Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/655/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111215785 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111215785.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: W.. W. T., A. M. B., N. Č.. XXXX/XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou AKAK, s.r.o., Bratislava, Slowackého č.56, IČO: 47 236 230, proti odporcovi: Q.. V.. Q. Č.P., A. M. A., W. Č.. XX, zastúpený Mgr. Dušanom Oravcom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Laurinská č. 2, o určenie, že právny vzťah zo zmluvy nevznikol, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25C 76/2011- 155 zo dňa 10.marca 2014 v pomere hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia, že právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom zo Zmluvy o pôžičke (ďalej len "zmluva"), ktorej predmetom je pôžička v celkovej sume 500.000,-€ zo dňa 18.02.2011, nevznikol. Zároveň prvostupňový súd zaviazal navrhovateľa k povinnosti zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 222,23 € titulom trov právneho zastúpenia odporcu, k rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že Zmluvou o pôžičke zo dňa 18.02.2011 sa odporca ako veriteľ zaviazal poskytnúť navrhovateľovi ako dlžníkovi krátkodobú pôžičku v celkovej sume 500.000 € (článok 2.1.) a navrhovateľ sa zaviazal celú istinu pôžičky spolu s dohodnutým úrokom splatiť najneskôr v lehote do 15.03.2011 (článok 2.4 a v spojení s článkom 5.1.), a to spôsobom definovaným v článku 4 (v súvislosti s úrokmi) a v článku 5 (v súvislosti s istinou). Zmluvné strany sa v zmysle článku 3.1. dohodli, že čerpanie pôžičky sa uskutoční v hotovosti do rúk navrhovateľa, ktorý podpisom zmluvy potvrdil prevzatie pôžičky. Podľa článku 3.2. zmluvy bol odporca ako veriteľ povinný uskutočniť bankový prevod na účet navrhovateľa obratom do troch pracovných dní po podpísaní zmluvy. Dňa XX.XX.XXXX na C.M. L. Č.. X M. A., v sídle AK L. Č. s.r.o. notár Q.. V. K. formou notárskej zápisnice č. N 63/2011, Nz 5807/2011, NCRLs 5997/2011, osvedčil, že pred ním navrhovateľ uskutočnil vyhlásenie o tom, že dňa 18.02.2011 uzavrel Zmluvu o pôžičke peňazí, na základe ktorej veriteľ - Q.. V.. Q. Č. poskytuje dlžníkovi - W.. W. T. peňažnú pôžičku v sume 500.000 €. Navrhovateľ ako dlžník a osoba povinná vyhlásil, že svoj dlh v sume 500.000 € v plnom rozsahu, čo do dôvodu a výšky uznáva. Zmluvné strany sa v zmluve pritom dohodli na úročení pôžičky úrokom vo výške 10,5% ročne z aktuálnej dennej výšky zostatkovej istiny počas doby trvania pôžičky na báze XXX/XXX. Navrhovateľ rovnako prehlásil, že 1/ sa s odporcom dohodli na vrátení dlžnej sumy 500.000 € spolu s úrokmi, najneskôr do dňa 15.03.2011, s oprávnením splatiť istinu a úrok z pôžičky i pred týmto dátumom a 2/ ak nesplní dlh opísaný v notárskej zápisnici voči odporcovi ako veriteľovi riadne a včas, súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice tak, aby sa táto stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku do výšky sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úroky z omeškania, a to na celý majetok povinnej osoby. Notárska zápisnica tak obsahovala právny záväzok, v ktorom boli presne označené osoby oprávneného i povinného, právny dôvod, predmet a čas plnenia a povinná osoba vyslovila súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Prílohou notárskej zápisnice bola Zmluva o pôžičke zo dňa 18.02.2011. Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 22.02.2011 zriadil záložca - spoločnosť GLOBALcom, s.r.o. v prospech odporcu ako záložného veriteľa záložné právo ku hnuteľným veciam špecifikovaným v zmluve za účelom zabezpečenia Zabezpečených pohľadávok, a to súčasných i budúcich pohľadávok odporcu voči navrhovateľovi ako záložnému dlžníkovi vyplývajúcich zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.02.2011, na ktorých splnenie sa navrhovateľ zmluvou zaviazal. Záložné právo bolo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod č. XXXX/XXXX dňa 22.02.2011. Z exekučného spisu Okresného súdu Malacky, sp. zn. 23Er 1339/2011, prvostupňový súd ďalej zistil, že dňa 21.03.2011 požiadal Q.. Q. V., súdny exekútor, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného Q.. V.. Q. Č., smerujúceho voči povinnému W.. W. T., keď exekučným titulom bola notárska zápisnica č. N 63/2011, Nz 5807/2011, NCRLs 5997/2011, spísaná notárom JUDr. Miroslavom Kováčom dňa 18.02.2011. Okresný súd poverením Č.. XXXX XXXXXX* D. F. XX.XX.XXXX poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie povinnosti povinného zaplatiť oprávnenému sumu 500.000 € s príslušenstvom, úrokmi v sume 52.500 € za dobu od 18.02.2011 do 15.03.2011 a trovami exekúcie; exekúcia bola pritom vedená na exekútorskom úrade pod sp. zn. Ex 651/2011. Súdny exekútor upovedomil povinného dňa 25.03.2011 o začatí exekúcie a vyzval ho na dobrovoľné uspokojenie pohľadávky oprávneného v lehote 14 dní. Povinný vzniesol podaním zo dňa 20.04.2011 námietky proti exekúcii, v ktorých okrem neprípustnosti exekúcie v časti týkajúcej sa úrokov, namietal, že k prevodu finančných prostriedkov v sume 500.000 € bezhotovostným prevodom nedošlo, preto medzi ním a oprávneným nemohol vzniknúť záväzkový právny vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.02.2011. Vzhľadom na akcesorický charakter uznania dlhu v notárskej zápisnici č. N 63/2011, Nz 5807/2011, NCRLs 5997/2011, ktorý je nerozlučne spätý s hlavným záväzkom zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.02.2011, mal teda povinný za to, že nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku. Povinný súčasne navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 písm. a) a f) Exekučného poriadku. Okresný súd uznesením zo dňa 22.02.2012, č.k. 23Er 1339/2011-152, námietky povinného proti exekúcii zamietol z dôvodu, že povinný napádal len exekučný titul, ktorým je notárska zápisnica č. N 63/2011, Nz 5807/2011, NCRLs 5997/2011, spĺňajúca všetky zákonom predpísané náležitosti. Povinný teda neuviedol žiaden zo zákonných dôvodov v zmysle § 50 Exekučného poriadku na vyhovenie jeho námietkam proti exekúcii. Povinný navrhol súdu podaním zo dňa 18.05.2011 odklad exekúcie z dôvodu, že dňa 17.05.2011 podal na Okresnom súde Bratislava I žalobu o určenie, že vzťah zo Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi ním a oprávneným zo dňa 18.02.2011 nevznikol, o ktorom návrhu, po zistení stanoviska oprávneného, rozhodol exekučný súd uznesením zo dňa 28.09.2011, č.k. 23Er 1339/2011-109, tak, že odklad exekúcie povolil. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 25.10.2012, sp. zn. 20CoE 451/2011, zmenil uznesenie okresného súdu zo dňa 28.09.2011, tak, že povolil odklad exekúcie vedenej pod sp. zn. 23Er 1339/2011, na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 25C 76/2011. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že ustanovenia Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.02.2011 (článok 3.1. a článok 3.2.), ktorej predmetom bola pôžička v celkovej sume 500.000 eur, sú nejasné a na ich základe nemožno ustáliť rozsah plnenia tak ako je uvedený v notárskej zápisnici o uznaní dlhu, ktorá skutočnosť spochybňuje i samotnú vykonateľnosť exekučného titulu. Súd prvého stupňa však pochybil, keď neurčil dobu tohto odkladu exekúcie. Odklad exekúcie má totiž dočasný charakter, a preto táto skutočnosť musí byť vyjadrená i časom trvania tohto odkladu. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Malacky ďalej vyplýva, že povinný navrhol podaním zo dňa 21.02.2013 zastavenie exekúcie. Dôvodil, že notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s jej vykonateľnosťou, ktorá bola spísaná v rovnaký deň ako bola uzavretá zmluva o pôžičke nepredstavuje materiálne vykonateľný exekučný titul, pretože v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte žiaden dlh neexistoval; uznať pritom možno len taký dlh, ktorý reálne aj vznikol, avšak nie taký ktorý vznikne možno len v budúcnosti. Exekučný súd uznesením zo dňa 06.05.2013, č.k. 23Er 1339/2011-224, návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel majúc za to, že ak Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25C 76/2011, dospeje k záveru o neplatnosti Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.02.2011 ako hlavného záväzku povinného, neplatný bude i záväzok vyplývajúci z notárskej zápisnice č. N 63/2011, Nz 5807/2011, NCRLs 5997/2011, nakoľko z neplatných právnych úkonov nemožno odvodzovať ďalšie práva a povinnosti. Odvolanie povinného proti označenému uzneseniu súdu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 23.09.2013, sp. zn. 22CoE 237/2013, odmietol ako neprípustné, keďže zo žiadneho z ustanovení Exekučného poriadku nebolo možné vyvodiť prípustnosť tohto opravného prostriedku, ktorým možno napadnúť len uznesenie súdu o zastavení exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku. Po právnej stránke svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 80 písm. c) , § 154 ods. 1 O.s.p. keď poukázal nato, že základnou otázkou, ktorou sa musel v konaní zaoberať predtým, ako by prikročil k vecnému skúmaniu samotnej žaloby, bolo posúdenie naliehavosti právneho záujmu navrhovateľa na určení, že právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom zo Zmluvy o pôžičke, ktorej predmetom je pôžička v celkovej výške 500.000 eur, zo dňa 18.02.2011 nevznikol. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. žalobou možno uplatniť, aby bolo rozhodnuté o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Doterajšia judikatúra dovodila, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľa neisté a výrok súdu potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení navrhovateľa odstraňoval bez toho, aby ukladal splnenie nejakej povinnosti. Určovacia žaloba je teda na mieste len tam, kde má súd deklarovať existenciu či neexistenciu právneho vzťahu, či práva (k tomu aj rozhodnutie Nejvyššího soudu ČSR zo dňa 24.02.1971, sp. zn. 2 Cz 8/71, ako aj zo dňa 27. 03.1997, sp. zn. 3 Cdon 1338/96, rozhodnutie Vrchního soudu v Prahe zo dňa 28.06.1994, sp. zn. 7 Cdo 41/93, publikované v Bulletine Vrchního soudu v Prahe pod Rc 35/94, ročník 1994, zošit 3, strana 38). V posudzovanom prípade sa navrhovateľ domáhal určenia, že právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.02.2011 nevznikol. Navrhovateľ žiadal teda vydanie takého rozhodnutia o určení, ktoré nemalo deklarovať existenciu, či neexistenciu právneho vzťahu alebo práva. Navrhovateľom požadované určenie nespĺňalo predpoklady žaloby na určenie podľa § 80 písm. c) O.s.p., pretože existencia právneho vzťahu alebo práva nemôže byť určená za dobu minulú a ani do budúcna. Vyplýva to aj z gramatického výkladu ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. pripúšťajúceho iba určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je a z ustanovenia §154 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Naliehavosť právneho záujmu sa musí vždy skúmať aj v súvislosti s petitom, ktorý navrhovateľ uplatnil (k tomu rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo 131/2006 zo dňa 27.03.2007, ako aj rozhodnutie NS SR, sp. zn. 1Cdo 26/07). Predmetným návrhom sa naviac navrhovateľ de facto domáhal konštatovania, že nenastala určitá právna skutočnosť - záväzkový vzťah vo forme zmluvy o pôžičke. Určenie existencie určitej právnej skutočnosti súdom však prichádza do úvahy len vtedy, keď to zákon výslovne pripúšťa, čo však nie je daný prípad. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prvostupňový súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, bez toho, aby sa zaoberal jeho vecnou stránkou. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal právo na ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Náhrada trov konania pritom spočívala v náhrade trov právneho zastúpenia odporcu v sume 222,23 €, ktoré pozostávajú z 2 úkonov právnej služby á 57 ,-€ podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 17.07.2011 a za písomné podanie na súd vo veci samej dňa 17.06.2011 + 2x režijný paušál á 7,41 €, spolu 128,82 €; 1 úkonu právnej služby á 15,46 € , za účasť na pojednávaní súdu dňa 22.01.2014, na ktorom súd odročil vec bez jej prejednania + režijný paušál á 8,04 €, spolu 23,50 €; 1 úkonu právnej služby á 61,87 € , za účasť na pojednávaní súdu dňa 10.03.2014 + režijný paušál á 8,04 €, spolu 69,91 €. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konania a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Nestotožnil sa zo záverom súdu prvého stupňa o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.. Uviedol, že o naliehavý právny záujem môže ísť v zásade len vtedy, pokiaľ bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, by bolo buď ohrozené právo žalobcu (navrhovateľa), alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že buď musí ísť u žalobcu (navrhovateľa) o právo už existujúce (aspoň v čase vydania rozhodnutia), alebo o takú procesnú alebo hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme (Nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. III. ÚS 17/1995). Poukázal nato, že v jeho prípade neexistuje žiadny iný právny prostriedok, ktorým by sa mohol domáhať ochrany svojich práv (ktorým by účinne mohol hájiť svoje práva). Túto skutočnosť potvrdzuje aj uznesenie Okresného súdu Malacky, č.k. 23Er/1339/2011-109, ktorým súd povolil odklad exekúcie, kde nepriamo potvrdil dôvodnosť jeho návrhu na začatie konania. Predmetné zároveň vo svojom rozhodnutí potvrdil aj Krajský súd v Bratislave, č.k. 20CoE/451/2011-157, kde Krajský súd v Bratislave vyslovene uviedol, že: „Okresný súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že ustanovenia Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.02.2011 (čl. 3.1 a čl. 3.2), ktorej predmetom bola pôžička v celkovej sume 500.000,- € sú nejasné a na ich základe nemožno ustáliť rozsah plnenia, tak ako je uvedený v Notárskej zápisnici o uznaní dlhu, ktorá skutočnosť spochybňuje i samotnú vykonateľnosť exekučného titulu. Krajský súd tiež poukázal na akcesorický charakter Notárskej zápisnice, ktorá obsahuje súhlas s vykonateľnosťou Zmluvy o pôžičke. V jeho prípade by nebolo postačujúce domáhať sa len neplatnosti vyhlásenia o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou do notárskej zápisnice, nakoľko by aj naďalej zakladalo možnosť odporcu uplatňovať si voči navrhovateľovi nároky zo Zmluvy o pôžičke. Zvolená konštrukcia návrhu na začatie konania vychádza priamo z povinnosti skúmať jeden z predpokladov platnosti, účinnosti a vzniku Zmluvy o pôžičke, ktorým je reálne odovzdanie peňažných prostriedkov. Vyššie uvedené skutočnosti potvrdzuje aj rozhodnutie uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 06.05.2013, č.k. 23Er/1339/2011, ktorým súd zamietol návrh na zastavenie exekúcie navrhovateľa. Navrhovateľ ďalej uviedol, že prvostupňový súd poukázal na skutočnosť, že z gramatického výkladu ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. určenie, či tu právny vzťah je alebo nie je, neprichádza do úvahy za dobu minulú a ani do budúcna a to s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a to sp. zn. 2Cdo/131/2006 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/26/2007). Mal zato, že predmetné závery v prejednávanej veci neobstoja, keď na vec nemožno aplikovať rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/131/2006, nakoľko ani len skutkovo nejde zrejme o totožnú vec. V tomto smere poukázal navrhovateľ na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29Cdo/3736/2012, z 25.06.2013, keď predmetom konania bolo určenie, že určité subjekty nie sú členmi družstva ku konkrétnemu dátumu v minulosti. Súd konštatoval, že napriek tomu je takéto určenie, t.j. určenie aj do minulosti schopné odstrániť stav právnej neistoty, a to aj z dôvodu, že tieto vzťahy naďalej trvajú (t.j. trvajú v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako aj súdu odvolacieho). Záverom navrhovateľ uviedol, že sa nedomáha určenia konkrétnej právnej skutočnosti, ale naopak deklarovanie existencie, resp. neexistencie právneho vzťahu zo Zmluvy o pôžičke, a to najmä vo vzťahu k tomu, že neprišlo k odovzdaniu peňažných prostriedkov. Právnym vzťahom v súlade s ust. § 80 písm. c/ O.s.p. sa rozumie dvoj - či viacstranný právny vzťah, napr. zmluvný, či zodpovednostný. Navrhovateľ sa domáhal určenia existencie, resp. neexistencie právneho vzťahu medzi ním a odporcom vo vzťahu ku konkrétnej Zmluve o pôžičke: Formulácia, že právny vzťah zo Zmluvy o pôžičke nevznikol, vychádza z konštrukcie podmienky reálneho odovzdania peňažných prostriedkov ako podmienku pre platnosť zmluvy a aj základ dokazovania orientoval práve na preukázanie skutočnosti, že k odovzdaniu peňažných prostriedkov neprišlo. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Mal zato, že napadnutý rozsudok je tak po skutkovej, ako aj právnej stránke správny, nakoľko prvostupňový súd v predmetnej veci postupoval v súlade so zákonom a na základe nesprávneho petitu návrhu navrhovateľa, ktorým navrhoval určenie existencie určitej právnej skutočnosti, predmetným rozsudkom v súlade so zákonom rozhodol a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, preto sa s ním stotožňuje a odvolanie navrhovateľa považuje za účelové a nedôvodné, nakoľko nie je v súlade so zákonom. Argumentáciu navrhovateľa uvedenú v odvolaní považuje za nesprávnu a odporujúcu skutkovému stavu a stavu právnemu daného ustálenou judikatúrou súdov. Poukázal nato, že aj v prípade vyhlásenie neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 18.02.2011, by právne postavenie navrhovateľa zostalo rovnaké, nakoľko navrhovateľ samostatným jednostranným právnym úkonom vyjadreným v notárskej zápisnici uznal prevzatie finančných prostriedkov vo výške 500.000,- € od odporcu, čím založil samostatný nárok pre odporcu na vrátenie 500.000,- €, a teda aj v prípade správnosti navrhovateľom uplatneného určovacieho nároku vo vzťahu ku zmluve o pôžičke a rozhodnutia vo veci určovacej žaloby, by právne postavenie navrhovateľa zostalo rovnaké. Treba pripomenúť, že uznanie dlhu zakladá právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval, neexistenciu dlhu by navrhovateľ musel preukázať. Vzhľadom na uvedené považuje celý spor za účelový s cieľom oddialenia prebiehajúcej exekúcie majetku navrhovateľa a argumentáciu navrhovateľa za zbytočnú, pričom s poukazom na neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určení považuje podaný návrh v celom rozsahu za nedôvodný, nakoľko je zrejmé, že navrhovateľom navrhované určenie by netvorilo záruku odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie uvedených funkcií (t.j. najmä budúcich sporov medzi účastníkmi), nie je daný naliehavý právny záujem na určení a preto je potrebné s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie považovať rozsudok za správny. Posúdenie formálnych predpokladov podaného nároku ako aj jeho nespornosti bolo výlučne vecou prvostupňového súdu, ktorý podľa jeho názoru správne návrh navrhovateľa posúdil, pričom s poukazom na ustálenú judikatúru neskúmal skutkový stav, preto navrhovateľom namietanú nepreskúmateľnosť rozsudku nemožno považovať za správnu, nakoľko v prípade, ak súd zamietne žalobu na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby súd súčasne preskúmal žalobu z vecnej stránky. K vyjadreniu odporcu k odvolaniu podal písomné stanovisko navrhovateľ, ktorý považoval tvrdenia odporcu za nesprávne a účelové. Na preukázanie naliehavého právneho záujmu poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/63/2009: „Skutočnosť, že sa osoba povinná zaviazala poskytnúť oprávnenej osobe určité plnenie a dohoda o tom je uvedená v notárskej zápisnici so súhlasom s vykonateľnosťou nevylučuje, aby v individuálnych prípadoch - so zreteľom na osobitné okolnosti prejednávanej veci - sa povinná osoba domáhala návrhom na súde určenia, že nie je povinná plniť (resp. že neexistuje dlh, ktorý by mala plniť).“ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti závery odporcu o neexistencii naliehavého právneho záujmu neobstoja. Ak odporca vo svojom vyjadrení tvrdí, že on vo svojom návrhu ani na jednom mieste nepoprel skutočnosť, že dňa 18.02.2011 prevzal finančné prostriedky vo výške 500.000,- € v hotovosti, tak uvedené tvrdenie odporcu neobstojí, a to hneď vzhľadom na samotný návrh a jeho v čl. II.. Taktiež ďalšie tvrdenia odporcu sú nezrozumiteľné a zavádzajúce, keď tvrdí, že ustanovenie čl. 3 bod 3.2 Zmluvy o pôžičke sa omylom prenieslo z predchádzajúceho právneho vzťahu medzi odporcom a ním zo zmluvy o úvere zo dňa 25.05.2010, kedy ako dlžník časť úveru vracal v hotovosti a časť prevodom na účet. Dôvodom je skutočnosť, že v Zmluve o pôžičke z 18.02.2011 v čl. 3 bod 3.1 a 3.2 je jednoznačne formulovaný spôsob zavŕšenia zmluvy o pôžičke odovzdaním peňažných prostriedkov (modus prevodu), a nie spôsob akým mal peňažné prostriedky vrátiť. Odovzdanie peňažných prostriedkov jemu sa odporca snaží preukazovať aj predložením Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam navrhovateľa zo dňa 22.02.2011 a Zmluvy o zriadení záložného práva na akcie zo dňa 22.02.2011. Odporca tiež uvádza domnienku, že ak by navrhovateľ prevzal len 100.000,- €, určite by nepodpísal žiaden z vyššie uvedených dokumentov (Notárska zápisnica, Zmluva o záložnom práve, Zmluva o záložnom práve na akcie). Navrhovateľ trval na tom, že k vzniku dlhu uvedeného v notárskej zápisnici ako exekučnom titule v okamihu jej spísania neprišlo, nakoľko neprišlo ani k reálnemu odovzdaniu peňažných prostriedkov v takej výške ako je to uvedené v Zmluve o pôžičke. Nakoľko neprišlo k vzniku Zmluvy o pôžičke, nemohol sa reálne on ako dlžník -dostať do omeškania, a nemôžu byť ani naplnené predpoklady materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu v predmetnom konaní. Uvedené platí ešte dôraznejšie vzhľadom k tomu, že notárska zápisnica odkazuje priamo na Zmluvu o pôžičke uzavretú medzi ním a odporcom, ktorá tvorí neoddeliteľnú prílohu notárskej zápisnice. Nedostatok zavŕšenia záväzku zo Zmluvy o pôžičke v čase spísania notárskej zápisnice napokon deklaruje aj to, že v notárskej zápisnici je uvedené, že: „veriteľ dlžníkovi poskytuje peňažnú pôžičku“, t.j. prenechávanie finančných prostriedkov (čerpanie) po častiach a nie že túto už v čase spísania notárskej zápisnice a vyhlásenia o uznaní dlhu poskytol. K tvrdeniu odporcu, že v prípade vyhlásenia neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 18.02.2011 by právne postavenie navrhovateľa zostalo rovnaké, k tvrdeniu, že si svoj nárok mohol uplatniť nárokom na plnenie a k vyjadreniu, že závery exekučných súdov ako aj ich tvrdenia nemajú vplyv na správnosť a dôvodnosť návrhu poukázal na to, že v jeho prípade neexistuje žiadny iný právny prostriedok, ktorým by sa mohol domáhať ochrany svojich práv (ktorým by účinne mohol hájiť svoje práva). Túto skutočnosť potvrdzuje aj uznesenie Okresného súdu Malacky, č.k. 23Er/1339/2011-109, ktorým súd povolil odklad exekúcie, kde nepriamo potvrdil dôvodnosť jeho návrhu na začatie konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. V prejednávanej veci sa navrhovateľ voči odporcovi svojím návrhom domáhal určenia, že právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom zo Zmluvy o pôžičke (ďalej len "zmluva"), ktorej predmetom je pôžička v celkovej sume 500.000,-€ zo dňa 18.02.2011, nevznikol. Vzhľadom na určovací návrh navrhovateľa, prvostupňový súd správne skúmal naliehavý právny záujem na takomto určení dospel k správnemu právnemu záveru, že navrhovateľ v súvislosti s petitom, ktorý uplatnil nemá naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. na takomto určení. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Pri určovacích žalobách, či už kladných alebo záporných, sa v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyžaduje existencia navrhovateľovho naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení v čase vyhlásenia rozsudku. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje navrhovateľa. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok toho, aby súd mohol žalobu meritórne prejednať a prípadne jej vyhovieť. Spravidla je naliehavý právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo ak by bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté. Určovacia žaloba by teda mala predchádzať porušeniu navrhovateľových práv. Je ale prípustná i vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil právny záver, že existencia (prípadne neexistencia) právneho vzťahu alebo práva nemôže byť určená za dobu minulú a ani do budúcnosti. Vyplýva to jednak z gramatického výkladu ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. pripúšťajúceho iba určenie, či tu právny vzťah alebo právo „je alebo nie je“ (nie určenia, či tu právo „bolo“ alebo „nebolo“) a jednak z ustanovenia § 154 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Treba zdôrazniť, že naliehavosť právneho záujmu predpokladanú v ustanovení § 80 písm. c) O.s.p., sa musí vždy skúmať v súvislosti s petitom, ktorý navrhovateľ vo svojom návrhu uplatnil. Uvedený záver vyplýva z viacerých rozhodnutí NS SR a to sp. zn. 2 Cdo 131/2006, sp. zn. 2 Cdo 32/1998, sp. zn. 5 Cdo 224/2008, od ktorých odvolací súd nemá dôvod sa odchýliť a stotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ vzhľadom na petit, ktorý uplatnil v konaní / určenie, že právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom zo Zmluvy o pôžičke ktorej predmetom je pôžička v celkovej sume 500.000,- € zo dňa 18.02.2011, nevznikol/ nemá naliehavý právny záujem na takomto určení, keď podaná žaloba nie je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva navrhovateľa, lebo v prípade vyhovenia návrhu by súd neexistenciu právneho vzťahu v minulosti a nie spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Uvedený záver podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Cdo 63/2009 na ktoré poukazoval navrhovateľ aj vo svojom písomnom stanovisku k vyjadreniu odporcu k jeho odvolaniu. V uvedenom rozhodnutí sa NS SR nevyjadril priamo k otázke, ktorú odvolací súd pripustil a to „akou žalobou alebo iným procesným prostriedkom a v akom konaní má a môže povinný namietať úplnú alebo čiastočnú neexistenciu práva ním uznaného do notárskej zápisnice ako exekučného titulu a či teda toto môže so splnením procesnej podmienky naliehavého právneho záujmu namietať aj takouto žalobou po začatí exekučného konania (mimo exekučného konania)“, keď dovolací súd vychádzal z toho, že odvolací súd pripustil dovolanie za účelom vytvorenia procesnej možnosti preskúmať správnosť riešenia otázky, či navrhovateľ (povinný) môže (v zmysle či má naliehavý právny záujem) po začatí exekučného konania mimo exekučného konania namietať úplnú alebo čiastočnú neexistenciu práva ním uznaného do notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Dovolací súd dospel k záveru, že skutočnosť, že sa osoba povinná zaviazala poskytnúť oprávnenej osobe určité plnenie a dohoda o tom je uvedená v notárskej zápisnici so súhlasom s vykonateľnosťou, podľa názoru dovolacieho súdu celkom nevylučuje, aby v individuálnych prípadoch - so zreteľom na osobitné okolnosti prejednávanej veci - sa povinná osoba domáhala návrhom na súde určenia, že nie je povinná plniť (resp. že neexistuje dlh, ktorý by mala plniť). Vzhľadom na uvedený záver potom navrhovateľ mal využiť inú možnosť svojej procesnej ochrany, ako určenia že právny vzťah medzi ním a odporcom zo Zmluvy o pôžičke, ktorej predmetom je pôžička v celkovej sume 500.000,-€ zo dňa 18.02.2011, nevznikol. Pokým navrhovateľ spochybňoval závery prvostupňového súdu s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. sp. zn. 29Cdo/3736/2012, z 25.06.2013, keď predmetom tohto konania bolo určenie, že určité subjekty nie sú členmi družstva ku konkrétnemu dátumu v minulosti súd v tomto konaní konštatoval, že napriek tomu je takéto určenie, t.j. určenie aj do minulosti schopné odstrániť stav právnej neistoty, a to aj z dôvodu, že tieto vzťahy naďalej trvajú (t.j. trvajú v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako aj súdu odvolacieho). Tak k tomu je potrebné dodať, že NS ČR dospel k takémuto záveru len z dôvodu, „ že v tomto konaní má takéto určenie, t.j. že odporkyne nie sú členmi družstva, priamy dopad na právne postavenia navrhovateľov ako ďalších členov družstva, lebo to ovplyvňuje výkon ich práv spojených s členstvom v družstve, predovšetkým podieľať sa váhou svojich hlasov na rozhodovaní členskej schôdze, keď navrhovatelia pritom nemali žiadny iný právny prostriedok, ktorého prostredníctvom by mohli účinne chrániť svoje práva“. Uvedené rozhodnutie NS ČR, nie je preto možné aplikovať, keď v prejednávanej veci navrhovateľ nezvolil správny spôsob ochrany svojich práv a má aj s poukazom na vyššie uvedené iné možnosti na svoju ochranu. Ak teda súd prvého stupňa ustálil, že navrhovateľ nepreukázal v konaní naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, je tento jeho právny záver vecne správny, čo viedlo odvolací súd k potvrdeniu napadnutého rozsudku v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V danom prípade bol v odvolacom konaní úspešný odporca, ktorý v písomnom podaní - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 4.8.2014 podal návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania, ktoré mali spočívať v trovách právneho zastúpenie. Tieto ale vo vyššie uvedenej lehote od vyhlásenie rozsudku nevyčíslil a preto odvolací súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.