Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/620/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111232224 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111232224.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Česká republika, s. r. o., IČ: 25 117 483, so sídlom Novodvorská 994, 142 21 Praha 4, Česká republika, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR s. r. o, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanému: M. H., T.. XX. XX. XXXX, H. D. H., Y.V. XXXX/XX, o zaplatenie 521,69 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 5. marca 2014, č. k. 39C/158/2013-91, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e. Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 521,69 € (pozostávajúcu z istiny 307,36 €, úrokov v sume 80,69 € a zmluvnej pokuty vo výške 133,64 €) spolu s úrokom z omeškania vo výške 82,17 € a ďalším úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 441,- € od 23. 06. 2010 do zaplatenia, žalovanej nepriznal náhradu trov konania a napokon žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi k rukám právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 51,19 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2/ Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu Beneficial Finance a. s., IČ: 26 697 068 so sídlom v Prahe, organizačná zložka Slovakia so sídlom v Bratislave, ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom dňa 28. 03. 2006 uzavreli zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 34.000,- Sk, ktorý mala žalovaná zaplatiť v 36 mesačných splátkach po 1.332,- Sk spolu s poistením úveru (106,- Sk mesačne) 1.438,- Sk, prvá splátka splatná po mesiaci od poskytnutia úverovej sumy žalovanej. RPMN predstavovala 12,14 %. Podľa výpisu z úverového účtu žalovaná podmienky splácania úveru neplnila. Listom zo dňa 07. 04. 2008 veriteľ odstúpil od zmluvy a splatnosť celého dlhu vyčísleného v odstúpení stanovil ku dňu 09. 04. 2008. Veriteľ zmluvou o postúpení pohľadávky z 15. 08. 2008 postúpil pohľadávky zo zmluvného vzťahu so žalovanou na žalobcu. 3/ Dňom 24. 05. 2012 vstúpil v súlade s § 93 ods. 2, 3 O. s. p. do konania z vlastnej iniciatívy vedľajší účastník na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, zastúpené advokátom. Vedľajší účastník na strane žalovaného vo svojom vyjadrení citoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv a poukázal na ust. § 48 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), v zmysle ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje a § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Ide o vydanie bezdôvodného obohatenia. Súčasne vzniesol námietku premlčania podľa § 100 v spojení s § 107 ods. 1 a § 101 OZ. Vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí v dvojročnej premlčacej dobe a nárok ako taký sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. 4/ Žalovaná súhlasila so vstupom vedľajšieho účastníka do konania a stotožnila sa s podaným vyjadrením vedľajšieho účastníka a rovnako vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu podľa § 100 v spojení s § 101 OZ, nakoľko žaloba bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby dňa 29. 09. 2011 a žiadala návrh žalobcu z dôvodu vznesenej námietky premlčania zamietnuť. 5/ Žalobca a právny zástupca vedľajšieho účastníka sa na pojednávanie nedostavili, žalobca svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s konaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Súd prvej inštancie vec prejednal v súlade s § 101 ods. 2 O. s. p. v ich neprítomnosti. 6/ Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04. 2004 sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Úverová zmluva je absolútnym obchodom, obchodným záväzkovým vzťahom, ktorého všeobecná právna úprava je obsiahnutá v § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ObZ), a túto dopĺňa zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení k času uzavretia zmluvného vzťahu žalovanou s právnym predchodcom žalobcu. Vzhľadom na to, že žalovaná vstupovala do zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu ako fyzická osoba, spotrebiteľ, posúdil súd jej právne postavenie voči žalobcovi, jej práva voči žalobcovi podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 54 a nasl.) a ustanovení súvisiacich. Posúdenie právneho charakteru práv žalovanej v tomto konaní bolo pre súd primárne z dôvodu vznesenia námietky premlčania nároku žalobcu žalovanou a vedľajším účastníkom na strane žalovanej, keď právna úprava premlčania je odlišne upravená čo do dĺžky, ale aj jej plynutia v Občianskom zákonníku a v Obchodnom zákonníku. 7/ Výpisom z účtu žalovanej mal súd jednoznačne preukázané, že dlh žalovanej vznikol nárastovým spôsobom a vo výške, ktorá bola vyčíslená ku dňu 07. 04. 2008. Žalovaná vyčíslenú splatnú pohľadávku, po odstúpení od zmluvy, len čiastočne uhradila a zostatok splatnej pohľadávky je predmetom sporu na základe žalobného návrhu doručeného súdu dňa 29. 09. 2011. Vzhľadom na to, že žalovaná a vedľajší účastník na strane žalovanej vzniesli námietku premlčania a táto bola súdom vyhodnotená ako dôvodná, nemohol súd žalobe vyhovieť. Z dôkazov, ktoré žalobca predložil, je zrejmé, že právo na zaplatenie celého nedoplatku, z úverového zmluvného vzťahu jeho právneho predchodcu a žalovanej, mohol veriteľ prvý krát uplatniť 10. 04. 2008, keď právny predchodca žalobcu od zmluvy odstúpil a určil splatnosť dlhu žalovanej do 09. 04. 2008, zúčtovaného na jej účte do 07. 04. 2008. Trojročná premlčacia doba uplynula najneskôr dňom 09. 04. 2011. Návrh na súd bol podaný až 29. 09. 2011, t. j. právo nebolo vykonané v dobe stanovenej v § 101 Občianskeho zákonníka a preto súd žalobu zamietol. 8/ O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O. s. p., žalovanej však trovy konania nevznikli, preto súd žalovanej ich náhradu nepriznal. 9/ Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej súd priznal ako účelne vynaložené trovy konania, trovy právneho zastúpenia len za jeden úkon právnej služby v sume 51,19 € (advokátska odmena 34,85 € + režijný paušál 7,81 € + DPH 8,53). Právny zástupca vedľajšieho účastníka vyčíslil trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby v sume 102,17 €. S poukazom na paušálny vstup tohto združenia do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, bez skutkových znalostí sporu, keď sa združenie dalo zastúpiť advokátom, pričom samotná existencia združenia predpokladá dostatok odborných vedomostí a znalostí potrebných pre ochranu práv spotrebiteľa v súdnom konaní (rovnako ako aj iné právnické osoby predpokladané v § 93 ods. 2 O. s. p.), keďže jeho predmet činnosti spočíva v ochrane spotrebiteľských práv, považoval súd za účelne vynaložené náklady len v priznanej výške. 10/ Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Zastával názor, že uplatnený nárok bol uplatnený v štvorročnej premlčacej lehote a teda nie je premlčaný. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6MCdo/4/2012, kde tento vyslovil právny názor, v zmysle ktorého použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve. Hlavným záväzkovým vzťahom, z ktorého žalobca vyvodzuje svoj nárok, je v danom prípade zmluva o úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, preto i otázku premlčania žalobcom uplatneného nároku bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Predmetná úverová zmluva sa považuje za absolútny obchod bez ohľadu na spotrebiteľský charakter zmluvy. Ustanovenie o premlčacej dobe nie je ustanovením smerujúcim k ochrane spotrebiteľa, ustanovenie Obchodného zákonníka o premlčaní nie je ustanovením diskriminujúcim dlžníka (spotrebiteľa) len preto, že premlčacia doba k uplatneniu práv zo zmluvy podľa Obchodného zákonníka je dlhšia ako podľa Občianskeho zákonníka. Ustanovenie Obchodného zákonníka o premlčaní je ustanovením vyváženým vo vzťahu k obom zmluvným stranám. Vo vzťahu k priznanej náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi žalobca nevidel význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keď samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Žalobca preto spochybnil účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom, v danom prípade právny zástupca vedľajšieho účastníka nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, teda neposkytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. V tejto súvislosti poukázal žalobca na viaceré rozhodnutia tak všeobecných súdov, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky. Na základe vyššie uvedeného odvolateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, prípadne rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, uplatnil tiež náhradu trov odvolacieho konania. 11/ Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila, vedľajší účastník v písomnom vyjadrení poukázal na ustálenú judikatúru súdov, týkajúcu sa tak posudzovania uplatneného nároku vo veci samej, ako aj v časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, navrhol preto potvrdenie napadnutých častí rozsudku súdu prvej inštancie. 12/ Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13/ Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 14/ Dňom 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, kde sa v zmysle § 470 ods. 1 tohto zákona uplatňuje zásade jeho okamžitej aplikability, podľa ktorej tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 15/ Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (379, 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 16/ Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. 12. 2007, resp. v čase uzatvorenia zmluvy o osobnom úvere zo dňa 28. marca 2006) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 17/ Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 28. 2. 2010 resp. v čase uzatvorenia zmluvy o osobnom úvere) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 18/ Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 19/ Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 20/ Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom do 31. 03. 2006, resp. v čase uzatvorenia zmluvy o osobnom úvere) spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. 21/ Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 22/ Pre posúdenie, či ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., účinné od 01. 05. 2014, je možné aplikovať aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má (aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne i hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Časová pôsobnosť noriem civilného procesného práva je vybudovaná na zásade, že procesné normy nadobúdajú túto pôsobnosť dňom svojej účinnosti. Problematiku začatých a neskončených konaní, ako aj účinky vykonaných procesných úkonov riešia prechodné ustanovenia. Platí základné pravidlo, podľa ktorého ak zákon neustanoví inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou. Právne účinky už urobených procesných úkonov zostávajú zachované (I. N.. Základy občianskeho procesného práva. 2. vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2004, s. 24). Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona. 23/ Napokon samotná povaha inštitútu premlčania nie je výslovne hmotnoprávna. Aj Občiansky zákonník v ust. § 100 ods. 1 stanovuje, že „na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka“. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je tak lex specialis k citovanému ustanoveniu Občianskeho zákonníka, ktoré je však samo i procesným ustanovením, nakoľko normuje o procesných vzťahoch (procesnej činnosti súdu), keďže stanovuje súdu podmienenú povinnosť prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali v konaní - porovnaj poslednú vetu ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“ Dikcia ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dikcia ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa sú komplementárnymi pravidlami vo vzťahu lex generalis (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a lex specialis (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa), lebo dikcia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa jednoznačne dopĺňa pravidlo ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom zmysle, že pokiaľ nepôjde o nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv, na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka uplatnenú v konaní pred súdom. A naopak, pokiaľ pôjde o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, na premlčanie (správnejšie na márne uplynutie premlčacej doby) súd prihliadne i bez návrhu dlžníka. 24/ Medzi stranami sporu nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 28. marca 2006 zmluvu o osobnom úvere č. CE:1075428, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 34.000,- Sk (1.128,59 euro). Aj súd prvej inštancie konštatoval, že uzavretú zmluvu je potrebné podriadiť pod režim ustanovení zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzavretia úverovej zmluvy (§ 23a ods. 1, 2), v zmysle ktorého sú spotrebiteľskými zmluvami zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvní. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. 25/ Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3 ročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Preto súd pri skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu ohľadom dĺžky premlčacej doby, ktorá je priaznivejšia pre žalovanú ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa inak riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá je na prospech žalovanej ako spotrebiteľa na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy. 26/ Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdila rozhodovacia prax súdov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 01. 2011, sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. 11. 2011, sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. 06. 2013, sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19. 06. 2013, sp. zn. I ÚS 402/2013). 27/ Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013 skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Ústavný súd konštatoval, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľa uvedenými v jeho odvolaní proti rozsudku okresného súdu a svoj rozsudok náležite odôvodnil, keď po zhrnutí dôvodov rozhodnutia okresného súdu a dôvodov odvolania sťažovateľa okrem iného uviedol: „Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna ochrana vyplývajúca z ust. § 54 OZ. Odvolací súd považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom (B2C, biznismen to consumer) a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy. Žalobca v odvolaní poukazuje na ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, z ktorého odvodzuje použitie ustanovení o premlčaní nie podľa občianskeho práva ale podľa obchodného práva. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom a že na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je však o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou (zákon č. 634/1992 Z. z. a ustanoveniami Občianskeho zákonníka). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/09, rozsudok OS Banská Bystrica vo veci 61Cb/221/09). S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. (1. 1. 2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1 „spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie“. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje takého zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna úprava zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1. 1. 1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. (porov. tiež 5MCdo/20/09, rozsudok KS v Prešove vo veci 6Co/26/12). V bežných medziľudských vzťahoch použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah môže s nepochopením a v rozpore s princípom právnej istoty a dôvery v objektívne právo narážať na predstavy spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske právo a nie Obchodný zákonník. Odvolací súd preto odmieta názor žalobcu, podľa ktorého na predmetnú spotrebiteľskú vec nedopadá právna úprava občianskeho práva ale obchodného práva. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca uplatnil právo premlčané, odvolací súd v zmysle zásady hospodárnosti občianskeho súdneho konania nepristúpil k súdnej kontrole zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Odvolací súd sa teda nestotožňuje s odvolateľom, že ochrana spotrebiteľov vo svetle § 54 ods. 1 OZ prichádza do úvahy až od 1. 1. 2008 v súvislosti s novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 563/2007 Z. z. Aj na predchodcu žalobcu dopadalo ustanovenie § 879f ods. 3, 4 OZ a všetci dodávatelia mali rovnakú trojmesačnú dobu na zosúladenie zmluvných podmienok s § 54 ods. 1 OZ. To platí aj na neprijateľnú klauzulu o predĺžení premlčania na desať rokov, ktorá podľa odvolacieho súdu úplne jasne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (porov. rozsudok OS Nové mesto nad Váhom vo veci 10C/47/2010). Takáto klauzula je absolútne neplatná (§ 53 ods. 1 v spojení s § 779f/ ods. 3, 4 OZ, porov. 5MCdo/20/2009). Žalobca v odvolaní odkazuje na literatúru, podľa ktorej vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Odvolací súd sa s týmto názorom nestotožňuje a ako už uviedol, postavenie spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku a vrátane zabezpečenia úveru, ktorý odvolací súd nespochybňuje, že je absolútnym obchodom. V rámci kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút sa však použije občianskoprávna úprava. Iná vec by bola, ak by išlo o úver medzi dvomi nepodnikateľmi (C2C), alebo dvoma podnikateľmi (B2B), resp. ak by nešlo o spotrebiteľskú zmluvu. Treba pripomenúť, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ resp. ich nedá do súladu s § 54 ods. 1 OZ v zmysle § 879f ods. 3, 4 OZ, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39 OZ). O takýto rozpor ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie.“ 28/ Nakoniec odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že novela Občianskeho zákonníka realizovaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne stanovila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. 29/ Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalobcu ohľadne neúčelne vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v spore na strane žalovanej. Účelnosť trov je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať vo vzťahu k výsledku sporového konania, ktorým bolo v danom prípade zamietnutie žaloby v dôsledku úspešne vznesenej námietky premlčania práva, vznesenej žalovanou po osvojení si právneho názoru vedľajšieho účastníka, ktorý obranu aktívne vykonával popri žalovanej a ktorý sa dovolával premlčania práva. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka preto považuje odvolací súd za vynaložené účelne. 30/ Vychádzajúc z Článku 37 odseku 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania, ako aj z čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, resp. § 25 O. s. p., aj za situácie, že účastník (aj vedľajší účastník vzhľadom na jeho identické procesné práva a povinnosti ako účastníka konania), má zaručený právnym poriadkom možnosť právnej pomoci. Vedľajší účastník využil svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní, preto je potrebné posúdiť účelnosť poskytnutej právnej služby advokátom a výšku odmeny podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. 31/ Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobu žalobcu pre premlčanie jeho práva zamietol a vedľajšiemu účastníkovi (figurujúcemu v konaní do 30. júna 2016, po ktorom termíne v zmysle CSP jeho účasť v spore zanikla) priznal náhradu trov konania. Odvolaciemu súdu potom neostalo než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z hľadiska vecnej správnosti jeho výrokov. 32/ Úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej nevznikli žiadne trovy tohto konania a bolo by celkom nehospodárne, aby súd priznal nárok na náhradu a následne súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP určil samostatným uznesením výšku nároku v rozsahu 0,- €. 33/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).