Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/26/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110245852 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110245852.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľky: IB.. T.. B. P., B.. XX.X.XXXX, X. O. S. XX, X., štátna občianka SR, zastúpenej: Mgr. Michal Kovarčík, advokát, so sídlom Obchodná 15, Bratislava, proti odporcovi: N.. Z. K., B.. XX.X.XXXX, X. T. XXX, štátny občan SR, zastúpenom: Advokátska kancelária TIMAR & partners s.r.o., so sídlom Štúrova 42, Šaľa, o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.9.2013, č.k. 9C/166/2010-85, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Odporcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala voči odporcovi zaplatenia 1 650 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 4.3.2010 do zaplatenia a 400 eur titulom náhrady škody. Navrhovateľka svoj nárok odvíjala od uzatvorenej nájomnej zmluvy s odporcom, predmetom ktorej bol navrhovateľke prenechaný odporcom do užívania 4-izbový byt na W. D.. Č.. XX P. X.. Po odstúpení od nájomnej zmluvy navrhovateľka žiadala odporcu o vrátenie finančných prostriedkov vo výške 1 650 eur, predstavujúcich zaplatené nájomné a zábezpeku ako aj finančných prostriedkov vo výške 400 eur predstavujúcich zaplatenú províziu realitnej kancelárii. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 685 ods. 1, § 687 ods. 1, 2, § 710 ods. 1, 2, 3, § 679 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 420 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že sa stotožnil s námietkou odporcu v tom, že dôvody uvedené v odstúpení od zmluvy nie sú skrytými vadami, za aké ich označuje navrhovateľka, v spísanom protokole o odovzdaní a prevzatí bytu účastníci zmluvného vzťahu potvrdili, že byt je bez závad a v dobrom stave, neuviedli žiadne námietky či poznámky, týkajúce sa nefunkčnosti multifunkčnej rúry, radiátorov alebo neexistencie interiérových dverí, navrhovateľka si zároveň existenciu kočíkárne nevymienila v zmluve ani v protokole o odovzdaní a prevzatí bytu. Z uvedeného prvostupňový súd vyvodil, že odstúpenie od nájomnej zmluvy navrhovateľkou je neplatným právnym úkonom, nakoľko je nezrozumiteľný a neurčitý, keďže z neho nevyplýva, ako sa mali jednotlivé vady prejavovať, kedy ich existenciu navrhovateľka zistila a ako žiadala odporcu o ich odstránenie a navrhovateľka v konaní nepreukázala existenciu a rozsah dôvodov odstúpenia od zmluvy. Nakoľko odporca vypovedal zmluvu listom zo dňa 29.3.2010, k zániku zmluvy došlo až ku dňu 31.5.2010, pričom zároveň došlo aj k jednostrannému započítaniu pohľadávky odporcu vo výške 800 eur titulom povinnosti zaplatiť nájomné za apríl 2010 voči pohľadávke navrhovateľky vo výške 800 eur titulom kaucie s okamihom započítania dňa 25.3.2010. Vzhľadom k tomu, že k bezdôvodnému obohateniu na strane navrhovateľky nedošlo, súd nárok na zaplatenie 1 650 eur zamietol. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody vo výške 400 eur súd prvého stupňa vyvodil nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu, nakoľko odmena za sprostredkovanie uzavretia nájomnej zmluvy je nárokom z právneho vzťahu medzi navrhovateľkou a realitnou kanceláriou a pre odporcu z neho nemôžu vyplývať žiadne povinnosti; z toho dôvodu aj tento nárok navrhovateľky zamietol. O trovách konania rozhodol podľa 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 45,56 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 908,05 eur. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka navrhujúc, aby súd vydal rozhodnutie v súlade s navrhovaným petitom a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Poukázala na to, že v konaní bolo preukázané, že s odporcom bola uzatvorená nájomná zmluva za určitých podmienok (prítomnosť kočíkárne v dome) dojednaných ústne, ktoré však neboli naplnené, rovnako bolo preukázané, že odporca prijal od navrhovateľky plnenie vo výške 1 650 eur. Podľa názoru navrhovateľky skutočnosť, že až dodatočne zistila, že v bytovom dome sa nenachádza kočíkáreň, sa v tomto prípade dá považovať za skutočnosť definovanú v ust. § 679 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že súd prvého stupňa vôbec nezohľadnil svedeckú výpoveď X. L., ktorá bola prítomná na obhliadke nehnuteľnosti, a ktorá preukazuje, že prítomnosť kočíkárne v bytovom dome bola jednou z požiadaviek navrhovateľky. Ďalej poukázala na to, že právo na užívanie spoločných priestorov a zariadení domu patrí nájomcovi bytu spoločne a nerozdielne s ostatnými nájomcami v dome a vzhľadom na existenciu tohto spoločného užívacieho práva, spoločné priestory a spoločné zariadenia domu (vrátane kočíkarne) nemožno vyčleniť na individuálne užívanie len niektorému nájomcovi bytu a preto nie je možné toto užívanie spoločných priestorov ani samostatne vymieniť v zmluve. Navrhovateľka v odvolaní zároveň namietla výšku priznanej náhrady trov konania odporcovi, a to v časti úkonov právnej služby - písomného vyjadrenia zo dňa 9.7.2013 vo výške 91,29 eur + DPH + 7,81 eur, ktoré si navrhovateľka vymienila sama a účasti na pojednávaní dňa 19.9.2013 vo výške 91,29 eur + DPH + 7,81 eur, na ktorom už neboli predkladané žiadne nové dôkazy a neboli podávané ani vyjadrenia. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky vyjadril podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 20.12.2013 v ktorom uviedol, že má za to, že odvolanie navrhovateľky nespĺňa základné procesné náležitosti v zmysle § 205 ods. 1 O.s.p., nakoľko z neho nie je zrejmé, čoho sa odvolateľka domáha a nebolo podané včas, keďže navrhovateľka prevzala rozsudok dňa 28.10.2013 a odvolanie bolo zaevidované podateľňou súdu prvého stupňa s dátumom 13.11.2013. Podľa názoru odporcu je rozsudok súdu prvého stupňa vecne správny, súd zistil správne skutkový stav a na takto zistený skutkový stav aplikoval aj správny právny predpis. Podľa jeho názoru odvolacia námietka spočívajúca v nezohľadnení svedeckej výpovede X. L. je nedôvodná, nakoľko táto osoba nikdy nebola v konaní pred súdom prvého stupňa vypočutá ako svedok podľa § 126 O.s.p. a navrhovateľka predložila súdu iba listinu, ktorú mala podpísať údajne pani L., avšak takáto listina nepredstavuje svedeckú výpoveď, ale ide iba o dôkaz listinou, ktorá sa nedá konfrontovať zo skutočnosťou a sama o sebe nepreukazuje existenciu alebo relevanciu skutočností v nej uvedených. Odporca ďalej poukázal na to, že odvolateľka široký okruh ňou napádaných vád bytu obmedzila v odvolaní iba na jednu, a to neexistenciu kočíkárne; v tejto otázke odporca odkazuje na svoje záverečné vyjadrenie, ktorého sa z dôvodu hospodárnosti konania pridržiava. V odvolaní uviedol, že byt prenajatý odporcom navrhovateľke bol plne spôsobilý na riadne užívanie, pričom navrhovateľka v protokole o odovzdaní bytu nikdy nenamietala vady bytu a ani stav bytu s poukazom na to, že navrhovateľka počas konania menila skutkové okolnosti či už v samotnom odstúpení od zmluvy, v žalobe ako aj vo svojich prednesoch a písomných podaniach. Podľa odporcu súd prvého stupňa správne ustálil, že navrhovateľka nemala žiadny hmotnoprávny dôvod na odstúpenie od zmluvy a ak nechcela v nájomnom vzťahu pokračovať, bola oprávnená nájom vypovedať. Pokiaľ ide o uplatňovanú škodu, odporca poukázal na nezrozumiteľnosť a nejasnosť odvolacieho návrhu navrhovateľky. Vo vzťahu k namietanej výške priznaných trov konania, odporca uviedol, že tieto boli vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z., pričom všetky úkony boli vykonané a poskytnuté riadne, účelne a hospodárne. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a ani dokazovanie doplniť a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 219 ods.1,2 O.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého výroku rozsudku prvostupňového súdu, ktorým zamietol návrh navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody v celom rozsahu a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka ako nájomca a odporca ako prenajímateľ uzatvorili dňa 27.1.2010 nájomnú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka, pričom predmetom nájmu bol X-N. X. Č.. X na W. D.. Č.. XX P. X. s dojednanou dobou nájmu od 1.3.2010 do 1.3.2013, nájomným vo výške 800 eur mesačne a povinnosťou zloženia zábezpeky navrhovateľkou vo výške 800 eur. Účastníci ďalej dňa 22.2.2010 spísali protokol o odovzdaní a prevzatí bytu, navrhovateľka uhradila odporcovi dňa 22.2.2010 zábezpeku vo výške 800 eur a realitnej kancelárii Axis Real Estate, s.r.o. dňa 27.1.2010 odmenu za sprostredkovanie nájmu vo výške 400 eur. Navrhovateľka následne odstúpila od zmluvy o nájme bytu listom zo dňa 8.3.2010 označeným ako Dohoda o odstúpení od nájomnej zmluvy z dôvodu skrytých vád bytu, ktorý bol predmetom nájmu, na ktoré ju odporca ako prenajímateľ neupozornil a ktoré neumožňujú užívanie bytu na účel, na ktorý ho nájomca chcel využiť (v byte neboli dvere, multifunkčná rúra bola nefunkčná, radiátory boli v zlom stave, neboli odovzdané kľúče od kočíkárne, neskôr bolo zistené, že sa kočíkáreň v bytovom dome nenachádza). Odporca listom zo dňa 15.3.2010 neuznal odstúpenie navrhovateľky od zmluvy a následne listom zo dňa 29.3.2010 vypovedal nájomnú zmluvu z dôvodu nezaplatenia nájomného za mesiac apríl 2010. Súd prvého stupňa správne vyvodil, že k zániku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi nedošlo odstúpením od zmluvy navrhovateľkou pre neplatnosť tohto právneho úkonu s poukazom na ust. § 679 Občianskeho zákonníka, keď navrhovateľka nepreukázala, že prenajatá vec (byt) bola v čase jej odovzdania (alebo neskôr) nespôsobilá na dohodnuté alebo obvyklé užívanie. Z uvedeného dôvodu potom správne postupoval, keď zamietol návrh navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia v podobe zaplatenej zábezpeky a nájomného. Odvolací súd s odkazom na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa k jednotlivým vadám namietaným navrhovateľkou v odstúpení od nájomnej zmluvy s ohľadom na skutočnosť, že odvolacie námietky navrhovateľky smerovali výlučne k deklarovanej vade bytu - absencie kočíkárne, považoval za potrebné sa bližšie zaoberať iba týmto dôvodom odstúpenia. Poukazuje pritom na znenie § 664 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať. V danom prípade po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že neexistenciu kočíkárne v bytovom dome nemožno definovať ako odovzdanie bytu v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, nakoľko nijakým spôsobom neznemožňovala užívanie bytu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v zmysle § 686 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu, mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Predmetná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania obsahuje v čl. 3 obligatórne náležitosti (t.j. označenie predmetu a rozsah užívania, výšku nájomného ako aj výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, resp. spôsob ich výpočtu) a v čl. 4 je uvedený odkaz na bližšie nešpecifikované príslušenstvo bytu. Odvolací súd pritom poukazuje na to, že kočíkáreň (tak ako ju opísala v návrhu navrhovateľka) nie je príslušenstvom bytu v zmysle § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka (príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali), nakoľko charakteristickým znakom vedľajších miestností a priestorov je ich účelové určenie, t.j. majú slúžiť na to, aby boli užívané spolu s bytom a z toho dôvodu ani nie sú samostatným predmetom právneho vzťahu (príslušenstvo sa riadi režimom právneho vzťahu k bytu). Kočíkáreň patrí medzi spoločné priestory domu, nakoľko ide o priestor slúžiaci všetkým nájomcom bytu (spolu napr. s práčovňou, sušiarňou a pod.). Navrhovateľka pritom stav bytu pri jeho prevzatí nijakým spôsobom nenamietala, o čom svedčí protokol o odovzdaní a prevzatí bytu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je právny úkon navrhovateľky - odstúpenie od zmluvy neplatným právnym úkonom pre jeho rozpor s právnym predpisom, v tomto prípade z dôvodu neexistencie hmotnoprávnych dôvodov na odstúpenie od nájomnej zmluvy. Odstúpením od zmluvy možno totiž nájomný pomer predčasne ukončiť zo zákonných dôvodov uvedených v § 679 Občianskeho zákonníka a tiež z dôvodov, ktoré si jedna strana zmluvne vyhradila. Ako vyplýva z vyššie uvedeného právneho záveru, absenciu kočíkárne pri nájme bytu nie je možné definovať ako stav veci (bytu), ktorý zabraňuje jej dohodnutému alebo obvyklému užívaniu, zároveň sa tým nestala vec neupotrebiteľnou ani sa neodňala taká časť veci, že by sa tým zmaril účel zmluvy. Na základe uvedeného potom nemožno vyvodiť splnenie dôvodu na odstúpenie od zmluvy, ktoré je definované v Občianskom zákonníku (§ 679 ods. 1) . Rovnako z obsahu spisu a vykonaného dokazovania nemožno konštatovať, že boli naplnené zmluvné dôvody odstúpenia od zmluvy nájomcom uvedené v čl. 6 ods. 2 a 3 zmluvy o nájme bytu, podľa ktorých nájomca je oprávnený od zmluvy odstúpiť v prípade, ak prenajímateľ poruší svoju povinnosť podľa čl. 2 ods. 2 (prenajímateľ sa zaväzuje odovzdať byt nájomcovi do užívania najneskôr dňa 1.3.2010) alebo podľa čl. 4 ods. 1 alebo 2 zmluvy (prenajímateľ sa zaväzuje zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním predmetu nájmu a odovzdať predmet nájmu nájomcovi spolu s jeho príslušenstvom v stave spôsobilom na riadne užívanie, a to nezariadený). Pokiaľ navrhovateľka dôvodila vadou veci v súvislosti so zodpovednosťou odporcu za to, že vec v čase plnenia nemá vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, a teda pre ktoré nemohla prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo iba obmedzene, uvedené by mohlo byť prípadným dôvodom pre domáhanie sa zľavy z nájomného, príp. neplatenia nájomného pri splnení povinnosti uplatnenia práva na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného, čo však nie je tento prípad. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň poukazuje na znenie zmluvy, v ktorej sa žiadny špecifický spôsob užívania bytu naznačený navrhovateľkou (užívanie bytu spolu s kočíkarňou), nedohodol, odhliadnuc od toho, že spoločné priestory domu ani nemôžu byť predmetom nájmu bytu. Z obsahu zmluvy nemožno vyvodiť ani prípadnú špecifickú vlastnosť predmetu nájmu, ktorá mala byť smerodajná pre navrhovateľku pri výbere predmetu nájmu, čo ju zároveň neoprávňuje k odstúpeniu od zmluvy, keď táto pre navrhovateľku údajne dôležitá okolnosť sa vôbec nepremietla do znenia nájomnej zmluvy a nebola namietaná ani pri prevzatí bytu. Odvolací súd však opätovne zdôrazňuje, že pri každej uvedenej situácii, či už ide o odstúpenie od zmluvy nájomcom, o uplatnenie práva na neplatenie nájomného alebo o uplatnenie nároku na zľavu z nájomného, je potrebné na dosiahnutie účinnosti týchto právnych úkonov splnenie podmienky nemožnosti predmet nájmu užívať dohodnutým alebo obvyklým spôsobom. Odvolací súd taktiež považoval za správny postup, na základe ktorého sa súd prvého stupňa nezaoberal dôvodmi odstúpenia od predmetnej zmluvy, ktoré neboli obsahom samotnej listiny odstúpenia a ktoré navrhovateľka rozšírila počas konania nad rámec tejto listiny, a to s ohľadom na možnosť súdneho preskúmania platnosti právneho úkonu vymedzeným čo do jeho rozsahu iba v samotnej listine odstúpenia. V ďalšom odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to predovšetkým ohľadom ukončenia právneho vzťahu účastníkov konania výpoveďou zmluvy zo strany odporcu a následného započítania pohľadávky odporcu na zaplatenie nájomného za mesiac apríl 2010 a pohľadávky navrhovateľky na vrátenie zábezpeky, s ktorým sa plne stotožňuje. Rovnako poukazuje na právny záver súdu prvého stupňa, týkajúci sa uplatňovaného nároku na náhradu škody, ktorý navrhovateľka v odvolaní bližšie nenamietala. Z uvedených dôvodov sú odvolacie námietky navrhovateľky nedôvodné a odvolaniu nemožno vyhovieť. K námietkam odvolateľky, týkajúcich sa trov prvostupňového konania, ktorých náhradu prvostupňový súd priznal odporcovi, odvolací súd konštatuje, že namietané úkony právnej pomoci, za ktoré bola priznaná odmena v rámci náhrady trov konania, možno považovať za účelne vynaložené. Prvostupňový súd preto postupoval správne, keď na vec aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania (vrátane trov právneho zastúpenia) voči neúspešnej navrhovateľke. Podstatným kritériom pri priznávaní náhrady trov konania podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. je len to, aby sa jednalo o trovy účelne vynaložené pri uplatňovaní práva odporcu na súdnu ochranu. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods.2 Ústavy SR). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov a na hotové výdavky. Za účelne vynaložené trovy konania sa považujú i trovy právneho zastúpenia, odrážajúce právo každého účastníka na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom. V súvislosti s úkonom právnej služby - vyjadrenie právnej zástupkyne odporcu zo dňa 2.7.2013 (doručené prvostupňovému súdu dňa 9.7.2013) odvolací súd zastáva názor, že odporca daným písomným vyjadrením reagoval na vyjadrenie odporcu zo dňa 22.1.2012 (doručené prvostupňovému súdu dňa 30.1.2012), ktoré jednak predstavovalo bližšie upresnenie a kvalifikovanie nároku navrhovateľky uvedeného v návrhu na začatie konania a ktoré zároveň nebolo doručené odporcovi, z dôvodu ktorého sa nemohol k nemu ústne vyjadriť na pojednávaní dňa 30.4.2013 (s tým, že navrhovateľka uvedené vyjadrenie doručila súdu iba v jednom vyhotovení, ktoré následne doplnila o ďalší rovnopis po pojednávaní). Uvedené skutočnosti potom vylučujú neúčelnosť takto vynaložených trov právneho zastúpenia odporcu. Uvedený úkon bol pritom uplatnený a priznaný v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) a § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Pokiaľ ide o úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 19.9.2013, odvolací súd poukazuje na to, že na uvedenom pojednávaní boli účastníci oboznámení s písomnými vyjadreniami, bolo vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi, odporcom boli predložené nové dôkazy a účastníkmi, resp. ich právnymi zástupcami boli prednesené záverečné vyjadrenia. Z uvedeného vyplýva, že za tento úkon právnej služby patrí advokátovi odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky, pričom sa nejedná o úkon so zníženou odmenou podľa § 13a ods. 4 vyhlášky. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa (vrátane správneho výroku o trovách konania pred súdom prvého stupňa ) podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému odporcovi nepriznal, pretože si trovy odvolacieho konania nevyčíslil v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (na Krajskom súde v Bratislave, č. dverí 41 o 9.50 hod dňa 25.5.2016) na úradnej tabuli súdu dňa 19.5.2016 (oznam na úradnej tabuli zvesený dňa 26.5.2016). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné