Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/207/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110250356 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110250356.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci navrhovateľky: Z.. J. E., R.., Q.. XX.X.XXXX, U. U., H. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Rolandom Marschalom, bytom v Bratislave, Studenohorská č. 39, proti odporcovi: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 3, o určenie neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru a i., na odvolanie odporcu proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 21. novembra 2011 č.k. 7C/ 234/10 - 106 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh navrhovateľky z a m i e t a . Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým čiastočným rozsudkom určil za neplatnú výpoveď štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 46 ods. 1 písm. b/ zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, danú odporcom navrhovateľke listom zo dňa 28.10.2010, doručeným v ten istý deň. Súčasne rozhodol, že o náhrade mzdy a trov konania rozhodne až po právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka bola vymenovaná u odporcu do stálej štátnej služby, pričom jej funkcia hlavného štátneho radcu v odbore európskych záležitostí bola zrušená rozhodnutím štatutárneho zástupcu odporcu č. 2010/220/006790/02728 a č. 23/2010 ku dňu 31.10.2010 z dôvodu organizačnej zmeny. Hoci navrhovateľka odporcu po doručení výpovede požiadala, aby ju naďalej zamestnával na akomkoľvek štátnozamestnaneckom mieste, napriek tomu, že odporca mal v čase výpovede a plynutia výpovednej doby voľné iné vhodné funkcie (súdom bližšie neoznačené), navrhovateľke neponúkol iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, ani neskúmal, či navrhovateľka nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a ani sa nepokúsil s navrhovateľkou dohodnúť inak, čo je v zmysle § 47 písm. b/ zák. č. 400/2009 Z.z. podmienkou platnosti výpovede. Prerokovanie výpovede odborovou organizáciou mal za preukázané. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, požadujúc jeho zmenu a zamietnutie návrhu, resp. zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa predovšetkým vytýkal, že jeho záver o existencii voľných štátnozamestnaneckých miest v čase udelenia výpovede a plynutia výpovednej doby, nevyplýva z vykonaného dokazovania a z odôvodnenia rozsudku ani nemožno zistiť, z ktorých dôkazov mal súd prvého stupňa k uvedenému záveru dospieť. Navrhovateľkou označené voľné miesta sa týkali miest vedúcich zamestnancov (vedúca hospodárskej správy, vedúci legislatívy, vedúci personálneho oddelenia, riaditeľ ekonomiky, riaditeľ kancelárie predsedu), tieto boli vytvorené až po udelení výpovede navrhovateľke, pričom ich podľa § 21 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z.z. možno obsadzovať vo výberovom konaní alebo preložením vedúceho zamestnanca, ktorým navrhovateľka nebola. Až vo februári 2011 bolo zrušené miesto referenta na legislatívnoprávnom oddelení, navrhovateľka však nemala vhodné vzdelanie, pričom ale išlo o miesto pri výkone práce vo verejnom záujme. Navrhovateľku nebolo možné ani dočasne preložiť na voľné miesto vedúceho zamestnanca do jeho obsadenia výberovým konaním (§ 36 ods. 4), pretože navrhovateľka by sa následne nemohla vrátiť na pôvodné štátnozamestnanecké miesto. Rovnako ponukovej povinnosti nepodliehalo voľné miesto účtovníčky, keďže išlo o miesto pri výkone práce vo verejnom záujme. Napokon navrhovateľku nebolo možné ani trvale preložiť podľa § 48 ods. 3. Navrhovateľka zrejme žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mala za to, že vykonaným dokazovaním sa jednoznačne preukázalo, že odporca mal v rámci štátnej služby iné vhodné miesta, ktoré jej mohol ponúknuť. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p., zopakoval dokazovanie oboznámením listinných dôkazov (rozhodnutie o organizačnej zmene na č.l. 20 spisu, sumárom štátnozamestnaneckých miest u odporcu ku momentu udelenia výpovede z č.l. 70 spisu) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. Podľa § 47 písm. b/ zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení účinnom ku dňu 28.10.2010 (ďalej len zákon) služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak. Predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa citovaného ustanovenia je existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť štátneho zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou. O nadbytočnosť štátneho zamestnanca ide v prípade, ak služobný úrad nemá iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením, resp. sa nedohodnú inak. Hmotnoprávnou podmienkou výpovedného dôvodu podľa § 47 písm. b/ zákona, obdobne s režimom, vyplývajúcim zo Zákonníka práce (§ 63 ods. 2), je teda splnenie ponukovej povinnosti služobného úradu. Bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno v tejto otázke zaťažuje služobný úrad. Za iné vhodné štátnozamestnanecké miesto možno považovať samozrejme len miesto, spadajúce pod režim štátnej služby (zák. č. 400/2009 Z.z.), a to i v prípade, keď v rámci služobného úrade sú vykonávané i práce vo verejnom záujme (zák. č. 553/2003 Z.z. o verejnej službe), resp. sú i pracovné pozície podľa Zákonníka práce. Predovšetkým s ohľadom na režim obsadzovania štátnozamestnaneckého miesta vedúceho zamestnanca buď preložením vedúceho zamestnanca alebo na základe výberového konania (§ 21 ods. 1 zákona), za iné vhodné štátnozamestnanecké miesto štátneho zamestnanca, ktorý nie je vedúcim zamestnancom, nemožno považovať voľné miesto vedúceho zamestnanca (§ 11 zákona), bez ohľadu na zákonnú možnosť dočasného preloženia štátneho zamestnanca na miesto vedúceho zamestnanca (§ 36 ods. 3,4 zákona). Pri organizačnej zmene je v plnej kompetencii služobného úradu, ktoré štátnozamestnanecké miesto zruší. Z dokazovania, vykonaného súdom prvého stupňa i zo zopakovaného dokazovania, vykonaného odvolacím súdom na pojednávaní, nepochybne vyplynulo, že v dôsledku organizačnej zmeny, uskutočnenej interným riadiacim aktom č. 22/2010 (č.l.14), došlo k zlúčeniu odboru európskych záležitostí (na ňom navrhovateľka zaradená) s odborom technickej normalizácie, v priamej pôsobnosti predsedu úradu (predtým odbor európskych záležitostí ako útvar v pôsobnosti vedúceho služobného úradu) a v dôsledku toho k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľky interným riadiacim aktom č. 23/2010 ku dňu 31.10.2010 (č.l. 18). Súčasne bolo zrušených ešte 8 miest, z toho ďalšie dve 2 štátnozamestnanecké miesta. Navrhovateľka napokon existenciu organizačnej zmeny ako takej nespochybňovala. S ohľadom na obranu odporcu v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj na jeho argumentáciu v odvolaní, za rozhodujúcu otázku pre posúdenie opodstatnenosti návrhu na začatie konania bolo potrebné považovať otázku splnenia ponukovej povinnosti odporcu. Navrhovateľka pred odvolacím súdom s konečnou platnosťou upresnila miesta, ktoré považovala za iné vhodné miesta, ktoré jej mali byť odporcom ponúknuté. Mala za to, že ku dňu udelenia výpovede, resp. v priebehu plynutia výpovednej doby jej ako inžinierke ekonómie bez praxe účtovníčky so zaradením hlavný štátny radca (nie vedúci zamestnanec) mal odporca ponúknuť miesta vedúcich zamestnancov, konkrétne miesto: podpredseda úradu alebo riaditeľ kancelárie predsedu alebo riaditeľ ekonomiky alebo riaditeľ kontroly alebo vedúci zamestnanec oddelenia personálnych a zriaďovateľských činností alebo vedúci zamestnanec legislatívnoprávneho odboru. Ako už bolo uvedené vyššie, z dôvodu charakteru štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľky, za iné vhodné miesto nebolo možné považovať voľné miesta vedúcich zamestnancov. Takéto miesta je služobný úrad povinný obsadzovať na základe výberového konania, do ktorého sa navrhovateľka mohla prihlásiť, alebo preložením vedúceho zamestnanca (§ 21 ods. 1 druhá veta). Nesprávne sa preto navrhovateľka domnievala, že miesta vedúcich zamestnancov jej mali byť ponúknuté ako iné vhodné miesta, a pokiaľ sa tak nestalo, je výpoveď neplatná. Rovnako nemožno prihliadnuť na prípadné voľné miesta odporcu, ktoré nespadali pod režim štátnej služby. Keďže teda odporca neporušil ponukovú povinnosť a sú splnené i ďalšie zákonné predpoklady pre platnosť výpovede z dôvodu podľa § 47 písm. b/ zákona (existencia organizačnej zmeny a nadbytočnosť v súvislosti s touto zmenou), odvolací súd za splnenia všeobecných predpokladov platnosti právnych úkonov, ako aj pri prejednaní výpovede odborovou organizáciou (nikým nespochybnený záver súdu prvého stupňa) a pri nezistení okolností, vylučujúcich udelenie výpovede (zákaz výpovede v zmysle § 49 zákona), napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh ako neopodstatnený zamietol (§ 220 O.s.p.). V doterajšom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov celého konania podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal, keďže mu v konaní vznikli len trovy právneho zastúpenia, a tieto trovy s ohľadom na existenciu právneho oddelenia odporcu nemožno považovať za účelne vynaložené trovy konania. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.