Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/357/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111204192 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111204192.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a. s., IČO: 00 492 736, so sídlom v Bratislave, Olejkárska 1, proti odporcovi: GENERIX, a. s., so sídlom v Bratislave, Ul. Karadžičova č. 10, IČO: 36 172 243, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Ul. Karadžičova č. 10, o zaplatenie 92,94 eur, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9. januára 2014, č. k. 9C/93/2011-98, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 43 ods. 1 až 5 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a podľa § 3d ods. 3, 5 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, uložil odporcovi, ako prevádzkovateľovi vozidla EČ: Q.-XXX B., tvoriaceho dňa 9. 8. 2010 na Krížnej ulici v Bratislave prekážku cestnej premávky, zaplatiť navrhovateľovi náklady na nútený odťah tohto vozidla vo výške 92,94 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania odo dňa podania návrhu. Navrhovateľovi, ktorý v konaní dosiahol plný úspech, priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok. Súd prvého stupňa neprihliadol na obranu odporcu ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa. Dospel k záveru, že z platnej právnej úpravy nevyplýva, aby Hlavné mesto SR Bratislava, ako správca komunikácie, nebolo oprávnené poveriť navrhovateľa výkonom odťahovania motorových vozidiel. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytýkal nesprávne právne posúdenie veci v otázke danosti aktívnej legitimácie navrhovateľa. Zastával názor, že navrhovateľa nemožno podľa § 43 ods. 1 zák. č. 820/09 Z. z. o cestnej premávke považovať za správcu komunikácie, pretože navrhovateľ nebol zriadený na účel správy pozemných komunikácií. „List“ primátora, ktorým navrhovateľa poveril odťahovaním vozidiel, nemá normatívny charakter a uznesenie mestského zastupiteľstva, ktorým sa rozšíril predmet činnosti navrhovateľa i na odťahovaciu službu a prevádzkovanie parkoviska, nie je v súlade so všeobecne záväznými predpismi. Súdu prvého stupňa tiež vyčítal, že pri ustálení výšky nákladov na odťah vychádzal zo znaleckého posudku za predchádzajúci kalendárny rok. Za nesprávne považoval aj priznanie úrokov z omeškania z pohľadávky, vyplývajúcej z verejného práva. Navrhovateľ žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že jeho jediným zakladateľom a vlastníkom je Hlavné mesto SR Bratislava, ako správca miestnej komunikácie. Z ustanovení § 3 ods. 5 písm. d/ zák. č. 135/1961 Zb. a § 40 ods. 1, 4a zák. č. 315/1996 Z. z. expressis verbis nevyplýva, že by správca komunikácie nemohol preniesť na ním zriadenú právnickú osobu časť oprávnení pri správe komunikácie, ani to, že by tak nemohol urobiť na ním už skôr zriadený alebo založený subjekt. K výške nákladov na odťah uviedol, že bola stanovená správcom komunikácie pri zriadení strediska odťahovacej služby v r. 2005; súd pre nepomerné ťažkosti so zistením výšky nákladov na odťah môže túto určiť podľa svojej úvahy v zmysle § 136 O. s. p., založenej i na cene odťahu podľa navrhovateľom predloženého znaleckého posudku. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. So zreteľom na obranu odporcu pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, založeného na oprávnení správcu komunikácie na náklady prevádzkovateľa vykonať odstránenie vozidla, tvoriaceho prekážku (§ 43 ods. 1,4,5 zák. č. 8/2009 Z. z.), je rozhodujúce zodpovedať na otázku, či správca komunikácie má možnosť poveriť časťou s tým súvisiacich oprávnení ním na tento účel založenú právnickú osobu. Uvedená otázka už bola súdnou praxou riešená rozhodnutiami dovolacieho súdu (na ktoré poukazoval jednak navrhovateľ, ale i súd prvého stupňa) v tom smere, že nemožno vylúčiť, aby správca komunikácie časť svojich oprávnení prenechal ním na tento účel zriadenej právnickej osobe. Odvolateľom prednášaná právna argumentácia predovšetkým v otázke vecnej legitimácie navrhovateľa odklon od existujúcej súdnej praxe žiadnym spôsobom neodôvodňuje. Jeho výklad ustanovenia § 43 ods. 1, 4, 5 zák. č. 8/2009 Z. z. treba považovať za formalistický, a to bez ohľadu na skutočnosť, že správca komunikácie pri odstraňovaní prekážky na komunikácii vystupuje ako orgán verejnej správy. Súd nepochybil ani pri ustálení výšky nákladov za odstránenie (odťah) vozidla, keď s ohľadom na nepomerné ťažkosti pri jej ustaľovaní možno za spravodlivé a zodpovedajúce rozumnému usporiadaniu veci považovať náklady ustálené navrhovateľom v rozsahu nižšom, než znalcom uskutočnená kalkulácia v posudku č. 52/2010 (č. l. 18 spisu). Z logiky veci vyplýva, že kalkulácia mohla vychádzať len z už vynaložených nákladov navrhovateľa v predchádzajúcom období. Za vecne správne možno považovať i rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti priznaného príslušenstva pohľadávky, ktoré súdna prax nevylučuje ani v prípade pohľadávky, majúcej základ vo verejnom práve, ako je tomu aj v tomto prípade (porovnaj napr. Soudní judikatura č. 6/1998). Pritom treba vziať do úvahy, že zo žiadneho ustanovenia zákona o cestnej premávke nevyplýva, že o týchto nákladoch by malo byť spolu s príslušnou lehotou na plnenie rozhodnuté v rozhodnutí správneho orgánu (nemožno ich považovať za trovy správneho konania, pokutu, správny poplatok a pod.). Podľa názoru odvolacieho súdu tak úrok z omeškania možno obdobne priznať ako pri omeškaní s plnením zákonnej povinnosti (§ 517 O. Z.), napr. zo zodpovednosti za škodu alebo pri bezdôvodnom obohatení. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako vecne správny, potvrdil, podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a ich náhradu úspešnému navrhovateľovi nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.