Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/260/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111201042 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111201042.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: BPT LEASING a.s., so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814, zast.: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, proti odporcovi: 1/ KOMUNÁLNA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, 2/ G.. U. C., A.. XX.XX.XXXX, W. W. X, XXX XX O. - O., E. X., zast.: JUDr. Lenka Molčanová, advokátka, Kamenná Poruba 15, 093 01 Vranov nad Topľou, o určenie vlastníctva, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/16/2011-266 zo dňa 09.06.2014 v časti náhrady trov konania, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/16/2011-266 zo dňa 09.06.2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný odporcovi v 2/ rade nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 46,77 eur na účet právneho zástupcu odporcu v 2/ rade, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, prvým výrokom, konanie zastavil. Druhým výrokom rozhodol, že odporca v 1/ rade nemá nárok na náhradu trov konania. Tretím výrokom navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi v 2/ rade trovy právneho zastúpenia vo výške 165,35 eur. Posledným výrokom vrátil navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 92,80 eur. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.01.2011 domáhal vydať rozhodnutie, ktorým by súd určil, že navrhovateľ je vlastníkom motorového vozidla W. R. T. XXi, Q.: K., B.: W.-XXXVT. Podaním zo dňa 29.05.2014 zobral navrhovateľ návrh na začatie konania späť v celom rozsahu z dôvodu, že plynutím času motorové vozidlo, vlastníctvo ktorého bolo predmetom konania, strácalo hodnotu a v čase predpokladaného ukončenia súdneho sporu by jeho hodnota bola polovičná oproti času začatia súdneho konania. Pokračovanie v súdnom spore tak stratilo ekonomické opodstatnenie, na základe čoho sa navrhovateľ dohodol s odporcom v 1/ rade na spoločnom predaji vozidla a rozdelení výťažku z predaja v pomere 1:1. Predaj sa uskutočnil dňa 02.10.2013, na základe čoho sa vlastníkom vozidla stala spoločnosť Y..sk X..H..E... O trovách konania konajúci súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 2 O.s.p.. K zastaveniu konania došlo z dôvodov na strane navrhovateľa, keďže využil svoje právo disponovať s návrhom a zobral svoj návrh späť z dôvodu, že ďalšie pokračovanie v konaní stratilo pre neho ekonomické opodstatnenie. Okrem toho navrhovateľ v súčinnosti s odporcom v 1/ rade speňažil vozidlo, ku ktorému sa navrhovateľ domáhal určenia svojho vlastníckeho práva a výťažok si s odporcom v 1/ rade rozdelili v pomere 1:1. Súd prvého stupňa uzavrel, že vzhľadom na uvedené, zavinenie na zastavení konania možno jednoznačne pripísať navrhovateľovi. Nakoľko navrhovateľ zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, nárok na náhradu trov konania vznikol odporcom. Odporcovi v 1/ rade konajúci súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si tento účastník v konaní žiadne trovy neuplatňoval. Odporcovi v 2/ rade priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 60,07 eur + režijný paušál 7,81 eur + 20 % DPH, písomné podanie na súd - vyjadrenie 61,87 eur + režijný paušál 8,04 eur + 20 % DPH). O vrátení súdneho poplatku zaplateného za návrh, kráteného o 6,70 eur rozhodol konajúci súd podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 zák. č. 71/1992 Zb.. Proti tomuto uzneseniu, v časti náhrady trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že predovšetkým mal súd navrhovateľovi priznať náhradu trov podľa § 147 ods. 1 O.s.p. minimálne za pojednávanie dňa 23.05.2013, ktoré muselo byť odročené pre neúčasť odporcu v 2/ rade, ktorý sa ospravedlnil oneskorene, pričom jeho ospravedlnenie nemalo zákonné náležitosti. Na náhradu ostatných trov konania mal súd aplikovať § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., pretože navrhovateľ návrh podal dôvodne v dôsledku správania odporcu, ktorý maril uplatnenie jeho vlastníckeho práva. K tejto skutočnosti sa navrhovateľ podrobne vyjadril v späťvzatí návrhu zo dňa 29.05.2014. Návrh voči odporcovi v 2/ rade bol podaný dôvodne a iba v dôsledku dĺžky súdneho konania, k čomu významne prispel odporca v 2/ rade, dôvod konania odpadol. Preto žiadal, aby bolo uznesenie zmenené tak, že mu bude priznaná náhrada trov v uplatnenej výške a zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. K odvolaniu sa vyjadril odporca v 2/ rade, ktorý námietky odvolateľa považoval za nedôvodné. Odkázal na svoje podanie zo dňa 05.06.2014, v ktorom podrobne uviedol dôvody osvedčujúce záver súdu prvého stupňa na nepriznanie náhrady trov konania v prospech navrhovateľa. V súvislosti s pojednávaním dňa 23.05.2013 uviedol, že právny zástupca navrhovateľa ani navrhovateľ sa ho nezúčastnili. Uplatnil si trovy odvolacieho konania v celkovej výške 46,78 eur. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu podľa § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný. Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v ustanovení § 142 O.s.p.. Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Z previazanosti ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. s § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu na jeho začatie, súd zaviaže na náhradu trov konania žalovaného iba vtedy, ak došlo k späťvzatiu návrhu v dôsledku jeho správania po podaní návrhu na začatie konania (napr. žalovaný po podaní návrhu na začatie konania uhradil žalobcovi žalovanú pohľadávku). Ak však došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu, ale bez uvedenia dôvodu alebo dôvodu, ktorý nespočíva v správaní žalovaného, súd zaviaže na náhradu trov konania žalobcu. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010 „k zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu.“ V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že o dôvodnosti podania návrhu je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu k požiadavkám navrhovateľa, čo znamená, že návrh je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy odporca po začatí konania navrhovateľa uspokojí. Dôvodnosť podania návrhu sa i v tomto prípade posudzuje procesne, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k nároku navrhovateľa. Pokiaľ bol dôvodne podaný návrh vzatý späť pre správanie druhého účastníka, nemôžu ísť trovy konania na ťarchu navrhovateľa, aj keď ten späťvzatím zastavenie konania vyvolal. Odvolací súd má za to, že v konaní nebolo preukázané, že k späťvzatiu návrhu došlo v dôsledku správania sa odporcu, ani že žaloba bola podaná dôvodne. Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť, pričom uviedol, že dôvodom je dĺžka súdneho konania, preto sa s odporcom v 1/ rade dohodol na predaji vozidla. Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ nevzal návrh na začatie konania späť pre správanie odporcu v 2/ rade. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010). Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že konajúci súd mu mal priznať náhradu trov podľa § 147 ods. 1 O.s.p. za pojednávanie dňa 23.05.2013, odvolací súd dodáva, že uvedeného pojednávania sa nezúčastnil právny zástupca navrhovateľa ani samotný navrhovateľ. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že odporcovi v 2/ rade súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko v danom prípade mal úspech, a to za úkon vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 13.10.2014 v sume 30,93 eur podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. + režijný paušál 8,04 eur a 20 % DPH vo výške 7,80, spolu 46,77 eur. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné