre nezákonnosť v súlade s § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. 16. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a vec aj správne právne posúdil. 17. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane správneho výroku o trovách konania) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 18. Odvolací súd rozhodujúc podľa nového procesného právneho predpisu (zákona č. 160/2015 Z.z.) konštatuje, že nebolo možné vyhovieť požiadavke žalobcu pripustiť dovolanie voči rozhodnutiu odvolacieho súdu, nakoľko takúto možnosť nová právna úprava neumožňuje. 19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal proti neúspešnému žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).