Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/295/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111230052 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111230052.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: M.. I. M., nar. X.X.XXXX, bytom A. XX/XX, K. K., zastúpená Mgr. Petrom Arendackým, advokátom, sídlo Čapkova 2, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody vo výške 1.571,32 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30.6.2015, č.k. 15C/146/2011-141, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 1.571,32 eur (47.337,50 Sk) s príslušenstvom a žalovanej podľa § 142 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „ O.s.p.“) nepriznal náhradu trov konania. 2. Zamietajúci výrok právne odôvodnil § 1 ods.1, § 18 ods.1, § 22 ods.1,2, § 25 ods.1,2 zák.č. 58/1969 Zb., keď po vykonanom dokazovaní (vykonaného výsluchu žalobkyne dožiadaným Okresným súdom v Žiari nad Hronom, z vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne, z vyjadrenia zástupcu žalovanej a z obsahu spisov Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19C/128/2003, sp.zn. 20C/61/2004, sp.zn. 10C/32/2006) mal za preukázané, že žalobkyňa sa domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, t.j. prieťahmi v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod č.k. 19C/128/2003 v čase od 7.8.1998 do 14.10.2003, v dôsledku čoho o skutočnosti, že spoločnosť Zelenina Banská Bystrica, š.p. „v likvidácii“ bola z obchodného registra dňom 20.7.1998 vymazaná sa žalobkyňa dozvedela v dobe, kedy bol jej nárok voči právnemu nástupcovi spoločnosti Zelenina Banská Bystrica, š.p. „v likvidácii“ premlčaný. 3. Pri posudzovaní v konaní žalovanou vznesenou námietkou premlčania nároku (§ 23 zák. č.58/1969 Zb.) súd prvej inštancie konštatoval, že poškodený sa v zmysle ust. § 22 ods. 1 citovaného zákona (rovnako ako v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) dozvie o škode vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno odôvodniť vznik škody a orientačne (približne) i jej rozsah (tak, aby bolo možné aspoň približne určiť výšku škody v peniazoch). Predmetné zákonné ustanovenie neuvádza ako predpoklad začiatku plynutia premlčacej doby, okrem vedomosti poškodeného o škode i vedomosť poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá. Uvedená úprava na rozdiel od úpravy podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že subjektom zodpovedným podľa zák. č. 58/1969 Zb. je vždy štát (§ 18 a § 25 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb.). Pre zistenie začiatku plynutia premlčacej doby nie je preto potrebné zaoberať sa vedomosťou poškodeného o osobe škodcu (§ 18 a § 25 ods. 1 citovaného zákona). Otázku, ktorý orgán vystupuje v mene štátu v právnych vzťahoch upravených v tomto zákone rieši ust. § 25 ods. 2 a § 9 ods. 1 citovaného zákona. 4. V danom prípade bol nárok na náhradu škody uplatnený titulom zodpovednosti za nesprávny úradný postup orgánu štátu, ku ktorému došlo prieťahmi v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 19C/128/2003 v čase od 7.8.1998 do 14.10.2003, kedy bola vec právoplatne skončená a žalobkyňa sa dozvedela, že spoločnosť Zelenina Banská Bystrica, š.p. „v likvidácii“, od ktorej sa domáhala úrokov z omeškania, bola z obchodného registra dňom 20.7.1998 vymazaná. Z uvedeného podľa názoru súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa sa o škode a jej výške dozvedela právoplatným skončením veci dňa 14.10.2003 a keďže nárok si uplatnila na súde až dňa 6.7.2009, nárok bez ďalšieho posúdil ako premlčaný (zákonná premlčacia doba žalobkyni podľa § 22 ods.1 zák.č. 58/1969 Zb. márne uplynula dňa 14.10.2006). 5. Súd prvej inštancie uplatnený nárok posúdil i vo vzťahu ku konaniu vedenému pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 20C/61/2004 v ktorom sa žalobkyňa domáhala od Ministerstva hospodárstva SR náhrady škody vo výške 55.371,50 Sk (úroky z omeškania zo sumy 28.908,-Sk s odkazom na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14C/100/92 a nároky z konania vedeného pred Okresným súdom v Banskej Bystrici pod sp.zn. 19C/128/2003) konštatujúc, že vo veci bol vyhlásený rozsudok zo dňa 7.4.2005, č.k. č.k. 20C/61/04-40 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15.12.2005, č.k. 12Co/203/2005-94, ktorým bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu 193,- Sk a vo zvyšku bola žaloba ako premlčaná zamietnutá (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.2.2006). Z uvedeného vyvodil, že keďže sa žalobkyňa najneskôr o škode dozvedela právoplatným skončením označenej veci, t.j. dňa 14.2.2006, nárok na náhradu škody si i v tomto prípade uplatnila oneskorene, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 14.2.2009. 6. Súd prvej inštancie v rozhodnutí ďalej konštatoval, že uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, spočívajúcom v prieťahoch v konaní vedenom v čase účinnosti zák.č. 58/1969 Zb. je nedôvodný i z dôvodu, že zákon č.58/1969 Zb. na rozdiel od zák. č. 514/2003 Z.z. (účinného od 1.7.2004) neumožňuje odškodňovať prípady zbytočných prieťahov. Vo vzťahu k uvedenému konštatoval, že v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zák.č. 58/1969 Zb. musia byť súčasne splnené zákonné kumulatívne podmienky, a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. V danom prípade v čase podania žaloby na Okresný súd Banská Bystrica vo veci vedenej pod sp.zn. 19C/128/2003 bol označený žalovaný - Zelenina Banská Bystrica, š.p. „v likvidácii“ z obchodného registra vymazaný. 7. Žiadosť právneho zástupcu žalobkyne, ktorý na pojednávaní dňa 30.6.2015 žiadal pojednávanie odročiť za účelom oboznámenia sa s pripojenými spismi Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 19C/128/2003, sp.zn. 20C/61/2004 a sp.zn. 10C/32/2006, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko žalobkyňa všetky listiny zásadného významu založila do súdneho spisu a jej právny zástupca mal podľa § 18 ods.2 zák.č. 586/2003 Z.z. povinnosť sa na pojednávanie pripraviť, a to prípadne i štúdiom spisu z ktorého by zistil, že v rámci prípravy pojednávania súd prvej inštancie zabezpečil všetky listinné dôkazy, ktoré právny zástupca žalobkyne žiadal pripojiť (termín pojednávania 30.6.2015 mal právny zástupca žalobkyne riadne doručený 5.3.2015 a vyžiadané spisy boli súčasťou spisu od 16.3.2015). 8. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a priznal jej uplatnený nárok uvádzajúc, že sa pripája k odvolaniu svojho právneho zástupcu. S obsahom napadnutého rozhodnutia vyslovila nesúhlas, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil. Ak došlo k premlčaniu, tak len pracovníkmi patriacimi pod Ministerstvo spravodlivosti SR, kedy sudcovia a právnici pridelení súdom za celú dobu neuviedli, že pasívne legitimovaným je Krajský súd v Banskej Bystrici. Vždy namietala nielen prieťahy, ale i postup súdov. Súd prvej inštancie si podľa názoru odvolateľky nesprávne vysvetlil, že všetko sa odvíja len od konaní vedených pod sp.zn. 19C/128/2003, sp.zn. 20C/61/2004 a sp.zn. 10C/32/2006. 9. Právny zástupca žalobkyne v podanom odvolaní navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru konajúci súd prvej inštancie pochybil, keď v rozpore s povinnosťou uloženou mu v ust. § 114 ods.1 O.s.p. neoboznámil strany sporu s pripojením spisov OS Banská Bystrica 19 C/128/03, 20C/61/04 a 10C/32/06 pred pojednávaním a neumožnil nahliadnuť do týchto spisov a ani ich obsah neoboznámil ústne, čím bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom, keďže sa nemala možnosť oboznámiť s dôkazmi založenými v spise a následne sa k nim vyjadriť. Pokiaľ ide o argumentáciu súdu prvej inštancie odkazujúcu na povinnosti právneho zástupcu žalobkyne ustanovené v § 18 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z. podotkol, že ide o právny predpis upravujúci vzťah klienta a advokáta, a nie procesnoprávny predpis určujúci povinnosti procesnej strany. Účastník konania nemá žiadnu povinnosť ísť pred pojednávaním študovať spis a preto túto povinnosť nemôže mať ani jeho právny zástupca . 10. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila. 11. Podľa § 470 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 13. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým zamietol žalobu na zaplatenie náhrady škody spôsobenej žalobkyni nesprávnym úradným postupom orgánu štátu a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam. 14. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 15. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť jej náhradu škody vo výške 1.571,32 eur ( 47.337,50 Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.571,32 eur odo dňa 4.7.2009 do zaplatenia príslušenstvom vzniknutej jej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Banskej Bystrici vo veci vedenej pod sp.zn. 19C/128/2003 ukončenej uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.7.2003, č.k. 19C/128/2003-21 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.8.2003, č.k. 16Co/279/2003 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2003), v dôsledku ktorého bolo o nároku uplatnenom žalobkyňou v konaní vedenom na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 20C/61/2004 rozhodnuté ako o premlčanom. 15. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobkyne rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobkyne (§ 380 C.s.p.). 16. Zásadným odvolacím dôvodom žalobkyne bola námietka o pochybení súdu prvej inštancie, keď „v rozpore s povinnosťou uloženou mu v ust. § 114 ods.1 O.s.p. neoboznámil strany sporu s pripojením spisov OS Banská Bystrica 19C/128/03, 20C/61/04 a 10C/32/06 pred pojednávaním, neumožnil nahliadnuť do týchto spisov a ani ich obsah neoboznámil ústne, čím bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom, keďže sa nemala možnosť oboznámiť s dôkazmi založenými v spise a následne sa k nim vyjadriť“. Uvedený odvolací dôvod podľa jeho obsahu zodpovedá odvolaciemu dôvodu vyjadrenému v ust. § 205 ods.2 písm. a/ v spojení s § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 ako „odňatie možnosti konať pred súdom“. 17. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odňal tie procesné práva, ktoré mu zákon priznával. O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojim procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímali možnosť konať pred súdom, pretože mu bránili v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznával na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhému účastníkovi. 18. Podľa § 114 ods.1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, ak súd neodmietol návrh z procesných dôvodov alebo nerozhodol o zastavení konania podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, pojednávanie pripraví tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní. K odvolacej námietke žalobkyne namietajúcej porušenie ust. § 114 ods.1 O.s.p. je treba uviesť, že za odňatie možnosti účastníka konať pred súdom nie je možné považovať prípad, ak súd prvej inštancie nerozhodol o veci spravidla na jedinom pojednávaní. V posudzovanom prípade bola naviac vec prejednaná a rozhodnutá na jedinom pojednávaní nariadenom súdom prvej inštancie na deň 30.6.2015. 19. Vo vzťahu k námietke žalobkyne namietajúcej okolnosť, že súd prvej inštancie neoboznámil strany sporu s pripojením spisov OS Banská Bystrica 19C/128/03, 20C/61/04 a 10C/32/06 pred pojednávaním, neumožnil nahliadnuť do týchto spisov a ani ich obsah „neoboznámil ústne, čím bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom, keďže sa nemala možnosť oboznámiť s dôkazmi založenými v spise a následne sa k nim vyjadriť“ je treba uviesť, že z obsahu spisu vyplýva, že žaloba po odstránení jej vád postupom podľa § 43 ods.1 O.s.p. a vyjadrenie sa žalovanej boli vzájomne stranám sporu súdom prvej inštancie doručované pred pojednávaním nariadeným na prejednanie veci samej. Po žiadosti žalobkyne zo dňa 16.4.2015 realizoval súd prvej inštancie výsluch žalobkyne pred dožiadaným Okresným súdom v Žiari nad Hronom (výsluch bol realizovaný dožiadaným súdom dňa 25.5.2015). Zo zápisnice z pojednávania súdu prvej inštancie nariadeného na deň 30.6.2015 vyplýva, že súd prvej inštancie v priebehu označeného pojednávania oboznámil priebeh prípravy pojednávania, vrátane obsahu pripojených spisov Okresného súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 19 C/128/03, 20C/61/2004 a sp.zn. 10C/32/2006 a po prednese právneho zástupcu žalobkyne a zástupcu žalovanej a ich následnom konštatovaní, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania (§ 120 ods.4 O.s.p.) vyhlásil rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd konštatuje, že žiadne ustanovenie procesného predpisu platného do 30.6.2016 neupravovalo povinnosť súdu pred pojednávaním nariadeným na prejednanie veci oboznamovať strany sporu s úkonmi súdu realizovanými v priebehu prípravy pojednávania a ani jeho povinnosť v tomto štádiu konania oboznamovať strany sporu s obsahom z prípadne zadovážených listinných dôkazov. Uvedené znamená, že žalobkyňou vytýkané procesné pochybenia súdu prvej inštancie neboli odvolacím súdom zistené. 20. Pokiaľ žalobkyňa v osobne podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie si pri rozhodovaní sporu „nesprávne vysvetlil, že všetko sa odvíja len od konaní vedených pod sp.zn. 19C/128/2003, sp.zn. 20C/61/2004 a sp.zn. 10C/32/2006„ je treba uviesť, že sporové konanie je podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 možné začať len na návrh (§ 79 ods.1 veta prvá a druhá O.s.p.), ktorý má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods.3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ (žalobca) dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáha. Opisom rozhodujúcich skutočností treba rozumieť v náležitom rozsahu prezentované skutkové okolnosti, od ktorých navrhovateľ (žalobca) odvodzuje opodstatnenosť svojho návrhu (žaloby). 21. V prejednávanom prípade z obsahu spisu vyplýva, že po uzneseniach súdu prvej inštancie vydaných podľa § 43 ods.2 O.s.p. (v ktorých bola žalobkyňa vyzvaná na odstránenie vady žaloby), žalobkyňa v písomných podaniach zo dňa 16.4.2014 (čl.73) a zo dňa 9.6.2014 (čl. 77) odstránila vadu v označení žalovanej, uviedla, čoho sa žalobou domáha a opísala rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. V označených podaniach jednoznačne uviedla, že za nesprávny úradný postup orgánu štátu považuje postup Okresného súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/128/2013, ktorý ak by riadne konal, umožnil by žalobkyni podať včas žalobu proti nástupníckému subjektu Zeleniny, š.p. v likvidácii a jej žaloba vo veci vedenej na rovnakom súde pod sp. zn. 20C/61/2004 by nebola pre premlčanie zamietnutá. Vychádzajúc z obsahu napadnutého rozhodnutia je potom možné konštatovať, že súd prvej inštancie v danom konaní konal s vymedzeným okruhom strán sporu, vykonal dôkazy navrhnuté stranami sporu (zadovážil o.i. spisy Okresného súdu V Banskej Bystrici sp.zn. 19C/128/2003 a sp.zn. 20C/61/2004, ktorých pripojenie žiadala žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 16.4.2014) a pri právnom posúdení veci sa dôsledne zaoberal podstatnými skutkovými okolnosťami prípadu. 22. Na základe uvedeného za situácie, kedy odvolateľka v dôvodoch odvolania nenapadla skutkové a právne posúdenie záverov súdu prvej inštancie o premlčaní uplatneného nároku (pre ktoré sa správne už nezaoberal dôvodnosťou uplatnenej žaloby), odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie, podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).