Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/269/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111225603 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111225603.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa Poistná udalosť s.r.o., Sabinovská 11, Bratislava, IČO: 45474231, práv. zast. Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o., Seberíniho 1, Bratislava, IČO: 36866687 proti odporcovi Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 o zaplatenie 907,75 EUR s prísl. a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č. k. 31Cb/137/2011-152, zo dňa 20.7.2015 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 31Cb/137/2011-152, zo dňa 20.7.2015 p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na náhradu trov odvolacieho konania sumu 71,80 EUR, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 907,75 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 7.12.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodol, že o trovách konania rozhodne osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa domáhal žalobou doručenou súdu dňa 8.8.2011 od odporcu zaplatenia sumy 907,75 EUR, náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.9.2010 prevzal pohľadávku od J. T., ako poškodeného ,voči odporcovi, ktorá spočívala v neuhradenej časti poistného plnenia vo výške 837,75 EUR. Poškodený si v dôsledku poistnej udalosti č.1080126953 zo dňa 16.8.2010, ktorá mu vznikla na jeho osobnom motorovom vozidle Citroen C5, EČV: Q. uplatňoval nárok na náhradu škody spočívajúcej v účelnom požičaní si náhradného motorového vozidla po nevyhnutnú dobu trvania opravy poškodeného motorového vozidla za 40 dní požičania si motorového vozidla strednej triedy, a to v celkovej výške 2.640,- EUR, ktoré si poškodený požičal z dôvodu nutnosti a auto potreboval k svojej podnikateľskej činnosti. Odporca listom zo dňa 15.10.2010 oznámil navrhovateľovi , že uhradí len sumu 1491,25 EUR za 28 dní zapožičania náhradného vozidla. Nárok navrhovateľa vo výške 837,75 EUR nebol zo strany odporcu uznaný a vyplatený. Navrhovateľ si v predmetnej veci dal vypracovať expertíznu správu č. 5-2010 zo dňa 5.11.2010, ktorá určila, že výška škody, ktorá spočíva vo vynaložení vyšších nákladov na zapožičanie si motorového vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak boli vynaložené na prevádzku vlastného vozidla poškodeného, predstavuje sumu vo výške 2.329,- EUR. Navrhovateľ preto vyzval odporcu k doplateniu poistného plnenia sťažnosťou zo dňa 18.11.2010, pričom od odporcu žiadal doplatok poistného plnenia vo výške 837,75 EUR a náhradu nákladov na vypracovanie expertíznej správy vo výške 70,- EUR, teda navrhovateľ vyzval odporcu k plneniu spolu vo výške 907,75 EUR. Odporca na danú sťažnosť navrhovateľa reagoval zamietavo listom zo dňa 25.11.2010. Skutočnosti uvedené v návrhu mal súd za preukázané predovšetkým z predložených listinných dôkazov. Z výsluchu konateľa navrhovateľa súd zistil, že poškodený, T. J., vozidlo nutne potreboval a nemal žiadnu možnosť urýchliť dobu opravy v servise. Poškodenému bola spôsobená škoda takmer 5.000,- EUR a rozsah poškodenia si vyžiadal opravu vozidla v dĺžke viac ako jeden a pol mesiaca. Odporca sa vyjadril, že čo sa týka nároku na náhradu škody za náhradné motorové vozidlo, tak odporca považuje primeranú dĺžku poskytnutia náhrady za prenájom motorového vozidla v rozsahu 28 dní, pričom poukázal na vyhlášku č. 18/1965 Zb., podľa ktorej, ak ide o celkovú opravu, tak oprava nesmie presiahnuť lehotu dlhšiu ako 30 dní, ďalej poukázal aj na skutočnosť, že zmluva o nájme vozidla bola pôvodne dojednaná na dobu 13 dní za 66,-€/deň, pričom pri uzatváraní zmluvy strany vychádzali z predpokladanej doby nájmu na 13 dní, čo sa aj premietlo do výšky nájomného, pretože vo všeobecnosti sa totiž cena nájomného na deň úmerne znižuje s dĺžkou doby prenájmu vozidla. Odporca popri dĺžke nájmu namietal aj výšku denného nájomného za náhradné vozidlo, ktorá podľa neho vysoko prevyšovala priemerné denné nájomné za porovnateľné vozidlá rovnakej kategórie za porovnateľnú dobu nájmu, nakoľko priemerná cena pri prenájme vozidla je cca 20,- EUR. Odporca nepovažoval dennú sadzbu vo výške 66,- EUR za prenájom MV zn.: KIA Ceed, V.: Q., za účelne vynaložené náklady vzhľadom na dĺžku doby nájmu. K námietke odporcu ohľadne výšky požičovného navrhovateľ doložil do spisu listinné dôkazy z ktorých vyplynulo, že niektoré poisťovne akceptovali výšku požičovného 66 eur/deň. Z výsluchu svedka, J. T., pôvodne poškodeného súd zistil, že detaily si už svedok nepamätal, nakoľko k dopravnej udalosti došlo pred 5 rokmi. Pamätal si, že si požičal z požičovne auto, do mesiaca jeho vozidlo bolo opravené. Svedok potvrdil, že pri svojej podnikateľskej činnosti osobné motorové vozidlo využíva, že motorové vozidlo potrebuje, je to nutnosť. Súd uviedol, že skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola majetková ujma, spočívajúca v zmenšení existujúceho majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Zaplatením nájomného za auto sa tým zmenšil existujúci majetkový stav. Skutočnou škodou je preto vyplatené nájomné za prenajaté osobné auto, nie aritmetický priemer resp. individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného auta a možnej (predpokladanej) výške nájomného v bližšie nešpecifikovanom náhodne vybranom okruhu požičovní. Ďalej súd uviedol, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal v takomto prípade najlacnejšiu požičovňu a poškodený si okrem toho prenajal auto na dobu trvania opravy, dĺžku ktorej však poškodený ovplyvniť nemohol. Podľa názoru súdu prvého stupňa, povinnosť vynaloženia všetkých nákladov vykonaných štandardnou opravou bola v príčinnej súvislosti s konaním, ktorého zavinenie je na strane poistenca odporcu. Preto nebol dôvod, aby časť nákladov neuhradených poisťovňou musel znášať poškodený, ktorý nehodu nezavinil a opravou sa len domáhal spojazdnenia vozidla do stavu v akom bolo pred nehodou. Na základe uvedených skutočností a príslušných zákonných ustanovení zaviazal súd odporcu na zaplatenie žalovanej istiny, predstavujúcej rozdiel medzi skutočnou škodou zodpovedajúcou zaplatenému nájomnému za náhradný automobil a sumou ktorú odporca navrhovateľovi zaplatil. Čo sa týka nároku navrhovateľa na zaplatenie 70,- EUR (suma na vypracovanie expertíznej správy č. 5-2010 zo dňa 5.11.2010), súd dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že expertízna správa bola vypracovaná mimo súdneho konania ale až potom, čo odporca odmietol poškodenému nahradiť škodu v celom uplatnenom rozsahu, teda bol vypracovaný na preukázanie výšky danej uplatnenej pohľadávky na náhradu škody v snahe poškodeného predísť súdnemu sporu a vyriešiť vec mimosúdne. Z uvedeného vyplýva, že tieto náklady boli vynaložené v spojení s uplatnením pohľadávky poškodeného na náhradu škody a u odporcu uplatnené účelne a vzhľadom na ich výšku aj primerane. Nakoľko odporca sa dostal do omeškania deň nasledujúci po dni, keď mal navrhovateľovi poskytnúť poistné plnenie, súd ho zaviazal na zaplatenie navrhovateľom uplatnených úrokov z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa 7.12.2010 do zaplatenia. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odporca odvolanie s poukazom na § 205 ods. 2, pís. d, f, v spojení s § 221 ods. 1, pís. h O.s.p.. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odvolanie odôvodnil tým, že náhrada za prenájom motorového vozidla poskytnutá navrhovateľovi bola primeraná a dôvodná s prihliadnutím na to, či a v akom rozsahu bolo prenajatie vozidla s ohľadom na okolnosti daného prípadu nutným dôsledkom poistnej udalosti a že skutočnou škodou boli len tie náklady, ktoré prevyšovali náklady spojené s užívaním vlastného motorového vozidla, ak by nedošlo k poistnej udalosti, pričom odporca v konaní uviedol presný výpočet nákladov na pôvodné motorové vozidlo. Odporca ďalej poukazoval na skutočnosť, že v zmysle vyhlášky č. 18/1965 Zb. oprava motorového vozidla nesmie presiahnuť 30 dní. V danom prípade bola cena nájmu za daných podmienok, v mieste a čase nájmu vyššia najmenej o 30 % ako je obvyklé v príslušnom obchodnom odvetví, k čomu ako dôkaz v priebehu konania priložil cenové ponuky za porovnateľný typ vozidla. V súvislosti s tým mal odporca za to, že nie je možné hovoriť o účelne vynaložených nákladoch. Odporca poukazoval tiež na to, že svedok - poškodený, pán T., nepreukázal, že v čase nehody a následného zapožičania motorového vozidla bolo motorové vozidlo užívané účelne a dostatočne a tiež na to, že náhradné motorové vozidlo bolo zapožičané dva dni po tom, ako bolo poškodeného motorové vozidlo odovzdané do opravy. Odvolával sa, že poškodený pri výsluchu deklaroval len všeobecnú potrebu používania motorového vozidla a nie jeho konkrétne vyťaženie. Odporca aj naďalej namietal náklady vynaložené na vypracovanie expertíznej správy, ktoré považoval za neúčelné, pričom uviedol, že navrhovateľ dal predmetnú správu vypracovať osobe totožnej s konateľom navrhovateľa (I.. D. F.), a preto túto správu nemožno považovať za objektívnu a nestrannú. Podľa názoru odporcu nebolo možné túto správu použiť na preukázanie nároku a vychádzať z nej pri jeho posudzovaní, pretože správa nebola vypracovaná osobou zapísanou v zozname znalcov príslušného odboru. Odporca v odvolaní zároveň poukázal na nesprávne označenie odporcu v napadnutom rozsudku, na základe čoho súd prvého stupňa vydal opravné uznesenie č. k. 31Cb/137/2011 zo dňa 21.9.2015. S poukazom na vyššie uvedené odporca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh na začatie konania zo dňa 5.8.2011 zamietol ako nedôvodný. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť a uložiť odporcovi povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 31,55 EUR pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 71,80 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko bol toho názoru, že rozhodnutie vychádza zo správnych skutkových zistení, aj zo správneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že s odvolaním odporcu nesúhlasí a rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne. Poukázal na skutočnosť, že zo strany navrhovateľa bola celkom jasne preukázaná účelnosť a primeranosť zapožičania ako aj obvyklosť ceny za zapožičanie náhradného motorového vozidla. Odporca spochybňoval výšku ceny prenájmu až v priebehu konania, čo považuje navrhovateľ za špekulatívne a rovnako aj argumentáciu odporcu o znižovaní ceny nájmu z dôvodu dlhšej doby nájmu, nakoľko takéto zľavy prichádzajú do úvahy výlučne pri nájmoch s vopred vyplatenou cenou nájmu a pevne dohodnutou dobou nájmu. Účelnosť nájmu bola tiež jasne preukázaná, pretože pán Jakab si požičal vozidlo s parametrami porovnateľnými jeho poškodenému vozidlu a celkovú dobu nájmu kontrahoval až na základe skutočnej doby opravy jeho vozidla, pričom čestným prehlásením uviedol dôvody nájmu. Náhradné vozidlo bolo požičané dva dni po dopravnej nehode, pretože pán T. vedel, že bez náhradného vozidla nedokáže existovať a vrátené bolo bezodkladne po skončení opravy a vystavení faktúr za ňu, avšak v konečnom dôsledku zostal ešte týždeň po vrátení bez akéhokoľvek motorového vozidla. Navrhovateľ tiež dal do pozornosti, že kritériá nutnosti a účelnosti požičania náhradného vozidla sa za posledné desaťročia zmenili ako aj, že vyhláška č. 18/1965 Zb., na ktorú poukazoval odporca, je neaktuálna a v danom prípade ide o svojvoľný výklad právnych predpisov, pričom však odporca opravu motorového vozidla uhradil bez námietok. Navrhovateľ má za to, že v celom rozsahu ide o účelové tvrdenia odporcu, aj pokiaľ ide o spochybňovanie svedeckej výpovede pána T., ktorý v nej však potvrdil všetky vyhlásenia poskytnuté čestným prehlásením. Navrhovateľ je názoru, že pokiaľ odporca pristúpil ku kráteniu poistného plnenia, je jeho povinnosťou preukázať dôvody takéhoto postupu, čo v rámci súdneho konania neurobil a preto neuniesol dôkazné bremeno. Náklady na vypracovanie expertíznej správy považoval navrhovateľ tiež za účelné, pretože boli vynaložené až na základe odmietnutia poskytnutia plnenia poisťovňou a bola vypracovaná oficiálne zakúpeným a certifikovaným softwarovým programom, ktorý využíva takmer každý súdny znalec v odbore cestnej dopravy, a preto je nepochybne objektívna a nestrannejšia ako interné výpočty poisťovne. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu a dôvodoch odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd uvádza, že odporca v odvolaní neuvádzal žiadne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Všetky ním namietané skutočnosti boli v konaní pred súdom prvého stupňa riadne preukázané predloženými a vykonanými dôkazmi, ktoré odporca nijakým spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil. Neboli naplnené ním uvádzané odvolacie dôvody, nakoľko súd prvého stupňa sa s nimi dostatočne vysporiadal v odôvodnení rozsudku. V konaní sa súd prvého stupňa nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.); obsah odvolania odporcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa ohľadne ustálenia výšky škody ako nákladov za vypožičanie náhradného vozidla, počtu dní používania náhradného vozidla, ceny a to po odrátaní nákladov, ktoré by poškodený vynaložil pri používaní svojho vozidla. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, O.s.p. v spojení s § 142 ods.1, O.s.p. a v spore úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si vyčíslil, a to v sume 71,80 EUR za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 20.8.2015 v sume 51,45 EUR, spolu režijným paušálom 8,39 EUR a DPH - 11,96 EUR, podľa § 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.