Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoKR/141/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110247569 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110247569.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: JUDr. PaedDr. Jozef Malich, so sídlom Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, správca úpadcu Telemont, a.s., so sídlom Trnavská cesta 102, 820 09 Bratislava, IČO: 35 824 620, zast.: Mgr. Ľuboš Jurčo, advokát, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o určenie pohľadávky v sume 152.367,10 eur ako pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 3 Cbi/83/2010 - 81 zo dňa 21.11.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 3 Cbi/83/2010 - 81 zo dňa 21.11.2013 p o t v r d z u j e . Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že pohľadávka žalobcu v sume 152.367,10 eur je v konkurznom konaní 4 K/36/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I vo veci úpadcu Telemont, a.s., Trnavská cesta 102, Bratislava 29, IČO: 35 824 620 pohľadávkou proti podstate a bude uspokojená z konkurznej podstaty úpadcu. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca (pôvodne Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave) sa svojím návrhom, doručeným súdu dňa 07.12.2010, domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu v sume 149.155,30 eur je v konkurznom konaní 4 K/36/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I vo veci úpadcu Telemont, a.s., Trnavská cesta 102, Bratislava 29, IČO: 35 824 620, pohľadávkou proti podstate a bude uspokojená z konkurznej podstaty úpadcu. Podaním doručeným dňa 12.05.2011 žalobca oznámil súdu opravu výšky pohľadávky na čiastku 152.367,10 eur. 3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie zistil nasledujúci skutkový stav. 4. Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 4 K/36/2010 zo dňa 28.06.2010 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Telemont, a.s., Bratislava, IČO: 35 824 620, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 2010/130 dňa 08.07.2010. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 09.07.2010. Za správcu úpadcu bol predmetným uznesením ustanovený JUDr. PaedDr. Jozef Malich. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava si podaním zo dňa 30.09.2010 a zo dňa 06.04.2011 prihlásila v súlade s ustanovením § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR) pohľadávku v celkovej sume 152.367,10 eur ako pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu z titulu neuhradenia poistného na sociálne poistenie podľa predložených mesačných výkazov poistného a príspevkov úpadcu za obdobie 06/2010 a 07/2010 a výstupu z informačného systému JVP Sociálnej poisťovne, a. s. ako konkurzného veriteľa u žalovaného - správcu. Správca žalobcovi ako konkurznému veriteľovi oznámil, že v časti za obdobie od 09.07.2010 uznáva neodvedené poistné za sociálne poistenie ako pohľadávku proti podstate a vo zvyšnej časti za obdobie od 01.06.2010 do 08.07.2010 uplatnenú pohľadávku ako pohľadávku proti podstate neuznáva. Poistné na sociálne poistenie za mesiac jún 2010 ako i celé poistné za mesiac júl 2010 sú podľa argumentácie správcu pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, a preto nemôžu byť uznané za pohľadávky proti podstate. 5. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia §§ 109 ods. 2 a 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ako aj ustanovenia § 206a ods. 1, § 28 ods. 1, § 28 ods. 3, 4, 5, § 32 ods. 4 a 6, rovnako ustanovenie § 87 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorých prejednávanú vec právne posúdil. 6. Súd prvej inštancie zo „Stanoviska k vzniku pohľadávky“ Ministerstva financií SR zistil, že pohľadávka na poistnom sa účtuje podľa výkazu poistného a príspevkov, alebo iného účtovného dokladu, ak je známa jej suma. Z registračného listu zamestnávateľa (úpadcu) zistil, že výplatný termín na mzdu zamestnancov nie je určený a bude splatný do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Mesačný výkaz poistného za obdobie 06/2010 bol doručený dňa 12.07.2010 a za obdobie 07/2010 dňa 07.09.2010. Konajúci súd preto uzavrel, že pohľadávka na poistnom nevznikla pred vyhlásením konkurzu, nakoľko nejde o vznik poistného, ale len vznik príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, teda je tým stanovený počet dní určujúcich výšku príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom a na základe mesačných výkazov sa potom určí výška poistného. 7. Vzhľadom na vyššie uvedené, je uplatnená pohľadávka žalobcu pohľadávkou proti podstate, preto jej súd vyhovel v celom rozsahu. 8. Súd náhradu trov konania úspešnému žalobcovi nepriznal, pretože si ich neuplatnil, v konaní mu žiadne trovy nevznikli. 9. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný s odôvodnením, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Uviedol, že pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie za mesiac 06/2010 a 07/2010 nie sú pohľadávkami, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. Tieto pohľadávky boli po vyhlásení konkurzu splatné, avšak vznikli nasledovne: Pred vyhlásením konkurzu vznikli: pohľadávky z poistného za obdobie od 01.06.2010 do 30.06.2010 vo výške 57.535 eur a pohľadávky z poistného za obdobie od 01.07.2010 do 08.07.2010 vo výške 50.577,12 eur. Po vyhlásení konkurzu vznikli: pohľadávky z poistného za obdobie od 09.07.2010 do 15.07.2010 vo výške 44.254,98 eur. Argumentoval tým, že povinnosť zamestnávateľa platiť poistné na sociálne poistenie vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem (odo dňa vzniku pracovného pomeru aspoň s jedným zamestnancom) a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. Pracovné pomery, ktoré uzatvoril žalovaný so zamestnancami, boli ukončené ku dňu 15.07.2010, teda 7 dní po vyhlásení konkurzu. 10. Odvolateľ tiež uviedol, že pohľadávkou sa rozumie subjektívne právo veriteľa, požadovať od dlžníka určité plnenie, t. j. právo žalobcu požadovať od žalovaného, aby zaplatil poistné na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu za kalendárny mesiac 06/2010 a 07/2010, a to na základe uloženej povinnosti vyplývajúcej zo zákona o sociálnom poistené. Sporná pohľadávka však nevznikla dňom splatnosti 02.08.2010, resp. 31.08.2010, ale postupne vznikala od prvého dňa mesiaca 06/2010, resp. 07/2010, a to vo výške určenej percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu za tieto mesiace. Skutočnosť, že 02.08.2010, resp. 31.08.2010 nastala splatnosť tohto poistného, nemá žiadny súvis s tým, že by vtedy tieto pohľadávky aj vznikli. Znamená to iba to, že ak nastala splatnosť pohľadávky, stáva sa aj nárokom, to znamená, že v prípade, ak by nedošlo zo strany dlžníka k dobrovoľnému splneniu, môže plnenie vymáhať na súde. Podľa názoru žalovaného konajúci súd nedôsledne vyložil termín a obsah termínu „vznik pohľadávky“ a „splatnosť pohľadávky“. 11. Žalovaný - odvolateľ poukázal na znenie ustanovenia § 95 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, ktorý bol v platnosti do 31.12.2011, teda v čase uplatnenia pohľadávky proti podstate zo strany žalobcu. 12. Žalovaný spochybnil aj stanovisko Ministerstva financií SR k otázke vzniku pohľadávky, pričom mal za to, že v stanovisku Ministerstva financií SR absentuje akýkoľvek zrozumiteľný a určitý postoj k otázke okamihu vzniku pohľadávky ako i nespochybniteľná právna argumentácia, z ktorej by vyplývalo, že v tomto prípade ide o pohľadávku proti podstate. Ak by toto stanovisko aj prezentovalo, že v prejednávanej veci ide o pohľadávku proti podstate, takýto právny názor sám o sebe by nemal mať v konaní pred súdom žiadnu právnu relevanciu a právny význam. 13. Odvolateľ preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 220 O. s. p. zmenil tak, že určí, že pohľadávka žalobcu v sume 44.254,98 eur je pohľadávkou proti podstate a vo zvyšku, aby žalobu zamietol a určil, že pohľadávka žalobcu v sume 108.112,12 eur nie je pohľadávkou proti podstate. Súčasne uplatnil právo na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. 14. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 3 Cbi/83/2010 - 81 zo dňa 21.11.2013 a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 15. Žalobca poukázal na zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pričom zdôraznil, že povinnosť zamestnávateľa platiť poistné a stanoviť jeho výšku a odviesť poistné za zamestnanca je povinnosťou, ktorá sa viaže nielen na existenciu, vznik a zánik pracovného pomeru, ale aj na okolnosti, podmieňujúce vznik nároku na mzdu, jej výšku a osobitný status zamestnanca ako platiteľa poistného. Žalobca zastáva názor, že žalovaná pohľadávka vznikla až keď úpadca doručil Sociálnej poisťovni, a. s., mesačný výkaz a Sociálna poisťovňa, a. s. až na základe doručených podkladov mohla relevantným spôsobom predpísať dlžné poistné. V súvislosti s vyššie uvedeným, žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžso 5/2011 zo dňa 28.06.2012 a sp. zn. 7 Sžso 81/2011 zo dňa 30.10.2012, pričom zdôraznil, že v súlade s ustanoveniami § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. ide v prejednávanej veci o pohľadávku proti podstate. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného ako aj vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 17. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné skutočnosti. 18. Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem, uvedený v § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3 a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa § 141 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľa. 20. Podľa § 143 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov, zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň. 21. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžso 5/2011: ....Pokiaľ žalobca v dôvodoch odvolania argumentoval tým, že sociálne poistenie vzniká a zaniká podľa § 20 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., vznikom a zánikom pracovného pomeru, z čoho odvodil aj vznik aj zánik povinnosti platiť sociálne poistenie a následne aj vznik pohľadávky na poistnom, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný zrejme nerozlišuje vznik a zánik povinného sociálneho poistenia podľa § 20 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. ako právneho vzťahu medzi poisteným - fyzickou osobou - v danom prípade zamestnancom a poisťovňou a právneho vzťahu medzi platiteľom poistného a poisťovňou, pričom platiteľom poistného je jednak zamestnávateľ zamestnanca ako aj samotný zamestnanec (okrem poistného na úrazové poistenie). Podľa § 141 ods. 2 zákona, za zamestnanca však odvádza poistné zamestnávateľ, ktorý aj vykonáva zo mzdy zamestnanca zákonom predpísané zrážky na jednotlivé zákonom stanovené druhy poistenia, ak je ich zamestnanec povinný platiť. 22. Z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu možno vyvodiť, že povinnosť zamestnávateľa platiť poistné a stanoviť jeho výšku (ako zamestnávateľ zamestnanca - poisteného i ako zamestnávateľ pri úrazovom poistení) a odviesť poistné za zamestnanca je povinnosťou, ktorá sa viaže nielen na existenciu vzniku a zániku samotného pracovného pomeru, ale na okolnosti podmieňujúce vznik nároku na mzdu, jej výšku a osobný status zamestnanca ako platiteľa poistného (napr. či sa nejedná o starobného dôchodcu, na ktorého sa zákonné poistenie pre prípad invalidity nevzťahuje, alebo osobu v stave práceneschopnosti). 23. Poistné je zamestnávateľ povinný odviesť v sumách uvedených na výkaze poistného, ktorý je súhrnom všetkých odvodov poistného, zaťažujúcich mzdy všetkých zamestnancov (jednotlivo i v súhrne) za príslušné mesačné obdobie v lehotách stanovených zákonom. Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Podľa § 142 ods. 1 zákona, poistné sa platí na účet SP v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Zamestnávateľ sa teda nemôže stať dlžníkom poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr, než sa na základe mesačných výkazov o vyplatených mzdách a výkazov poistného nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného. Naviac túto výšku je oprávnená stanoviť aj poisťovňa, predpísaním dlžného poistného (§ 178 ods. 1 písm. a/ bod 8 zák. č. 461/2003 Z. z.). 25. Odvolací súd poukazuje na to, že vo vzťahu poisťovňa - zamestnávateľ nie je záväzkový vzťah dlžníka a veriteľa, ale ide o vzťah verejnoprávny, založený na zákonnom oprávnení Sociálnej poisťovne na poistné a zákonnej povinnosti zamestnávateľa poistné zaplatiť a odviesť. Ak je pohľadávka charakterizovaná ako právo veriteľa požadovať od dlžníka určitú majetkovú hodnotu, vznik a zánik pohľadávky poisťovne voči zamestnávateľovi je preto možné posudzovať len na základe ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z., t. j. na základe tých ustanovení zákona, ktoré zamestnávateľovi ukladajú povinnosť platiť (zaplatiť) a odviesť poistné v zákonom stanovenom čase a výške. 26. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že zákon č. 461/2003 Z. z. nemá špeciálne ustanovenia o prihlasovaní pohľadávok v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní, a preto sa prihlasovanie pohľadávok spravuje ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. 27. Rovnaký právny záver vyplýva z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžso 5/2011 ako aj 7 Sžso 81/2011, rovnako z rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23 S/325/2013 a 41 CoKR/20/2014, kde konajúce súdy ustálili, že v prejednávaných veciach ide o pohľadávku proti podstate. 28. Odvolací súd prejednal a rozhodol vec vychádzajúc z princípu právnej istoty ako východiskového princípu základných princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované právne normy CSP. V súlade s princípom právnej istoty odvolací súd poukazuje na vyššie citovanú ustálenú judikatúrnu líniu Najvyššieho súdu SR pri posudzovaní totožného nároku, aký je posudzovaný v konaní o určenie prihlásenej pohľadávky žalobcu proti podstate, v súlade s ktorou rozhodol aj súd prvej inštancie. Pri preskúmavaní odvolania žalovaného nenašiel odvolací súd žiadnu oporu v jeho tvrdeniach, ktorými by bolo možné argumentovať a vyššie uvedené závery Najvyššieho súdu SR právne vyvrátiť, prípadne sa odkloniť od konštantnej línie, preto napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 CSP. Žalobca bol síce v odvolacom konaní úspešný, mal by právo na náhradu trov konania, nakoľko mu však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že žalobca nemá právo na ich náhradu. 30. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).