Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/11/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111227761 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111227761.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti odporcovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 383,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 32 Cb/160/2011-43 zo dňa 26.09.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 32 Cb/160/2011 - 43 zo dňa 26.09.2013 m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 383,80 eur s úrokom z omeškania z istiny od 18.05.2010 do zaplatenia vo výške 9 % p.a., súdny poplatok za podaný návrh vo výške 22,50 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 22,50 eur za súdny poplatok za podanie odvolania, do troch 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak s poukazom na §§ 261 ods. 1, 6 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len Obch. zák.), § 788, 813 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Obč. zák.), §§ 4 ods. 1, 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 26.08.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže odporcu na zaplatenie istiny vo výške 383,80 eur s príslušenstvom titulom regresného nároku v zmysle § 813 ods. 1 v spojení s § 442 a nasl. Obč. zák.. Navrhovateľ uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 12.02.2010 okolo 12:00 hod. došlo na ceste 61, smer Nové Mesto nad Váhom k poistnej udalosti tak, že z motorového vozidla Q.: U.-XXXBA, patriaceho p. T. T. odletela spŕška kameňov do čelného skla motorového vozidla Q.: B.-XXXBT, pričom došlo k prasklinám na čelnom skle. V dôsledku tejto poistnej udalosti bola poškodenému T. G. spôsobená škoda na vozidle v celkovej výške 456,72 eur. Vlastník motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená (p. T. T.), mal v čase vzniku poistnej udalosti uzatvorené zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u odporcu. Navrhovateľ poukázal v danej veci z havarijného poistenia svojmu poistenému (poškodenému) poistné plnenie vo výške 383,80 eur po odpočítaní DPH, a to prevodom na účet dňa 06.05.2010. S poukazom na prísl. ustanovenia § 420 odsek 1 Občianskeho zákonníka a § 813 odsek 1 Občianskeho zákonníka, navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu regresnej pohľadávky listom zo dňa 30.04.2010. Odporca však poskytol negatívne stanovisko a predmetnú sumu neuhradil. Navrhovateľ požaduje od odporcu aj úroky z omeškania v súlade s § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, preto si uplatnil výšku úrokov 9 % p.a. v zmysle § 3 odsek 1 Nariadenia vlády SR č. 568/2008 Z.z., podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 04.05.2012 nárok navrhovateľa v celom rozsahu poprel z dôvodu, že navrhovateľ nemá nárok na náhradu škody, tak ako si ju uplatňuje vo svojom žalobnom návrhu, nakoľko pri obhliadke poškodeného motorového vozidla Q.: B.-XXXBT, a to konkrétne poškodeného čelného skla, bolo zistené, že na uvedenom čelnom skle sú viaceré poškodenia, pričom túto skutočnosť preukazuje aj zápis o poškodení vozidla ku škodovej udalosti a fotodokumentácia vyhotovená navrhovateľom. Odporca je názoru, že je technicky neprijateľné, aby došlo k poškodeniu čelného skla na viacerých miestach pri jednej poistnej udalosti, a to aj s poukazom na skutočnosť, že ku škode pri jazde v kolóne (hlásenie poškodeného), kde sa vozidlá pohybujú minimálnou rýchlosťou. Podľa hlásenia škodcu došlo k vymršteniu jedného kameňa a nie kameňov. Odporca preto odmietol plniť, nakoľko čelné sklo bolo poškodené skôr, teda ešte pred poistnou udalosťou zo dňa 12.02.2010. Pri predmetnej poistnej udalosti v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k zmenšeniu majetkových hodnôt navrhovateľa, nakoľko poškodená vec - čelné sklo, mala v čase poškodenia nulovú hodnotu. Súd pri hodnotení vykonaných dôkazov vychádzal zo skutočností, že právne posúdenie prípadu je nevyhnutné posudzovať podľa ustanovení § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Súd sa pri samotnom dokazovaní predmetnej veci zameral najmä na preukázanie skutočnosti, či navrhovateľ má právo požadovať refundáciu poskytnutého poistného plnenia práve od odporcu, ktorý by bol v tomto prípade povinný nahradiť vzniknutú škodu za p. T. T., titulom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzavretého s odporcom, od ktorého motorového vozidla odletela spŕška kameňov do čelného skla motorového vozidla poškodeného T. G.. Z Oznámenia škody z poistenia motorových vozidiel zo dňa 17.02.2010 vyplýva, že ako vinník nehody bol v oznámení označený Š. Ž., ktorý v inkriminovanom čase riadil motorové vozidlo, ktorého majiteľom je p. T. T.. V popise prípadu je z hlásenia do Call centra likvidácie poistných udalostí navrhovateľa výslovne uvedené: „Vinník išiel z Trenčína v kolóne vozidiel predo mnou a od jeho motorového vozidla odletela spŕška kameňov do môjho čelného skla - bodky na skle a praskliny.“ Z výsluchu pána T. G. ako svedka na pojednávaní súdu dňa 26.09.2013 vyplýva, že dňa 12.02.2010 nebol účastníkom dopravnej nehody, na živnosť prevádzkuje viacero nákladných motorových vozidiel a predmetné vozidlo musel riadiť jeho zamestnanec. On iba nahlásil škodovú udalosť poisťovni a súdu potvrdil, že fotografie nákladného motorového vozidla, ktoré sú založené v súdnom spise, súhlasia s motorovým vozidlom, ktoré je jeho vlastníctvom. K tejto poistnej udalosti nebola volaná polícia. Nemá vedomosť o tom, že by bol mal už pred touto škodovou udalosťou poškodené - prasknuté predné sklo na tomto motorovom vozidle. Súd upustil od výsluchu ďalšieho svedka Š. Ž., ktorý mal byť účastníkom dopravnej nehody. Tento si predvolanie na súd neprevzal v odbernej lehote. Vzhľadom na hospodárnosť konania a dostatok dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd nepovažoval aj vzhľadom na to, že k dopravnej nehode došlo v roku 2010, teda pred tromi rokmi, predvolávať svedka na pojednávanie, pretože podľa názoru súdu by neozrejmil významné a závažné skutočnosti, ktoré by mali zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Svedok Ž. bol v hlásení škodovej udalosti označený za vinníka nehody, ktorú nahlásil svedok T. G.. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že navrhovateľ nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval, že vinníkom dopravnej nehody, ktorej následkom bol vznik škody u jeho poisteného, bol práve pán Š. Ž., ktorý v čase vzniku poistnej udalosti riadil motorové vozidlo (majiteľ T. T.), a teda že tento je zodpovedný za vznik škody. Súd konštatuje, že navrhovateľom predložené Oznámenie škody z poistenia motorových vozidiel zo dňa 17.02.2010 túto skutočnosť jednoznačne nepreukazuje, nakoľko ide o jednostranné vyhlásenie jeho poisteného ako poškodeného ohľadne vinníka nehody. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadne preukázania jeho nároku na náhradu škody, ktorý mal na neho prejsť ako na poistiteľa, a ktorý si uplatnil u odporcu. Súd nemal preukázané, kto škodu spôsobil a tým nemal preukázanú ani povinnosť odporcu súvisiacu s právom jeho poisteného vyplývajúcim z ust. § 4 ods. 2 písmeno b) zákona č. 381/2001 Z.z.. Preto súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd konštatuje, že v zmysle citovaného ustanovenia vznikol nárok na náhradu trov konania odporcovi. Nakoľko súdu zo súdneho spisu nevyplývajú žiadne trovy konania vzniknuté odporcovi v predmetnom konaní a rovnako nakoľko si odporca nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu odporcovi nepriznal. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia vecí (ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.). Uviedol, že sa žalobným návrhom zo dňa 24.08.2011 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 383,80 eur s príslušenstvom, a to z dôvodu, že dňa 12.02.2010 došlo na ceste 61, smer Nové Mesto nad Váhom ku škodovej udalostí, tak že od motorového vozidla Q.: U. XXXBA patriaceho spoločnosti Leasing Slovenskej sporiteľni a.s. odletela spŕška kameňov do čelného skla motorového vozidla Q.: B. XXXBT patriaceho T. T. - T. Š.. Navrhovateľ vyplatil poškodenému z havarijného poistenia motorového vozidla po odpočítaní DPH sumu vo výške 383,80 eur. Následne žiadal od odporcu zaplatenie žalovanej sumy titulom prechodu práva na náhradu škody na poisťovateľa voči osobe, ktorá za škodu zodpovedá podľa ustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa Hlásenia škodovej udalosti zo dňa 17.02.2010 je zrejmé, že ku škode došlo v dôsledku odletenia spŕšky kameňov do čelného skla poškodeného, zároveň sú tu uvedené aj údaje o osobe, ktorá viedla motorové vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená a aj o jeho poisťovateľovi, teda odporcovi. Podľa Oznámenia škodovej udalosti zo dňa 24.02.2010 je zrejmé, že majiteľ vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, nahlásil uvedenú udalosť do svojej poisťovne, aby táto za neho vysporiadala prípadné nároky poškodeného na náhradu škody. Odvolateľ má za to, že v tomto prípade sa nejednalo o jednostranné vyhlásenie poškodeného ohľadom vinníka nehody, tak ako to konštatoval súd vo svojom odôvodnení, práve s poukazom na vyššie uvedené Oznámenie zo dňa 24.02.2010. Obaja účastníci škodovej udalosti zhodne uviedli ako ku škode došlo a čo konkrétne bolo na vozidle poškodené. Uvedená skutočnosť medzi účastníkmi konania ani sporná nebola. Odporca namietal rozsah poškodenia čelného skla, kedy podľa neho toto bolo poškodené už pred nehodou. Podľa výpovede T. G. vozidlo bolo používané na prepravu tovaru do zahraničia, kde sú prísne kontroly aj čelných skiel pri cezhraničných prejazdoch, z tohto dôvodu nie je možné, aby vozidlo jazdilo s takýmto poškodením. Vzhľadom na uvedené má odvolateľ za to, že navrhovateľ v konaní preukázal oprávnenosť svojho nároku, a to jednak zodpovednosť odporcu za vzniknutú škodu ako aj rozsah poškodenia, a preto považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za nesprávne a navrhuje, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým zmení napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I v zmysle § 220 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporcu zaviaže zaplatiť navrhovateľovi istinu 383,80 eur s prísl. a trovy konania. Zároveň si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že sa pridržiava svojich pôvodných vyjadrení a poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ nemá nárok na náhradu škody, tak ako si ju uplatňuje vo svojom žalobnom návrhu ako aj v odvolaní sa voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I. Vychádzajúc z obhliadky poškodeného motorového vozidla Q.: B. XXXBT, konkrétne poškodeného čelného skla, pri ktorej sa zistilo, že na uvedenom čelnom skle sú viaceré poškodenia, čo preukazuje aj zápis o poškodení vozidla ku škodovej udalosti a fotodokumentácia vyhotovená navrhovateľom, je odporca názoru, že je technicky neprijateľné, aby došlo k uvádzanému poškodeniu čelného skla na viacerých miesta pri jednej poistnej udalosti. Podľa hlásenia škodcu došlo k vymršteniu jedného kameňa a nie spŕšky viacerých kameňov, ako to vo svojom hlásení uviedol poškodený. Majúc za to, že predmetné čelné sklo bolo poškodené ešte pred poistnou udalosťou zo dňa 12.02.2010, odporca odmietol úhradu regresnej pohľadávky. Počas konania bolo síce potvrdené, že majiteľom motorového vozidla Q.: U. XXXBA, ktoré malo predmetnú škodu spôsobiť, je pán T. T., avšak navrhovateľ jednoznačne nepreukázal, že vinníkom dopravnej nehody, ktorá viedla k vzniku škody, je pán Š. Ž. a že tento je za vznik predmetnej škody zodpovedný, nakoľko daná dopravná nehoda nebola šetrená políciou, ktorá by šetrením vinníka jednoznačne určila. Svedok pán T. G. síce predmetnú poistnú udalosť ako poškodený nahlásil z pozície prevádzkovateľa poškodeného motorového vozidla, avšak on sám účastníkom dopravnej nehody nebol, poškodené motorové vozidlo neriadil on, ale jeho zamestnanec. Na základe vyššie uvedeného je teda označenie predmetného vinníka postavené len na osobnom presvedčení navrhovateľa o subjektívnom zavinení odporcu. Na základe takto predloženej iba jednostrannej výpovedi poškodeného, teda navrhovateľa, nie je možné hodnoverne preukázať, že k danej poistnej udalosti skutočne došlo zavinením pána Š.O. Ž.. Pridŕžame sa názoru, že navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadne preukázania svojho nároku na náhradu škody, ktorý mal na neho prejsť ako na poistiteľa a ktorý si uplatnil u odporcu. Preto žiadal, aby odvolací súd potvrdil navrhovateľom napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I, ako súdu prvého stupňa, z dôvodu, že tento je riadne odôvodnený a správny. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., na prejedanie odvolania odvolací súd nariadil pojednávanie v zmysle § 214 ods. 1 O.s.p. na deň 05.05.2016. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa a s vyjadrením odporcu k odvolaniu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Na pojednávaní zástupca navrhovateľa uviedol, že v celom rozsahu sa pridržiava dôvodov uvedených v podanom odvolaní. Tvrdený skutkový stav bol v prvostupňovom konaní dostatočne preukázaný jednak listinnými dôkazmi, a to síce telefonickým hlásením poistnej udalosti našim poisteným poškodeným, s ktorým korešponduje oznámenie škodovej udalosti poistením u odporcu, pričom skutočnosť, že k poškodeniu motorového vozidla zn. G. došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u odporcu, je nesporná. Ďalej poukázal na zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti zo dňa 15.03.2010, kde sú uvedené poškodenia, opis poškodení ako náraz predmetu a prasknutie skla, ako aj na výpoveď poisteného poškodeného na pojednávaní z 20.05.2013, ktorý uvádza, že predmetom jeho činnosti je medzinárodná doprava, čelné sklá sú skontrolované na cezhraničných prejazdoch, a teda že si nemôže dovoliť jazdiť s poškodeným čelným sklom, na margo tvrdenia odporcu, že bolo poškodené už predtým. Keďže vyplatením poisteného plnenia vo výške 383,80 eur na účet opravcu na nás prešlo právo na náhradu škody, navrhuje, aby odvolací súd nášmu odvolaniu v celom rozsahu vyhovel. Odvolací súd považoval za nesporné, že dňa 12.02.2010 v čase asi okolo 12:00 hod. došlo k dopravnej nehode a k vzniku škody poškodenému - spoločnosti Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s., IČO: 35 865 491, Bratislava, na motorovom vozidle G. T. XXX, Q.: B.-XXXBT, (poškodený T. G.), a to tak, že od iného motorového vozidla Q.: U.-XXXBA, ktoré patrí T.B. T., odletela spŕška kameňov do čelného skla vodiča motorového vozidla G. T. XXX, Q.P.: B.-XXXBT v dôsledku čoho sa na jeho prednom skle vytvorili praskliny. Navrhovateľ vyplatil poškodenému z havarijného poistenia motorového vozidla po odpočítaní DPH sumu vo výške 383,80 eur. Následne žiadal od odporcu zaplatenie žalovanej sumy titulom prechodu práva na náhradu škody na poisťovateľa voči osobe, ktorá za škodu zodpovedá podľa ustanovenia § 813 ods. 1 v spojení s § 442 a nasl. Obč. zák.. Podľa Oznámenia škodovej udalosti zo dňa 24.02.2010 je zrejmé, že majiteľ vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, nahlásil uvedenú udalosť do svojej poisťovne, aby táto za neho vysporiadala prípadné nároky poškodeného na náhradu škody. Z Hlásenia škodovej udalosti zo dňa 17.02.2010 je nepochybné, že motorové vozidlo, ktoré spôsobilo škodu, riadil pán Ž., nakoľko v hlásení je uvedené jeho meno a priezvisko, meno majiteľa vozidla s adresou a telefóne číslo. Z hlásenia škodovej udalosti taktiež vyplýva, že ku škode došlo v dôsledku odletenia spŕšky kameňov do čelného skla poškodeného, preto tvrdenie odporcu, že z hlásenia vyplýva, že došlo k odleteniu jedného kameňa, nezodpovedá zápisu v hlásení škodovej udalosti. Podľa názoru odvolacieho súdu, je technicky možné, aby spŕška kameňov poškodila čelné sklo na viacerých miestach, a to bez toho, aby si to vodič vozidla, ktorý škodu spôsobil, všimol. Odporca skutočnosť, že k početnému poškodeniu predného skla došlo ešte pred poistnou udalosťou, nepreukázal. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 427 ods. 1 Obč. zák., kde úprava zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov podľa citovaného zákonného ustanovenia je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, t. j. princípe zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, pričom postavenie poškodeného pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov je podstatne uľahčené tým, že nemusí preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov, pričom musí byť zistené, kto je prevádzateľom dopravného prostriedku. V súvislosti s objektívnou predvídateľnosťou a možnosťou zabrániť vzniku škody už bolo judikované, že ak je predmetom sporu škoda spôsobená kameňom vymršteným spod kolesa idúceho motorového vozidla, je škoda spôsobená okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že prevádzateľ motorového vozidla sa takejto zodpovednosti nemôže zbaviť, ak škoda bola spôsobná okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, pričom zbavenie sa zodpovednosti prichádza do úvahy len za podmienok uvedených v ustanovení § 428 ods. 1 veta druhá, ktoré upravuje špeciálny liberačný dôvod, podľa ktorého sa zodpovednosti za škodu možno zbaviť, len ak by bola škoda spôsobená inými okolnosťami, ktoré s prevádzkou dopravných prostriedkov nesúvisia, avšak iba za predpokladu, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi odvolací súd priznal právo na náhradu trov konania vo výške 22,50 eur za súdny poplatok za podanie odvolania. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.