Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/366/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111214502 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111214502.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: Q. W.S., I. O.: Q. XX, O., v zast.: JUDr. Peter Vačok, advokát so sídlom: Vazovova 9/A, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, so sídlom: Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody 1.556 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k.: 18C/68/2011-121 zo dňa 04.04.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e. Odvolací súd v časti trov konania na súde prvej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 316,48 eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu vedeného v Č. U..W.. Č..Ú.. XXXXXXXXX/ XXXX. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.556 Eur titulom náhrady škody a nahradiť trovy konania vo výške 570,72 Eur v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pričom trovy konania je odporca povinný uhradiť na účet právneho zástupcu vedeného v Č., U..W.. Č..Ú.. XXXXXXXXX/XXXX. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 4 ods. 1 písm. f/, 3 ods. 1 písm. a/, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. b/, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, § 18 ods.1, 3 zákona 514/2003 Z.z. a vecne tým, že návrhom podaným na tunajšom súde dňa 5.05.2011 sa navrhovateľ domáhal zaviazania odporcu k úhrade 1.556 Eur titulom náhrady škody spôsobenej výkonom verejnej moci. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Bratislava IV ČVS: ORP-188/OVK-B4-2008 zo dňa 26.11.2008 bolo voči jeho osobe vznesené obvinenie pre trestný čin vydierania. Následne dňa 12.11.2009 bola zo strany prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava IV podaná v predmetnej veci obžaloba pod č.k. 1 Pv 450/08 na Okresný súd Bratislava IV. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 22.03.2010 vydanom v konaní sp.zn. 2T 102/2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4 To 86/2010 zo dňa 23.09.2010 oslobodil navrhovateľa ako obžalovaného spod obžaloby. Navrhovateľ v odôvodnení poukázal na to, že samotné trestné stíhanie je vážnym zásahom v živote každej osoby a má ďalekosiahle dôsledky, ktoré majú vplyv aj na osobný život po všetkých stránkach. Obvinenému sa kladú za vinu skutky, ktoré spoločnosť považuje za najvážnejšie formy protispoločenského konania. Práve z toho dôvodu je nevyhnutné, aby aj orgány činné v trestnom konaní dôkladne a starostlivo zvážili všetky skutočnosti, ktoré sú v prospech a v neprospech vznesenia obvinenia, a to vzhľadom na následky, ktoré ním môžu byť spôsobené. Na vznesenie obvinenia miera pravdepodobnosti spáchania trestného činu musí byť vyššia ako iba podozrenie z jeho spáchania a preto vznesenie obvinenia predpokladá dostatočne odôvodnený záver, že došlo k trestnému činu a že tento spáchala určitá osoba. Od vznesenia obvinenia sa značne mení procesné postavenie osoby dovtedy len podozrivej a táto je povinná čeliť množstvu povinností a obmedzení zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Obvinený musí byť neustále k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní a dostavovať sa v určený termín na úkony nimi vykonávané. Ďalším dôsledkom vznesenia obvinenia je možnosť vzatia obvineného do väzby, ktorá predstavuje najvážnejší zásah do osobnej slobody osoby, ako jedného zo základných ľudských práv. V neposlednom rade je obvinený každý deň nútený žiť s vedomím, že sa mu kladie za vinu vážne protiprávne konanie, že je tak vnímaný zo strany celého svojho okolia a navyše v neistote, či nebude za skutky, ktoré ani nespáchal potrestaný. V súlade s ustanovením § 206 odseku 1 Trestného poriadku účinného od 01.01. 2006, na vznesenie obvinenia orgán činný v trestnom konaní musí dôjsť k dostatočne odôvodnenému záveru, že trestný čin spáchala určitá osoba. Z uvedeného vyplýva, že vznesenie obvinenia voči určitej osobe predpokladá záver o spáchaní trestného činu. Táto podmienka vzhľadom na oslobodzujúce rozhodnutie a jeho odôvodnenie v ktorom je uvedené, že skutok nie je trestným činom zjavne splnená nebola. Z uvedeného dôvodu uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 26.1 1.2008 vydané vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV, Úradu justičnej a kriminálnej polície bolo nezákonným rozhodnutím, vydaným v rozpore s ustanovením § 206 ods. 1 TP. 3. Takisto pre podanie obžaloby v súlade so znením ustanovenia § 234 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok účinný od 01.01.2006) je nevyhnutné, aby výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňovali postavenie obvineného pred súd. Za tým účelom prokurátor je povinný pred podaním obžaloby preskúmať výsledky vyšetrovania a posúdiť, či skutočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. K splneniu uvedenej podmienky v danej veci takisto nedošlo. Ak súd neskôr dva krát dospel k názoru, že konaním navrhovateľa nedošlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu, už zo strany prokuratúry mohlo dôjsť k uvedenému záveru. Z vyššie uvedeného vyplýva, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava IV sa podaním obžaloby dopustila nesprávneho úradného postupu. Nezákonnosť rozhodnutia a nesprávnosť úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní treba vidieť aj v nerešpektovaní základných zásad trestného konania ako i porušenia ustanovenia § 2 ods.10 zákona č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok) z ktorého vyplýva povinnosť orgánov činných v trestnom konaní náležite zistiť skutkový stav veci a až potom pristúpiť k rozhodnutiam o vine a treste. 4. S poukazom na vyššie uvedené uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV zo dňa 26.11.2008, ČVS: ORP-188/OVK-B4-2008, ktorým mu bolo vznesené obvinenie pre trestný čin vydierania podľa § 189 ods.l, 2 písm. a) Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a podaním obžaloby zo strany prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava IV zo dňa 12.11.2009, č. k.: 1 Pv 450/08 bola navrhovateľovi spôsobená škoda, ktorá pozostáva z nákladov vynaložených v súvislosti s jeho právnym zastúpením, ktoré zahŕňajú vyplatené trovy obhajoby advokátovi JUDr. Petrovi Vačokovi. Náhradu uvedenej škody si uplatňuje podľa § 5 ods.1 a § 9 ods.1, ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon 514/2003 Z.z.). 5. V predmetnej veci navrhovateľ označil ako orgány oprávnené zastupovať Slovenskú republiku, ktorá pri uplatňovaní nárokov v zmysle vyššie citovaného zákona je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie, Ministerstvo vnútra SR a Generálnu prokuratúru SR. V danom prípade bolo preto potrebné stanoviť, ktorý z označených subjektov je oprávnený resp. povinný štát zastupovať v predmetnom súdnom spore. Odporca v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 15.02.2013 a zo dňa 29.03.2016 uviedol, že s prihliadnutím na zmenu právnej úpravy, ktorá je účinná od 01.01.2013, má za to, že za štát v danom prípade má konať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a nie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, prípadne Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. 6. K otázke nezákonnosti rozhodnutia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV zo dňa 26.11.2008, ČVS: ORP-188/OVK-B4-2008 uviedol, že toto rozhodnutie nebolo počas celého konania zmenené ani zrušené pre jeho nezákonnosť, a preto ho nemožno ako také za nezákonné považovať. V čase jeho vydania bolo urobené zákonne, čo v neposlednom rade potvrdil aj prokurátor, ktorý toto uznesenie nezrušil pre jeho nezákonnosť, či zjavnú nedôvodnosť. Zákon č. 514/2003 Z. z., bol novelizovaný naposledy v roku 2012 súčinnosťou od 01.012013. Napriek tomu zákonodarca nepovažoval za podstatné upraviť otázku nezákonnosti vznesenia obvinenia, v určitých zákonom predvídateľných prípadoch. Ustanovenie týkajúce sa práva na náhradu škody v prípade, ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania, prípadne k oslobodeniu spod obžaloby či v prípade, keď vec bola postúpená inému orgánu, zákon pozná. Ide o ustanovenie § 8 ods. 5) zákona č. 514/2003 Z. z., kedy nárok na náhradu škody vzniká tomu, kto bol vzatý do väzby. Zákon teda nehovorí o tom, že takéto rozhodnutie, t. j. rozhodnutie o vzatí do väzby sa považuje za nezákonné. Zákon len ustanovil, že ak nastane jedna z uvedených skutočností má osoba, ktorá bola vzatá do väzby právo na náhradu škody. Vzhľadom k tomu že nemožno použiť akúkoľvek analógiu v danom prípade, keďže nezákonnosť rozhodnutí v daných prípadoch nepozná ani zákon č. 514/2003 Z. z., a teda nie je možné bez ďalšieho tvrdiť, že takéto rozhodnutie sa považuje za nezákonné len z dôvodu, že obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený. V tomto rozsahu nie sú splnené základné zákonné podmienky na priznanie náhrady škody, t. j. právoplatné rozhodnutie nebolo zrušené ani zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V danom prípade uznesenie o vznesení obvinenia nadobudlo právoplatnosť rozhodnutím o sťažnosti a teda právoplatné rozhodnutie mohlo byť zrušené len na základe ustanovenia § 363 Trestného poriadku, t.j. zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní. Tento postup obvinený nikdy neaplikoval. Nevyužil svoje zákonné možnosti na ochranu svojich práv, ktoré mu priznáva platná právna úprava. Prípadne mohol podať sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky. Ani jeden z vyššie opísaných postupov poškodený neaplikoval. V zmysle platnej právnej úpravy je súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Rozhodnutie "tohto orgánu" t. j. rozhodnutie generálneho prokurátora prípadne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré by označilo predmetné uznesenie za nezákonné neexistuje. Súd ako predbežnú otázku nemôže posudzovať skutočnosť, či sa predmetné rozhodnutie má prípadne nemá posudzovať ako nezákonné. Nezákonnosť predmetného rozhodnutia nebola preukázaná, poškodený sa zmeny prípadne zrušenia ním označeného "nezákonného rozhodnutia" ani nikdy nedomáhal. Z uvedeného dôvodu, je žaloba v tomto rozsahu absolútne nedôvodná. 7. K otázke nesprávneho úradného postupu v rozsahu podania obžaloby je potrebné uviesť, že prokurátor v prípade, ak existujú vo veci dve skupiny dôkazov, z ktorých niektoré svedči o spáchaní skutku obvineným a naopak iné toto podozrenie vyvracajú a táto pochybnosť sa nedá odstrániť ani vykonaním ďalších dôkazov, prokurátor za takéhoto stavu nemôže zastaviť trestné stíhanie, ale je povinný na obvineného podať obžalobu. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu Bratislava vedeného pod sp. zn. 4To/86/2010 (str. 5 i 6), je nesporné, že "z dôkaznej situácie kde proti sebe stoja dve skupiny dôkazov, súd prvého stupňa správne aplikoval zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného, keďže nenadobudol jednoznačný a nespochybniteľný záver o vine obžalovaného. Takýto postup súdu, t.j. aplikácia citovanej zásady a náväzne na to i samotné rozhodnutie, má oporu v skutkových zisteniach a záveroch a preto zodpovedá stavu veci a zákonu, lebo súd I. stupňa po vykonaní všetkých dostupných a relevantných dôkazov a po ich vecnom zhodnotení, nemohol bez pochybností zistiť, ktorá z dvoch verzií zodpovedá objektívnej pravde. Súd I. stupňa bol postavený pred úlohu zhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch diametrálne odlišných skupín dôkazov, pričom v takomto prípade nemôže nevierohodnosť jedného z tohto dôkazu odôvodniť len okolnosťou svedčiacou o vierohodnosti druhého dôkazu." Existovali dve skupiny dôkazov, a teda prokurátor nemohol postupovať inak, ako postupoval, a teda podanie obžaloby bol postup zákonný a správny. Nezákonnosť tohto postupu zo strany prokurátora nebol ani okresným súdom, ani krajským súdom, ktorý rozhodoval vo veci konštatovaný a teda v zmysle platnej právnej úpravy nie je z tohto titulu ani možné náhradu škody poškodenému priznať. Navrhovateľom uvádzaný nesprávny úradný postup neexistuje, a preto sa aj v tomto rozsahu jeho žaloba dá považovať za nedôvodnú. Záverom uviedol, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nie je orgánom, ktorý by mal v danom spore konať za štát a v ďalšom sa javí, že neexistuje ani nezákonné rozhodnutie, ani nesprávny úradný postup v zmysle ktorého by bolo možné navrhovateľovi priznať nárok na náhradu škody. Z uvedených dôvodov navrhol, aby Okresný súd Bratislava I žalobu navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. 8. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie prednesmi sporových strán, výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi z vyšetrovacieho spisu č.ORP - 188/OVK - BY - 2008, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie vo veci samej uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 26.11.2008 č. ČVS: ORP-188/OVK-B4-2008 , uznesenie OP BA IV o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o trestnom stíhaní zo dňa 19.12.2008, zápisnice o výsluchu obvineného, zápisnica o konfrontácii obvineného a svedka, zápisnica o konfrontácii a výsluchu svedkov, záznam o preštudovaní spisu právnym zástupcom obvineného, písomná plná moc zo dňa 10.12.2008 udelená advokátovi JUDr. Vačokovi pre účely zastupovania v trestnom konaní, zápisnice Okresného súdu Bratislava IV o verejnom zasadnutí a predbežnom prerokovaní obžaloby a hlavnom pojednávaní, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV 2T 102/2009-230 zo dňa 22.03.2010, uznesenie Krajského súdu Bratislava 4To 86/2010 ) predbežné prejednanie nároku zo dňa 07.10.2011, vyčíslenie trov trestného konania, doklad o úhrade nákladov spojených s trovami trestného konania advokátovi a zistil nasledovný skutkový stav. 9. Na základe uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 26.11.2008 č. ČVS: ORP-188/OVKB4- 2008 bol navrhovateľ trestne stíhaný ako obvinený pre zločin vydierania podľa § 189 ods.1,ods.2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že sa mal dňa 29.03.2008 v areáli I. W. na U. T.. XX B. O. so strelnou zbraňou v ruke vyhrážať poškodenému a vyzývať ho k opusteniu areálu. Navrhovateľ udelil písomne dňa 10.12.2008 plnú moc advokátovi JUDr. Petra Vačokovi k zastupovaniu svojej osoby v predmetnom trestnom konaní. Sťažnosť vznesená zo strany navrhovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola rozhodnutím prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV zo dňa 19.12.2008 č.k. 1 Pv 450/08-13 zamietnutá. Dňa 13.11.2009 okresný prokurátor podal na Okresný súd Bratislava IV obžalobu č.k. 1 Pv 450/08 - 33 na navrhovateľa ako obžalovaného. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 2T 102/2009-230 zo dňa 22.03.2010 bol navrhovateľ ako obžalovaný oslobodený spod obžaloby z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Vo svojom rozhodnutí súd poukázal predovšetkým na skutočnosť, že v trestnom konaní bolo preukázané, že obžalovaný bol na základe kúpnej zmluvy výlučným vlastníkom daného objektu, že objekt kúpil bez akýchkoľvek tiarch a vecných bremien. Pokiaľ existovala nájomná zmluva, ktorá zakladala právo tretím osobám k vstupu na cudzí majetok, platnosť tejto zmluvy ku dňu 28.02.2007 skončila a nájomca - poškodený bol niekoľkokrát vyzvaný k vyprataniu priestorov avšak bezvýsledne. Z uvedeného vyplýva, že poškodený nemal žiaden právny vzťah k predmetnému skladu, ktorý by ho oprávňoval k legálnemu vstupu na pozemok. Pokiaľ došlo k stretu medzi ním a obžalovaným, bolo to z dôvodu ochrany vlastníctva obžalovaným. Pokiaľ poškodený v trestnom konaní tvrdil, že bol ohrozovaný na zdraví a živote zo strany obžalovaného strelnou zbraňou, tak jeho správanie tomu nenasvedčovalo, nakoľko i napriek viacerým výzvam zo strany obžalovaného skladové priestory neopustil a pokračoval vo vypratávaní skladu za pomoci svojho syna a to až do príchodu polície, ktorú povolal obžalovaný. Ďalej súd konštatoval, že konanie obžalovaného v danom prípade nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu vydierania, nakoľko základným komponentom spáchania uvedeného trestného činu je úmysel nútiť niekoho ku konaniu alebo nečinnosti, alebo aby niečo strpel za účelom dosiahnutia osobnej výhody, zisku a pod. V prípade obžalovaného jednak nebolo preukázané bezprostredné ohrozovanie poškodeného zbraňou a jednak konanie obžalovaného logicky zodpovedalo konaniu subjektu, ktorý chránil seba a svoj majetok pred zásahom zo strany tretích osôb. Obžalovaný vyhodnotil situáciu, vzhľadom k daným okolnostiam, ako rizikovú a tomu prispôsobil aj svoje konanie ktoré, i napriek manipulácii so zbraňou, bolo v súlade so zákonom. Navyše bol to práve obžalovaný, ktorý privolal na miesto činu políciu potom, čo poškodený so synom odmietal skladové priestory opustiť. Predmetný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV bol uznesením Krajského súdu 4To 86/2010 zo dňa 23.09.2010 potvrdený z dôvodu zamietnutia odvolania prokurátora proti rozsudku prvostupňového súdu. Krajský súd Bratislava v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti ktoré by podporili základné atribúty obžaloby o spáchaní trestného činu vydierania a o tom, že páchateľom trestného činu bol obžalovaný. Rozhodovanie o vine a treste musí byť podložené jednoznačnými a nespochybniteľnými závermi o vine obžalovaného. Pokiaľ existujú dôkazy, ktoré obžalobu dôvodne spochybňujú alebo logicky vyvracajú, nemožno proti záverom súdu I. stupňa, ktorý k nim dospel na základe náležitého zistenia skutočného stavu veci, v neprospech obžalovaného úspešne odporovať opravnými prostriedkami len preto, že súd mohol dospieť k iným záverom keby sa spravoval inými úvahami. 10. V predmetnom konaní bolo preukázané, že navrhovateľ podal proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 26.11.2008 č. ČVS: ORP-188/OVK-B4-2008 sťažnosť, ktorá bola rozhodnutím okresného prokurátora zamietnutá ako i skutočnosť, že v konečnom dôsledku bol spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodený rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 2T 102/2009-230 zo dňa 22.03.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.09.2010. 11. Oslobodenie spod obžaloby má samo o sebe taký istý význam a účinok ako zrušenie uznesenia po začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia alebo rozhodnutia o väzbe. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný zasahujúci do základných práv subjektu chránených Ústavou. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo (rozsudok NS SR sp.zn. 4 M Cdo 15/2009, R 37/2014).Oslobodenie spod obžaloby preukázalo nedôvodnosť trestného stíhania ako prostriedku vedúceho k vyšetreniu údajnej trestnej činnosti a preto vyžadovanie osobitného rozhodnutia o zrušení nezákonného rozhodnutia sa javí ako nadbytočné a nedôvodné. 12. Vzhľadom k uvedenému sa súd nestotožnil s právnou argumentáciou odporcu ohľadom nesplnenia zákonných podmienok pre jeho účasť v konaní ako zastupujúceho orgánu Slovenskej republiky ako i ohľadom absencie právneho základu uplatneného nároku 13. Pre vznik nároku na náhradu škody treba preukázať existenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti t.j. zodpovedný subjekt, nezákonné rozhodnutie, výsledok rozhodnutia spočívajúci vo vzniku škody, príčinnú súvislosť medzi konaním subjektu a vznikom škody a protiprávnosť konania, ako i zákonom vyžadované podmienky (§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.) Taktiež predpokladom úspešného uplatnenia nároku na súde je jeho predbežné prejednanie v zmysle ust. § 15 zákona 514/2003 Z.z. V danom prípade boli všetky predpoklady vzniku škody ako i podmienky pre uplatnenie nároku splnené.. Z predloženého listinného dôkazu zo dňa 07.10.2011 súd zistil, že nárok bol uplatnený písomne u Generálnej prokuratúry SR, ktorý ho vyhodnotil ako neopodstatnený. 14. Pri skúmaní rozsahu škody súd vychádzal z predloženého vyúčtovania nákladov spojených so zastupovaním navrhovateľa v trestnom konaní ako i z jednotlivých listinných dôkazov tvoriacich obsah vyšetrovacieho spisu (zápisnice o výsluchoch obvineného, svedkov, poškodeného, záznamy o štúdiu spisu), zápisnice z pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava IV., ktoré deklarovali účasť advokáta navrhovateľa v trestnom konaní na jednotlivých úkonoch tvoriacich predmet vyúčtovania odmeny. Z faktúry Č..XXXX vystavenej dňa 08.12.2010 súd zistil rozsah a výšku celkových nákladov za právnu pomoc poskytnutú v trestnom konaní na základe právneho zastúpenia, ktorá bola účtovaná v súlade s vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a predstavovala sumu 1.556 Eur a pozostávala s nasledovných položiek : - prevzatie a príprava + režijný paušál........................................................79,07 Eur + 6,33 Eur - konfrontácia medzi svedkom a poškodeným + režijný paušál..................86,93 Eur + 6,95Eur - výsluch svedka + režijný paušál ..................................................................... 86,93 Eur + 6,95 Eur - výsluch poškodeného + režijný paušál ........................................................... 86,93 Eur + 6,95 Eur - výsluch svedka + režijný paušál ..................................................................... 86,93 Eur + 6,95 Eur - návrh na Okresnú prokuratúru BA IV + režijný paušál .................................. 86,93 Eur + 6,95 Eur - výsluch poškodeného + režijný paušál .................................................. 86,93 Eur + 6,95 Eur - preštudovanie spisu po skončení vyšetrovania + režijný paušál ............ 86,93 Eur + 6,95 Eur - konfrontácia medzi obvineným a poškodeným + režijný paušál ........... 86,93 Eur + 6,95 Eur - záverečné preštudovanie spisu + režijný paušál .................................... 86,93 Eur + 6,95 Eur - výsluch obvineného + režijný paušál ..................................................... 86,93 Eur + 6,95 Eur - pojednávanie + režijný paušál ................................................................ 90,17 Eur + 7,21 Eur - pojednávanie + režijný paušál ................................................................ 90,17 Eur + 7,21 Eur - verejné zasadnutie + režijný paušál ....................................................... 90,17 Eur + 7,21 Eur Spolu + 19% DPH..................................................................... 1.316 + 239,66=1556 Eur. 15. Advokátovi uhradil v plnom rozsahu na účet vedený v ČSOB, a.s. č.802211803/7500 prevodom z účtu dňa 14.12.2010. S poukazom na vyššie uvedené mal súd preukázané, že nárok navrhovateľa je v plnom rozsahu oprávnený a preto návrhu v plnom rozsahu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. podľa zásady úspechu v konaní a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania. Trovy konania sú účtované podľa vyhl.655/2004 Z.z. v nasledovnom rozsahu: - príprava a prevzatie zastúpenia : tarifa 71,37 Eur + paušál 7,21 Eur + DPH 15,72 Eur, spolu : 94,30 Eur - žiadosť o predbežné prerokovanie nároku : tarifa 71,37 Eur + paušál 7,21 Eur + DPH 15,72, spolu:94,30 Eur - žaloba:tarifa 71,37 Eur + paušál 7,41 Eur + DPH 15,76 Eur, spolu : 94,54 Eur - účasť na pojednávaní:tarifa 71,37 Eur + paušál 8,39 Eur + DPH 15,95 Eur, spolu : 95,71Eur. - účasť na pojednávaní:tarifa 71,37 Eur + paušál 8,58 Eur + DPH 15,99 Eur, spolu : 95,94 Eur - účasť na pojednávaní:tarifa 71,37 Eur + paušál 8,58 Eur + DPH 15,99 Eur, spolu : 95,94 Eur Výsledná suma v €: 570, 72. 16. Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh zamietne, alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 17. Odvolateľ namieta, že pokiaľ súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu škody titulom nároku na náhradu škody nezákonného rozhodnutia, za ktoré považoval uznesenie prokurátora o zamietnutí sťažnosti a podanú obžalobu zjavne tým konal v rozpore so žalobou žalobcu, ktorý sa domáhal priznania nároku na náhradu škody titulom nezákonného uznesenia vyšetrovateľa PZ a titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v podaní obžaloby. 18. Tým, že súd za nezákonné považoval uznesenie o zamietnutí sťažnosti, však zjavne pochybil, nakoľko týmto rozhodnutím nemohli žalobcovi vzniknúť žiadne následky, od ktorých by tento mohol odôvodniť svoj nárok na náhradu škody. Žalovaný dodáva, že nie je možné, aby nárok na náhradu škody z trestného konania vznikol z viacerých titulov a opakovane. 19. Čo sa týka samotného uznesenia vyšetrovateľa PZ o vznesení obvinenia, namietam záver o jeho údajnej nezákonnosti a naopak mám za to, že uznesenie vyšetrovateľa PZ o vznesení obvinenia bolo vydané v súlade so zákonom. Predmetné uznesenie vyšetrovateľa PZ nebolo počas celého konania zmenené ani zrušené pre jeho nezákonnosť a preto ho nie je možné za nezákonné považovať. Žalovaný namieta, že z ust. § 206 ods. 1 Trestného poriadku, zákon stanovuje za akých konkrétnych okolností má byť rozhodnutie o vznesení obvinenia vydané. Tieto okolnosti je možné stručne označiť ako dôvodnosť vznesenia obvinenia. Výraz dostatočne ktorý zákonodarca použil v ust. § 206 ods. 1 trestného poriadku nasvedčuje, že sa nevyžaduje istota ale stačí dostatočne zdôvodnená pravdepodobnosť. Po zistení tejto miery pravdepodobnosti je teda povinnosťou vyšetrovateľa obvinenie konkrétnej osobe vzniesť. Právna konštrukcia prvoinštančného súdu spočívajúca v tom, že uznesenie policajta (a v zmysle rozsudku aj uznesenie prokurátora a obžaloba) sú nezákonné len s poukazom na tú skutočnosť, že počas trestného konania bol žalobca spod obžaloby odvolacím súdom oslobodený, však nemá oporu v žiadnom z ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. Žalovaný poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/86/2010 zo dňa 23.09.2010. 20. Žalovaný uvádza, že obžaloba prokurátora v zmysle Trestného poriadku nemá povahu rozhodnutia a preto ak prvoinštančný súd priznal žalobcovi náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. súd pochybil. Z ust. § 234 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že na podanie obžaloby prokurátora voči konkrétnej osobe na príslušný súd, sa tak ako v prípade vznesenia obvinenia nevyžaduje istota, ale v tomto prípade postačuje, ak výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. 21. Ďalej žalovaný namieta výšku priznaných trov a to za priznané predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, účasť na pojednávani dňa 15.02.2016, účasť na pojednávaní dňa 03.03.2016. 22. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 23. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné zopakovať, resp. doplniť dokazovanie a dôležitý verejný záujem si to nevyžadoval (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného vo veci samej nie je opodstatnené. 24. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 25. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 26. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že žalovaný v rámci svojho odvolania neprezentuje žiadne podstatné tvrdenia, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, resp. ktoré by dostatočne a vyčerpávajúco neodôvodnil už súd prvej inštancie. Odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie 27. V časti trov konania na súde prvej inštancií, sa odvolací súd stotožnil s odvolaním žalovaného, že žalobcovi nie je možné priznať náhradu trov konania za úkony: 1/ žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, keďže v konaniach podľa zákona č. 514/2003 Z.z., súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom (§ 18 ods. 3 posledná veta zákona č. 514/2003 Z.z.). 2/ za účasť na pojednávaní dňa 15.02.2016 je možné žalobcovi priznať náhradu trov len vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny a to vzhľadom k ust. § 13a ods. 4 zákona č. 655/2004 Z.z. Za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny. 3/ Odvolací súd ďalej žalobcovi nepriznal náhradu trov konania vo veci za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 03.03.2016 a to z dôvodu, že zo súdneho spisu má odvolací súd za preukázané, právny zástupca žalobcu sa na predmetnom pojednávaní nezúčastnil. 28. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov za žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, za účasť na pojednávaní dňa 03.03.2016 a za účasť na pojednávaní dňa 15.02.2016 žalobcovi priznal náhradu trov konania len vo výške 31,70 eur (jedna štvrtina základnej sadzby tarifnej odmeny 17,84 eur + režijný paušál 8,58 + DPH vo výške 20%). V ostatnej časti ponechal náhradu úkonov právnych služieb nezmenenú. Spolu tak priznal odvolací súd náhradu trov konania v konaní na súde prvej inštancie žalobcovi vo výške 316,48 eur. 29. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. V časti trov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 30. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že vo veci samej potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalobcovi náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).