Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/278/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111208954 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111208954.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Thorpe recovery, družstvo, IČO: 46 662 324, Stráž 8419, Zvolen, zast. advokátom JUDr. Petrom Psotkom, Stráž 223, Zvolen, proti odporcovi: R. S., bytom N. XX, Š., o zaplatenie 181,87 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. februára 2014 č.k. 12C 149/2011-189 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa po právoplatnom zastavení konania v časti od odporcu domáhal zaplatenia 181,87 eur spolu s 18,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 134,10 eur od 24.05.2012 do zaplatenia. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodný navrhovateľ SKP, k.s., sa od odporcu domáhal zaplatenia 190,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 134,10 eur od 18.05.2007 do zaplatenia a zo sumy 56,44 eur od 19.04.2007 do zaplatenia titulom pohľadávky, ktorú nadobudol postúpením od spol. Slovak Telekom a.s., a predmetom ktorej boli neuhradené záväzky odporcu zo zmluvy o pripojení v zmysle faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 134,10 eur, splatnej dňa 17.05.2007, a faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 56,44 eur, splatnej dňa 18.04.2007. Po postúpení pohľadávky na súčasného navrhovateľa pripustil uznesením č.k. 12C 149/2011 zo dňa 05.11.2012 zmenu účastníka na strane navrhovateľa. Skonštatoval, že navrhovateľ oznámil, že odporca mu po začatí konania uhradil viaceré platby v celkovej výške 180 eur, a keďže pri úhradách neurčil, ktorý záväzok plní, započítal čiastočné úhrady odporcu podľa ust. § 330 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého úhrady, ktoré nepostačujú na plnenie celej vymáhanej sumy sa pri existencii viacerých záväzkov započítavajú na dané záväzky jednotlivo, v závislosti od dátumu ich splatnosti, a to primárne na príslušenstvo najskôr splatného záväzku a jeho istinu a až následne na príslušenstvo a istinu záväzku, ktorý je ďalší v poradí, a od odporcu potom žiadal zaplatenie 134,10 eur (istinu pohľadávky z faktúry č. XXXXXXXXXX), sumy 47,77 eur (ako neuhradenú časť príslušenstva pohľadávky 134,10 eur, vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX, kapitalizovanej ku dňu poslednej úhrady, t.j. úroku z omeškania vo výške 18,25% ročne počítaného zo sumy 134,10 eur od 17.05.2007 do 23.05.2012) a úrok z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 134,10 eur od 24.05.2012 do zaplatenia. Uviedol, že uznesením č.k. 12C 149/2011-179 zo dňa 17.09.2013 konanie v časti o zaplatenie 8,67 eur s 18,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 134,10 eur od 18.05.2007 do 23.05.2012 a zo sumy 56,44 eur od 19.07.2007 do zaplatenia zastavil. Odporca žiadal návrh zamietnuť s poukazom na to, že žalovanú pohľadávku zaplatil v splátkach. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že Slovak Telecom a.s., uzatvoril s odporcom dve zmluvy o pripojení č. XXXXXXXXXX, dňa 18.03.2006 a dňa 14.07.2006 na zriadenie a prístupu k Internetu. Zo zmluvy o pripojení zo dňa 18.03.2006 vznikla spol. Slovak Telekom a.s., povinnosť zriadiť odporcovi vysokorýchlostný internet samoištaláciou a prístup k nemu s viazanosťou na 24 mesiacov v rámci akcie Jarná akcia, s programom MAXI KLASIK -1024 kbps, a odporca sa zaviazal za poskytnuté služby zaplatiť a dohodnutú službu používať po dobu viazanosti. Skonštatoval, že právny predchodca navrhovateľa (spol. Slovak Telekom a.s.) svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy splnil, a odporcovi dojednané služby poskytol a vyúčtoval mu ich za obdobie od marca do apríla 2007 vyššie faktúrami č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2007 pravidelné poplatky Doma Pohoda XXXXXXXXXX, poplatky za prevádzku, internet MAXI KLASIK XXXXXXXXXXXXX so zľavou za obdobie 01.04.2007 až 30.04.2007 vo výške 1.700,50,- Sk (56,44 eur) so splatnosťou do 18.04.2007, a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.05.2007 jednorazové poplatky Jarná DSL akcia s pokutou a sankciou za nedodržanie doby splatnosti vo výške 4.040,- Sk (134,10 eur), so splatnosťou do 17.05.2007, ktoré odporca nezaplatil (odsťahoval sa). Ďalej zistil, že Slovak Telekom a.s. postúpil rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.07.2009 pohľadávky z nezaplatených faktúr odporcu č. XXXXXXXXXX vo výške 134,10 eur a č. XXXXXXXXXX vo výške 56,44 eur na spol. Mediation KMCH s.r.o., ktorá tieto pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 postúpila na spol. KFZ Sys s.r.o. "v konkurze", táto spoločnosť zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2012 postúpila všetky existujúce peňažné pohľadávky s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými (aj pohľadávky voči odporcovi) na spol. Thorpe Corporation LTD., ktorá ich zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2012 postúpila na navrhovateľa. Z poštových poukážok odporcu zo dňa 27.10.2011, 16.11.2011, 15.12.2011, 21.05.2012, 20.09.2011, 20.10.2011, 18.02.2012, 19.03.2012, 24.04.2012, 24.01.2012, zistil, že odporca uhradil Q.. W. K., právnemu zástupcovi pôvodného navrhovateľa 200 eur. Mal potom za preukázané, že spol. Slovak Telecom a.s. vznikla voči odporcovi pohľadávka vo výške 190,54 eur, ktorú postúpil podľa ust. § 524 a nasl. Obč. zák. na spol. Mediation KMCH s.r.o., ktorá ju postúpila na pôvodného navrhovateľa. Vyhodnotil, že pôvodný navrhovateľ nepreukázal doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky odporcovi. Návrh na začatie konania bol odporcovi doručený dňa 21.06.2011, na čo žalovanú istinu v splátkach uhradil. Dospel potom k záveru, že v zmysle ust. § 559 ods. 1 Obč. zák. jeho dlh zanikol úhradou poslednej splátky dňa 21.05.2012. Z tohto záveru vyvodil, že ak pôvodný navrhovateľ spol. KFZ Sys s.r.o. "v konkurze" zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2012 postúpil pohľadávky voči odporcovi vo výške 134,10 eur a vo výške 56,44 eur, na spol. Thorpe Corporation LTD., a tá dňa 27.06.2012 na navrhovateľa, išlo o neexistujúce pohľadávky, a preto návrh zamietol. Uviedol tiež, že nárok navrhovateľa na úrok z omeškania s plnením peňažného dlhu odporcu zamietol z dôvodu, že nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal doručenie oznámenia odporcovi o postúpení pohľadávky zo žiadnej z piatich zmlúv o postúpení pohľadávok, nepreukázal ani povinnosť odporcu splniť dlh jemu (§ 526 ods. 1 Obč. zák.). Ohľadom výšky uplatneného úroku z omeškania 18,25 % v zmysle čl. IV. ods. 6 Všeobecných obchodných podmienok dospel k záveru o neplatnosti takto dojedaného úroku z omeškania jednak podľa ust. § 39 Obč. zák. pre rozpor s dobrými mravmi, ako i v zmysle ust. § 53 ods. 5 Obč. zák., pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s ust. § 53 ods. 2 Obč. zák.. V tejto súvislosti vysvetlil, že výška úroku bola upravená vo VOP Slovak Telekom a.s., bez možnosti odporcu oboznámiť sa s jej ustanoveniami pred jej uzavretím a možnosti ovplyvniť jej obsah. Vyhodnotil, že je tiež v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. b) a k), pretože dovoľuje veriteľovi previesť ju bez súhlasu odporcu, a požaduje od odporcu ako spotrebiteľa za nezaplatenie záväzku neprimerane vysokú sankciu. Poukázal tiež na to, že Slovak Telekom a.s., ako veriteľ z odporcom uzatvorenej zmluvy o pripojení postúpil pohľadávku na inú spoločnosť, pričom pohľadávka sa po piatich postúpeniach a piatich rokoch dostala k navrhovateľovi, čo považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi a priečiace sa zásadám poctivého obchodu, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože si ju neuplatnil. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie, a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V prvom rade nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že odporca po doručení návrhu žalovanú istinu v splátkach uhradil, keď poukázal na to, že v zmysle faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 134,10 eur a č. XXXXXXXXXX vo výške 56,44 eur žaloval spolu 190,54 eur s príslušenstvom, a odporca vykonal 9 úhrad po 20 eur, teda spolu 180 eur. Aj v prípade akceptácie započítania priamo na úhradu istiny, odporca mu stále na istine dlhuje 10,54 eur. V súvislosti so záverom súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku o nemožnosti postúpenia neexistujúcej pohľadávky uviedol celú genézu postúpenia pohľadávky, a s prihliadnutím na úhrady vykonané odporcom, z ktorých vyplýva, že celý záväzok neuhradil, mal za to, že ak bola pohľadávka určená vyššou sumou, ako v čase postúpenia existovala, môže to spôsobiť len neplatnosť postúpenia pohľadávky v časti vyššej, ako existovala, nie však následok, že by žiadna pohľadávka nebola na nového veriteľa postúpená. Zdôraznil, že odporca sa s úhradou splatných záväzkov dostal do omeškania, a preto bol oprávnený od neho požadovať aj úrok z omeškania. I keď nerozporoval záver súdu prvého stupňa, že ním požadovaná výška úroku z omeškania je neprimerane vysoká, namietal, že mu súd prvého stupňa nepriznal ani úrok z omeškania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, hoci mu tento nárok vznikol automaticky zo zákona. Vyslovil názor, že ak súd prvého stupňa dospel k záveru, že záväzkový vzťah medzi Slovak Telekom a.s., a odporcom sa má spravovať ustanoveniami Občianskeho a nie Obchodného zákonníka, mal mu priznať úrok z omeškania podľa predpisov Občianskeho zákonníka a vo zvyšku požadovaného úroku z omeškania návrh zamietnuť. Mal za to, že jeho návrh bol aj po čiastočnom späťvzatí v určitom rozsahu stále dôvodný. Súdu prvého stupňa vytkol aj nedostatok riadneho odôvodnenia, keďže z neho nezistil, preč jeho nárok na zákonný úrok z omeškania zamietol. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa zotrval na tvrdení, že vykonal 10 úhrad po 20 eur, spolu 200 eur, a preto považoval záver súdu prvého stupňa, že žalovanú istinu v splátkach uhradil, za správny, a poukázal na to, že uhradil o 9,46 eur viac. Mal potom za to, že na navrhovateľa bola postúpená neexistujúca pohľadávka. Opätovne k vyjadreniu priložil kópie desiatich poštových poukážok na sumu 20 eur. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, nakoľko napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je založený jednak na nedostatočne zistenom skutkovom stave a nesprávnom hodnotení dôkazov, ako i na nesprávnom právnom posúdení veci. Z predloženého spisu zistil, že pôvodný navrhovateľ sa od odporcu domáhal zaplatenia 190,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 134,10 eur od 18.05.2007 do zaplatenia a zo sumy 56,44 eur od 19.04.2007 do zaplatenia. Vychádzajúc zo skutkového stavu, zisteného súdom prvého stupňa, je možné konštatovať, že v konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že spol. Slovak Telecom a.s. skutočne mala voči odporcovi pohľadávku v celkovej výške 190,54 eur (s príslušenstvom), nakoľko odporca neuhradil v lehote splatnosti vyššie špecifikované faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2007 vo výške 56,44 eur so splatnosťou do 18.04.2007 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.05.2007 vo výške 134,10 eur so splatnosťou do 17.05.2007. Ide teda o dve pohľadávky v rôznej výške a s rozdielnou lehotou splatnosti. Taktiež nebolo sporné, že po podaní návrhu na súd odporca postupnými čiastočnými plneniami právnemu predchodcovi navrhovateľa zaplatil 180 eur, keď ním tvrdené zaplatenie ďalších 20 eur navrhovateľ už počas konania pred súdom prvého stupňa nepotvrdil, s čím sa však súd prvého stupňa nevysporiadal. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že zmluva (resp. zmluvy) o pripojení, z ktorých predmetné pohľadávky vo výške 56,44 eur s príslušenstvom a 134,10 eur s príslušenstvom vznikli, je bez akýchkoľvek pochybností zmluvou spotrebiteľskou, pričom spol. Slovak Telekom a.s., ju uzavrela ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ, s čím sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal. Právny režim spotrebiteľských zmlúv je upravený v Občianskom zákonníku, ktorý je potom potrebné aplikovať aj na posudzovanú vec, od čoho sa odvíjajú aj ďalšie, pre posudzovanú vec nevyhnutné závery. Totiž, i keď sa v zmysle ust. § 262 ods.1 Obch. zák. zmluvné strany môžu dohodnúť na voľbe Obchodného zákonníka na ich záväzkový vzťah, v prípade rámcových zmlúv bez možného individuálneho dojednania zmluvných podmienok, čo je aj prípad prejednávanej veci, keď odporca nemohol žiadnym spôsobom vopred predformulovanú zmluvu a príslušné Obchodné podmienky navrhovateľa ovplyvniť, je všeobecnú voľbu Obchodného zákonníka v spotrebiteľskej zmluve nutné hodnotiť ako neprijateľnú podmienku, keďže znevýhodnenie spotrebiteľa by bolo zrejmé v rôznych zásadných oblastiach, a ustanovenia Občianskeho zákonníka sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Na posudzovanú vec dopadá pre odporcu ako spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka výhodnejšia úprava výšky úrokov z omeškania, ktorú je podľa Obchodného zákonníka možné dojednať, čo aj navrhovateľ využil (18,25 % ročne), pričom v Občianskom zákonníku je stanovená najvyššia možná výška úroku z omeškania (ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. s odkazom na ust. § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.), ktorú nie je možné prekročiť (sankcia neplatnosti), a tiež nevýhodnejšia úprava započítania plnenia peňažného záväzku, keď v zmysle ust. § 330 ods. 2 Obch. zák. sa plnenie započítava najprv na úroky a až potom na istinu, hoci podľa ust. § 566 ods. 2 Obč. zák. sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a až potom na úroky (ak dlžník neurčí inak). Napokon, novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Obč. zák.), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. I keď je toto ustanovenie účinné od 01.04.2015, predstavuje výkladový status, a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. I keď súd prvého započítal úhrady odporcu (i spochybnenú úhradu 20 eur) na istiny pohľadávok a správne konštatoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti dojednaných úrokov z omeškania vo výške 18,25 % ročne, neposúdil vec po právnej stránke správne a a jeho postup pri aplikácii jeho vlastných záverov je nepreskúmateľný, a javí sa ako zmätočný. V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky ohľadom výšky úrokov z omeškania nespôsobuje zánik nároku navrhovateľa na zákonný úrok z omeškania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ale len neplatnosť dojednaného úroku z omeškania nad rámec výšky úroku z omeškania stanovenej Občianskym zákonníkom. Z predloženého spisu vyplýva, že odporca sa do omeškania s plnením oboch záväzkov z faktúr vystavených spol. Slovak Telekom a.s., dostal, keďže ich nezaplatil v lehote splatnosti, a ak argumentoval tým, že mu neboli doručené a nedozvedel sa o nich, pretože sa odsťahoval, nie je možné na takúto námietku prihliadnuť, nakoľko bol podľa časti VIII bod 2 VOP povinný spol. Slovak Telekom a.s., písomne oznámiť zmenu adresy na doručovanie, čo je zmluvná podmienka logická a nie je v žiadnom prípade neprimeraná. Zmenu adresy na doručovanie však neoznámil (ani si zrejme nezariadil doposielanie poštou), čím spôsobil, že mu faktúry neboli doručené na zmenenú adresu a nedozvedel sa o nich svojím zavinením, preto ak sa s úhradou dostal do omeškania, je povinný zaplatiť úrok z omeškania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Ak potom súd prvého stupňa navrhovateľovi pri omeškaní odporcu s plnením dlhu nepriznal žiadny, ani zákonný úrok z omeškania, neposúdil vec po právnej stránke správne. Na tomto závere nemení nič ani jeho poukazovanie na skutočnosť, že pohľadávky boli päťkrát postúpené, čo hodnotil konanie v rozpore s dobrými mravmi nepožívajúce právnu ochranu. Nepriznanie zákonného úroku z omeškania z uvedeného dôvodu by totiž prichádzalo do úvahy len v prípade, že by odporca ako spotrebiteľ o svojom záväzku vedel, ale sústavným postupovaním pohľadávok na rôzne spoločnosti by mu bolo sťažené priam až znemožnené jeho splnenie. V posudzovanej veci však sám súd prvého stupňa vyhodnotil, že odporcovi nebolo postúpenie pohľadávok žiadnym postupcom oznámené, preto, ak by sám nezavinil, že o pohľadávkach nevedel, mohol sa bez ohľadu na ich postúpenie svojho dlhu zbaviť skôr plnením spol. Slovak Telekom a.s. (ust. § 526 ods. 1 Obč. zák.). Po závere, že odporca sa dostal s plnením záväzkov z oboch faktúr do omeškania, a závere, že z uvedeného dôvodu je nárok navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. dôvodný, je zrejmé, že súd prvého stupňa vykonal započítanie čiastkových úhrad odporcu na jeho dlh nesprávne. Už jeho záver, že dlh odporcu zanikol splnením istín dlhu pre opomenutie príslušenstva nemôže obstáť. Podľa ust. § 524 ods. 2 Obč. zák. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Pri správnej aplikácii tohto ustanovenia, a pri zohľadnení, že pôvodnému navrhovateľovi odporca po častiach dlh plnil, je namieste záver, že pôvodný navrhovateľ skutočne postúpil (cez inú spoločnosť) v konečnom dôsledku na súčasného navrhovateľa neexistujúcu pohľadávku tak, ako uviedol súd prvého stupňa, avšak len pokiaľ ide o „prvú“ pohľadávku na zaplatenie 56,44 eur s príslušenstvom, konanie o ktorej už bolo právoplatne zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom pre jeho splnenie. Po zastavení konania v časti bol potom predmetom konania pred súdom prvého stupňa nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 134,10 eur, predstavujúcej istinu pohľadávky z faktúry č. XXXXXXXXXX, sumy 47,77 eur, predstavujúcej neuhradenú časť príslušenstva pohľadávky 134,10 eur, kapitalizovanej ku dňu poslednej úhrady, teda úroku z omeškania vo výške 18,25% ročne počítaného zo sumy 134,10 eur od 17.05.2007 do 23.05.2012, a úrok z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 134,10 eur od 24.05.2012 do zaplatenia. V konaní ide teda už len o „druhú“ pohľadávku s príslušenstvom. Bude teda úlohou súdu prvého stupňa ustáliť, či odporca skutočne navrhovateľovi uhradil okrem nerozporovaných 180 eur aj ďalších 20 eur predloženou poštovou poukážkou zo dňa 20.10.2011, nakoľko navrhovateľ neeviduje prijatie tejto sumy na jeho účet, čo preukazuje zoznammi poštových poukazov spracovaných a pripísaných v prospech jeho účtu, vystavenými Slovenskou poštou a.s., a tiež detailom obratu zo Slovenskej sporiteľne. Takto bude postupovať samozrejme len za stavu, že dospeje k záveru, že táto pohľadávka na zaplatenie 134, 10 eur s príslušenstvom je dôvodná. Keďže ide o pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy (o pripojení), ktorá predstavuje nárok na zaplatenie zmluvných pokút, bude povinný ex offo skúmať, či mal Slovak Telekom a.s., vôbec nárok na zaplatenie zmluvných pokút, alebo či išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku, z ktorej nie je možné priznať plnenie (v takom prípade návrh zamietne). Len v prípade, že skonštatuje dôvodnosť tejto pohľadávky s príslušenstvom, pristúpi k samotnému započítaniu riadne ustálených čiastkových plnení odporcu, keď ich započíta najskôr na istinu „prvej“ pohľadávky, následne na jej príslušenstvo, a potom na istinu „druhej“ pohľadávky a jej príslušenstvo, ktoré je v súčasnosti predmetom konania. Až následne bude možné prijať záver o tom, či je návrh navrhovateľa sčasti dôvodný alebo nie. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h), ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom odvolacieho súdu, vysloveným v tomto rozhodnutí, viazaný. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním