Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/106/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111201729 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111201729.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členiek senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zast. JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, Hviezdoslavova 7, Martin, proti odporkyni: I. Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, Z., o zaplatenie 1.494,30 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9. júna 2014, č.k. 7C 50/2011-97 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12. novembra 2014, č.k. 7C 50/2011-114, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením č.k. 7C 50/2011-114 zo dňa 12.11.2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 394,29 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 394,29 eur od 16.12.2008 do zaplatenia, a to v splátkach vo výške 15 eur splatných k 15-temu dňu príslušného mesiaca, pričom prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok, vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol, a rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa po čiastočnom späťvzatí návrhu od odporkyne domáhal zaplatenia nesplatených častí spotrebiteľských úverov s príslušenstvom, a to z úveru č. XXXXXXXXXXXXXX, ktorý jej poskytol na nákup spotrebného tovaru (ďalej aj „prvý úver“) žiadal priznať dlžnú sumu 435,25 eur, z ktorej 40,93 eur predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 40,39 eur, a z revolvingového úveru č. XXXXXXXXXXXXXX (ďalej aj „druhý úver“) žiadal priznať dlžnú sumu 1.059,05 eur. Odporkyňa potvrdila, že jej navrhovateľ požičal finančné prostriedky vo výške podľa zmluvy tak, že zaplatil za telefón v hodnote 23.990,- Sk, a následne jej ponúkol kartu, ktorú si vzala, a čerpala z nej peňažné prostriedky, pričom presnú výšku čerpania si nepamätala. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.02.2008 zistil, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 23.990,- Sk na nákup tovaru, ktorý mala splácať v 10 mesačných splátkach vo výške 2.647,- Sk pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 22 %. Podľa písm. C) zmluvy požiadala odporkyňa navrhovateľa o vydanie úverovej karty s úverovým rámcom 20.000,- Sk. Vo vzťahu k úverovej karte bola dohodnutá úroková sadzba 1,95 % mesačne (23,4 % ročne), a splácanie v pravidelných mesačných splátkach 5 % z poskytnutého úverového rámca. Mal za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške uvedenej v úverovej zmluve („prvý úver“). Uviedol, že navrhovateľ listinou Odstúpenie od úverovej zmluvy zo dňa 09.03.2009 odstúpil od „prvej“ úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX. Listinou Čiastočné odstúpenie od úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 21.04.2009 navrhovateľ odstúpil od „druhej“ úverovej zmluvy (o revolvingovom úvere). Nemal však za preukázané, že tieto listiny boli odporkyni riadne doručené. Z potvrdenia o odfinancovaní zo dňa 06.02.2012 mal za preukázané, že na ťarchu prvého úverového účtu odporkyne č. XXXXXXXXXXXXXX navrhovateľ odfinancoval dňa 28.02.2008 peňažné prostriedky v prospech predajcu č. XXXXXXX, a z potvrdenia o prijatí splátok zo dňa 06.02.2012 mal za preukázané, že odporkyňa na prvý úver č. XXXXXXXXXXXXXX zaplatila celkom 439,31 eur, a počas konania pred súdom ďalších 45 eur. Z oznámenia a posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 26.03.2014 a 20.03.2014 zistil, že maloletý syn odporkyne má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý si vyžaduje osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenie podľa D80-D89/určité poruchy imunitného mechanizmu. Vec posúdil právne podľa ust. § 2 písm. b), § 3 ods. 6, § 4 ods. 1 a § 5 zák. č. 258/2001 Z.z., ust. § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, § 369 ods. 1 Obch. zák., a ust. § 54 ods. 1 a § 517 ods. 2 Obč. zák., a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len čiastočne. Vyhodnotil, že účastníci konania dňa 27.02.2008 platne uzatvorili v písomnej forme zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z., na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni sumu 23.990,- Sk na nákup tovaru, a odporkyňa sa zaviazala poskytnutú peňažnú sumu zaplatiť v 10 splátkach vo výške 2.647,- Sk zahŕňajúcich úrok z úveru vo výške 22 %. Odporkyňa bola povinná na základe tejto zmluvy navrhovateľovi zaplatiť celkom 878,60 eur do 15.12.2008, pričom na úver č. XXXXXXXXXXXXXX zaplatila 5 splátok v celkovej výške 439,31 eur a v priebehu súdneho konania sumu 45 eur. Preto považoval nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 394,29 eur (878,60 eur - 439,31 eur - 45 eur) za dôvodný, a odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy 394,29 eur ako nesplatenej časti istiny a úroku z prvého úveru č. XXXXXXXXXXXXXX. Vo vzťahu k prvému úveru č. XXXXXXXXXXXXXX nepovažoval za preukázaný nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 40,93 eur, nakoľko jej splatnosť bola podľa č. V.3 zmluvy viazaná na čas, kedy odporkyňa dostane výzvu na jej zaplatenie, pričom navrhovateľ nepreukázal, že výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty odporkyni doručil, a že predmetná zmluvná pokuta bola splatná. Preto návrh navrhovateľa v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 40,93 eur zamietol. Uviedol, že navrhovateľ žiadal k nesplatenej časti prvého úveru č. XXXXXXXXXXXXXX priznať aj úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti úveru (ktorá nastala dňa 15.12.2008) vo výške určenej podľa Obchodného zákonníka. S aplikáciou § 369 Obch. zák. sa nestotožnil, keď mal za to, že s ohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy je s prihliadnutím na § 54 ods. 1 Obč. zák. na určenie úrokov z omeškania potrebné aplikovať § 517 Obč. zák.. Vyhodnotil, že nakoľko úroky z omeškania určené podľa Občianskeho zákonníka sú nižššie ako úroky z omeškania určené podľa Obchodného zákonníka, je právna úprava v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia, spotrebiteľ sa jej v zmysle § 54 Obč. zák. nemohol vzdať. Preto považoval za dôvodný nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % z dlžnej istiny ročne, a v tejto časti návrhu vyhovel, a vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania návrh navrhovateľa zamietol. O splátkach rozhodol podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. na žiadosť odporkyne, a výšku splátok 15 eur mesačne určil s prihliadnutím na tvrdenú celkovú výšku jej príjmu (materská vo výške 220 eur) a s prihliadnutím na nepriaznivý zdravotný stav jej syna, vyžadujúci zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť. Návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie nesplatenej časti revolvingového úveru č. XXXXXXXXXXXXXX vo výške 1.059,05 eur s príslušenstvom, teda „druhého“ úveru, zamietol, keď dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia. Vo vzťahu k tomuto druhému úveru považoval za preukázané, že navrhovateľ poskytol úverovou zmluvou zo dňa 27.02.2008 odporkyni úverový rámec vo výške 20.000,- Sk. Nemal však za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni kartu, na základe ktorej mohla z garantovaného úverového rámca čerpať prostriedky, že odporkyňa peňažné prostriedky v nejakej konkrétnej výške čerpala, navrhovateľom tvrdené zvýšenie úverového rámca na sumu 30.000,- Sk z pôvodných 20.000,- Sk, a ani skutočnosť, že splátky revolvingového úveru mali byť vo výške 4 % z úverového rámca, keď podľa zmluvy mali byť vo výške 5 % z úverového rámca. Skonštatoval, že odporkyňa síce pripustila čerpanie prostriedkov z garantovaného úverového rámca, avšak výšku čerpania si nepamätala. Vyhodnotil, že dôkazné bremeno ohľadom výšky a času poskytnutia peňažných prostriedkov odporkyni zaťažovalo navrhovateľa, ktorý ho napriek výzve súdu zo dňa 09.05.2014 neuniesol. Preto jeho návrh na zaplatenie 1.059,05 eur s príslušenstvom ako nároku z revolvingového úveru č. XXXXXXXXXXXXXX v plnom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku, v časti zamietnutia návrhu, ktorým sa domáhal zaplatenia 1.059,05 eur s príslušenstvom titulom nárokov z revolvingového úveru, podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie, a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasil so skutkovým a právnym záverom súdu prvého stupňa, že vo vzťahu k revolvingovému úveru č. XXXXXXXXXXXXXX nepreukázal, že úverovou zmluvou poskytol odporkyni kartu, na základe ktorej mohla z garantovaného úverového rámca čerpať prostriedky, ani skutočnosť, že odporkyňa peňažné prostriedky v nejakej konkrétnej výške čerpala. Zastával názor, že v konaní nebolo sporné, že odporkyňa na kartu čerpala, keďže to ani nespochybnila, iba uviedla, že si výšku čerpania nepamätá, a preto nevidel dôvod na to, aby túto skutočnosť spochybňoval súd prvého stupňa. Mal za to, že návrhom, predloženými dôkazmi, a vyjadrením zo dňa 05.06.2014 preukázal žalovaný nárok. Namietal tiež nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Odporkyňa odvolanie nepodala, a k odvolaniu navrhovateľa sa nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správny, a keďže sa v celom rozsahu stotožnil i s jeho odôvodnením, v ďalšom naň poukazuje. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že predmetom odvolacieho konania je odvolanie navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa výlučne v časti zamietnutia jeho návrhu na zaplatenie 1.059,05 eur s príslušenstvom titulom nárokov z revolvingového úveru č. XXXXXXXXXXXXXX. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska navrhovateľom uplatneného nároku, a jeho výsledky aj náležite v súlade s ust. § 132 O.s.p. zhodnotil, keď riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p.. Vec aj správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol ohľadom ním uplatnených nárokov z revolvingového úveru č. XXXXXXXXXXXXXX dôkazné bremeno na svoje tvrdenia. Svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom a veľmi podrobne odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p., preto v žiadnom prípade nemôže obstáť námietka navrhovateľa o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa totiž vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, a vyvodil správny záver, že v konaní neboli tvrdenia navrhovateľa o poskytnutí peňažných prostriedkov odporkyni na základe revolvingového úveru preukázané žiadnym dôkazom. S týmto jeho záverom, ktorý viedol k zamietnutiu návrhu navrhovateľa v napadnutej časti sa stotožnil aj odvolací súd, pretože po preskúmaní celého súdneho spisu, a hlavne listinných dôkazov, predložených navrhovateľom za účelom preukázania žalovaného nároku z revolvingovej zmluvy, dospel k záveru rovnakému, a to, že navrhovateľ počas celého konania, a dokonca ani na výzvu súdu prvého stupňa, neprodukoval žiadny dôkaz o svojich tvrdeniach, že odporkyni titulom revolvingového úveru reálne poskytol nejaké peňažné prostriedky v konkrétnej výške, pričom takýto dôkaz nepriložil ani k odvolaniu. Podľa ust. § 153 O.s.p. súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné. Zároveň podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd teda rozhoduje na základe poznatkov získaných z vykonaných dôkazov a zhodných tvrdení účastníkov, a následne tieto poznatky voľne podľa svojej logickej úvahy zhodnotí a dospeje k rozhodnutiu, čím sa súd prvého stupňa aj riadil. Odvolací súd poukazuje na ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak navrhovateľ tvrdil, že odporkyni na základe revolvingového úveru č. XXXXXXXXXXXXXX poskytol finančné prostriedky, ktoré mu spolu s dohodnutým úrokom nevrátila, od čoho odvodzoval svoj nárok na zaplatenie 1.059,05 eur s príslušenstvom, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností, v opačnom prípade nemohol byť v konaní úspešný. Navrhovateľ však za účelom preukázania svojich tvrdení v návrhu a argumentácie a rôznych výpočtov ohľadom dlžnej sumy v písomnom vyjadrení počas konania, nepredložil žiadny dôkaz o tom, že odporkyni finančné prostriedky na základe revolvingového úveru skutočne v nejakom konkrétnom čase a výške poskytol, z čoho súd prvého stupňa vyvodil správny záver o tom, že tvrdenie navrhovateľa, že odporkyni poskytol finančné prostriedky v konkrétnej výške, v konaní preukázané nebolo. Navrhovateľom ničím nepreukázané nároky zostali potom len v rovine jeho tvrdení, pričom na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že odporkyňa potvrdila, že na kartu nejaké prostriedky, ktorých výšku si nepamätá, čerpala, nakoľko ak chcel byť navrhovateľ v konaní úspešný, bol to on, kto bol povinný žalovaný nárok preukázať, a relevantnými dôkazmi doložiť kedy a v akej výške jej financie poskytol. Keďže navrhovateľ svoje tvrdenia nepreukázal žiadnymi hodnovernými dôkazmi, je namieste záver, že v konaní neuniesol na svoje tvrdenia dôkazné bremeno, ako správne vyhodnotil súd prvého stupňa. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 ods. 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania nerozhodoval, keď o týchto rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.