Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/3/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111231913 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111231913.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX I., zast.: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: JUDr. Marek Letkovský, so sídlom Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, „v konkurze", so sídlom Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, v konaní o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 6Cbi/9/2011-55 zo dňa 30.09.2015, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 6Cbi/9/2011-55 zo dňa 30.09.2015 zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal určenia, že pohľadávka ním prihlásená do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010, popretá žalovaným ako správcom konkurznej podstaty úpadcu, je v celom rozsahu zistená a nesporná, zároveň nepriznal žalovanému náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že žalobca si do prebiehajúceho konkurzného konania riadnym spôsobom prihlásil pohľadávku v celkovej sume 2.757,05 Eur, pričom táto bola dňa 22.08.2011 popretá správcom konkurznej podstaty na základe nemožnosti preveriť jej skutočnú existenciu a jej evidenciu v účtovníctve úpadcu. Súd prvého stupňa pripustil zmenu žalobného návrhu na pojednávaní dňa 13.07.2015 a zistil, že žalobca si v konkurznom konaní prihláškou prihlásil svoju pohľadávku vo výške 2.757,05 Eur titulom nároku na vyrovnávací podiel v družstve, vzhľadom na zánik členstva žalobcu u žalovaného. Súd prvého stupňa v rámci vykonania dokazovania zistil, že žalobca podal žiadosť o zrušenie členstva v družstve úpadcu dňa 02.08.2010 a členstvo mu zaniklo dňom 10.12.2010. Z potvrdenia o zániku členstva žalobcu v družstve úpadcu a o vzniku nároku na vyrovnací podiel zo dňa 23.02.2011 vyplýva, že úpadca potvrdil žalobcovi, že mu zaniklo členstvo v družstve na základe rozhodnutia predstavenstva družstva úpadcu zo dňa 10.12.2010 podľa čl. 16 ods. 3 Stanov družstva úpadcu, čím zároveň bývalému členovi vzniklo voči družstvu právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 2.757,05 Eur, ktoré je podľa čl. 21 ods. 2 Stanov družstva úpadcu splatné do 6 mesiacov odo dna zániku účasti člena v družstve, t.j. do 10.06.2011. Súd prvého stupňa preskúmal Stanovy družstva, a to článok 2, ods. 1, ods. 3, článok 10, čl. 11, čl. 14, čl. 21 bod 2 a bod 3 a zistil, že v konaní bolo sporné určenie výšky pohľadávky žalobcu (určenie vyrovnacieho podielu po zániku člena družstva v družstve úpadcu) uplatnenej žalobcom ako veriteľom úpadcu uvedených v prihláške do konkurzného konania a zapísanej v zozname pohľadávok úpadcu. Súd prvého stupňa s poukazom na § 32 ods. 1, ods. 3, ods. 4 a ods. 6 a ods. 9 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „ZKR“) mal za preukázané, že koeficient AH je tvorený podielom rozdielu medzi vlastným imaním definovaným podľa príslušného právneho predpisu po zdanení a nedeliteľným fondom, k sume všetkých nominálnych hodnôt členských vkladov. Na takto zistenom skutkovom základe, preto súd prvého stupňa vychádzajúc zo súvahy úpadcu k 18.04.2011 určil výpočet koeficientu AH podľa čl. 11 ods. 11 Stanov družstva vo výške -0,3037 Eur. Z uvedeného výpočtu vyplýva, že tento koeficient bol v čase zániku členstva žalobcu v družstve úpadcu záporný a vyrovnací podiel žalobcu bol v čase skončenia jeho členstva v družstve rovný nule. Súd prvého stupňa preto uviedol, že v incidenčnom spore o určenie pohľadávky popretej čo do právneho dôvodu a výšky je dôkazné bremeno na veriteľovi spornej pohľadávky, ktorý je žalobcom. Podstatné je, či veriteľ preukáže, že sporná pohľadávka existuje z dôvodov a najviac v rozsahu, ako to uviedol v prihláške tejto pohľadávky. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k skutkovému záveru, že žalobca v konaní neosvedčil výšku svojej, v prihláške uplatnenej, pohľadávky, a preto žalobu zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 veta prvá zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, patrí náhrada týchto trov. Keďže v konaní mal úspech žalovaný, avšak v konaní mu žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal, v zákonom predpokladanej lehote, odvolanie žalobca s tým návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel alebo, ak nie sú dané dôvody, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa postupoval vecne nesprávne, ak nevyhovel žalobe žalobcu vo vzťahu k ním uplatnenému nároku nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalobca si svoju pohľadávku vo výške 2.757,05 Eur do konkurzu riadne a včas prihlásil dňa 22.08.2011, pričom žalovaný túto pohľadávku poprel z dôvodu nemožnosti jej preverenia z účtovníctva úpadcu. Mal za to, že súd prvého stupňa pochybil, ak na jednej strane konštatoval, že prihlásenie pohľadávky nie je sporné, ale sporná je jej výška a následne v odôvodnení rozsudku sa zaoberal výpočtom výšky vyrovnacieho podielu, vzorcom pre jeho výpočet a koeficientom AH. Žalobca, ako odvolateľ, v nadväznosti na uvedené skutočnosti uviedol, že pre určenie vyrovnacieho podielu je nevyhnutné vychádzať zo stanov úpadcu, ktoré upravujú spôsob jeho výpočtu. Prvostupňový súd však pri výpočte výšky vyrovnávacieho podielu vychádzal z hodnôt dosadených do vzorca pre výpočet vyrovnacieho podielu podľa súvahy úpadcu zostavenej k 18.04.2011, t.j. súvahy za obdobie mesiacov január až apríl 2011. Keďže stanovy úpadcu neobsahujú ustanovenie o tom, ktoré účtovné obdobie je rozhodné pre výpočet výšky vyrovnacieho podielu a koeficientu AH, je nevyhnutné postupovať v zmysle § 233 ods. 5 zákona FZ ČaSFR č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), podľa ktorého sa ustanovenia odsekov 2 až 4 tohto paragrafu použijú, len pokiaľ stanovy úpadcu neurčujú inak. Ustanovenie § 233 ods. 3 druhá časť vety ObZ predpokladá, že: „pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo.“ Keďže stanovy úpadcu neustanovujú, ktoré účtovné obdobie je pre výpočet rozhodné, je v zmysle citovaných ustanovení Obchodného zákonníka nevyhnutné vychádzať z § 233 ods. 3 ObZ a zo skutočnosti, že žalobcovi zaniklo členstvo v družstve úpadcu dňa 10.12.2010. Teda pri výpočte výšky vyrovnávacieho podielu je potrebné vychádzať z hodnôt podľa súvahy úpadcu zostavenej z údajov za účtovné obdobie 01.2009 - 12.2009, t.j. z údajov účtovnej závierky úpadcu za obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo žalobcu v družstve úpadcu zaniklo. 3. Po doručení odvolania žalobcu žalovanému sa tento vyjadril tak, že vzhľadom na obsah odvolania je nutné konfrontovať sa s otázkou, či sa všeobecná právna úprava podľa § 233 ObZ má riadiť dátumom zániku členstva v družstve alebo dátumom vzniku členstva v družstve, kedy došlo k vzniku majetkového vzťahu medzi členom družstva a družstvom samotným, teda k založeniu majetkového prepojenia oboch subjektov, ako hmotného základu ich vzájomného vzťahu. 4. Na vyjadrenie žalovaného žalobca uviedol, že toto vyjadrenie žalovaného považuje za zavádzajúce a účelové, nakoľko pokiaľ právne predpisy neustanovujú inak, je nevyhnutné postupovať vždy v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou v čase vzniku/zmeny/zániku danej právnej skutočnosti. Keďže k zániku členstva žalobcu v družstve úpadcu došlo dňa 10.12.2010, podľa znenia ObZ platného a účinného k tomuto dňu (najmä v znení novely vykonanej zákonom č. 19/2007 Z.z.): „pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo.“ 5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /ďalej len „OSP“/), prejednal vec v rozsahu § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 6. Odvolací súd poukazujúc na obsah odvolania konštatuje, že pohľadávku si žalobca prihlásil formálne riadne a včas prihláškou do konkurzu v sume 2.757,05 Eur titulom nároku na vyrovnávací podiel na základe zániku jeho členstva v družstve k 30.03.2011. Členstvo navrhovateľa zaniklo na základe rozhodnutia predstavenstva o zrušení členstva, pričom vyrovnací podiel bol splatný v súlade so zánikom členstva v družstve (s poukazom na článok 21 bod 2 Stanov družstva). 7. Keďže žalovaný nespochybnil nárok žalobcu na vyrovnací podiel, nakoľko ide o zákonný nárok, ale jeho námietky spočívali v spochybnení výšky hodnoty vyrovnacieho podielu argumentujúc tým, že na výpočet vyrovnacieho podielu nemala byť použitá účtovná súvaha za účtovné obdobie 01.2009 - 12.2009, ale mal byť vypočítaný z účtovnej súvahy za rok 2011, kedy vychádza záporná hodnota vyrovnacieho podielu, je potrebné náležite a vecne správne posúdiť výšku uplatneného nároku žalobcu s tým, že v ďalšom konaní súd prvého stupňa vyhodnotí argumentáciu a obranu správcu konkurznej podstaty (žalovaného), ktorá spočíva v neuznaní výšky pohľadávky veriteľa uplatnenej prihláškou. Vo vzťahu k posúdeniu tejto výšky pohľadávky žalobcu (veriteľa), popretej správcom konkurznej podstaty, odvolací súd zistil, že stanovy družstva neurčujú rozhodné obdobie na výpočet vyrovnacieho podielu, a preto je v rámci posudzovania výšky nároku žalobcu potrebné vychádzať z § 233 ObZ, v znení účinnom ku dňu zániku členstva navrhovateľa v družstve. 8. Podľa § 233 ods. 3 ObZ, pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Napriek tomu, v predmetnej veci, bola ako základ pre výpočet vyrovnacieho podielu použitá mimoriadna účtovná závierka zostavená pre účely konkurzu v roku 2011. Odvolací súd, poukazujúc na vyššie uvedené ustanovenie konštatuje, že pri ďalšom postupe prvostupňového súdu bude potrebné aplikovať riadnu účtovnú závierku, ktorá má byť zostavená, alebo bola zostavená za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo - t.j. účtovnú závierku za rok 2009 (účtovné obdobie 01.2009 - 12.2009). Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude náležite sa oboznámiť s príslušnou, riadnou, účtovnou závierkou za rok 2009 v kontexte, či žalobcom uplatnená pohľadávka zodpovedá výške vyrovnacieho podielu vypočítaného zo zákonom (§ 233 ods. 3 ObZ) stanoveného rozhodného obdobia (t.j. z roku 2009). 9. S poukazom na takto zistený skutkový základ, preto odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec vracia tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie. 10. Nakoľko odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov i odvolacieho konania, súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 OSP). pomerom hlasov 3 : 0 Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.