Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/601/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111213905 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111213905.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: J. Č. U. - Y. J., Y. Y. U., T. Q. X, zastúpený: LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Bratislava, Ľubinská 18, proti odporcovi: P. E. Y..N..K.., Z.: XXXXXXXX, Y. Y. U., Q.. Y. X, o zaplatenie 93,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 9C/106/2011-53 zo dňa 14.5.2013, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 9C/106/2011-53 zo dňa 14.5.2013 p o t v r d z u j e . Odporcovi trovy odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 2.5.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 93,- Eur s príslušenstvom. Nárok odôvodnil tým, že dňa 3.08.2009 bolo z ulice E. T. U. odstránené osobné motorové vozidlo, EČV: U., ktorého prevádzkovateľom je odporca. Vozidlo stálo na vyhradenom parkovisku, čím vznikol zákonný dôvod na odťah vymedzený v § 43 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len „ZoCP“) a navrhovateľovi vznikli náklady za odstránenie motorového vozidla. Odporca sa na nariadené pojednávanie neustanovil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2) O. s. p. vec prejednal v jeho neprítomnosti. Po vykonanom dokazovaní súd ustálil nasledovný skutkový stav: Starosta Mestskej časti Bratislava- Staré Mesto dňa 3.11.2009 rozhodol o odstránení vozidla odporcu zn. H. evidenčného čísla U.-XXXGT sivej farby podľa § 43 ods., 4 písm. b) ZoCP. Osobné motorové vozidlo bolo odstránené dňa: 3.8.2009 v čase: 17:20 hod. na mieste: E. I., U., naložené na odťahovacie vozidlo, odvezené a zaparkované v stráženom areáli v Bratislave, Č. S. X. Vozidlo bolo odstránené z dôvodu státia na vyhradenom parkovisku. Dňa 3.8.2009 v čase 19:45 hod. prevzal od navrhovateľa motorové vozidlo odporca. Odporca bol vyzvaný na úhradu nákladov núteného odťahu vo výške 93,- eur, túto úhradu nezaplatil. Technický odťah motorového vozidla na základe rozhodnutia správcu komunikácie vykonala obchodná spoločnosť G. Y.. Y..N..K.. v zmysle zmluvy o výkone odťahovacej služby č. XX/XXXX zo dňa 23.10.2006 uzatvorenej medzi organizáciou T. U. - Y. J. ako príkazcom a obchodnou spoločnosťou G. Y.. Y. N..K.. ako príkazníkom. Súd poukázal na ustanovenia § 43 ZoCP a konštatoval, že odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Zákon č. 8/2009 o cestnej premávke spadá do oblasti verejného (správneho) práva, a v súvislosti s jeho aplikáciou nevznikajú súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov, Správca miestnej komunikácie pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci (správy); a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej (čo sa týka zabezpečenia samého výkonu odstránenia vozidla). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď len obec sama (správca komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 70/2003). Správca komunikácie preto nemohol zmluvne previesť na spoločnosť G., Y.. Y. N..K.., svoju právomoc. a to ani po stránke technickej. Spoločnosť G., Y.. Y. N..K.. tak nebola oprávnená vykonať ani odťah vozidla odporcu. Navrhovateľ v konaní odôvodňoval aktívnu legitimáciu postúpením pohľadávky z organizácie T. na spoločnosť G., Y.. Y. N..K.., a následne na navrhovateľa. V zmysle čl. 5 ods. 3 zmluvy o výkone odťahovacej služby príkazca postúpil pohľadávky, ktoré vzniknú v súvislosti s výkonom činností podľa zmluvy na príkazníka. Keďže spoločnosť G., Y.. Y. N..K.., nebola oprávnená vykonať odťah vozidla, nemohlo dôjsť na tomto základe ani k platnému postúpeniu pohľadávky na úhradu nákladov spojených s odťahom vozidla. Vozidlo odporcu nebolo odtiahnuté správcom komunikácie a ani subjektom, ktorý bol výlučne na tento zásah do práv odporcu oprávnený v zmysle § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Zmluvu "o výkone odťahovej služby" zo dňa 23.10.2006 je preto potrebné považovať za právny úkon neplatný (§ 39 Obč. zák.). Správca komunikácie ňou v rozpore so zákonom previedol na navrhovateľa ako podnikateľský subjekt časť právomoci verejnej správy. Plnenie z neplatného právneho úkonu by znamenalo bezdôvodné obohatenie (§ 451 Obč. zák.), ktoré sa musí vydať Navrhovateľ na základe neplatného právneho úkonu sa nemôže voči odporcovi úspešne domáhať náhrady nákladov súvisiacich s odstránením jeho vozidla a jeho zabezpečením až po jeho výdaj prevádzkovateľovi. Súd preto návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,. Odporcovi, ktorý mal vo veci úspech súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu trovy nevznikli. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa 25.6.2013. Podľa jeho názoru súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietol, že výklad ustanovení § 3d ods. 5 písm. d) zák. č. 135/1961 Z.z. a § 40 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z. súdom prvého stupňa je prísne formalistický a gramatický. Úmyslom zákonodarcu v tejto právnej úprave bolo riešiť situáciu, v ktorej vozidlo tvorí prekážku cestnej dopravy a zabezpečiť jej plynulosť a bezpečnosť. Zabezpečenie tohto cieľa je možné aj iným spôsobom ako tým, že obec musí založiť právnickú osobu na „odstránenie motorového vozidla“. Zákonný príkaz na odstránenie vozidla neprieči tomu, aby vozidlo naložila, odviezla, uskladnila, a skontrolovala a vyzvala prevádzkovateľa vozidla na zaplatenie nákladov za odťah aj právnická osoba nezaložená obcou. Obec je pritom tým subjektom, ktorý identifikoval prekážku a rozhodol o odstránení vozidla. Súd ignoroval skutočnosť, že bol porušený zákon a prísne formalistickým výkladom popiera, že „výkonom správy“ je zabezpečenie odstránenia prekážky, ale nie je ním samotné naloženie, odvezenie, uskladnenie vozidla, skontrolovanie totožnosti prevádzkovateľa a jeho vyzvanie na zaplatenie nákladov za odťah. Súkromnými právnickými osobami je zabezpečované množstvo úloh orgánov verejnej správy, napr. zimná údržba a zjazdnosť ciest, údržba dopravnej zelene, dopravné značenie a iné. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo/4706/2009-15, podľa ktorého prevádzkovateľ motorového vozidla tvoriaceho prekážku premávky na pozemnej komunikácii je povinný uhradiť náklady spojené s odstránením vozidla vzniknuté vlastníkovi komunikácie, alebo osobe, ktorá je oprávnená na základe zmluvného vzťahu vozidlo odstrániť. Podľa ďalšieho rozhodnutia NS ČR sp. zn. 25Cdo/813-2007 osobou oprávnenou na odťah vozidla bola príspevková organizácia na základe zmluvy za účelom správy a údržby pozemných komunikácii vo vlastníctve majiteľa komunikácie. Podľa názoru navrhovateľa preto v prejednávanej veci výkon správy bol zabezpečený navrhovateľom ako správcom komunikácie, ktorým zasiahol do práv a povinnosti odporcu v súlade so zákonom. Zmluva č. XX/XXXX o výkone odťahovej služby so spoločnosťou G., Y..N..K.., z 23.10.2006 neodporuje zákonu č. 8/2009 Z.z., a ani inému právnemu predpisu. Nejde preto o neplatný úkon. Preto sa domáha, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu vyhovie v celom rozsahu a zaviaže odporcu aj na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal a prejednal odvolanie odporcu v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2, postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu a ani zrušenie napadnutého rozhodnutia. V zmysle platnej judikatúry (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 70/2003) odstrániť prekážku cestnej premávky, ak ju neodstráni ten, kto ju spôsobil; ako aj odstrániť vozidlo ponechané na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa z miestnej komunikácie, je oprávnená vykonať za podmienok uvedených v § 40 ods. 1, 4 zákona č. 315/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov len obec sama (správca komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená. Z ust. § 3d zákona č. 135/1961 Zb. a z ust. § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty. Výkladom týchto ustanovení možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej alebo zriadenej. Spoločnosť G., Y.. Y. N..K.., ktorá v tomto prípade odťah vykonala, nie je obcou, a nie je ani právnickou osobou založenou alebo zriadenou obcou za účelom správy pozemných komunikácií. Teda odťah vozidla touto spoločnosťou nemožno považovať za odťah, ktorý vykonala obec ako správca komunikácie v zmysle § 43 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na tom nič nemení skutočnosť, že v konaní vystupuje ako navrhovateľ správca komunikácie, nakoľko tento odťah správca neuskutočnil, a nevznikli mu ani žiadne náklady spojené s týmto odťahom (aspoň to navrhovateľ v konaní nijako nepreukázal). Keďže správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto výkone orgánom verejnej správy, nevzťahuje sa na neho možnosť daná v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR (každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané), ale vzťahuje sa na neho čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pri výkone preneseného výkonu štátnej správy nemôže postupovať nad rámec zákona, tzn. používať analogický inštitút súkromného práva, napr. zmluvné zastúpenie, poverenie a splnomocnenie. Každý orgán štátu má Ústavou SR a zákonom určený rozsah právomocí, ktorý nemôže prekročiť a môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že tieto právne normy určujú aj spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré môžu používať. Konanie orgánu štátu v medziach a v rozsahu ustanovenom zákonom, bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom, napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty a tento ústavný príkaz zároveň vylučuje stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom predpísaným a ustanoveným spôsobom. Správca verejnej komunikácie by z týchto dôvodov mohol zákonom zverený mu výkon verejnej moci a správy zmluvne preniesť na podnikateľské alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon výslovne dovolil alebo priamo ukladal. Spoločnosť G. nespĺňa zákonné podmienky pre výkon správy pozemných komunikácií, konkrétne pre odstraňovanie vozidiel z pozemných komunikácií namiesto obce, resp. v mene obce, a preto ani nebola oprávnená vykonať technický odťah motorového vozidla odporcu a následne za tento si vyúčtovať paušálnu cenu 93,- Eur. Z tohto dôvodu sa ani navrhovateľ, hoci je správcom komunikácie, z ktorej bol vykonaný odťah, nemôže domáhať zaplatenia nákladov tohto odťahu, nakoľko on tento odťah nevykonal a nevynaložil naň žiadne náklady. Navrhovateľ nemohol ani preniesť výkon verejnej správy, ktorý mu bol zverený ustanovením § 3d ods. 5 písm. c) cestného zákona na spoločnosť G., na základe zmluvy o výkone odťahovacej služby č. XX/XXXX (uzavretej medzi T. U.- Y. J. a spoločnosťou G.) tak, ako to tvrdí vo svojom návrhu. Neumožňovalo mu to ustanovenie § 3d ods. 5 písm. c) Cestného zákona ani žiadne iné zákonné ustanovenie. Prenesením výkonu verejnej správy pozemných komunikácií na súkromný podnikateľský subjekt tak navrhovateľ konal v rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktoré mu umožňuje konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Protiústavnosť konania navrhovateľa nemôže zhojiť ani tvrdenie, že v prípade odstránenia vozidla spoločnosťou G. ide len o technické zabezpečenie výkonu správy pozemnej komunikácie. Správu pozemných komunikácií, a to všetky jej zložky, je oprávnený vykonávať navrhovateľ buď sám, alebo prostredníctvom právnických osôb, ktoré na to založil, alebo zriadil a za jej výkon v plnom rozsahu aj sám zodpovedá. Je v rozpore nielen so zákonom a ústavou, ale aj s ochranou práv a slobôd fyzických a právnických osôb, v prípade nakladania s majetkom najmä s ochranou vlastníckeho práva týchto osôb, aby „technickú" stránku výkonu verejnej správy vykonávala súkromná obchodná spoločnosť, ktorá svoju činnosť vykonáva na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Z protokolu o výdaji motorového vozidla odporcu zo dňa 3.8.2009 navyše vyplýva, že spoločnosť G. sama vymáhala žalovanú pohľadávku na svoj podnikateľský účet pod hrozbou uplatnenia úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. Vyvracia to tvrdenie navrhovateľa, že spoločnosť G. nezasahovala do práv jednotlivcov a zabezpečovala len technickú stránku odťahu. Navrhovateľom predložené poverenie udelené starostom mestskej časti Bratislava - Staré Mesto Mestskej polícii hlavného mesta SR Bratislavy „zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel" je právne neúčinné pre rozpor so zákonom, ako aj pre zmätočnosť obsahu. Predovšetkým žiaden zákon nedovoľuje správcovi komunikácie jeho právomoci preniesť na iný subjekt, a to ani na iný orgán verejnej moci, teda ani na mestskú políciu. K preneseniu právomoci môže dôjsť výlučne zákonom, ako sa to stalo aj v prípade správy miestnych komunikácií, keď výkon tejto správy bol ust. § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Z.z. prenesený na obce, ktoré teda vykonávajú „prenesený výkon štátnej správy“. Zákonné oprávnenie správcu komunikácie preniesť svoju právomoc na mestskú políciu však absentuje. Takéto oprávnenie nevyplýva príslušníkom mestskej polície ani zo zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii. Podľa ust. § 3 zák. č. 564/1991 Zb. mestská polícia nie je oprávnená pôsobiť na úseku správy komunikácií. S absenciou pôsobnosti je v súlade aj absencia právomocí, keďže žiadne ustanovenie zák. č. 564/1991 Zb. neoprávňuje príslušníka mestskej polície rozhodovať o odstránení vozidla, či na takéto odstránenie vydávať pokyn. Poverenie je rozporné aj obsahovo, pretože v čl. I vymedzuje jeho rozsah ako poverenie „zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel", v čl. II ods. 1 však už uvádza, že mestská polícia bude rozhodovať o odstránení vozidiel. V skutočnosti príslušník mestskej polície žiaden výkon nezabezpečuje, ale odťah nariaďuje, čo odporuje zákonu, pretože podľa ust. § 40 ods. 5 zákona č. 315/1996 Z. z. oprávnenie nariadiť odstránenie vozidla priznáva iba policajtovi, ktorým sa na účely zák. č. 315/1996 Z.z. v zmysle jeho ust. § 2 písm. o) rozumie výlučne príslušník Policajného zboru SR, nie príslušník mestskej polície. Odvolací súd má za to, že návrhom uplatnená pohľadávka navrhovateľovi nevznikla z dôvodu, že v prípade zmluvy o výkone odťahovacej služby, ktorú navrhovateľ uzatvoril so spoločnosťou G., Y.. Y. N..K.., ide z vyššie uvedených dôvodov o neplatný právny úkon. Pohľadávka by mohla navrhovateľovi vzniknúť iba v prípade, ak by odstránenie vozidla odporcu vykonal sám, alebo prostredníctvom právnickej osoby, ktorú na to založil alebo zriadil. Pohľadávka nemohla výkonom odťahu vozidla vzniknúť ani spoločnosti G., keďže z jej strany išlo o protiprávny úkon. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Náhradu trov v konaní úspešnému odporcovi nepriznal, pretože si takýto nárok neuplatnil, resp. mu žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.