Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/106/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110249134 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110249134.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci navrhovateľa: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti odporcovi: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 103,63 eura s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 24C/46/2011-56, zo dňa 9.9.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 17.12.2010 domáhal uloženia povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 103,63 eura s prísl., a to titulom náhrady nákladov, ktoré vznikli Fakultnej nemocnici s Poliklinikou Nové Zámky (ďalej len „FNsP Nové Zámky“) v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti poistencovi navrhovateľa G. L., nar. XX.X.XXXX, v dôsledku úrazu, ktorý utrpela pri dopravnej nehode 9.3.2008 (tzv. právo regresu). Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania zistil, že FNsP Nové Zámky listom z 9.3.2008 oznámila navrhovateľovi (ako zdravotnej poisťovni), že poskytla jeho poistencovi ambulantnú zdravotnú starostlivosť v dôsledku dopravného úrazu, ktorý utrpela ako spolujazdec pri dopravnej nehode na ceste A. - D.. Navrhovateľovi bol predmetný list doručený 13.3.2008; navrhovateľ listom z 1.4.2008 a urgenciou zo 16.4.2009 vyzval poistenca G. L. o poskytnutie bližších informácií ohľadom vzniku úrazu z dôvodu posúdenia, či si ho zavinila sama alebo či vznikol v dôsledku protiprávneho konania tretej osoby. Listom z 3.2.2010 a z 12.7.2010 vyzval Okresné riaditeľstvo PZ Nové Zámky o uvedenie informácie, v akom štádiu je vyšetrovanie dopravnej nehody, ktorú spôsobil G. O.. Okresné riaditeľstvo PZ Nové Zámky doručilo 29.7.2010 navrhovateľovi rozhodnutie o priestupku č. ORP-P-569/DI-B-2008, zo dňa 24.4.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.4.2008, z ktorého vyplýva, že dopravnú nehodu zavinil G. O.. Následne listom z 23.8.2010 vyzval navrhovateľ odporcu na úhradu vynaložených liečebných nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť 103,63 eura G. L. (tzv. uplatnenie regresného nároku) a to s poukazom na § 11 ods. 5, § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. a § 42 ods. 4 písm. a) zák. č. 577/2004 Z.z. Odporca listom z 27.8.2010 odmietol uhradiť navrhovateľovi náklady s odôvodnením, že navrhovateľ ich uhradil FNsP Nové Zámky v priebehu mesiaca marec 2008, pričom v zmysle § 106 Obč. zák. si mal uplatniť regresný nárok v lehote dvoch rokov odo dňa, kedy sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa odporcu sa v danom prípade právo na regres premlčalo 24.4.2010, preto odmietol poskytnúť plnenie navrhovateľovi. Súd prvého stupňa konštatoval, že na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Z obsahu listinných dôkazov mu vyplynulo, že navrhovateľ (v postavení poškodeného) sa o škode skutočne dozvedel 13.3.2008, kedy mu FNsP Nové Zámky písomne oznámila, že poistencovi navrhovateľa poskytla ambulantnú zdravotnú starostlivosť a to v dôsledku úrazu, ktorý utrpela ako spolujazdec. Následne navrhovateľ listami z 1.4.2008 a zo 16.4.2009 požiadal svojho poistenca o poskytnutie bližších informácii ohľadom dopravnej nehody. Mal za nesporné, že navrhovateľ (ako poškodený) sa najneskôr 13.3.2008 dozvedel o škode (majetkovej ujme spôsobenej vynaložením liečebných nákladov) a o tom, že za škodu nezodpovedá G. L., nakoľko zo správy FNsP Nové Zámky vyplýva, že havarovala ako spolujazdec. Z vykonaného dokazovania však súdu prvého stupňa vznikla pochybnosť o tom, kedy sa navrhovateľ skutočne dozvedel o tom, že G. O. zavinil dopravnú nehodu; vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ súdu prvého stupňa uviedol, že oficiálne sa o vinníkovi dopravnej nehody dozvedel až 29.7.2010, kedy mu bolo doručené zo strany Okresného riaditeľstva PZ Nové Zámky rozhodnutie o priestupku č. ORP-P-569/ DI-B-2008, zo dňa 24.4.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.4.2008. Nakoľko sa odporcovi bez pochybností nepodarilo preukázať, či navrhovateľ 13.3.2008 skutočne získal vedomosť o subjekte, ktorý nesie zodpovednosť za vznik škody (t.j. o G. O.), súd prvého stupňa jeho vznesenú námietku premlčania zamietol, nakoľko mu z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ sa o G. O. skutočne a preukázateľne dozvedel až 3.2.2010 a uzavrel, že ak navrhovateľ podal návrh 17.12.2010, nemožno v tomto prípade hovoriť o uplynutí dvojročnej premlčacej doby v zmysle § 106 Obč. zák. Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.6.2011, sp. zn. 2 Cdo 343/2009, ktorý konštatoval, že právo postihu (tzv. regresné právo), ktorým je v danom prípade právo zdravotnej poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, je hmotnoprávnym nárokom zdravotnej poisťovne voči osobám zodpovedajúcim za škodu, pričom túto škodu musela z iného právneho dôvodu (z dôvodu spôsobenia škody treťou osobou) uhradiť spôsobom upraveným v osobitných zákonoch a nie je preto právom na náhradu škody podľa § 420 Obč. zák. Uviedol, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, kedy a akým spôsobom poskytol plnenie FNsP Nové Zámky; dôvodil, že právo na regres vzniká až po tom, ako poškodený skutočne a preukázateľne poskytol plnenie oprávnenému subjektu a teda navrhovateľ nemôže z dôvodu regresu žiadať náhradu plnenia, ktorého poskytnutie nebolo preukázané napr. výpisom z účtu, potvrdením o poskytnutí a prijatí platby atď. Mal za to, že navrhovateľ v konaní preukázal, že mu FNsP Nové Zámky 9.3.2008 oznámila poskytnutie zdravotnej starostlivosti a to poistencovi navrhovateľa, nepreukázal však vyúčtovanie liečebných nákladov zo strany FNsP Nové Zámky a ich následnú úhradu. V súvislosti s dôkazným bremenom poznamenal, že sa ním rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť o veci samej rozhodnuté v jeho neprospech. Uviedol, že zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 52/2010, zo dňa 24.6.2010). Zamietnutie návrhu súd prvého stupňa založil na konštatovaní, že navrhovateľ v spore neuniesol dôkazné bremeno vzhľadom na to, že sa mu nepodarilo preukázať úhradu liečebných nákladov FNsP Nové Zámky v súvislosti s poskytnutím liečebnej starostlivosti X.X.XXXX jeho poistencovi G. L. s tým, že je vecou navrhovateľa, aké dôkazné prostriedky predloží v súvislosti s preukázaním dôvodnosti svojho nároku. Keďže vznikli pochybnosti, kedy a akým spôsobom navrhovateľ uhradil FNsP Nové Zámky liečebné náklady, súd prvého stupňa návrh v zmysle § 106 ods. 1, ods. 2, § 799, § 823 Obč. zák., § 42 ods. 4 písm. a) zák. č. 577/2004 Z.z. a § 15 ods. 1, ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 O.s.p. a úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu vyhovieť. Uviedol, že žiadnym spôsobom nenamieta posúdenie premlčania nároku na náhradu škody. Z dokumentácie predloženej spolu s návrhom na začatie konania mal za jednoznačné a nespochybniteľné, že odporca v celom mimosúdnom ako i súdnom konaní namietal výlučne premlčanie uplatňovaného nároku na náhradu škody. Na uvedenom základe mal za to, že samotný dôvod a výška uplatňovaného nároku neboli zo strany odporcu žiadnym spôsobom namietané, ani spochybňované. Z dôvodu neexistencie rozporu vo veci úhrady liečebných nákladov medzi účastníkmi konania sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že výsledky hodnotenia dôkazov neumožňovali prijať záver o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti. Bol názoru, že vzhľadom na jedinú námietku premlčania zo strany odporcu, súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil odporcom nenamietanú úhradu vynaložených liečebných nákladov za skutočnosť, ktorú sa mu „nepodarilo preukázať“ a preto súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu právnemu záveru o neunesení dôkazného bremena z jeho strany. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť s tým, že bol vynesený na základe zisteného skutkového stavu. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.5.2016 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p.). Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, ako aj povinnosť dôkaznú (§ 120 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvého stupňa a v nadväznosti na odvolacie námietky navrhovateľa odvolací súd uvádza, že v zmysle § 42 ods. 4 písm. a) zák. č. 577/2004 Z.z. má zdravotná poisťovňa právo uplatniť voči tretej osobe nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním. Súd prvého stupňa s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.6.2011, sp. zn. 2 Cdo 343/2009, správne poznamenal, že právo postihu (tzv. regresné právo), ktorým je právo zdravotnej poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, je hmotnoprávnym nárokom zdravotnej poisťovne voči osobám zodpovedajúcim za škodu, pričom túto škodu musela z iného právneho dôvodu (z dôvodu spôsobenia škody treťou osobou) uhradiť spôsobom upraveným v osobitných zákonoch a nie je preto právom na náhradu škody podľa § 420 Obč. zák. Konanie o nároku navrhovateľa na úhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť jeho poistencovi voči tretej osobe, je konaním sporovým, v ktorom platí prejednacia zásada. So zreteľom na kontradiktórnosť tohto konania možnosť súdu vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci (§ 120 ods. 1 veta tretia O.s.p.), má jednoznačné reštriktívne limity; táto možnosť predstavuje výnimku, ktorá sa uplatní len vtedy, ak je vykonanie dôkazu nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Nesmie pritom ísť o pátranie súdu po dôkazoch, ale pôjde len o vykonanie dostupného dôkazu, ktorý vyplýva z obsahu spisu. Súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 9.9.2014 v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu na pojednávanie nedostavil, nežiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie; svoju neúčasť ospravedlnil pracovnou zaneprázdnenosťou a navrhol, aby súd prvého stupňa vzhľadom na predložené dôkazy rozhodol v zmysle žalobného návrhu v jeho neprítomnosti. Súd prvého stupňa zamietnutie návrhu založil na konštatovaní, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, že uhradil liečebné náklady FNsP Nové Zámky pri poskytnutí liečebnej starostlivosti dňa 9.3.2008 jeho poistencovi; záver, ktorý právo postihu (tzv. regresné právo) navrhovateľa ako zdravotnej poisťovne podmienil preukázateľným poskytnutím peňažného plnenia oprávnenému subjektu, je podľa názoru odvolacieho súdu správny, pretože rozhodujúcou právnou skutočnosťou, s ktorou je spojený vznik práva zdravotnej poisťovne domáhať sa náhrady nákladov na zdravotnú starostlivosť podľa § 42 ods. 4 písm. a) zák. č. 577/2004 Z.z., je deň zaplatenia úhrady poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.6.2011, sp. zn. 2 Cdo 343/2009). Je zrejmé, že navrhovateľ do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd prvého stupňa na pojednávaní 9.9.2014 vyhlásil dokazovanie za skončené, napriek výzve súdu prvého stupňa na predloženie kompletného spisovného materiálu v predmetnej veci, nedoložil (ani neoznačil) vyčíslenie nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, z ktorého by vyplynulo, že poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti FNsP Nové Zámky zaplatil úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť za svojho poistenca v uplatňovanej sume 103,63 eura. Súd prvého stupňa preto správne konštatoval, že navrhovateľ v danej veci nepreukázal vyúčtovanie liečebných nákladov zo strany FNsP Nové Zámky a ich následnú úhradu; navrhovateľ prípadný dôkaz preukazujúci úhradu liečebných nákladov poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý neuplatnil pred súdom prvého stupňa, nepredložil ani v odvolacom konaní a preto ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa. S poukazom na súdom prvého stupňa správne vyhodnotenie neunesenia dôkazného bremena navrhovateľom ohľadom skutočností, z existencie ktorých pre seba vyvodzoval priaznivé právne dôsledky, nebola navrhovateľom uvádzaná argumentácia v odvolaní (o neexistencii rozporu vo veci úhrady liečebných nákladov medzi účastníkmi konania) spôsobilá zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, pretože nenamietanie samotného dôvodu a výšky uplatňovaného nároku odporcom, nemá z hľadiska unesenia dôkazného bremena žiaden vplyv na preukázanie tej skutočnosti, ktorá bola podľa hmotného práva významná pre rozhodnutie vo veci samej. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešný odporca by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.