Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/33/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111219019 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111219019.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanka Malichová a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: O. F., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, R., zastúpeného: Consilior Iuris, s.r.o., so sídlom Miletičova 23, Bratislava proti žalovanému: ZSE Energia, a.s., IČO: 36 677 281, so sídlom Čulenova 6, Bratislava, o zaplatenie 519,21 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.2.2012, č.k. 18C/114/2011-140, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 519,21 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 14.1.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 274,17 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 451 a § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 71 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty a vecne tým, že žalobca v konaní preukázal, že v rozhodnom období v byte na T. Ú. XX v R. nebýval, preto ani v prípade poruchy elektromera nebol povinný platiť elektrickú energiu vypočítanú žalovaným v zmysle Všeobecných obchodných podmienok s tým, že rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXXX/XXXX/E-D. zo dňa 23.12.2009 nie je pre žalobcu ako koncového odberateľa elektrickej energie záväzné. Na základe uvedeného vyvodil, že uhradením sumy 519,21 eur žalobcom, ktorá bola účtovaná žalovaným opravnými faktúrami, došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného plnením z neplatného právneho úkonu, ktoré je povinný žalobcovi vydať. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal s vrátením bezdôvodného obohatenia do omeškania, priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 14.1.2011 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému vo výške 274,17 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. 3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný odôvodňujúc ho nesprávnym právnym posúdením veci a žiadajúc napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne, zároveň požiadal o vyslovenie prípustnosti dovolania vo výroku rozsudku odvolacieho súdu, nakoľko ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. V odvolaní namietal, že žalobca v konaní dostatočným spôsobom nepreukázal, že predmetný byt v doúčtovacom období neobýval. Bez ohľadu na uvedené poukázal na platne uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny, na základe ktorej je žalobca odberateľom elektriny a žalovaný dodávateľom elektriny, pričom jednou zo základných zmluvných povinností žalobcu je uhrádzať za dodávku elektriny a distribučné služby cenu podľa podmienok uvedených v zmluve, všeobecných obchodných podmienok a v súlade s predpismi na základe uplatnenia regulovaného prístupu k distribučnej sústave. V odvolaní ďalej uviedol proces tvorby ceny za dodávku elektriny, pričom v prípade poruchy určeného meradla alebo HDO (hromadné diaľkové ovládanie) alebo nesprávneho nastavenia HDO alebo fakturácie s nesprávnou konštantou majú zmluvné strany v zmysle Všeobecných obchodných podmienok právo na vzájomné vyrovnanie bez sankcií s tým, že dodávateľ upraví fakturačné hodnoty podľa údajov, ktoré dostane od príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy (PDS). V danom prípade vychádzal žalovaný pri stanovení náhradných hodnôt z ustanovenia čl. 5, bod 5.5.3 písm. d) Prevádzkového poriadku PDS, ktorý je záväzný pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou (teda aj pre žalobcu a žalovaného). Nesúhlasil s názorom žalobcu, že s poukazom na § 18 ods. 2 písm. e) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov nie je pre neho prevádzkový poriadok PDS záväzný, nakoľko nie je účastníkom trhu s elektrinou, a z toho dôvodu nemožno na neho aplikovať príslušné ustanovenia poriadku. 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril v podaní doručenom prvoinštančnému súdu dňa 13.11.2012, v ktorom uviedol, že zastáva názor, že je povinný uhrádzať žalovanému iba toľko za elektrickú energiu, koľko mu žalovaný skutočne dodal a koľko skutočne spotreboval. Považoval za neprípustný a v rozpore s dobrými mravmi postup žalovaného, na základe ktorého právo na vzájomné vyrovnanie bez sankcií spočíva vo fakturovaní toho, čo účtoval žalovanému prevádzkovateľ distribučnej sústavy; tiež považoval ust. bod 4.2 obchodných podmienok žalovaného v tejto časti za neprijateľnú zmluvnú podmienku pre žalobcu ako spotrebiteľa a teda za neplatné ustanovenie. Vzájomné vyrovnanie bez sankcií podľa jeho názoru je také, kedy žalovaný bude žiadať zaplatiť opravné faktúry od žalobcu iba za tú elektrickú energiu, ktorú aj reálne spotrebuje, nie odvodene podľa toho, koľko odhadom určí žalovaný alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy, príp. iná osoba. Zdôraznil, že žalovaný v konaní nepreukázal a ani sa nesnažil preukazovať, že dodal elektrickú energiu žalobcovi a ani nerozporoval tvrdenie žalobcu, že elektrická energia vyúčtovaná opravnými faktúrami, nebola dodaná; zároveň nepredložil žiadne dôkazy a podklady, na základe ktorých doúčtoval žalobcovi spotrebu elektrickej energie. Zotrval na svojom názore, že Prevádzkový poriadok nie je pre neho záväzný, nakoľko ust. § 18 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. explicitne vymedzuje, kto je účastníkom trhu s elektrinou a žalobca nepatrí ani k jednému zo subjektov uvedených v tomto ustanovení. Na záver uviedol, že žalovaný svoju žiadosť o vyslovenie prípustnosti dovolania nijakým spôsobom nevysvetlil. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho konania. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. 6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p), sa po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvoinštančného súdu v ktorom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 519,21 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 14.1.2011 do zaplatenia. 7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v úhrade za opravné faktúry vystavené žalovaným z dôvodu chybného elektromera za obdobie od 17.6.2009 do 7.11.2010 v súvislosti s dodávkou elektrickej energie na odberné miesto - byt v R., T. Ú. XX, ktorého vlastníkom je žalobca. Spornou bola otázka oprávnenosti fakturovania žalovaným po tom, čo došlo k výmene elektromeru na základe nahlásenia jeho poruchy žalobcom, a to vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že v rozhodnom období v predmetnom byte nebýval a elektrinu neodoberal. Žalobca po neúspešnej reklamácii doúčtovania nedoplatkov fakturované sumy zaplatil, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná. 8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalovaného rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 12a ods. 6 druhá veta zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného v čase vystavenia faktúr) úradom schválený prevádzkový poriadok je záväzný pre účastníkov trhu. Podľa § 18 ods. 2 písm. e) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (účinného v čase vystavenia faktúr) účastníkom trhu s elektrinou je odberateľ elektriny [§ 2 písm. b) 21. bod]. Podľa § 2 písm. b) 20. bod zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného v čase vystavenia faktúr) v elektroenergetike odberateľom elektriny obchodník s elektrinou a koncový odberateľ elektriny. Podľa § 2 písm. b) 21. bod zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného v čase vystavenia faktúr) v elektroenergetike obchodníkom s elektrinou fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje elektrinu na účely ďalšieho predaja, a ktorá je držiteľom povolenia na dodávku elektriny podľa tohto zákona. Podľa § 2 písm. b) 22. bod zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného v čase vystavenia faktúr) v elektroenergetike koncovým odberateľom elektriny odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ elektriny mimo domácnosti, ktorý nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu. 10. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak pre potreby posúdenia opodstatnenosti nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia skúmal oprávnenosť fakturovania za dodanie tovaru a služieb žalovaným. Z obsahu predmetného súdneho spisu vyplýva, že žalovaný odôvodňoval svoj postup pri vystavení opravných faktúr článkom 4.2 Všeobecných obchodných podmienok dodávky elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti (účinných od 1.1.2009 a od 1.1.2010), podľa ktorého elektrina sa meria určeným meradlom a v prípade poruchy určeného meradla (alebo HDO alebo nesprávneho nastavenia HDO) alebo fakturácie s nesprávnou konštantou majú zmluvné strany právo na vzájomné vyrovnanie bez sankcií, pričom dodávateľ upraví fakturačné hodnoty podľa údajov, ktoré dodávateľ dostane od PDS. Zároveň sa odvolával na Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa DS (distribučnej sústavy) žalovaného schválený rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 23.12.2009, č. XXXX/XXXX/E-D., predovšetkým na čl. 5.5.3 písm. d), podľa ktorého ak pri kontrole na odbernom mieste bola zistená porucha elektromera, meracej súpravy, pri ktorej zariadenie nesprávne zaznamenáva (registruje) spotrebu v neprospech odberateľa elektriny, dopočíta sa spotreba pre VT (vysoká tarifa) a NT (nízka tarifa) z histórie fakturovanej spotreby za predchádzajúce porovnateľné obdobie a ak takýto prepočet nie je možný z histórie, zabezpečí prevádzkovateľ DS kontrolný odpočet elektromera po odstránení poruchy. Odvolací súd v otázke záväznosti predmetného Prevádzkového poriadku pre žalobcu (ako koncového odberateľa elektriny) zastáva názor súladný s názorom súdu prvej inštancie. Zákon č. 276/2001 Z.z. (účinný v čase vystavenia faktúr) stanovil v § 12a ods. 6 druhá veta záväznosť prevádzkového poriadku (schváleného úradom) pre účastníkov trhu. Zákon č. 656/2004 Z.z. (účinný v čase vystavenia opravných faktúr) pritom rozlišoval odberateľa elektriny, a to ako obchodníka s elektrinou a ako koncového odberateľa elektriny, pričom zároveň stanovil, že účastníkom trhu s elektrinou je v tomto smere iba odberateľ elektriny podľa § 2 písm. b) 21. bod, teda obchodník s elektrinou. Záväznosť prevádzkového poriadku v zmysle citovaných právnych predpisov tak bola explicitne daná iba vo vzťahu k obchodníkovi s elektrinou ako účastníkovi trhu, nie vo vzťahu ku koncovému odberateľovi elektriny (ktorý účastníkom trhu nie je). Nič na tom nemení ani skutočnosť, že zákonodarca označil účastníka trhu - odberateľa iba v zátvorke s odkazom na príslušný bod paragrafu, keďže tak urobil aj vo vzťahu k iným účastníkom trhu, z čoho vyplýva jednoznačný záver o jeho úmysle stanoviť za účastníkov trhu iba vybrané osoby. Faktom ostáva, že žalovaný ako účastník trhu bol viazaný predmetným Prevádzkovým poriadkom, ktorý mu ukladal určitý postup pri stanovení náhradných hodnôt. Pokiaľ však mal tento postup zaväzovať aj žalobcu ako koncového odberateľa, musel by byť v tomto znení aj súčasťou zmluvy o dodávke elektrickej energie alebo súčasťou všeobecných obchodných podmienok žalovaného. V tomto smere odvolací súd nepovažuje za dostatočný iba odkaz na prevádzkový poriadok uvedený vo všeobecných obchodných podmienkach, nakoľko postup žalovaného spočívajúci v stanovení náhradných hodnôt pri poruche elektromera mal byť pre žalovaného ako spotrebiteľa jasný a zrozumiteľný priamo zo zmluvy alebo zo všeobecných podmienok. V čl. 4.2 všeobecných obchodných podmienkach žalovaného je pritom postup žalovaného v prípade poruchy elektromera stanovený veľmi neurčitým spôsobom (upraví fakturačné hodnoty podľa údajov získaných od PDS), navyše, tento postup by mal zodpovedať dohodnutému právu zmluvných strán na vzájomné vyrovnanie. Jednostranná úprava fakturačných hodnôt (navyše na základe prevádzkového poriadku, ktorý nebol záväzný pre žalobcu) však nemôže byť prezentovaná ako obsah dohodnutého práva zmluvných práv na vzájomné vyrovnanie. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti, že z obsahu vyjadrení žalovaného ako aj z predložených dôkazov nie je zrejmé, či vôbec dodržal postup pri určení náhradných hodnôt stanovený v Prevádzkovom poriadku, na ktorý sa odvolával. Podľa čl. 5.5.3 je totiž stanovenie náhradných hodnôt možné iba vtedy, ak elektromer nesprávne zaznamenáva spotrebu v neprospech odberateľa elektriny, pričom spotreba elektriny sa dopočíta za predchádzajúce porovnateľné obdobie a ak to nie je možné, zabezpečí prevádzkovateľ DS kontrolný odpočet elektromera po odstránení poruchy. Z prevádzkového poriadku nie je zrejmé, či odberateľom elektriny v neprospech ktorého bola nesprávne zaznamenávaná spotreba elektriny sa na účely stanovenia náhradných hodnôt považuje odberateľ elektriny ako obchodník s elektrinou alebo koncový odberateľ elektriny. Zároveň nie je zrejmé, či v danom prípade bola žalobcovi dopočítaná spotreba z histórie fakturovanej spotreby za predchádzajúce porovnateľné obdobie alebo neprichádzal do úvahy postup, na základe ktorého mal vykonať kontrolný odpočet. 11. Odvolací súd na základe uvedeného vyvodil, že žalovaný prijal úhradu od žalobcu bez právneho dôvodu, keď sumy uvedené v opravných faktúrach stanovil bez toho, aby mal na uvedený postup podklad a oporu v záväzných dojednaniach so žalobcom, pričom zároveň išlo o odberné miesto, ktoré v rozhodnom období nebolo užívané žalobcom, ktorú skutočnosť inak považoval odvolací súd za preukázanú (minimálnym odberom vody, plynu a potvrdením správcu). 12. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že nárok žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodný, preto mu bolo potrebné vyhovieť. 13. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, aj keď čiastočne z iných dôvodov ( vrátane správneho výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie ) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 14. Odvolací súd rozhodujúc podľa nového procesného právneho predpisu (zákona č. 160/2015 Z.z.) konštatuje, že nebolo možné vyhovieť požiadavke žalovaného pripustiť dovolanie voči rozhodnutiu odvolacieho súdu, nakoľko takúto možnosť nová právna úprava neumožňuje. 15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).