Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/238/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111223570 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111223570.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci žalobcu: Pittel + Brausewetter, s.r.o., Stará Vajnorská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 35 943 653, proti žalovanému: BaK AUTO - MOTO s.r.o. ‚ Planét 3, 821 02 Bratislava, IČO: 44 318 936, právne zastúpený: Mgr. Martin Jung, advokát, Panónska cesta 6, 851 04 Bratislava, o zaplatenie 3.584,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k 31Cb/143/2011-173 zo dňa 28.5.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k 31Cb/143/2011-173 zo dňa 28.5.2015 p o t v r d z u j e . Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom č.k. 31Cb/143/2011-173 zo dňa 28.05.2015 žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodne osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca (s pôvodným obchodným menom Technické služby stavby s.r.o.) sa domáhal návrhom doručeným súdu dňa 20.07.2011 zaplatenia istiny vo výške 3.584,88 eur spolu s príslušenstvom a trovami konania. 3. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca ako nájomca uzatvoril zmluvu o podnájme nehnuteľností č. 4201009001 dňa 31.12.2009 so žalovaným ako podnájomníkom, podľa ustanovení zákona č. 116/1990 Zb. 4. Žalovaný ako podnájomník sa zaviazal uhradiť podnájomné za užívanie predmetu podnájmu za obdobie od 01.03.2009 do uzavretia a nadobudnutia účinnosti uvedenej podnájomnej zmluvy t.j. do 31.12.2009. Podnájomné predstavuje výšku 6.840,47 eur spolu so sumou 1.299,69 eur s DPH t.j. sumu 8.140,16 eur. Z predmetnej sumy žalovaný uhradil sumu 4.555,28 eur 5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v zmysle § 122 OSP návrhom, prednesom pracovníka žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, výsluchom konateľa žalovaného, výsluchom svedka U.. X.X., pracovníka žalobcu vzájomnými vyjadreniami, listinnými dôkazmi a to: zmluvy o podnájme nehnuteľností č. 4201009006 zo dňa 31.12.2009, výzvy na zaplatenie - predžalobná upomienka zo dňa 04.05.2011, nákres časti predmetného areálu zhotovený žalobcom s vyznačenými plochami, fotografie spevnenej plochy, ktorá mala slúžiť na výlučné užívanie podnájomníka o výmere 97,48 m2 z 30.09.2010, Žiadosť o zníženie odplaty z 28.09.2010, Odpoveď na žiadosť o zníženie odplaty z 04.10.2010, návrh na uzavretie dohody o urovnaní z 28.10.2010 , Zmluvy nájme nehnuteľností č. 07 83 0520 09 00, zápisnica z odovzdávacieho a preberacieho konania, Splátkový kalendár č. 1/2009, Splátkový kalendár č. 1/2010 špecifikáciu a ocenenie predmetu nájmu, fotografiami, výpisom z obchodného registra žalobcu a žalovaného a ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav: 6. Žalobca, (s pôvodným obchodným menom Technické služby stavby, s.r.o.) ako nájomca a Hlavné mesto Slovenskej republiky ako prenajímateľ uzatvorili Zmluvu o nájme nehnuteľnosti č. 078305200900, dňa 22.06.2009. V zmysle čl. VII si zmluvné strany dojednali, že nájomca je oprávnený prenechať predmet nájmu alebo jeho časť, do podnájmu alebo inej dispozície, len po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa a za splnenia podmienok uvedených v čl. I ods. 7 a 8 tejto zmluvy. V zmysle uvedeného čl. VII nájomnej zmluvy, uzatvoril žalobca ako prenajímateľ, po predchádzajúcom súhlase vlastníka, so žalovaným ako podnájomníkom Zmluvu o podnájme nehnuteľnosti č. 4201009001 dňa 31.01.2009, predmetom ktorej boli: nebytové priestory (prevádzkové a skladové priestory, vrátane priestoru na prijímanie zákaziek) o celkovej výmere 140,00 m2 nachádzajúce sa v stavbách bez súpisného čísla nachádzajúcich sa na pozemku s parc. č. 16948/4 a 16948/3, ktorých pôdorys tvorí prílohu č. 1 k zmluve, - parkovacie plochy v celkovej výmere 100,00 m2, nachádzajúce sa na pozemku s parc. č.16948/2 - prístupové komunikácie a spevnené plochy‚ celkovej výmere 687,74 m2 k vyššie vedeným nebytovým priestorom, stavbám a/alebo pozemkom, alebo ich častiam nachádzajúcich sa na pozemkoch s parc. č. 16948/2, pričom podnájomník je oprávnený užívať tieto spoločne s ostatnými podnájomníkmi a nájomcom, pričom podie1 z týchto plôch pre výlučné užívanie podnájomníka bude po zameraní geodetom a overením geometrického plánu na katastri presne označený vodorovným dopravným značením. Zmluvné strany si dojednali dobu podnájmu na dobu neurčitú. V článku III si zmluvné strany dojednali cenu za podnájom v bode 2. predmetného článku žalovaný ako podnájomník sa zaviazal uhradiť nájomné za užívanie predmetu podnájmu za obdobie od 01.03.2009 - do 31.12.2009. V záverečných ustanoveniach predmetnej zmluvy si zmluvné strany dojednali, že zmluva nadobúda platnosť dňom podpísania obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť dňom protokolárneho prevzatia predmetu. 7. Pracovníčka žalobcu predniesla návrh v súlade s písomným podaním a uviedla, že sa jedná o úhradu nájomného za obdobie od 01.03.2009 do 31.12.2009. Podľa žalobcu, žalovaný uznal túto sumu s poukazom na ustanovenie článku III odsek 2 predmetnej podnájomnej zmluvy ako aj splátkový kalendár. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný uhradil nájomné za rok 2010, ale neuhradil nájomné za rok 2009. 8. Právny zástupca uviedol, že nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu predmetu podnájmu, poukázal, že podľa zmluvy spevnené plochy, ktoré mali slúžiť žalovanému o výmere celých 600 m2 mali byť zamerané geodetom a na základe vyhotoveného geometrického plánu poverenou príslušnou správou katastra mala byť táto plocha presne vyznačená vodorovným značením, k čomu sa žalobca zaviazal. Poukázal na odkladaciu podmienku nadobudnutia účinnosti zmluvy, kedy zmluva mala nadobudnúť účinnosť až dňom protokolárneho prevzatia predmetu podnájmu. " Žalobca nám počas celej doby užívania predmetu podnájmu tento geometrický plán neukázal a túto spevnenú plochu vodorovným značením nevyznačil." Taktiež uviedol, že: "nemôžeme súhlasiť s tvrdením žalobcu, že uznanie dlhu je nejaká samostatná časť podnájomnej zmluvy, ktorá bude nadobúdať účinnosť za iných podmienok ako zmluva ako celok. Žalovaný stále veril, že dôjde k nejakej dohode, čo sa nestalo, žalovaný jednoznačne vyjadril svoju vôľu ako a načo majú byť ním zaplatené platby započítané. Podľa žalovaného podnájomná zmluva nenadobudla účinnosť a preto nemohlo sa žiadať od žalovaného, aby, zaplatil za niečo čo mu nikdy nebolo možné užívať. Tu poukazuje aj na ust. § 8 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, podľa ktorého ak nájomca nemôže nebytový priestor užívať obmedzene len preto, že prenajímateľ neplní zo zmluvy alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom má nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného. „Pridržiavame sa názoru, že zmluva nenadobudla účinnosť, napriek tomu žalovaný zaplatil za všetko to, čo užíval a tým sa ani nemohol dopustiť prípadného bezdôvodného obohatenia.“ 9. Žalobca uviedol, že podľa článku l zmluvy ods. l 1.2 l, písm. c) prístupové komunikácie a spevnené plochy v celkovej výmere 670,74m2 k uvedených nebytovým priestorom a stavbám uvedených v zmluve podnájomník podľa zmluvy mohol užívať spoločne s ostatnými podnájomníkmi a nájomcom, pričom podiel týchto plôch výlučného užívania podnájomníka mal byť označený vodorovným dopravným značením až po zameraním geodetom a na katastri. "Geometrický plán sme dali vyhotoviť nikdy však nebol schválený správou katastra, pretože areál sme užívali do konca roku 2010 a nestihlo sa to, preto bola predmetná plocha určená len na spoločné užívanie a nebola presne špecifikovaná." 10. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že jedným z pojmových znakov nájomnej zmluvy a rovnako aj podnájomnej, je určitá vec, ktorá je určená individuálne a musí byť vhodná na dohodnuté užívanie resp. branie úžitkov. Definovať vec ako podiel na niečom, čo sa nachádza na nešpecifikovanom mieste, pričom nie je vôbec zrejmé, ako by sa mohol takýto podiel užívať, nie je možné považovať za predmet spôsobilý na nájom, alebo podnájom a príslušnú zmluvu je nevyhnutné považovať v tejto časti, najmä z dôvodu neurčitosti, za čiastočne neplatnú. Žalovaný uzavrel Podnájomnú zmluvu v presvedčení a výlučne s tou podmienkou, že okrem podielu na ceste o výmere 90,26 m2, ktorá z povahy veci má slúžiť viacerým užívateľom a napriek tomu, že taktiež nebola vodorovným dopravným značením na spevnenej ploche vyznačená, žalovaný pripúšťa, že časť spevnenej plochy na prístup k predmetnému nebytovému priestoru používal, pričom bolo dojednané, že bude plocha o výmere 597,48 m2, vyznačená vodorovným dopravným značením v súlade so situačným plánikom a odovzdaná tak, aby ju mohol žalovaný reálne užívať a brať z nej úžitky. Nakoľko žalovaný namieta nadobudnutie účinnosti Podnájomnej zmluvy z dôvodu, že porušením povinnosti žalobcu nebola splnená jej odkladacia podmienka, nemohlo nadobudnúť účinnosť ani ustanovenie článku III ods. 2 Podnájomnej zmluvy (záväzok žalovaného, hradiť odplatu za užívanie časti predmetu podnájmu v období roku 2009) a tým ani z tejto časti podnájomnej zmluvy nemohli vzniknúť žalovanému právne povinnosti. Predmetný splátkový kalendár 1/2009, ktorý tvorí prílohu Podnájomnej zmluvy, je takto aj označený a v zásade je v ňom vyjadrený ten istý záväzok, ako v samotnom ustanovení článku III ods. 2 Podnájomnej zmluvy. Žalovaný má za to, že ak nenadobudne účinnosť samotná zmluva, nemôže nadobudnúť účinnosť ani príloha takejto zmluvy, ktorou je predmetný záväzok duplicitne vyjadrený. Predmet podnájmu žalovanému nebol žalobcom nielenže odovzdaný, ale po skončení podnájmu, dňa 31.12.2010 nebol ani v časti prevzatý, keďže k tomuto dňu sa v areály nenachádzala žiadna zodpovedná osoba. 11. Z výsluchu konateľa žalovaného súd zistil, že uvedené priestory mal v predmetnom areály prenajaté ešte ako živnostník, žalobca bol tretia firma, ktorá prevzala nehnuteľnosť od Hlavného mesta SR. Oslovil ho pracovník žalobcu p. X.X., že majú priestory v prenájme a začali spolu riešiť nebytové priestory a to cca 140 m2 vnútorných priestorov, 36m2 vonkajšie parkovacie priestory. Žalovaný mal záujem o nebytové priestory pred dielnou okolo 100 m2. Predloženú zmluvu spolu s právnikom pripomienkovali, stále sa to naťahovalo. Bol niekoľkokrát za p. X. ohľadne protokolárneho odovzdania nehnuteľnosti k čomu vôbec nedošlo. Uvedené priestory musel žalovaný zrekonštruovať vrátane elektroinštalácie. Všetko sa to riešilo v roku, keď bola napokon so žalovaným ukončená podnájomná zmluva a priestor žalovaný odovzdal magistrátu. Žalovaný potvrdil, že vedel v akom stave sú odovzdávané nebytové priestory, čo bolo napísané v zmluve. Ďalej uviedol, že predmetnú zmluvu podpísal v dobrej viere, že bude realizovaný protokol o odovzdaní, že bude vyhotovený geometrický plán a budú zamerané príjazdové cesty. Žalovaný potvrdil, že pri vstupe do areálu nebol obmedzovaný, ale využíval príjazdové cesty k svojej dielni, ostatné plochy nevyužíval. Ďalej uviedol, že čakal nato, ktorá plocha mu bude pridelená, ako uviedol: "ja si nemôžem určiť, že bude využívať plochu, ktorá mu nebola pridelená. Očakával od žalobcu geometrické zameranie alebo plánik čo môže využívať.“ Potvrdil, že v areály sa nachádzala ťažká technika, areál nebol vyznačený bola to jedna plocha. 12. Svedok U.. X. Z., pracovník žalobcu uviedol vo svojej svedeckej výpovedi, že od roku 2007 pracuje v pozícií riaditeľa. Uviedol, že žalobca nemal záujem o prenájom celého areálu, ale bola to podmienka magistrátu. Potvrdil, že v spoločnosti (ktorá mala pôvodne uzavretú nájomnú zmluvu) boli nejaké spory medzi konateľmi. Magistrát im oznámil, že má záujem uzavrieť zmluvu so žalobcom ako najväčším užívateľom areálu, ale podmienkou bolo prenajať ho ako celok. Areál bol vo veľmi zlom stave, mali písomný prísľub, že chce magistrát uzavrieť nájomnú zmluvu, žalobca nemal zoznam podnájomníkov a nevedel, ktoré subjekty mali uzatvorenú zmluvu s predchádzajúcim prenajímateľom. Čo sa týka rokovania so žalovaným, bolo niekoľko stretnutí, potvrdil, že konateľ žalovaného namietal ceny, ale žalobca ceny musel dodržať. Je pravdou, že prevzali od mesta objekt, ale neidentifikovali vonkajšie plochy. Svedok potvrdil, že na vonkajšej ploche bola umiestnená maringotka ako aj prefabrikáty a ťažké stroje. Svedok si presne nepamätal časový sled ako aj udalosti týkajúce sa uzatvárania podnájomnej zmluvy, priestorov areálu. 13. V záverečnom vyjadrení žalobca zotrval na všetkých svojich písomných a ústnych prednesoch, poukázal na písomné vyjadrenie zo 27.04.2015, ktoré bolo v ten deň súdu doručené, v ktorom uviedol, že účastníci uzatvorili zmluvu slobodne a vážne nie v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, prečítali ju, porozumeli jej a nemajú proti jej forme a obsahu žiadne výhrady, čo potvrdili vlastnoručnými podpismi. Ďalej uviedol, že predmet podnájmu bol v Zmluve jasne špecifikovaný (t.j. zo zmluvy nesporne vyplýva, že žalovaný mal právo užívať nebytové priestory (prevádzkové skladové priestory, vrátane priestoru na prijímanie zákaziek) o celkovej výmere XXX A. na Z.. Č.. XXXXX/X W. XXXX/X, parkovacie plochy v celkovej výmere XXX A. na Z.. Č.. XXXXX/X a spoločne s ostatnými podnájomníkmi prístupové komunikácie a spevnené plochy v celkovej výmere XXX,XX A. na Z.. Č.. XXXX/X. Žalovaný v čase podpísania Zmluvy o podnájme prehlasuje, že je oboznámený so stavom predmetu podnájmu. Podnájomník prehlasuje, že predmet podnájmu je v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie a v takom stave ho do nájmu preberá. Ďalej sa v zmluve uvádza, že: "Rovnako sa podnájomník zaväzuje uhradiť podnájomné za užívanie predmetu podnájmu za obdobie od 01.03.2009 do uzavretia a nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy, t.j. do 31.12.2009.“ Zmluvné strany si platnosť a účinnosť Zmluvy dohodli na rovnaký deň t.j. na deň uzatvorenia Zmluvy a podľa žalobcu Zmluva v celom rozsahu nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpísania t.j. 31.12.2009 bez existencie akejkoľvek podmienky. Argument žalovaného, že Zmluvu uzatvoril iba pod podmienkou protokolárneho odovzdania predmetu podnájmu je len účelový a zavádzajúci k predmetnému sporu s vzhľadom na preukázané okolnosti prípadu - žalovaný fakticky mohol užívať aj užíval pred aj po odovzdaní Zmluvy a navyše protokolárne odovzdanie odmietol. Žalobca poukázal na list žalovaného, v zmysle splátkového kalendára splátky riadne uhrádzal, a v žiadosti o zníženie odplaty, ktorá bola doručená žalobcovi sám žalovaný nespochybnil účinnosť zmluvy ani dátum a uzatvorenia namieta, len nevyznačenie plôch. 14. Právny zástupca žalovaného sa písomne vyjadril prípisom doručeným súdu dňa 29.04.2015, v ktorom zhrnul vyjadrenia žalovaného a vyjadril sa k doteraz vykonanému dokazovaniu. Na pojednávaní uviedol, že z dôvodu, že podnájomná zmluva nenadobudla účinnosť, nemôže sa domáhať svojho nároku z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko bezdôvodné obohatenie oprávnený žiadať výlučne za to časové obdobie, kedy bol sám oprávnený predmetný areál užívať, čo bolo v roku 2009 až od 01.07.2009, kedy nájomná zmluva s vlastníkom nadobudla účinnosť. Žalovaný sa nemohol voči žalobcovi bezdôvodne obohatiť od 01.03.2009 do 31.06.2009. Je právne irelevantné ,či v tomto období užíval areál žalobca bez právneho titulu. Žalobca by mohol žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia, teda iba za obdobie od 07.07.2009 -31.12.2009 to znamená za 6 mesiacov čomu zodpovedá suma 4.884,12 eur a nie 8.140,16 eur ako celkovo za rok 2009 žiada žalobca. Rozdiel predstavuje sumu 3.256,04 eur. Preto aj v prípade, že by žalovaný v roku 2010 užíval spevnenú plochu podľa čl. 1 ods. 1 písm. c podnájomnej zmluvy z dôvodu, že táto zmluva nenadobudla účinnosť by mohol žalobca, iba v prípade, žeby celá plocha bola užívaná, mohol by teraz žalobou žiadať o vydanie 3.28,84 eur, čo predstavuje rozdiel medzi sumu 3.584,88 eur, ktorá je predmetom tohto sporu a čiastkou 3.256,04 eur, čo je zníženie nároku za obdobie od 01.03. do 30.06.2009. 15. Súd poukázal na ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, ods. 2, ods.3, § 4, § 5, §6 ods. 1, ods. 2, § 8 zák. č. 116/1990Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. 16. Súd z predložených listinných vyjadrení a a z vyjadrení žalobcu a žalovaného zistil, že žalovaný mal pôvodne uzatvorenú podnájomnú zmluvu č. 750/08 s pôvodným nájomcom Technické služby - Čistenie, spol. s.r.o. Svätoplukova ul. 31, Bratislava, IČO: 31 362 001. Predmetný zmluvný vzťah bol ukončený dňa 28.02.2009. So žalobcom, ktorého pôvodné obchodne meno bolo Technické služby stavby s.r.o., žalovaný uzatvoril zmluvu dňa 31.12.2009, z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok, nájomné za obdobie od 01.03.2009 do uzatvorenia zmluvy so žalobcom t.j. do 31.12.2009. 17. Súd sa stotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalovaného, že v čase od 01.03.2009 - 31.12.2009 existoval stav právnej neistoty, čo napokon nepriamo vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil svedok U.. X., ktorý uviedol, že pôvodný nájomca Technické služby - Čistenie s.r.o. ukončil nájomný pomer 28.02.2009 (ktorú uzatvoril s Hl. mestom SR). Spoločníci tejto spoločnosti mali medzi sebou spory a tým prestali mať dôveru prenajímateľa (Hl. mesto SR). Ďalej uviedol (č.l. 132): "mesto nemalo o čomkoľvek, čo sa týkalo správy a fungovania s kým jednať. U.. I., jeden z konateľov spoločnosti TSČ (Technické služby- Čistenie) sa pokúsil prenajať si areál cez spoločnosť, kde bola konateľkou a spoločníčkou manželka s dcérou a snažil sa dosiahnuť to, aby Hl. mesto SR uzavrelo nájomnú zmluvu od 01.03.2009 s touto spoločnosťou (obchodné meno spoločnosti si svedok nepamätal). V decembri 2008 poradná komisia Hl. mesta SR odporučila uzatvoriť novú nájomnú zmluvu od 01.03.2009 po uplynutí desať ročnej lehoty so spoločnosťou kde bola konateľka U.. I. W. A.. J., teda s novou spoločnosťou (z listinných dôkazov založených žalovaným sa malo jednať o spoločnosť OKI Consulting, ktorá písomne oslovila žalovaného o uzavretie podnájomnej zmluvy č.l. 102,103). Druhý konateľ TSČ U.. S., prostredníctvom svojho syna Ing. Ivana Sýkoru tlačil na magistrát a robil všetko proti tomu, aby bola uzatvorená zmluva so spoločnosťou U.. I. W. A.. J. (OKI Consulting). Bývali konatelia mali veľký obchodný spor. Ďalej súd uviedol, že svedok U.. X. vo svojej výpovedi uviedol: "my sme, mali záujem mať vzťah priamy, aby sme neplatili zbytočne nejakému sprostredkovateľovi, tento záujem sme vyjadrili magistrátu niekoľkokrát. Na základe tejto informácie a vzhľadom na tie pomery, bolo rozhodnutie zrušené (týkajúce sa prenajatia spoločnosti OKI Consulting) a bol daný nový návrh na prenájom nehnuteľností. Magistrát nám písomne oznámil, že uzavrie so žalobcom zmluvu, nakoľko mesto malo záujem uzavrieť zmluvu s najväčším užívateľom areálu, pričom podmienka magistrátu bola prenajať areál ako celok.“ 18. Žalovaný doložil do spisu list z 11.02.2009 Uzatvorenie Zmluvy o nájme nehnuteľností vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy SR - výzva pre obchodných partnerov adresovaná spoločnosťou Oki Consulting s,r.o Ing. I.Á., konateľka, v ktorom sa uvádza, oznamujem vám, ako zmluvnému partnerovi, že dňa 01.03.2009 nadobudne platnosť i účinnosť‚ zmluva o nájme nehnuteľností - pozemkov a stavieb vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, uzatvorená medzi našou spoločnosťou a Hlavným mestom SR Bratislavou. Z tohto dôvodu, ak máte záujem o užívanie nehnuteľností oznámte tieto skutočnosti na uvedenú spoločnosť. Následne listom zo dňa 16.02.2009 žalovaný zaslal spoločnosti OKI Consulting odpoveď, že má záujem o pokračovanie podnájmu a uviedol i predmet prenájmu o ktorý mal záujem a uvedenej spoločnosti platil i následne nájom. 19. Do písomného uzatvorenia podnájomnej zmluvy so žalobcom s pôvodným obchodným menom Technické služby stavby s.r.o. žalovaný komunikoval, rokovali spolu, nielen ústne ale aj písomne ohľadne uzatvorenia predmetnej podnájomnej zmluvy a jej obsahu. 20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v čase od februára 2009 do januára 2010 nebola medzi zmluvnými stranami uzatvorená písomná zmluva, jednalo sa len o ústne uzatvorenú zmluvu, čo podľa názoru súdu je v rozpore s ust. § 3 z. č. 116/1990 Zb. kde je kogentná úprava písomne uzatvorenej zmluvy, preto podľa názoru súdu uvedený bod 2 čl. III v ktorom sa podnájomník zaväzuje uhradiť podnájomné za užívanie predmetu podnájmu za obdobie od 01.03.2009 do uzavretia a nadobudnutia účinnosti t.j. do 31.12.2009 a podnájomné za toto obdobie čo predstavuje sumu 6.840,47 eur bez DPH +1.299,69 eur, spolu 8.140,16 eur a je splatné do 28.02.2010, nie je uznanie dlhu v zmysle § 323 OBZ, nakoľko v uvedenom období neexistoval žiadny zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným (obdobie od 01.03.2009 do 31.12.2009). Podľa názoru súdu, z uvedeného vyplýva , že žalovaný nemal voči žalobcovi žiadny záväzok (nárok si mohol uplatniť najskôr prenajímateľ Hl. mesto SR). Žalobca sa nemôže odvolávať na existenciu zmluvného vzťahu a to na ústne uzavretú zmluvu, pretože, ako bolo uvedené zákon jednoznačne uvádza, že zmluva musí byť písomná inak je neplatná. Z uvedeného súd predmetné ustanovenie nepovažoval za uznanie záväzku žalovaným. 21. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 30.10.2014, ktoré bolo súdu doručené 21.11.2014 uvádza (č.l. 127): "Iba pre opatrnosť a pre prípadný iný názor súdu uvádzame, že aj keď nie z titulu nezaplatenia podnájomného, rozhodne však z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného sa domáhame zaplatenia dlžnej sumy za užívanie podnájmu pred uzatvorením zmluvy". 22. Súd sa nestotožnil s týmto názorom žalobcu, nakoľko vydania bezdôvodného obohatenia sa opätovne (ako bolo už hore uvedené) mohol domáhať vlastník- Hlavné mesto SR Bratislava a nie žalobca, ktorý v tom čase nebol so žalovaným v žiadnom zmluvnom vzťahu a v tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom ani nepreukázal, že žalovaný uvedené priestory užíval(spevnenú plochu). 23. Z obsahu podnájomnej zmluvy, konkrétne čl. I bod 1 písm. c) sa žalobca v predmetnej zmluve zaviazal, že prístupové komunikácie a spevnené plochy‚ celkovej výmere 687,74 m2 k vyššie vedeným nebytovým priestorom, stavbám a/alebo pozemkom, alebo ich častiam nachádzajúcich sa na pozemkoch s parc. č. 16948/2, pričom podnájomník je oprávnený užívať tieto spoločne s ostatnými podnájomníkmi a nájomcom, pričom podie1 z týchto plôch pre výlučné užívanie podnájomníka bude po zameraní geodetom a overením geometrického plánu na katastri presne označený vodorovným dopravným značením. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca si túto svoju povinnosť ku ktorej sa zmluvne zaviazal nesplnil. V danom prípade má súd zato, že do zmluvného vzťahu žalobca vniesol neistotu, nebolo presne špecifikované, ktoré priestory spevnenej plochy sú v dispozícií žalovaného ako podnájomníka. Z predložených fotografií predložených žalovaným podľa súdu vyplýva, že priestor nebol vyčistený a pripravený na prenájom, nachádzala sa tam maringotka. Súd sa stotožnil s právnym názorom právneho zástupcu žalovaného, že predmet v tejto časti nájmu nebol spôsobilý na nájom resp. podnájom. 24. V tejto súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že o predmetný priestor žalovaný záujem nemal, nakoľko pre neho nebol ekonomicky využiteľný a preto žiadal žalobcu o úpravu podnájomnej zmluvy, čo žalobca odmietol. To, že uzatvoril napokon podnájomnú zmluvu s takou výmerou vyplynulo z nutnosti (hrozba vysťahovania z areálu a tým ukončenie podnikateľskej činnosti resp. jeho obmedzenie). V konaní nebolo preukázané žalobcom, žeby žalovaný uvedené priestory( spevnené plochy) užíval pre svoje účely. Žalovaný niekoľkokrát či písomne, alebo ústne v komunikácií so žalobcom deklaroval, že má záujem o prenájom-parkovacia plocha pred predmetom nájmu o výmere 64m2, t.j. celková výmera parkovacej plochy 100 m2 (a nie 687,64 m2), žalobca však nesúhlasil (l.č. 114-122). Žalovaný žalobcovi za prenájom riadne platil, a taktiež platil žalobcovi nájom za spevnené plochy, avšak len vo výške 90,26 m2, teda za plochu, ktorú užíval. 25. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázanú existenciu zmluvného vzťahu, a to uzatvorením podnájomnej zmluvy. 26. V predmetnej zmluve sa žalobca zaviazal v č. I bod c) odovzdať žalovanému do podnájmu prístupové komunikácie na spevnené plochy v celkovej výmere 687,74m2 k vyššie uvedeným nebytovým priestorom, stavbám a/alebo pozemkom, alebo ich častiam nachádzajúcich sa na pozemkoch s parc. č. XXXXX/X, pričom podnájomník je oprávnený užívať tieto spoločne s ostatnými podnájomníkmi a nájomcom, pričom podiel z týchto plôch pre výlučné užívanie podnájomníka bude po zameraní geodetom a overením geometrického plánu na katastri presne označený vodorovným dopravným označením. Súd má zato, že žalobca porušil uvedené ustanovenie a k tomu, čo sa zmluvne zaviazal, nevykonal, čo malo za následok stav neistoty žalovaného akú plochu a kde môže užívať. Súd sa stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného, keď uviedol, že jedným z pojmových znakov nájomnej zmluvy a rovnako aj podnájomnej, je určitá vec, ktorá je určená individuálne a musí byť vhodná na dohodnuté užívanie resp. branie úžitkov. Definovať vec ako podiel na niečom, čo sa nachádza na nešpecifikovanom mieste, pričom nie je vôbec zrejmé, ako by sa mohol takýto podiel užívať, nie je možné považovať za predmet spôsobilý na nájom, alebo podnájom. 27. Ďalej mal súd v konaní jednoznačne preukázané, že nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu priestorov žalovanému, tak ako si to zmluvné strany dojednali v zmluve. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný odmietol prevziať priestory, nepreukázal. 28. Súd poukázal ďalej na § 120 ods. 1 veta prvá, § 132, § 153 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že žalobca nepreukázal, že mu vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy, resp., že sa žalovaný bezdôvodne obohatil. 29. Súd preto návrh žalobcu zamietol. Zároveň rozhodol, že o trovách rozhodne osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku. 30. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. 31. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia. Žalobca uviedol, že predmetom nájmu boli okrem nebytových priestorov, parkovacie plochy a prístupové komunikácie a spevnené plochy. Spolu všetky plochy v zmysle Zmluvy činia 927,74 m2 a plocha nebytových priestorov - 140 m2 predstavuje teda 15,09 % z celkovej plochy predmetu nájmu. Zvyšných 84,91% plôch predmetu nájmu - parkovacie plochy, komunikácie a spevnené plochy nie sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako bývanie ani byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely, preto sa podľa žalobcu na ne zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nevzťahuje a ich nájom sa riadil podľa ust. § 663 až§ 684 Občianskeho zákonníka. 32. Žalobca nesúhlasí so skutkovým zistením, že stav právnej neistoty trval v čase od 1.3.2009 do 31.12.2009. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že v zmysle vykonaných dôkazov po 1.3.2009 komunikoval žalovaný už len so žalobcom o uzatvorení zmluvy. Do písomného uzatvorenia zmluvy dňa 31.12.2009 žalobca a žalovaný spolu komunikovali ústne aj písomne. 33. Žalobca v odvolaní nesúhlasí so zistením súdu, že uzatvorenie podnájomnej zmluvy v podobe akej bola podpísaná vyplynulo z nutnosti. V zmysle vykonaného dokazovania zmluvné strany spolu komunikovali a žalobca prekladal návrhy na uzatvorenie zmluvy, kde deklaroval záujem, aby sa žalovaný ako aj ostatní podnájomníci podieľali na platení časti spevnených plôch v rámci areálu, a to od marca 2009 do konca roka 2009, čo predstavuje 10 mesiacov. Podľa názoru žalobcu je to dostatočný čas na rozhodnutie, či za daných podmienok žalovaný chce ostať v predmetnom areáli a v prípade ak nie, nájsť si iný priestor na výkon svojej podnikateľskej činnosti. 34. Žalobca v odvolaní uviedol, že predmet podnájmu v čl. I ods. 1 bod. c) v zmluve bol jasne špecifikovaný presnou výmerou a pozemkom, na ktorom sa nachádza t.j. 687,74 m2 na pozemku s parc. č. XXXXX/X. Účel užívania je uvedený jasne ako prístupové komunikácie a spevnené plochy. Žalovaný v čase podpísania zmluvy poznal stav predmetu podnájmu, o čom svedčí aj jeho prehlásenie uvedené v čl. I ods. 4 zmluvy. Žalobca má zato, že žalovaný poznal predmetný areál, nakoľko tam vykonával podnikateľskú činnosť aj pred uzatvorením zmluvy so žalobcom. Uvedené skutočnosti potvrdil štatutárny zástupca žalovaného pán I. aj na pojednávaní dňa 15.12.2014. Žalobca má za preukázané, že to, že predmet podnájmu žalovaný nevyužíval, aj keď mohol v rozsahu stanoveného v zmluve, nie je vinou žalobcu. Žalobca sa pokúsil o odovzdanie predmetu podnájmu, žalovaný to však odmietol, čoho je dôkazom i výpoveď svedka U.. X.. 35. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby vydal rozsudok, ktorým zmení rozsudok Okresného súdu Bratislava I, tak, že uloží žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi istinu vo výške 3.584,88,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% p.a. od 1.3.2010 až do zaplatenia a aby žalobcovi priznal náhradu trov súdneho konania a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu. 36. Dňa 23.7.2015 bolo doručené vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že návrh podnájomnej zmluvy vypracoval žalobca. Skutočnosť, že súd neuviedol, že účastníci uzavreli podnájomnú zmluvu aj v zmysle § 720 Obč. zák. považuje za právne irelevantné, nakoľko Obč. zák. iba odkazuje na aplikáciu osobitného právneho predpisu, ktorým je zákon č. 116/1990 Zb. 37. V prípade námietky žalobcu, že zmluvné strany si podľa čl. VIII ods. 2 podnájomnej zmluvy dohodli vo všeobecnosti pôsobnosť Obč. zák. poukázal žalovaný na explicitné kogentné ust. § 261 ods. 8 zákona č. 513/1991 Obch. zák. v korelácii s ust. § 263 ods. 1 Obch. zák. 38. Žalovaný dal do pozornosti skutočnosť, že v roku 2009 užíval iba predmetný nebytový priestor o výmere 140 m2 časť plochy pred ním o výmere nepresahujúcej 36m2, preto aplikácia o ust. zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov na stav v roku 2009 nie je neodôvodnená. Žalovaný uviedol, že užíval predmetný priestor pred ním nie na základe ústnej zmluvy o podnájme postihnutej vadou neplatnosti, ale bez právneho titulu, čo následne konštatoval i súd prvého stupňa. 39. K odvolaciemu dôvodu žalobcu z dôvodu nesprávneho skutkového zistenia na základe vykonaných dôkazov, a to existencia stavu právnej neistoty od 1.3.2009 do 31.12.2009 žalovaný dodal, že žalovanému (resp. p. I., ako SZČO) skončil podnájom predmetného nebytového priestoru s predchádzajúcim nájomcom areálu k 28.02.2009. Žalobca uzavrel s vlastníkom predmetného areálu nájomnú zmluvu až 22.6.2009, ktorá nadobudla účinnosť 1.7.2009. Žalovaný má zato, že nejde o takú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 40. Žalovaný má zato, že dostatočne v konaní preukázal, že v predzmluvných rokovaniach prejavil záujem o podnájom iba predmetného nebytového priestoru a spevnenej plochy pred ním o výmere 100-140 m2. O podnájom spevnenej plochy o výmere 597,48 m2 žalovaný nemal záujem a nevedel ju v rámci svojej podnikateľskej činnosti ekonomicky využiť. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo, že spevnené plochy, ktoré boli súčasťou predmetu podnájmu, žalobca v rozpore so svojím záväzkom v podnájomnej zmluve neoznačil a z tohto dôvodu, ako aj dôvodu, že neboli vypratané, neboli spôsobilými predmetmi podnájmu. 41. K odvolaciemu dôvodu žalobcu týkajúcich sa identifikácie a odovzdania predmetu podnájmu, resp. jeho spôsobilosti byť predmetom podnájmu žalovaný uviedol, že žalobca v čl. I ods. 1 písm. c) podnájomnej zmluvy sa zaviazal dať spevnenú plochu zamerať geodetom a vyznačiť vodorovným dopravným značením a vyhotovený geometrický plán dať overiť na katastri nehnuteľností. Žiadna z uvedených povinností nebola splnená. Z dôvodu nedodržania záväzkov žalobcu nebolo možné riadne určiť hranice užívania plochy. Žalovaný mal zato, že k identifikácii plochy nestačí uvedenie parcelového čísla pozemku, na ktorom sa spevnená plocha nachádza a výmera tejto plochy, ak nie je táto plocha nezameniteľne identifikovaná do zostatku pozemku, a to najmä v prípade, ak ostatnú časť tohto pozemku mohli užívať okrem žalobcu aj ďalšie osoby. Pre neurčitosť spevnenej plochy, bez splnenia záväzkov žalobcu, nemohlo dôjsť ani k jej odovzdaniu, na ktoré bolo viazané nadobudnutie účinnosti podnájomnej zmluvy. 42. Žalovaný odkázal vo zvyšku na svoje podanie zo dňa 29.04.2015 a má zato, súd prvého stupňa dospel k správnym skutkovým zisteniam. 43. Žalovaný žiadal odvolací súd, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/143/2011-173 potvrdil a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 139, 52,- eur na účet právneho zástupcu. 44. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 05.09.2016 podľa § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 45. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie má oporu vo vykonanom dokazovaní a vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné: 46. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca ako nájomca uzatvoril so žalovaným ako podnájomníkom dňa 31.12.2009 Zmluvu o podnájme nehnuteľností č. 4201009001 v zmysle § 720 Obč. zák. v spojení s ustanoveniami zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. 47. V zmysle čl. I bod 1 zmluvy prenechal nájomca podnájomníkovi do odplatného užívania s predchádzajúcim súhlasom vlastníka časti nehnuteľností, a to: a) nebytové priestory (prevádzkové a skladové priestory, vrátane priestoru na prijímanie zákaziek) o celkovej výmere 140 m2, nachádzajúce sa v stavbách bez súpisného čísla nachádzajúcich sa na pozemku s parc. č. XXXXX/X W. XXXXX/X, ktorých pôdorys tvorí Prílohu 1 tejto zmluvy, b) parkovacie plochy v celkovej výmere 100 m2, nachádzajúce sa na pozemku s parc. č. XXXXX/X, c) prístupové komunikácie a spevnené plochy v celkovej výmere 687,74 m2 k vyššie uvedeným nebytovým priestorom, stavbám alebo pozemkom, alebo ich častiam nachádzajúcich sa na pozemkoch s parc. č. XXXXX/X, pričom podnájomník je oprávnený užívať tieto spoločne s ostatnými podnájomníkmi a nájomcom, pričom podiel z týchto plôch pre výlučné užívanie podnájomníka, bude po zameraní geodetom a overením geometrického plánu na katastri presne označený vodorovným dopravným značením. 48. Podľa čl. II. bod 1, podnájom sa dojednáva na dobu neurčitú a začína plynúť odo dňa účinnosti tejto zmluvy, najdlhšie však do skončenia nájmu medzi vlastníkom predmetu podnájmu a nájomcom. 49. Podnájomné za predmet podnájmu bol dohodnutý v čl. III bod 1 v zmysle zákona o cenách sumou 13.954,49 eur vrátane DPH za rok (1.162,88 eur za mesiac). 50. V čl. III. bod 2 sa podnájomca, okrem iného zaviazal uhradiť podnájomné za užívanie predmetu podnájmu za obdobie od 1.3.2009 do uzavretia a nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy, t.j. do 31.12.2009 (dátum dodania 31.12.2009). Podnájomné za toto obdobie predstavuje sumu 6.840,47 eur bez DPH + 1.299,69 eur DPH, spolu 8.140,16 eur a je splatné do 28.2.2010. 51. Podľa čl. VIII. bod 5 zmluvy, táto zmluva nadobúda platnosť dňom podpísania obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť dňom protokolárneho prevzatia predmetu nájmu. 52. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že žalobcovi nevzniklo právo na podnájomné uplatnené žalobou, t.j. za obdobie od 1.3.2009 do 31.12.2009, pretože podnájomný vzťah medzi sporovými stranami vznikol až dňa 31.12.2009, kedy bola zmluva podpísaná. Zmluva navyše ani nenadobudla účinnosť, pretože nedošlo k protokolárnemu prevzatiu predmetu podnájmu žalovaným v zmysle čl. VIII. ods. 5 zmluvy a žalobca ani nesplnil svoj záväzok vyplývajúci mu z čl. I. ods. 1 písm. c) zmluvy, t.j., že podiel z prístupových komunikácií a spevnených plôch v celkovej výmere 687,74 m2 pre výlučné užívanie podnájomníka bude po zameraní geodetom a overením geometrického plánu na katastri presne označený vodorovným dopravným značením. Predmetná časť spevnenej plochy tak nebola identifikovateľná a odlíšiteľná od zostatku plochy, a preto ani nemohla byť odovzdaná a následne užívaná. Pre neurčitosť spevnenej plochy, keď k identifikácií plochy nestačí uvedenie parcelného čísla a jej výmera, ak nie je táto plocha nezameniteľne identifikovateľná od zostatku pozemku, nemohlo dôjsť ani k jej odovzdaniu, na čo bolo viazané nadobudnutie účinnosti podnájomnej zmluvy. 53. Súd prvej inštancie preto s poukazom na ust. § 120 ods. 1 O.s.p. a § 132 O.s.p. správne konštatoval vo svojich záveroch, že žalobca nepreukázal, že mu vznikol nárok na zaplatenie podnájomného za obdobie od 1.3.2009 do 31.12.2009. 54. Súd prvej inštancie rovnako dospel k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil. Žalobca ani podľa odvolacieho súdu žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že žalovaný priestory pred uzatvorením zmluvy so žalobcom užíval a že sa obohatil na úkor žalobcu, s ktorým v tom čase nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu. Navyše, žalobca uzatvoril písomnú zmluvu o nájme nehnuteľností s vlastníkom Hl. m. SR Bratislava až dňa 22.6.2009 s účinnosťou od 1.7.2009. 55. Dôvody odvolania žalobcu, v ktorých namieta skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov, sú preto v celom rozsahu právne irelevantné. 56. Nedôvodná je i námietka odvolateľa, týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia zák. č. 116/1990 Zb., hoci časť predmetu nájmu mala byť podľa žalobcu posudzovaná podľa § 663 až 684 Obč. zák. Žalobca však konkrétne neuviedol, o akú vadu konania, resp. rozhodnutia súdu by sa malo jednať, a ani sa nejedná o vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so vzťahom oboch právnych predpisov - zák. č. 116/1990 Zb. a Občianskym zákonníkom (zák. č. 40/1964 Zb.). na strane 8 rozsudku. 57. Odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenia zák. č. 116/1990 Zb. sú vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam § 663 a nasl. Obč. zák. špeciálne, čo znamená, že na nájom nebytových priestorov možno aplikovať všeobecnú úpravu Občianskeho zákonníka len v tých otázkach, ktoré výslovne neupravuje zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. 58. Súd prvej inštancie správne posudzoval daný vzťah na základe odkazovacej normy § 720 Obč. zák. podľa osobitného zákona č. 116/1990 Zb. ktorý je vo vzťahu k občianskemu zákonníku špeciálnym. 59. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, aj vo vzájomných súvislostiach so všetkými okolnosťami prípadu a vec správne právne posúdil. 60. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 61. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP pretože žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 62. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 CSP).