Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/43/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111231895 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111231895.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: J.. Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX A., zastúpeného: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341, proti žalovanému: JUDr. Marek Letkovský, so sídlom Legionárska 1/ C, 831 04 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, „v konkurze", so sídlom Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 9Cbi/7/2011-46 zo dňa 05.04.2016, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 9Cbi/7/2011-46 zo dňa 05.04.2016 potvrdzuje. II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom A) opierajúc sa o ustanovenia § 23 ods. 1, § 28 ods. 2, § 29 ods. 2, 6, § 31 ods. 1, 2, § 32 ods. 1, 3, 4, 6, 9, § 199 ods. 9 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z., o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „ZoKR“) a § 17 zákona NZ ČSR č. 191/1950 Zb., zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“) určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v konkurze úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010 v celkovej výške 1.134,50 Eur, je v celom rozsahu oprávnená čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. B) Žalovanému uložil povinnosť, v zmysle § 142 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 472,96 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet jeho právneho zástupcu. 2. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu, účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či popierajúci prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popierajúcom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí). Ak správca ako dôvod popretia uviedol, že: vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky u úpadcu, a teda nemôže preveriť skutočnú existenciu pohľadávky, a preto považuje pohľadávku za spornú, nesplnil tak svoju povinnosť uvedenú v § 32 ods. 4 ZoKR. pretože táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na popretie pohľadávky veriteľa, a ani nemôže ísť pri preskúmavaní pohľadávky veriteľa na jeho ťarchu. Popretie je nejasné vo formulácii toho, čo vlastne správca poprel, či právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku alebo poradie. Konštatoval, že stav evidencie pohľadávky u úpadcu nemožno stotožňovať s jej oprávnenosťou. Oprávnenosť pohľadávky preukazujú tvrdenia a listinné dôkazy predkladané veriteľom, a preto, i keby pohľadávka bola evidovaná u úpadcu v jeho účtovných, prípadne iných dokumentoch, nemá to za následok jej oprávnenosť, a naopak neevidovanie pohľadávky v účtovníctve úpadcu nepreukazuje spornosť takejto pohľadávky. Udaj o evidencii príslušnej pohľadávky v účtovníctve úpadcu môže mať len podporný charakter. 3. Prvoinštančný súd uzavrel, že nie je jeho povinnosťou (dokonca ani v jeho možnostiach) v incidenčnom konaní nahrádzať povinnosti správcu a preskúmavať celú pohľadávku, čo do právneho dôvodu a výšky s poukazom na predložené listinné dôkazy. Jeho úlohou je preskúmať len tie dôvody a ich relevantnosť, ktoré pri popretí pohľadávky, čo do právneho dôvodu, ich vzniku, výšky, vymáhateľnosti alebo poradia, správca namietal. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ - žalobca uplatňoval pohľadávku proti dlžníkovi (žalovanému) a v ktorom by predmetom kognície konajúceho súdu mal byť právny vzťah medzi nimi v celom svojom rozsahu. V konkurze si veritelia uplatňujú pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené (včítane oznámenia dôvodov). V predmetnej veci súd prvého stupňa konštatoval, že popretie uplatnenej pohľadávky veriteľa správcom v zásade neobsahuje žiadne odôvodnenie, či dôvod popretia, a preto v zmysle § 32 ods. 4 ZoKR popretie považuje za neúčinné. Konštatoval, že vo veci nie je daný priestor pre nahradenie tohto absentujúceho úkonu správcu, ktorý zákonom ustanovený, kvalifikovaný postup nedodržal, čím fakticky urobil prejav k uznaniu pohľadávky žalobcu, ako konkurzného veriteľa. Okresný súd mal za to, že aj neúčinné popretie spôsobuje stav právnej neistoty (popretie je vyznačené v zozname pohľadávok a správca neumožňuje veriteľovi vykonávať práva spojené s pohľadávkou), ktorý nejde odstrániť inak ako súdnym rozhodnutím v incidenčnom spore, čím mal za daný dôvod pre meritórne rozhodnutie vo veci. Zároveň uviedol, že správca nielen v konkurznom konaní, ale i v priebehu tohto incidenčného konania mal možnosť (tak, ako súd) zistiť, s ohľadom na predložené doklady (nielen v tomto konaní), oprávnenosť žalobcovej pohľadávky, bez ohľadu na jej evidovanie, či neevidovanie v dokladoch úpadcu. 4. K meritu veci, nad rámec prezentovaných záverov prvostupňový súd poukázal na to, že abstraktnosť zmenky, ktorá je cenným papierom, a jej nezávislosť od kauzy vylučuje možnosť správcu popierať pohľadávku pre okolnosť spočívajúcu v kauze, t.j. pre spor týkajúci sa existencie pohľadávky, čo do právneho dôvodu a výšky. Podpisom zmenky dlžníkom (úpadcom), odpadá akékoľvek dokazovanie vierohodnosti záväzku. Správca by mohol namietať nevykonateľnosť zmenky pre vady vyplývajúce zo zmenkového zákona, ale nemôže ju spochybniť pre hmotnoprávny dôvod pohľadávky. A tak dospel k záveru, že žalobca v konaní osvedčil právny dôvod určenia pohľadávky vo výške 1.134,50 Eur, jej výšku a vymáhateľnosť, uplatnenej žalobcom v prihláške do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2011, zapísanej v zozname pohľadávok úpadcu. 5. Proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu podal, v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že tento súd nedostatočne svoje rozhodnutie odôvodnil, vzhľadom na čo je toto rozhodnutie nejasné a nepreskúmateľné, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania odníma možnosť pred súdom konať. Na tomto základe žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. 6. V dôvodoch odvolania odvolateľ zopakoval svoje tvrdenia obsiahnuté v predmetnom konaní a osobitne uviedol, že: - ZoKR neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by správcovi ukladalo povinnosť jednoznačne formulovať dôvod a rozsah popretia pohľadávky, tento zákon kladie správcovi za úlohu preskúmať pohľadávku a v prípade, že existujú pochybnosti, ukladá mu povinnosť takú pohľadávku poprieť. Teda zákon predpokladá, že pokiaľ existuje pochybnosť o prihlásenej pohľadávke, správca má nielen možnosť, ale naopak, povinnosť takú pohľadávku poprieť. V prípade popretia pohľadávky správcom je potom na veriteľovi, aby sa určenia pohľadávky domáhal súdnou cestou v zákonnej lehote a dôkazné bremeno leží na navrhovateľovi, t.j. veriteľovi pohľadávky, ktorý má pred súdom preukázať, že pohľadávka je nesporná. V tomto kontexte je nepodstatné, či dôvody, pre ktoré bola pohľadávka popretá boli správne alebo nie, - v odôvodnení napadnutého rozsudku chýba akékoľvek vysvetlenie toho, akým spôsobom súd k svojmu rozhodnutiu dospel, a to najmä vo vzťahu k výške pohľadávky a jej právnemu dôvodu. Súd sa podľa obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nezaoberal argumentmi žalovaného o tom, že zmenka bola len platobným prostriedkom s konkrétnou kauzou - vyrovnacím podielom a bez bližšieho zdôvodnenia vyhlásil pohľadávku za nespornú; žalovaný teda ani nevie, či sa touto otázkou súd vôbec zaoberal, - vo vzťahu k náhľadu na zmenku, ako abstraktný cenný papier, sa súd prvého stupňa nezaoberal argumentmi žalovaného o tom, že samotná evidencia úpadcu danú zmenku neobsahovala, že je vysoko pravdepodobné, že zmenka bola len platobným prostriedkom a že kauza zmenky vyrovnací podiel - bola úpadcom určená nesprávne. Žalovaný taktiež upozorňoval na to, že aj v prípade ak by zmenka bola vymáhaná žalobcom v zmenkovom konaní voči úpadcovi, ako žalovanému, ten by mal možnosť rozporovať kauzu zmenky v takom súdnom konaní. 7. Okresný súd Bratislava I vyzval dňa 27.04.2016 žalobcu, aby sa vyjadril k odvolaniu žalovaného, výzva mu bola doručená dňa 03.05.2016 s tým, že žalobca sa k odvolaniu nevyjadril. 8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu predpokladanom § 34 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok je vecne správny. 9. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 je zrejmé, že uznesením č.k. 3K/95/2010-151 zo dňa 11.04.2011, vykonateľným dňa 19.04.2011 (rozhodnutie zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 75B/2011 dňa 18.04.2011) bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného. Žalobca, ako veriteľ, si pohľadávku voči úpadcovi v celkovej sume 1.134,50 Eur titulom vlastnej zmenky č. 2710 vystavenej dňa 15.12.2010 riadne uplatnil prihláškou zo dňa 23.05.2011 (podanou osobne dňa 27.05.2011). Z kópie zmenky založenej v spise súdu prvej inštancie (čl. 25) odvolací súd zistil, že ide o vlastnú zmenku vystavenú úpadcom na rad, splatnú na videnie a bez protestu. Uznesením č.k. 3K/95/2010-171 zo dňa 30.05.2011, vykonateľným dňa 07.06.2011, súd prvej inštancie predĺžil lehotu na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok o 30 dní. Uznesením č.k. 3K/95/2010-200 zo dňa 13.07.2011, vykonateľným dňa 21.07.2011, súd prvej inštancie predĺžil lehotu na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok o 20 dní. Dňa 03.08.2011 bol súdu prvej inštancie doručený konečný zoznam pohľadávok. Správca konkurznej podstaty úpadcu dňa 22.08.2011 prihlásenú pohľadávku v celom rozsahu poprel, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky s odôvodnením, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebol žalovaný schopný preveriť evidenciu pohľadávky u úpadcu, čím sa pohľadávka stala podľa jeho názoru spornou, nakoľko nebolo možné preveriť jej skutočnú existenciu. 10. Z obsahu spisu prvostupňového súdu je zrejmé, že žalobca, ako člen družstva úpadcu na základe písomnej žiadosti zo dňa 27.08.2010 požiadal o zrušenie svojho členského podielu v družstve, ktorého celková suma predstavovala 1.134,50 Eur. Na základe tejto žiadosti žalobca a žalovaný dňa 15.12.2010 uzavreli, podľa § 269 ods. 2 zákona FZ ČaSFR č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObchZ“), dohodu o úprave niektorých práv a povinností, v zmysle ktore, vyrovnací podiel vo výške 1.134,50 Eur bude členovi/žalobcovi vyplatený tak, že družstvo/úpadca namiesto uhradenia peňažnej sumy rovnajúcej sa vyrovnaciemu podielu odovzdá členovi/žalobcovi vlastnú zmenku družstva/úpadcu ID 2710, vystavenú na adrese Sasinkova 10, 811 08 Bratislava, v prospech člena/žalobcu, na zmenkovú sumu rovnajúcu sa vyrovnaciemu podielu, splatnú na videnie, obsahujúcu doložky „na rad“ a „bez protestu“ (ďalej len „zmenka“). Zmenka vyššie uvedeného obsahu bola dňa 15.12.2010 úpadcom vystavená. Nakoľko žalobcovi, podľa článku 16 ods. 3 Stanov družstva úpadcu, vzniklo voči úpadcovi právo na vyrovnací podiel vo výške 1.134,50 Eur, ktorý je podľa čl. 21 ods. 2 Stanov družstva splatný do 6 mesiacov odo dňa zániku účasti člena v družstve. 11. Vo vzťahu k posudzovanej právnej veci sa odvolací súd zaoberal vystavenou zmenkou z ktorej vyplýva, že ide o zmenku pro soluto, ktorá je uhradzovacou (platobnou zmenkou) a je určená na platenie. Solučný charakter zmenky možno vyvodiť aj z písomnej dohody o úprave niektorých práv a povinností uzavretej dňa 15.12.2010 medzi dlžníkom/žalovaným a veriteľom/ žalobcom, pričom zmenku a právne vzťahy k nej, je potrebné posudzovať cez ustanovenia zákona zmenkového a šekového. 12. Popretie pohľadávky uplatnenej titulom zmenky musí zodpovedať námietkam zmenkovým (vytýkajúcim formálne vady zmenky), alebo kauzálnym námietkam (vychádzajúcim z príčinného vzťahu, ktorého existencia a obsah boli dôvodom vzniku zmenkového záväzku). Odvolací súd má za to, že aj pri solučnom charaktere zmenky sú prípustné kauzálne námietky, ktorých podstatou je zistenie, či výkon práva zo zmenky má povahu riadneho výkonu práva (NS ČR 29Cdo 1363/2011), a teda súd prvého stupňa je oprávnený skúmať kauzu zmenky (vychádzajúcu z príčinného vzťahu, ktorého existencia a obsah boli dôvodom vzniku zmenkového záväzku - hmotnoprávny dôvod, na základe ktorého zmenka vznikla). 13. Existencia zmenky je daná splnením formálnych náležitostí zmenky (vyžadovaných ZZŠ), ktoré sú v prípade vlastnej zmenky upravené v čl. I § 75 a § 76 ZZŠ. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný spochybnil predloženie zmenky, alebo že by vytkol formálne vady zmenky spôsobujúce jej neplatnosť. 14. Žalovaný nespochybnil nárok žalobcu na vyrovnací podiel (ide o zákonný nárok) a jeho námietky, ktoré možno označiť za kauzálne, spočívali len v spochybnení výšky zmenkovej sumy. Žalovaný argumentuje tým, že na výpočet vyrovnacieho podielu nemala byť použitá účtovná súvaha za rok 2009 z ktorej svoj nárok odvodzuje žalobca, ale mal byť vypočítaný z mimoriadnej účtovnej závierky z roku 2011, z ktorej vychádza záporná hodnota vyrovnacieho podielu. Žalobca naopak odvodzuje svoj nárok zo stavu hodnoty vyrovnacieho podielu určeného účtovnou závierkou za rok 2009, keďže použitie účtovnej závierky za rok 2009 predpokladá § 233 ObchZ v znení účinnom ku dňu zániku členstva žalobcu. 15. Vo vzťahu k posúdeniu správnosti argumentácie účastníkov sporu k otázke výšky pohľadávky žalobcu/veriteľa, popretej správcom konkurznej podstaty, odvolací súd zistil, že Stanovy družstva úpadcu neurčujú rozhodné obdobie na výpočet vyrovnacieho podielu, preto je v rámci skúmania kauzy zmenky potrebné v posudzovanej právnej veci vychádzať z ustanovení Obchodného zákonníka. 16. Podľa ustanovenia § 233 ods. 3 ObchZ, pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. V predmetnej právnej veci bola, ako základ pre výpočet vyrovnacieho podielu, použitá mimoriadna účtovná závierka zostavená pre účely konkurzu v roku 2011. Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené ustanovenie uzaviera, že na výpočet vyrovnacieho podielu je potrebné aplikovať, riadnu účtovnú závierku, ktorá má byť zostavená, alebo bola zostavená za účtovné obdobie, ktoré predchádzalo účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo - t. j. účtovnú závierku za rok 2009 (od 01.01.2009 do 31.12.2009). Pre použitie mimoriadnej účtovnej závierky zostavenej pre účely konkurzu, v roku 2011, neexistuje právna argumentácia. 17. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 339 CSP, o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a § 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Keďže rozsah sporu medzi stranami spočíval výlučne v tom, či ako základ pre určenie výšky zmenkovej sumy má byť použitá účtovná súvaha za rok 2009, alebo 2011, vychádzajúc z dôvodov obsiahnutých v odseku 14, 15 a 16 tohto odôvodnenia, odvolací súd rozhodol tak, že argumentáciu žalovaného hodnotil, ako nedôvodnú, a odvolaním napadnuté rozhodnutie, ktorým prvostupňový súd pohľadávku žalobcu uplatnenú v konkurze úpadcu v celkovej výške 1.134,50 Eur, čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti určil za oprávnenú, ako vecne správne potvrdil. 19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy úspešnému žalobcovi, ktorý si uplatnil nárok na náhradu trov konania, odvolací súd priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému. pomerom hlasov 3:0 Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).