Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/85/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111225410 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111225410.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: Poistná udalosť s. r. o., Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, zast. Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o., Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, konajúceho prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. Mareka Holečku proti odporcovi: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 394,87 € s príslušenstvom a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33Cb/113/2011-130 zo dňa 23.10.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 33Cb/113/2011-130 zo dňa 23.10.2014 v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e. Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 230,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa 7.12.2010 do zaplatenia, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že návrhom zo dňa 5.8.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby mu odporca zaplatil istinu vo výške 394,87 eur ako aj úrok z omeškania a náhradu trov konania. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1.9.2010 nadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom sporu od U. Z., nar. XX.X.XXXX. Pôvodný poškodený bol v dôsledku poistnej udalosti č. 1080126953 zo dňa 16.8.2010, ktorá mu vznikla na jeho osobnom motorovom vozidle Peugeot 206, EČV: W., nútený účelne požičať si náhradné motorové vozidlo po nevyhnutnú dobu trvania opravy poškodeného motorového vozidla. Za 15 dní požičania si motorového vozidla mu bola vystavená následne faktúra v celkovej výške 600,- eur. Odporca vo svojom liste zo dňa 28.9.2010 poškodenému oznámil, že mu uhradí zo sumy 600,- eur len sumu vo výške 269,13 eur za 7 dní zapožičania náhradného motorového vozidla, pričom odpočítal aj náklady, ktoré poškodenému vznikli prevádzkou vlastného vozidla. Zvyšok uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 330,87 eur nebol zo strany odporcu uznaný a vyplatený. Navrhovateľ si v predmetnej veci dal vypracovať expertíznu správu, ktorá určila, že výška škody, ktorá spočíva vo vynaložení vyšších nákladov na zapožičanie si motorového vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak boli vynaložené na prevádzku vlastného vozidla poškodeného predstavuje sumu 594,- eur. Navrhovateľ preto vyzval odporcu k doplateniu poistného plnenia sťažnosťou zo dňa 18.11.2010, pričom od odporcu žiadal doplatok poistného plnenia 324,87 eur a náhradu nákladov na vypracovanie expertíznej správy vo výške 70,- eur. Odporca na danú sťažnosť nereagoval. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 394,87 eur od 7.12.2010 do zaplatenia. Dátum, od ktorého si navrhovateľ uplatňuje úrok z omeškania bol stanovený ako deň nasledujúci po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia sťažnosti. Odporca uviedol, že poistná udalosť bola oznámená odporcovi telefonicky dňa 17.8.2010. Dňa 18.8.2010 sa s poškodeným vozidlom dostavil právny predchodca navrhovateľa na obhliadku, pričom bolo konštatované, že ide o nerentabilnú opravu, čo potvrdila svojim podpisom pani X. Z.. Dňa 19.8.2010 bolo vlastníkovi motorového vozidla U. Z. oznámené, že predmetná škodová udalosť bude likvidovaná ako totálna škoda. Následne bola vypočítaná skutočná škoda tak, že od všeobecnej hodnoty vozidla v čase vzniku udalosti bola odpočítaná hodnota použiteľných zvyškov a táto jej bola poukázaná na účet. O tejto skutočnosti bola písomne informovaná aj poisťovňa poisteného vozidla, prevádzkou ktorého vznikla škoda. Dňa 17.9.2010 doručil navrhovateľ žiadosť o náhradu škody za zapožičanie náhradného vozidla. Navrhovateľ žiadal uhradiť za dobu prenájmu, ktorú určil od 17.8.2010 do 1.9.2010 v počte 15 dní v celkovej sume 600,- eur. Podľa doloženého odovzdávacieho protokolu, ktorý podpísali navrhovateľ s pani Z., predmetné vozidlo bolo navrhovateľovi vrátené dňa 31.8.2010 o šestnástej hodine tridsiatej minúte. Doba prenájmu, preto nemohla byť v počte 15 dní ako je uvedené v návrhu, ale len za obdobie 14 dní, keďže vozidlo bolo už 31.8.2010 navrhovateľovi vrátené a nie až 1.9.2010. Vystavená faktúra č. 100901 je nesprávna, keďže vychádza z nesprávneho počtu dní. Na poškodenom vozidle bolo už 18.8.2010 pôvodne poškodenej pani Z. oznámené, že je oprava nerentabilná. Skutočná škoda na vozidle bola vypočítaná dňa 18.8.2010 a dňa 24.8.2010 bola poukázaná na účet poškodeného. Z uvedeného dôvodu bola priznaná doba zapožičania v počte 7 dní. Navrhovateľ trvá na úhrade 15 dní za zapožičanie vozidla, t.j. za obdobie od 17.8.2010 do 1.9.2010. Dňa 16.8.2010 došlo k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej bolo poškodené motorové vozidlo patriace pánovi Z.. Medzi účastníkmi konania nebola sporná výška nájmu motorového vozidla za deň, avšak sporná zostala doba nájmu. Odporca tiež namietal expertíznu správu, ktorú vypracoval konateľ navrhovateľa, pričom tento nie je zapísaný v zozname znalcov, okrem toho výška nájmu za deň nebola sporná, preto nebolo potrebné vyhotovovať expertíznu správu. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa, povereného zástupcu odporcu, výpismi z obchodného registra navrhovateľa ako aj odporcu, ako aj ďalším listinným materiálom, ktorý tvorí obsah spisu, poukázal na ust. § 442 Občianskeho zákonníka, § 443 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že spornou skutočnosťou medzi účastníkmi bolo obdobie, počas ktorého je možné požadovať preplatenie nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla. Súd nespochybňuje nárok poškodeného na náhradné vozidlo z rovnakej kategórie vozidiel, ako je jeho poškodené vozidlo, a to na primeranú dobu opravy, ale do momentu, kým mu poisťovateľ neoznámi, že ide o totálnu škodu a v akej výške mu poistné plnenie poskytne; odo dňa nasledujúceho po tomto oznámení, resp. po ukončení opravy poškodený nemá nárok na náhradné vozidlo. Je povinnosťou poškodeného zdokladovať, že si náhradné vozidlo požičal účelne, že ho naozaj potreboval. Z listinných dôkazov založených v súdnom spise súd zistil, že poškodený si prenajal motorové vozidlo od navrhovateľa. Súd zdôrazňuje, že poškodený by mal takisto zdokladovať, že si náhradné vozidlo požičal účelne a že ho naozaj potreboval. Skutočnú škodu treba posudzovať podľa konkrétneho prípadu. Navrhovateľ súdu preukázal, že poškodené motorové vozidlo bolo nepojazdné a jeho oprava bola vyhodnotená ako nerentabilná. Listom zo dňa 19.8.2014 odporca oznámil, že sa jedná o totálnu škodu. Dátum doručenia písomnosti poškodenému nemá súd za preukázaný. Následne oznámením zo dňa 24.8.2010 odporca poškodenému oznámil výšku poistného plnenia. Navrhovateľ uvádza, že predmetný list bol U. Z. doručený 30.8.2010. Vzhľadom k tomu, že dni 28.8.2010 a 29.8.2010 pripadli na dni pracovného pokoja, súd tento deň považuje za možný deň doručenia písomnosti vyhotovenej dňa 24.8.2010 za predpokladu, že bola daná na poštovú prepravu 25.8. - 26.8.2010. Predmetné oznámenie bolo navrhovateľovi doručené dňa 30.8.2010. Navrhovateľ ako poškodený si uplatnil nárok na náhradu za prenájom náhradného motorového vozidla, ktorý mal dohodnutý celkovo v trvaní 15 dní do 1.9.2010. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nakoľko bolo U. Z. oznámenie o výške poistného plnenia doručené dňa 30.8.2010, má navrhovateľ právo na preplatenie prenájmu motorového vozidla len do dňa 30.8.2010, nie do 1.9.2010 ako si uplatnil navrhovateľ. Súd prvého stupňa tiež zamietol návrh navrhovateľa v časti, v ktorej požadoval od odporcu úhradu za náklady spojené s vyhotovením expertíznej správy č. 4/2010. Predovšetkým mal súd prvého stupňa za to, že napriek označeniu správy sa nejedná o expertízu, teda o odborné spracovanie, úradné zhodnotenie a vypočítanie nákladov za nájom náhradného vozidla znalcom z odboru doprava cestná. Len samotná skutočnosť, že konateľ navrhovateľa ako fyzická osoba je vlastníkom softwaru, ktorý vypočítava výšku nákladov neznamená, že je expertom v tejto oblasti. Okrem toho vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi nebola sporná výška nájmu za deň zapožičania náhradného vozidla, súd nemal za preukázanú účelnosť a potrebnosť vyhotovovania predmetnej správy. Žiaden z účastníkov nenavrhol vykonanie dôkazu za účelom preukázania výšky nákladov za nájom náhradného vozidla. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 OSP a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal navrhovateľ a to voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa, v ktorej návrh ako nedôvodný zamietol v časti o zaplatenie 164,19 eur a súvisiaceho príslušenstva, rovnako sa tak odvolal aj voči výroku o trovách konania. V odôvodnení odvolania navrhovateľ uviedol, že dopravnou nehodou, ktorú poškodený nezavinil došlo k závažnému zásahu do jedného zo základných práv, a to do práva vlastníckeho. Protiprávne konanie škodcu tak po dobu opravy poškodeného vozidla, resp. po dobu obmeny vozidla reálne odníma poškodenému časť jeho vlastníckeho práva, spočívajúceho v možnosti užívať predmet vlastníctva. Požičanie náhradného vozidla i skutočnou škodou za predpokladu splnenia kritérií a to požičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, požičanie je nutné a účelné ak požičanie je za obvyklú cenu. V predmetnom konaní okrem účelnosti požičania nie je sporné žiadne iné kritérium. Pri totálnej škode je možné odstránenie obmedzenia vlastníckeho práva najmä zaobstaraním nového vozidla a preto v každom jednotlivom prípade je potrebné posudzovať účelnosť použitia náhradného vozidla v kontexte konania poškodeného, ktorý si bezodkladne objednal nové vozidlo, z čoho vyplýva zrejmý záujem poškodeného reparovať vzniknutú škodu ako aj obmedzenie vlastníckeho práva uvedením veci do predošlého stavu. Až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným prevzatím oznámenia o výške poistného plnenia, totiž poškodený ešte nemá okamžitú možnosť vrátiť náhradné vozidlo a rovnako samotným prevzatím poistného plnenia ešte nie je reparovaná možnosť užívania predmetu vlastníctva. Nie je predsa možné poškodenému, ktorý pre totálnu škodu nemá možnosť vozidlo opraviť, uprieť jeho právo na možnosť primeranej doby použitia náhradného vozidla. Navrhovateľ je toho názoru, že poškodenému má byť uhradené nájomné vynaložené za náhradné motorové vozidlo v rozsahu, počas ktorého bolo zapožičanie účelné. V predmetnom spore bolo jednoznačne preukázané, že poškodený mal náhradné vozidlo zapožičané len po nevyhnutne potrebnú dobu a preto celú dobu požičania náhradného vozidla je potrebné považovať za účelnú. Hneď nasledujúci deň po doručení oznámenia o výške poistného plnenia si poškodený vyzdvihol nové vozidlo od autopredajcu. Keď poškodený mal možnosť si vyzdvihnúť nové vozidlo až v poobedňajších hodinách, nebolo možné, aby v ten istý deň vrátil náhradné vozidlo do autopožičovne. Urobil tak však hneď nasledujúci deň, t.j. 1.9.2010. Navrhovateľ má za to, že poškodený zabezpečil prevzatie nového motorového vozidla, ako aj vrátenie náhradného motorového vozidla v najkratšom možnom čase. Navrhovateľ má za to, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí v zamietajúcej časti rozhodnutie náležite neodôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Povinnosť nahradiť náklady za zapožičanie náhradného vozidla za obdobie od dopravnej nehody do obdobia výplaty poistného plnenia pri kumulatívne splnenej podmienke oznámenia poskytnutia poistného plnenia, resp. s ohľadom na konkrétnosť, toho ktorého prípadu ešte aj za obdobie primeranej doby v súvislosti s vrátením náhradného vozidla, či zaobstaraním nového alebo jazdeného vozidla je nielen v súlade s účelom povinného zmluvného poistenia, pretože poisťovňa má vykonať likvidáciu udalosti bez zbytočného odkladu, ale javí sa aj ako logické, rozumné či spravodlivé a navyše, v súlade so všetkými právnymi zásadami, aj ako správne právne posúdené. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti zmeniť tak, že odporcovi uloží povinnosť uhradiť navrhovateľovi sumu 164,01 eur s príslušenstvom a súčasne odporcu zaviaže na náhradu trov konania. V závere žiadal odvolací súd, pre prípad potvrdenia prvostupňového rozhodnutia v napadnutej časti pripustiť dovolanie, nakoľko mal za to, že sa jedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, k otázke posúdenia okamihu, v ktorom poškodenému zaniká nárok na náhradu škody, keď podľa názoru navrhovateľa je táto otázka nejasná a preto je žiaduce ustáliť tento výklad. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne dňa 2.3.2015 vyjadril odporca, ktorý s odvolaním navrhovateľa nesúhlasí a navrhuje ho ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že v prípade náhrady za zapožičanie motorového vozidla z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nie je doba prenájmu ponechaná na ľubovôli poškodeného. Navrhovateľ v odvolaní popisuje všeobecné dôvody a príklady doby zapožičania. Posudzovať dobu prenájmu tak, ako to príkladmo uvádza navrhovateľ nepovažuje odporca za správne. V danom konkrétnom prípade mal poškodený už pri prvotnom styku s odporcom vedomosť o tom, ako sa bude škoda likvidovať a že k poukazu náhrady príde v krátkej dobe. Odporca každý prípad likvidácie škody posudzuje individuálne. Takto postupoval aj v danom prípade. Pokiaľ súd rozhodol, že doba primeraná zapožičania je v počte 14 dní, doba zapožičania bola uplatnená za 15 dní, odporca túto súdom priznanú dobu podaním odvolania voči rozhodnutiu súdu nerozporoval a poukázal dňa 1.12.2014 na účet navrhovateľa spolu 313,44 eur, z toho 230,68 eur istina a zvyšok príslušenstvo, na ktoré bol zaviazaný. Podané odvolanie navrhovateľa smeruje k počtu nepriznaných dní doby nájmu, čo je jeden deň. V odvolaní, ale žiada navrhovateľ priznať náhradu vo výške 164,19 eur, ktorú si vypočítal jednoduchým odpočtom od pôvodnej žiadanej náhrady, v ktorej súd návrh zamietol, odpočítal súdom priznanú náhradu a to bez akéhokoľvek odôvodnenia (394,87 - 230,68 = 164,19). Súd si osvojil výpočet náhrady za deň prenájmu vozidla podľa výpočtu, ktorý predložil odporca. Navrhovateľ v konaní nenavrhol vykonať znalecké dokazovanie ohľadom výpočtu náhrady za zapožičanie motorového vozidla, toto nenamieta ani v podanom odvolaní. Výška náhrady nebola v odvolaní napadnutá. Napriek tomu, že podaným odvolaním navrhovateľ napáda dobu nájmu do výslednej sumy, ktorú žiada podaným odvolaním priznať zahrnul aj náklad, ktorý mal navrhovateľovi vzniknúť vo výške 70,- eur a to za expertízu, ktorú si vypracoval konateľ navrhovateľa, hoci ako sám na pojednávaní prítomný pán B. potvrdil, že nie je zapísaný v zozname expertov z odboru cestná doprava, nemá živnostenské a ani iné oprávnenie na vykonávanie expertnej činnosti v odbore doprava cestná. Samotné odvolanie smeruje len k dobe priznanej náhrady, nie výške, ktorú navyše ako už odporca vyššie uviedol, aj nesprávne vypočítal. Krajský súd Bratislava ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Odvolací súd poukazuje na ust. § 219 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza nasledovné: V prípade poistnej udalosti má poškodený právo na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, avšak aj v danom prípade je potrebné, aby nároky poškodeného boli preukázané, pričom táto povinnosť vyplýva priamo poškodenému. V danom prípade nebolo sporné, že došlo k dopravnej nehode a k poškodeniu motorového vozidla pána U. Z., tiež nebolo sporné, že tento bol nútený, v súvislosti s poistnou udalosťou si požičať náhradné motorové vozidlo po nevyhnutnú dobu trvania. Sporná otázka ako správne ustálil súd prvého stupňa bola doba nájmu motorového vozidla, resp. obdobie počas ktorého je možné požadovať preplatenie nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla. Ako vyplýva z tzv. požičovnej zmluvy uzatvorenej medzi nájomcom U. Z. a prenajímateľom Poistná udalosť s. r. o. počet dní prenájmu bol dohodnutý na 14, t.j. od 17.8.2010 od 11.30 hod. do 31.8.2010 do 11.30 hod., pričom cena za deň bola dohodnutá na 66,- eur. K vráteniu vozidla však došlo až dňa 1.9.2010 o 10.00 hodine ako vyplýva z predmetnej zmluvy. Z faktúry č. 100901 vyplýva, že prenajímateľ Poistná udalosť s. r. o., Bratislava si predmetnou faktúrou vyúčtoval prenájom motorového vozidla v celkovom trvaní 15 dní pri cene 66,- eur za deň so zľavou za kategóriu vozidla 26,- eur za deň. Výška nájmu za deň však tak ako uviedol súd prvého stupňa nebola medzi účastníkmi sporná. Ako vyplynulo z podaného odvolania resp. z jeho obsahu, navrhovateľ namietal v zamietajúcej časti rozhodnutia súdu prvého stupňa neuhradenie zapožičania motorového vozidla v počte jeden deň, keď odôvodňuje potrebu prenájmu náhradného motorového vozidla a to dňa 1.9.2010 ako dobu prenájmu nevyhnutnú na prenájom náhradného motorového vozidla do zabezpečenia vlastného motorového vozidla, resp. uvedenia do stavu aký bol na strane právneho predchodcu navrhovateľa pred poistnou udalosťou. K žiadnym ďalším nárokom navrhovateľ nesmeroval svoje podané odvolanie resp. jednotlivé nároky v odvolaní ani nespomenul a neodôvodnil, v čom navrhovateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď návrh i v ďalších uplatnených nárokoch zamietol. Všeobecne sa pod pojmom škoda rozumie ujma, ktorú utrpí poškodený, objektívne vyjadriteľná v peniazoch, teda hodnota, o ktorú sa v dôsledku škody zmenšil majetok poškodeného. Zníženie stavu finančných prostriedkov je vždy majetkovou ujmou, ktorú je možné vyjadriť v peniazoch. Skutočnou škodou v danom prípade bola majetková ujma, spočívajúca v zmenšení existujúceho majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu by bolo možné alebo účelné. Zaplatením požičovného za auto sa zmenšil existujúci majetkový stav právneho predchodcu navrhovateľa. Dôsledkom poškodenia motorového vozidla, pre ktoré bolo nutné použiť zapožičané motorové vozidlo je iba vynaloženie čiastky, o ktorú prevyšovali náklady na vypožičanie motorového vozidla, výdaje, ktoré by boli spojené s použitím automobilu vlastného. Zo zmluvy o zapožičaní náhradného motorového vozidla je zrejmé, že poškodený vozidlo prebral, tak ako už bolo i vyššie uvedené 17.8.2010. Výškou náhrady škody je čiastka účelne vynaložená, teda súd prvého stupňa v danom prípade skúmal dobu, na ktorú bolo predmetné náhradné vozidlo vypožičané účelne. Informácia o rozsahu škody, resp. že ide o škodu totálnu je pre klienta záväzná až do doby skutočného rozhodnutia poisťovne o tejto škode, teda faktickú vedomosť nadobúda poškodený až dňom doručenia tohto rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania je zrejmé a túto skutočnosť ustálil súd prvého stupňa (odporca tento záver súdu nenapadol odvolaním), že predmetné oznámenie bolo navrhovateľovi doručené dňa 30.8.2010. V prípade náhrady za zapožičanie motorového vozidla z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nie je doba prenájmu ponechaná na ľubovôli poškodeného. Pokiaľ teda právny predchodca navrhovateľa mal vedomosť dňa 30.8.2010 z oznámenia odporcu, že v danom prípade sa jedná o poškodenie motorového vozidla, totálnu škodu, navrhovateľ má právo na preplatenie prenájmu motorového vozidla, len do dňa 30.8.2010 a nie do 1.9.2010 (deň pracovného voľna). Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že do momentu, kým poisťovateľ poškodenému neoznámi, že ide o totálnu škodu a v akej výške mu poistné plnenie poskytne, odo dňa nasledujúceho po tomto oznámení, resp. po ukončení opravy, poškodený nemá nárok na náhradné vozidlo a od tohto momentu teda nevzniká mu ani právo na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla. Tak ako už bolo i vyššie uvedené, poškodený má nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením náhradného motorového vozidla, pričom táto účelnosť sa veľmi striktne posudzuje v každom individuálnom prípade. Právny predchodca navrhovateľa sa o spôsobe vybavenia poistnej udalosti zo strany odporcu dozvedel dňa 30.8.2010, preto nič nebránilo navrhovateľovi resp. jeho právnemu predchodcovi, aby motorové vozidlo dňa 31.8.2010 vrátil. Pokiaľ tak neurobil, náklady s ďalším prenájmom musí navrhovateľ niesť zo svojho. Odvolací súd dovolanie nepripustil, tak ako navrhoval navrhovateľ v podanom odvolaní, keď má za to, že dovolacia otázka resp. rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je rozhodnutím po právnej stránke zásadného významu. V prípade náhrady za zapožičanie motorového vozidla, ktorá sa uplatňuje ako priamy nárok poškodeného v zmysle § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom sa posudzuje v každom prípade výlučne individuálne, ako tomu bolo i v danom prípade. Nahrádzajú sa len náklady účelne vynaložené s odstránením negatívnych následkov vzniknutých poistnou udalosťou. Súd prvého stupňa, následne i odvolací súd túto účelnosť vynaloženia nákladov dôsledne skúmal a ustálil, že pokiaľ dňa 30.8.2010 mal právny predchodca navrhovateľa vedomosť o tom, že jeho motorové vozidlo, ktoré bolo účastné poistnej udalosti, bolo natoľko poškodené, že sa jednalo o totálnu škodu a pokiaľ do tohto dátumu využíval náhradné motorové vozidlo, deň nasledujúci po 30.8.2010 mal predmetné prenajaté náhradné motorové vozidlo vrátiť. Po tomto dátume už využívanie prenájmu náhradného motorového vozidla nemalo v súvislosti s uplatneným nárokom žiadne opodstatnenie. Tiež pre uplatnený nárok nemá vplyv ani zakúpenie nového motorového vozidla (a až na nasledujúci deň vrátenie prenajatého náhradného motorového vozidla), keď v danom prípade mohla nastať situácia, že poškodený by nepristúpil ku kúpe nového motorového vozidla, resp. zakúpeniu nového motorového vozidla by trvalo dlhú dobu a ponechal by si náhradné motorové vozidlo na neobmedzený čas resp. neprimerane dlhý čas a pri uplatnenom výklade zo strany navrhovateľa, by potom poškodenému prináležalo preplatenie nákladov s prenájmom náhradného motorového vozidla i na dlhší čas bez ohraničenia, čo je neprípustné. Preto jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla podľa názoru odvolacieho súdu je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov ak na ne vzniká nárok oprávnenému. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie odvolacie námietky, s ktorými by bolo potrebné sa zo strany odvolacieho súdu vysporiadať, preto sa odvolací súd v ďalšom obmedzil už len na skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že odporca mal v odvolacom konaní úspech, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak odporcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.