Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/264/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111214740 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111214740.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa Chemko, a.s. Strážske v likvidácii, Moskovská 13, Bratislava, IČO: 31 724 582, zast. Advokát Pirč, s.r.o., Kpt. Nálepku 17, Košice proti odporcovi Slovenská obchodná a priemyselná komora, Gorkého 9, Bratislava, IČO: 30 842 654, zast. advokátom JUDr. Marekom Valachovičom, Františkánske námestie 3, Bratislava o 5.892,17 EUR s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 28Cb/158/2011-135 z 28.5.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 28Cb/158/2011-135 zo dňa 28.5.2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania odporcu sumu 208,89 EUR k rukám právneho zástupcu odporcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 5.892,17 EUR s úrokom z omeškania v sadzbe 9% zo sumy 5.892,17 EUR od 24.2.2011 do zaplatenia. Uvedená suma mala predstavovať náhradu škody, ktorá vznikla zaplatením trov exekučného konania, ktoré bolo zapríčinené zavineným konaním odporcu a jeho nesprávnym postupom pri vyznačení doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorý bol v rozpore s pravidlami RS SOPK, ktoré im samotný rozhodcovský súd zaslal a ktorými sa účastníci mali riadiť ako aj ďalšou jeho nečinnosťou po podaní ich návrhu na zrušenie vyznačených doložkách. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že v prípade rozhodovania sporov na stálom rozhodcovskom súde základným dokumentom, na úpravu procesného postupu je jeho rokovací poriadok, ktorý je zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu v zmysle § 12 ods. 3 zák. č. 244/2002 povinný zverejniť v Obchodnom vestníku aj so zmenami, čo je podmienkou na to, aby mohol uskutočňovať rozhodcovské konanie a rozhodovať (§ 12 ods. 5 zák. č. 244/2002 Z.z.). Súd prvého stupňa mal za preukázané, že odporca ako zriaďovateľ rozhodcovského súdu splnil povinnosť zo zákona vyplývajúcu a 22.12.2005 zverejnil v Obchodnom vestníku rokovací poriadok v súlade so zák. č. 244/2002 Z.z. Konštatoval ďalej, že zákon neukladá zriaďovateľovi rozhodcovského súdu v akom formáte musí zriaďovateľ rozhodcovského súdu vydať interné predpisy, ale len povinnosť ich zverejnenia v Obchodnom vestníku. Pokiaľ teda samotné prvé vydanie rokovacieho poriadku bolo vydané v brožovanej zviazanej forme, nič nezakazuje zriaďovateľovi rozhodcovského súdu meniť rokovací poriadok samostatnými dodatkami a vkladať ich samostatne do brožovanej formy, resp. ich k brožovanej forme pripojiť. Listom rozhodcovského súdu zo dňa 23.6.2010 mal za preukázané, že rozhodcovský súd doručil spolu s týmto listom aj pravidlá rozhodcovského súdu a konštatoval, že z uvedeného nemožno vyvodiť znenie pravidiel avšak vzhľadom na to, že pravidlá boli dňom 22.12.2005 zverejnené v Obchodnom vestníku mal za to, že navrhovateľovi bolo známe platné znenie rokovacieho poriadku, ktoré je v súlade so zákonom, podľa ktorého súd aj postupoval. So zreteľom na uvedené súd prvého stupňa nepovažoval návrh za dôvodný. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech odporcu v konaní mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 1.503,02 EUR. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ navrhujúc ho zrušiť a návrhu vyhovieť. Rozsudok označil za nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, nemajúci právne zdôvodnenie. Uviedol, že v konaní opakovane namietal, aby odporca predložil dôkaz o schválení zmien jeho rokovacieho poriadku, súd prvého stupňa však doplneniu dokazovania týmto spôsobom nevyhovel. Spôsob, ktorý obhajuje odporca pri údajnej aktualizácii noviel nových interných predpisov však nemôže obstáť, keď voľne vkladaný list do publikácie s prideleným ISBN kódom sa automaticky nestáva jej súčasťou. Voľne vkladanému listu by národná autorita nepotvrdila alebo nepridelila ISBN kód, iba v prípade vydania úplného znenia nových predpisov odporcu, ktorý k tomuto nepristúpil ani takmer po 9-tich rokoch a postupuje v rozpore s ustanovením § 16 ods. 1 svojho rokovacieho poriadku. Na uvedené poukázal z dôvodu jeho plnej dobromyseľnosti v postup rozhodcovského súdu. Uviedol, že sa nemôže stotožniť s tvrdením súdu prvého stupňa o absolutizovaní jeho znalosti zverejneného rokovacieho poriadku v Obchodnom vestníku a s preferenciou tohto zverejnenia pred povinnosťou rozhodcovského súdu viesť konanie pred ním podľa platných interných predpisov (§12 ods. 6 zák. č. 244/2002). Ďalej poukázal na § 14 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., podľa ktorého vo veciach neupravených v rokovacom poriadku postupuje stály rozhodcovský súd podľa ustanovenia tohto zákona. Následne poukázal na nesúlad úpravy podľa § 35a ods. 2 Rozhodcovského poriadku a § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., pričom súd vyhodnotil tento rozpor nadradenosťou zákonnej úpravy. Uviedol, že on vníma tento rozpor v prospech ochrany procesných práv účastníka rozhodcovského konania nad rámec zákonnej úpravy a to s poukazom na § 14 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. Rozhodcovský súd mal upravený vlastný postup o nenadobudnutí právoplatnosti jeho rozhodnutia vo svojom rozhodcovskom poriadku. Taktiež poukázal na nesúlad právneho zastupovania odporcu v súdnom konaní s § 4 ods. 3 Advokátskeho poriadku, nakoľko predseda senátu rozhodcov v dotknutom rozhodcovskom konaní vystupoval následne ako právny zástupca odporcu, ktorý je zriaďovateľom rozhodcovského súdu. Namietal, že súd prvého stupňa jeho námietku vôbec nevyhodnotil a teda sa zrejme stotožnil s postupom odporcu, čo označil za neprijateľné a plnú moc označil v zmysle § 39 O.s.p. za neplatný právny úkon. Pre prípad potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa žiadal pripustiť dovolanie. Odporca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Nestotožnil sa s názorom navrhovateľa, že rozsudok nie je riadne zdôvodnený. Súd podľa jeho názoru pre spor kľúčové zistenia po citácií príslušných právnych predpisov a interných predpisov rozhodcovského súdu riadne vyhodnotil a uviedol, čo mal v konaní za preukázané. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa dostatočne zdôvodnil prečo nedošlo k porušeniu právnej povinnosti podľa § 12 zák. č. 244/2002 Z.z. Za nedôvodné označil aj námietku nesúladu právneho zastúpenia odporcu v súdnom konaní s § 4 ods. 3 Advokátskeho poriadku, nakoľko sú v tomto konaní účastníci konania iní ako v rozhodcovskom konaní. Navyše vyslovil názor, že otázka povinnosti advokáta nemôže byť predmetom tohto konania, ale ide len o disciplinárnu zodpovednosť advokáta, ktorú je oprávnená skúmať len Slovenská advokátska komora. V súvislosti s námietkou navrhovateľa, že súd nevyhodnotil nadradenosť a záväznosť právnej úpravy vo vzťahu k úprave interného poriadku rozhodcovského súdu uviedol, že medzi nimi neexistuje nesúlad, účinky podanej žaloby nie sú procesnými pravidlami, resp. oblasťami, ktoré môže zriaďovateľ rozhodcovského súdu upraviť odchylne od zákona v zmysle § 14 zák. č. 244/2002 Z.z. Otázka účinkov podanej žaloby podľa § 40 zák.č. 244/2002 Z.z. je totiž jednoznačne upravené, či už priamo v zákone ako aj v platnom rokovacom poriadku a úvahy navrhovateľa o dispozitívnosti úpravy preto označil za úplne neopodstatnené. Poukazujúc na zásadu, že neznalosť zákona neospravedlňuje uzavrel, že bol to práve navrhovateľ a jeho právny zástupca ktorý zrejmým postupom porušil povinnosť predchádzať prípadným škodám. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vzhľadom na zásadu hospodárnosti nepovažuje za potrebné opakovať a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že napadnutý rozsudok bol vyhlásený v rozpore s ustanovením § 157 O.s.p. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku poukázal na, pre rozhodnutie podstatné skutkové zistenie ako aj rozhodujúce ustanovenia právnych predpisov ako aj interných predpisov rozhodcovského súdu, skutkové zistenia správne vyhodnotil a správne aplikoval na prejednávanú vec sa vzťahujúce ustanovenia zákona. So zreteľom na uvedené považoval odvolací súd napadnutý rozsudok za riadne odôvodnený a preskúmateľný. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku týkajúcu sa právneho zastúpenia odporcu v konaní, keď sa stotožnil s názorom odporcu, že bývalý právny zástupca odporcu T.. U. V. nemal dôvod na odmietnutie zastupovania v tomto konaní, keď aj podľa názoru odvolacieho súdu by tento dôvod bol daný iba vtedy, keby T.. U. V. zastupoval niektorého z účastníkov pôvodného rozhodcovského konania. V tomto konaní však účastníci konania nie sú totožní s účastníkmi rozhodcovského konania, v tomto prípade však T.. V. zastupoval zriaďovateľa rozhodcovského súdu, teda orgán, ktorý v rozhodcovskom konaní rozhodol teda nezastupoval ani jedného z účastníkov rozhodcovského konania jeho zastupovaniu nebránila možná kolízia záujmov a nesúlad právneho zastúpenia odporcu v tomto súdnom konaní s ustanovením § 4 ods. 3 Advokátskeho poriadku. Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom odporcu, že rokovací poriadok nemôže v zmysle § 14 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. upraviť následky podania žaloby v zmysle § 40 ods. 2 zák. č.244/2002 Z.z. spôsobom odlišným ako to ustanovuje zákon. Právoplatnosť súdneho rozhodnutia vrátane rozhodcovského rozsudku je právna skutočnosť, ktorá nastáva ex lege po splnení predpokladov určených procesnými normami, t.j. spravidla doručením účastníkom konania. Preto aj vyznačenie alebo nevyznačenie doložky na rozhodnutí nemá vplyv na právoplatnosti ako takú. Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Z citovaného ustanovenia nepochybne vyplýva, že podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemá vplyv na právoplatnosť rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd nepovažoval návrh za dôvodne podaný a to so zreteľom na zásadu, na ktorú poukazoval aj odporca a to, že neznalosť zákona neospravedlňuje vyjadrenú v § 2 zák. č. 1/1993 Z.z. Nakoľko skutočnosť, že podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemá vplyv na právoplatnosť rozhodcovského rozsudku vyplýva z § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., nie je ani podľa názoru odvolacieho súdu daná príčinná súvislosť medzi vznikom navrhovateľovom uplatnenej škody a postupom rozhodcovského súdu ani v prípade ak by bolo preukázané, že nebol správny. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný má preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu jeho trov, ktoré mu vznikli za právnom zastúpení za 1 úkon právnej služby a to vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 2.9.2014 v sadzbe 200,85 EUR a paušálnej náhrade hotových výdavkov v sume 8,04 EUR, t.j. v celkovej sume 208,89 EUR. Odvolací súd nepriznal odporcovi náhradu za úkon právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia v odvolacom konaní, keď nepovažoval tieto trovy za účelne vynaložené, pretože ak sa odporca rozhodol zmeniť právneho zástupcu niet právneho dôvodu, aby takto navyše vzniknuté trovy platil navrhovateľ. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.