Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/225/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111212932 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111212932.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s., Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému: 1/ A. Š., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX/X, XXX XX I., zomrel dňa 13.04.2014, 2/ P. L., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX/X, XXX XX I., zast. Mgr. Rastislav Tešovič, Jasencová 13, 841 07 Bratislava, 3/ O. P., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, I., zast. Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., Niťová 3, 821 08 Bratislava, pre vymoženie 7.625,74 Eur istiny s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 5301/11, o odvolaní oprávneného a povinného v 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Er/612/2011-34 zo dňa 12.05.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 2Er/612/2011-34 zo dňa 12.05.2015 m e n í tak, že námietky povinnej v 2. rade proti exekúcii zamieta. Oprávnenému a povinnému v 3. rade n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinnej v 2. rade, proti exekúcii podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku z dôvodu jej neprípustnosti, nakoľko povinnej v 2. rade nebol riadne a zákonne doručený exekučný titul. Povinná v 2. rade bola spolu s nebohým povinným v 1. rade od 20.01.2003 nepretržite do 22.09.2011 zaradená v programe na ochranu svedkov podľa zák. č. 256/1998 Z.z. a zdržiavala sa v Českej republike. Povinná v 2. rade uviedla, že pohľadávka, ktorá je predmetom exekúcie nikdy nevznikla, nakoľko právny úkon, ktorý smeroval k jej vzniku nemohol byť platný, pretože k nemu došlo v súvislosti so spáchaním trestného činu. Exekučný súd po oboznámení sa s obsahom spisu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 28Cb/104/2007 zistil, že súd po lustrácii pobytu povinných v 1. a 2. rade prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Okresného riaditeľstva Bratislava I a III, Sociálnej poisťovne a CEPO, uznesením č.k. 28Cb 104/2007-82 zo dňa 21.09.2010 ustanovil povinným opatrovníka, súdnu tajomníčku Okresného súdu Bratislava III, nakoľko sa na poslednej uvedenej adrese nezdržiavali. Následne rozsudkom č.k. 28Cb 104/2007-92 zo dňa 29.11.20110 zaviazal povinných zaplatiť oprávnenému požadovanú istinu s príslušenstvom. Súd prvého stupňa poukazujúc na ust. § 47 ods. 1 a 2 OSP a § 29 ods. 1 a 2 OSP a na listinné doklady a zistené skutočnosti dospel k záveru, že súd nedoručil exekučný titul povinným do vlastných rúk, ale iba opatrovníkovi, ktorý nebol povinným ustanovený v súlade so zákonom, čím bola povinným v 1. a 2. rade odňatá možnosť konať pred súdom a exekučný titul preto nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Proti tomuto uzneseniu podali prostredníctvom právnych zástupcov v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a povinný v 3. rade. Oprávnený v odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Oprávnený uviedol, že postup súdu vedúci k ustanoveniu opatrovníka bol zákonný, po vykonaní dôsledného šetrenia pobytu povinných, poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 7/2008 a 4 M Cdo 11/2007. Uvedenie § 47 ods. 1 a 2 OSP v napadnutom uznesení považuje oprávnený za bezpredmetné, nakoľko v danom prípade nedošlo k aplikácii fikcie doručenia. Oprávnený uviedol, že postup odlišný od toho, ktorý súd použil, nevyplýva ani z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a ani z ustanovení zák. č. 256/1998 Z.z.. o ochrane svedka v znení neskorších predpisov, nakoľko tento zákon upravuje len postup v súvislosti s trestným konaním (§ 15). Preto zmienka o ustanovení opatrovníka nie v súlade so zákonom nemá oporu v ustanoveniach tohto zákona. Podľa oprávneného je napadnuté uznesenie postihnuté i vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. Súd prvého stupňa nepostupoval v zmysle ust. § 157 ods. 2 a § 167 ods. 2 O.s.p. keď neodôvodnil, prečo nebol opatrovník ustanovený v súlade so zákonom, o aký zákon malo ísť, či to má alebo nemá súvis so zákonom o ochrane svedka a aký mal byť podľa názoru súdu správny a zákonný postup. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že námietkam povinnej v 2. rade nevyhovie, prípadne aby uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinný v 3. rade vo svojom odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu považuje za nepreskúmateľné, pretože neuviedol jedno zákonné ustanovenie, o ktoré by sa v rozhodnutí opieral. Namietal, že súd prvého stupňa si prisvojil právomoc prvostupňového, či odvolacieho súdu, rozhodol sa tvoriť právo, nakoľko vyhodnotil ustanovenie opatrovníka v rozpore so zákonom, pričom ani nevysvetlil, čo ho viedlo k tomuto záveru. Povinná v 2. rade mala postupovať v zmysle § 58 ods. 1, 2 OSP, teda podať riadny opravný prostriedok a požiadať o odpustenie zmeškania lehoty z ospravedlniteľného dôvodu. Povinný v 3. rade odvolaciemu súdu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že námietky povinnej v 2. rade proti exekúcii zamieta. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní sudcom, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 50 ods. 4 EP), preto sú splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok - ďalej len "OSP“), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolania oprávneného a povinného v 3. rade sú dôvodné. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 06.04.2011 doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi. Súd prvého stupňa dňa 27.04.2011 vydal poverenie č. 51010532115 súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 7.625,74 Eur, úroku z omeškania vo výške 14,9% ročne zo sumy 7.625,74 Eur od 01.09.2003 do zaplatenia, úroku z omeškania 691,55 Eur, trovy konania 1.368,42 Eur a trovy trov exekúcie. Exekučným titulom je v tomto prípade rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28Cb/104/2007-92 zo dňa 29.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.01.2011 a vykonateľnosť dňa 18.01.2011. Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením). Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Vykonateľnosť exekučného titulu je podmienkou podania návrhu na vykonanie exekúcie (§ 41 Exekučného poriadku). Exekučný súd je oprávnený skúmať, či je rozhodnutie vykonateľné. Znamená to, že exekučný súd si sám urobí záver o tom, či bolo rozhodnutie doručené a či bol proti nemu prípustný opravný prostriedok, resp. či o podanom opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Exekučný súd si tento záver môže urobiť o každom exekučnom titule, teda aj o súdnom rozhodnutí. Vykonateľnosť exekučného titulu môže exekučný súd skúmať v každom štádiu konania, nielen na námietky povinného proti exekúcii (§ 59 Exekučného poriadku). Právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/104/2007-92 zo dňa 29.11.2010 v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nebola spochybnená. Exekučný titul v tomto prípade nadobudol právoplatnosť dňa 14.01.2011 a vykonateľnosť dňa 18.01.2011, doručením rozsudku 28Cb/104/200-92 účastníkom konania, v prípade žalovaných v 1. a 2. rade, ustanovenému opatrovníkovi žalovaných Martine Palkovičovej, súdnej tajomníčke Okresného súdu Bratislava III. Pokiaľ povinná v 2. rade (žalovaná v 2. rade) namieta neexistenciu podmienok na doručenie exekučného titulu ustanovenému opatrovníkovi a nie jej osobne, odvolací súd uvádza, že tieto výhrady mohla a mala opodstatnene riešiť len v základom konaní postupom predpokladaným v § 58 ods,. 1 a 2 OSP, teda podať riadny opravný prostriedok a požiadať o odpustenie zmeškania lehoty z ospravedlniteľného dôvodu. Povinná v 2. rade nepreukázala, že by postupovala v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, ani že by voči exekučnému titulu úspešne uplatnila riadny, alebo mimoriadny opravný prostriedok. Rovnako nepreukázala, že by v základnom konaní úspešne dosiahla zrušenie exekučného titulu. Exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) všeobecného súdu. Námietku povinnej v 2. rade ohľadom nedoručenia exekučného titulu z dôvodu jej zaradenia do programu ochrany svedka v zmysle zák. č. 256/1998 Z.z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov a jej zdržiavania sa v Českej republike považuje odvolací súd za nedôvodnú, pretože žiadne ustanovenie predmetného zákona neupravuje postup súdu v prípade chráneného svedka v civilnom (sporovom) konaní, iba v trestnom konaní. Podľa § 159 ods. 2 OSP časť vety pred bodkočiarkou, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. Exekučný súd je teda právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný. Podľa § 58 ods. 1 OSP súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do pätnástich dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon. Podľa § 58 ods. 2 OSP súd môže na žiadosť účastníka priznať odkladný účinok návrhu, aby sa odpustilo zmeškanie lehoty. Odvolací súd poukazuje na to, že exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v poslednej etape, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. Toto systematické zaradenie určuje a vymedzuje úlohy, funkcie a kompetencie exekučného súdu. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, ale len vykonáva. Exekučný súd ako súd „vykonávací“, preto nie je oprávnený preskúmavať procesný postup sporového súdu v čase pred vydaním exekučného titulu ani nie je oprávnený vecne preskúmať exekučný titul. Odvolací súd sa tak stotožnil s odvolacou námietkou povinného v 3. rade, že exekučný súd si v danom prípade osvojil právomoc prvostupňového, či odvolacieho súdu. Námietky povinnej v 2. rade, ktorými spochybňuje splnenie zákonných podmienok na ustanovenie opatrovníka v sporovom konaní, nemajú v exekučnom konaní opodstatnenie ani miesto. Odvolací súd s prihliadnutím na ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku nezistil žiadnu okolnosť, pre ktorú by bola predmetná exekúcia neprípustná, a preto na základe preukázaných skutočností námietkam povinnej v 2. rade proti exekúcii nevyhovel a ako neopodstatnené a v rozsahu skúmania exekučného súdu nedôvodné ich v plnom rozsahu zamietol. Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku predmetného uznesenia. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523224'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a § 142 ods. 1OSP s tým, že ich náhradu úspešnému oprávnenému a povinnému v 3. rade nepriznal, pretože im žiadne odvolacie trovy nevznikli. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 druhá veta zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.