Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/520/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111229751 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111229751.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľky: M.. Ľ. N., V., Z. Z. Y. XX, N., zastúpenej: AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava proti odporcovi: SLOV- ENERGIA CONSULTING s.r.o., IČO: 36 515 302, so sídlom Mlynské Nivy 43, Bratislava, zastúpenom: Mgr. Marek Benedik, advokát, so sídlom Rudnayovo nám. 1, Bratislava, o určenie, že právny vzťah trvá, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 2.6.2014, č.k. 10C/143/2011-147, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Odporcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na určenie, že právny vzťah medzi ňou a odporcom založený Zmluvou zo dňa 22.1.2007 o poskytnutí právnej služby, trvá. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 80 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), § 1 ods. 1,2,3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) a vecne tým, že v danom prípade absentuje existencia naliehavého právneho záujmu. Konštatoval, že pred určovacou žalobou má prednosť žaloba o plnenie a navrhovateľka sa mala domáhať plnenia voči odporcovi z uzavretého právneho vzťahu, nakoľko z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že po doručení výpovede zmluvy o poskytnutí právnej pomoci nesúhlasila s vyplatením navrhnutej odmeny odporcom za poskytnuté právne služby a len z toho dôvodu doručila súdu predmetnú žalobu, ktorou sa domáhala, že právny vzťah medzi ňou a odporcom trvá, pričom v konaní o plnenie by súd prejudiciálne riešil platnosť odstúpenia odporcu od uzavretej zmluvy. V odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že fyzická alebo právnická osoba má právo, nie povinnosť zvoliť si advokáta na svoje zastupovanie a zároveň takáto osoba má právo, aby uvedené zastupovanie ukončila, pričom advokát má následne právo domáhať sa vyplatenia odmeny za poskytnuté služby, zo žiadneho právneho predpisu však nevyplýva nárok na to, aby ním zastúpená osoba zmluvný vzťah neukončila. Účastníci konania pritom uzatvorili zmluvu, ktorú označili ako zmluvu o poskytnutí právnej služby, a to ako inominátnu podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“); prvostupňový súd v tejto súvislosti konštatoval, že navrhovateľka ako advokátka mohla odporcu zastupovať len v rozsahu zákona o advokácii a v prípade straty dôvery nie je možné zastúpeného nútiť, aby v zmluvnom vzťahu s advokátom zotrval. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a v konaní plne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 562,43 eur. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), § 205a ods. 1 písm. a) a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. Odvolateľka poukázala na to, že podľa Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I bola prejednávaná vec zapísaná do nesprávneho registra „C“, keď mala byť zapísaná do registra „Cb“, a z toho dôvodu konajúca a rozhodujúca sudkyňa M.. W. G. nenapĺňa status zákonného sudcu, čím z ňou vydaného rozsudku neplynú zákonné dôsledky. V odvolaní ďalej uviedla, že napadnutý rozsudok bol doručovaný právnemu zástupcovi navrhovateľky na nesprávnu adresu, pričom návratka doručenky nebola súčasťou súdneho spisu ani v deň nahliadnutia dňa 10.7.2014 navrhovateľkou. Podľa názoru navrhovateľky vierohodnosť odporcu je neakceptovateľná, čomu sa súd prvého stupňa pri rozhodovaní nevenoval. V ďalšom poukázala na výsledky právnych služieb poskytnutých odporcovi, ktoré sú potvrdením správnosti a úspešnosti jej práce pre spoločnosť odporcu a na potrebu jej pokračovania. V odvolaní ďalej uviedla, že odporca listom zo dňa 18.9.2007 zmluvu s navrhovateľkou uzatvorenú ako zmluvu inominátnu vypovedal ako zmluvu mandátnu (nepristúpil na ukončenie zmluvy dohodou, zaplatením odstupného) a vyplatil jej odmenu vo výške, ktorá bola v rozpore s dojednanými podmienkami. Konanie odporcu smerujúce k ukončeniu zmluvného vzťahu, je podľa odvolateľky v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka, v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v rozpore so zmluvnými dojednaniami. Záver súdu prvého stupňa o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení považuje za svojvôľu, nakoľko bez vysloveného určenia je porušené právo navrhovateľky podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sú porušené jej práva zakotvené v zmluve, ktorým korešponduje povinnosť odporcu zaplatiť jej odmenu za poskytnutie právnej služby a poskytnúť jej potrebnú súčinnosť, bez ktorej objektívne nedokáže vyúčtovať svoju odmenu a bez požadovaného určenia sa tejto súčinnosti nemôže účinne u odporcu domáhať. Podľa jej názoru navrhovaným určením sa môže dosiahnuť naplnenie zákonných a zmluvných povinností odporcu voči navrhovateľke, neposkytne sa právna ochrana výkonu práva odporcu na skončenie zmluvného vzťahu spôsobom, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a dobrými mravmi, a ktorý zjavne smeruje k poškodeniu zmluvného partnera a neposkytne sa právna ochrana absolútne neplatnému právnemu úkonu (výpovedi). Navrhovateľka uviedla, že nemá iný právny prostriedok, ktorým by sa dali napraviť zákonné a zmluvné porušenia zo strany odporcu a ich dôsledky pre objektívnu nemožnosť samostatne vyúčtovať odmenu za poskytnuté právne služby. Podľa nej uzatvorená zmluva je slobodným rozhodnutím, úmyslom a voľbou účastníkov zmluvného vzťahu, že sa ich vzťah riadi režimom Obchodného práva, že si nevolia žiadny z upravených zmluvných typov. Na záver poukázala na rozhodnutie NS SR, sp.zn. 2Cdo/163/2005 ohľadom pripustenia určovacej žaloby aj tam, kde by bolo možné žalovať o plnenie ako aj na skutočnosť, že prvostupňový súd sa nezaoberal právom na účinný právny prostriedok nápravy a právom na spravodlivý súdny proces garantovanými čl. 154c Ústavy SR, čl. 6 ods. 1, čl. 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dňa 11.8.2015 doručila odvolateľka listinné dôkazy, ktoré podľa jej názoru nemohla predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva odporcu v konaní pred Okresným súdom Bratislava II, č.k. 9C/63/2009, uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26.5.2015, č.k. 9C/63/2009-530 o neprípustnosti vstupu M.. Ľ. N. ako vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa, odvolanie M.. Ľ. N. proti uvedenému uzneseniu. Odporca sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a ani dokazovanie doplniť a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného návrhu na určenie, že právny vzťah trvá, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 219 ods.1,2 O.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka ako advokátka uzatvorila s odporcom ako klientom dňa 22.1.2007 zmluvu o poskytnutí právnej služby uzavretú ako inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo poskytnutie právnej služby advokátom podľa pokynov, dispozícií a plných mocí klienta vo veci právnych rozborov, spísania podaní, zastupovania v konaniach, jednaniach na príslušných orgánoch štátnej správy, orgánoch konajúcich v mene štátu, prokuratúre, súde podnecujúcich preskúmanie zákonnosti cenových rozhodnutí plynu, elektriny, vody, tepla vydaných príslušným orgánom štátnej správy, koncipovaní návrhov textov zmlúv a iných právnych úkonov a podaní s vecou súvisiacich, účasti na jednaniach spoločnosti, a to za dohodnutú paušálnu odmenu za poskytnutie právnej služby v zmysle § 5 písm. b) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., paušálnou sumou vo výške 12,5% zo zisku dosiahnutého spoločnosťou prijatím plnení od dodávateľov plynu, vody, elektriny, tepla, na prospech platiteľov plynu, elektriny, vody, tepla, titulom spadajúcim do predmetu zmluvy. Odporca listom zo dňa 18.9.2007 oznámil navrhovateľke, že predmetnú zmluvu v celom rozsahu vypovedá s tým, že výpoveď nadobudne účinnosť okamihom doručenia listu, zároveň jej odvolal všetky udelené plnomocenstvá. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd postupoval správne, keď vyslovil absenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou o poskytnutí právnej služby trvá, a z tohto dôvodu návrh navrhovateľky zamietol. V súvislosti s charakterom zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 269 Obchodného zákonníka je dôležité rozlišovať zmluvy upravené v Obchodnom zákonníku ako zmluvné typy a zmluvy nepomenované (inominátne), pričom podstatné časti zmluvy majú kvalifikovať alebo diskvalifikovať zmluvu ako určitý zmluvný typ upravený Obchodným zákonníkom. Uzavretá zmluva, aj keď neobsahuje podstatné časti toho-ktorého zmluvného typu, môže byť platne uzavretá, lebo môže ísť o zmluvu upravenú Občianskym zákonníkom, alebo o zmluvu nepomenovanú (odsek 2). To znamená, že dohoda o podstatných častiach zmluvy nie je nevyhnutná na platnosť zmluvy, vyžaduje sa však ako kvalifikačné kritérium zmluvného typu. Z toho potom vyplýva, že zákonodarca tým, že upravil jednotlivé typy zmluvy, nemienil obmedziť zmluvnú voľnosť v obchodných vzťahoch, ale sledoval tým cieľ vymedziť jednotlivé zmluvné typy. Označenie zmluvy, resp. jej názov pritom nie je rozhodujúci, ale vždy rozhoduje obsah samotnej zmluvy. Niekedy sa pod iným názvom skrýva konkrétny zákonom upravený zmluvný typ, čo vyplýva z toho, že zmluva obsahuje podstatné časti zmluvy tohto typu, čo je aj prípad zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania. Je totiž nepochybné, že uzavretá zmluva má všetky podstatné časti zmluvy mandátnej podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ak odporca písomne vypovedal uzavretú zmluvu, postupoval v súlade s § 574 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (mandant môže zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu vypovedať. Ak výpoveď neurčuje neskoršiu účinnosť, nadobúda účinnosť dňom, keď sa o nej mandatár dozvedel alebo mohol dozvedieť.). Zároveň mu vznikla povinnosť podľa ods. 4 (za činnosť riadne uskutočnenú do účinnosti výpovede má mandatár nárok na úhradu nákladov vynaložených podľa § 572 a na primeranú časť odplaty). Odvolací súd s ohľadom na uvedené dospel k záveru, že námietky navrhovateľky týkajúce sa konania odporcu v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zmluvnými dojednaniami, sú nedôvodné. V tejto súvislosti sú nepodstatné aj tvrdenia ohľadom správnosti a úspešnosti služieb navrhovateľky poskytnutých odporcovi. Odvolací súd zároveň konštatuje absolútnu irelevanciu námietky navrhovateľky ohľadom neskúmania vierohodnosti odporcu súdom prvého stupňa, keď takáto povinnosť súdu vyplýva iba pri výsluchu svedka (§ 126 ods. 2 O.s.p.), pričom z odvolania ani nie je zrejmé, v čom mala spočívať nevierohodnosť odporcu a jej prípadný vplyv na konanie a rozhodnutie súdu. Odvolací súd ďalej udáva, že pokiaľ ide o odvolaciu námietku, týkajúcu sa obsadenia súdu a zákonného sudcu, podľa Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2011 (ďalej len „Rozvrh práce“) účinného dňom 1.9.2011 do 17.10.2011 (teda v čase podania návrhu na začatie konania), oddiel „Súdne registre“, časť III na obchodnom úseku sa vedie register Cb pre spory medzi fyzickými osobami - podnikateľmi a právnickými osobami, ktoré podnikajú, pokiaľ vznikli z ich podnikateľskej činnosti, pričom do registra Cb sa (okrem iného) zapisuje návrh na začatie konania v obchodných veciach, určovací návrh a návrh vyvolaný konaním pri výkone rozhodnutia a exekúcii v obchodných veciach. V zmysle oddielu „Spoločné zásady pre občianskoprávny, trestný a obchodný úsek“, bod 1 Rozvrhu práce zákonným sudcom je sudca, ktorému bola vec (t. j. žaloba, návrh) pridelená náhodným výberom, ktorý vykonáva generátor programu "Elektronická podateľňa" s maximálnym rozdielom spisov v súdnych oddeleniach, stanoveným rozvrhom práce. Podľa bodu 9. Rozvrhu práce reklamáciu voči zapísaniu veci do príslušného súdneho oddelenia môže vzniesť súdny tajomník, vyšší súdny úradník a sudca, ktorému takto zapísaná vec prislúcha na vybavenie podľa rozvrhu práce do 30 dní od nápadu veci na súd. Na neskoro vznesenú námietku sa neprihliada, okrem osobitných prípadov, o ktorých rozhodnú podpredsedovia súdu, resp. predseda súdu. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že vec bola náhodným výberom pridelená do oddelenia „C“ , pričom reklamácia voči zapísaniu veci do tohto oddelenia nebola podaná, čím nemohlo dôjsť k prevedeniu veci do registra „Cb“. Vzhľadom na skutočnosť, že základná podmienka zákonného prideľovania vecí (náhodným výberom prostredníctvom elektronickej podateľne) bola v danej veci splnená a Rozvrh práce predvídal situáciu pridelenia veci do iného registra než je stanovený podľa charakteru sporov (podanie námietky, stanovenie lehoty na podanie námietky, neprihliadanie na neskoro podanú námietku) bez toho, aby takýto postup mohol bol kvalifikovaný ako nezákonný (s účinkami odňatia veci zákonnému sudcovi), možno vyvodiť, že námietka navrhovateľky o rozhodnutí nezákonným sudcom nie je dôvodná. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že jediným a podstatným dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateľky bolo nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pričom v tomto smere sa s odôvodnením súdu prvého stupňa stotožňuje. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa, ktorý musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku a musí byť kvalifikovaný t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Spravidla je naliehavý záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté. V tejto spojitosti si treba ujasniť, či a ako sa následne požadované určenie môže dotknúť právnych pomerov účastníkov, t.j. či môže založiť právne významný následok v týchto pomeroch. Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu. V danom prípade je z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa a tiež z obsahu podaného odvolania zrejmé, že navrhovateľka nesúhlasila so spôsobom ukončenia zmluvného vzťahu s odporcom, v dôsledku čoho nedosiahla požadovanú odmenu za zmluvne poskytnuté služby právnej pomoci. Odvolací súd poukazuje na to, že požadovaným určením sa nijakým spôsobom nezmení právne postavenie navrhovateľky, nakoľko dosiahnutie stavu opätovného poskytovania právnych služieb si vyžaduje ďalší krok zo strany odporcu, a tým je udelenie plných mocí, dispozícií a pokynov a už vôbec sa nedosiahne cieľ sledovaný navrhovateľkou - vyplatenie odmeny; tej sa môže domáhať výlučne žalobou na plnenie. Určením, že právny vzťah trvá sa teda nezaloží právne významný následok v právnych pomeroch medzi účastníkmi konania. Otázka potrebnej súčinnosti zo strany odporcu na uvedené posúdenie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nemá žiaden vplyv; určovacia žaloba v žiadnom prípade nemôže slúžiť na dosiahnutie súčinnosti druhej zmluvnej strany alebo zabezpečenie dôkazov v prípadnom inom súdnom spore. Odhliadnuc od skutočnosti, že navrhovateľka neuviedla, z akého dôvodu predložila v odvolacom konaní listiny, týkajúce sa vedľajšieho účastníctva v inom súdnom konaní a aké skutočnosti sa nimi majú preukazovať, odvolací súd dospel k záveru, že doplnenie dokazovania v danej veci nie je potrebné, keď doposiaľ vykonané dokazovanie obstojí pre posúdenie rozhodujúcich skutočností a to predovšetkým s poukazom na vyššie uvedené posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu. Na záver odvolací súd iba dodáva, že namietaná nesprávnosť doručovania rozsudku bola súdom prvého stupňa odstránená, keď z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok bol po vrátení zásielky dňa 8.7.2014 opätovne doručený na správnu adresu právneho zástupcu navrhovateľky, ktorý prevzal rozsudok dňa 23.7.2014. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa (vrátane správneho výroku o trovách konania pred súdom prvého stupňa) podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému odporcovi nepriznal, pretože si trovy odvolacieho konania nevyčíslil v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (na Krajskom súde v Bratislave, č. dverí 41 o 9.05 hod dňa 18.5.2016) na úradnej tabuli súdu dňa 12.05.2016 (oznam na úradnej tabuli zvesený dňa 19.05.2016). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné