Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/103/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111234593 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111234593.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: V. T., D.. XX.XX.XXXX, Š. X, XXX XX N., proti žalovanému: JUDr. Marek Letkovský, so sídlom Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, so sídlom Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, v konaní o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia popretej pohľadávky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.06.2015, č. k. 8Cbi/144/2011-68, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 8Cbi/144/2011-68 zo dňa 15.06.2015, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I v konaní pod č. k. 8Cbi/144/2011-68 vydal dňa 15.06.2015 rozsudok, ktorým žalobu žalobcu zamietol. Zároveň súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku Okresný súd Bratislava I uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 22.09.2011 sa žalobca domáhal určenia, že pohľadávka ním prihlásená do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010, popretá žalovaným ako správcom konkurznej podstaty úpadcu, je v celom rozsahu zistená a nesporná. Súd prvého stupňa v rámci vykonania dokazovania zistil, že žalobca si riadnym spôsobom prihlásil do konkurzného konania vedeného pod sp. zn. 3K/95/2010 pohľadávku v celkovej sume 1.151,49 Eur. Správa pohľadávku poprel na základe nemožnosti preveriť jej skutočnú existenciu a jej evidenciu v účtovníctve úpadcu. Žalovaný pred súdom prvého stupňa poukazoval na to, že si žalobca v konaní uplatňuje nárok, ktorý úpadca rozporuje čo do právneho dôvodu a výšky, pričom uviedol, že koeficient AH nie je rovný číslu 1,0, je v zápornom čísle, ktorého hodnotu vyčíslil na -0,3037, čo znamená, že vyrovnací podiel žalobcu je rovný nule. Súd prvého stupňa v rámci vykonania dokazovania zistil, že žalobca prihlásil prihláškou č. 1 pohľadávku vo výške 1.151,49 Eur titulom zániku členstva v družstve dňa 20.01.2011, a to na základe jeho vystúpenia z družstva rozhodnutím predstavenstva družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „PDSI“) zo dňa 24.01.2011 podľa čl. 16 ods. 3 Stanov družstva. Podľa potvrdenia o zániku členstva vzniklo bývalému členovi právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 1.151,49 Eur, ktoré je splatné podľa čl. 21 ods. 2 do 6 mesiacov odo dňa zániku účasti člena v družstve, t. j. splatné do 20.07.2011 (č. listu 2 spisu). Súd prvého stupňa preskúmal Stanovy PDSI, a to článok 2 ods. 1, ods. 3, článok 10, čl. 11, čl. 14, čl. 21 bod 2 a bod 3 a zistil, že v konaní bolo sporné osvedčenie existencie právneho dôvodu určenia pohľadávky vo výške 1.151,49 Eur a jej výšky (určenie vyrovnacieho podielu po zániku člena družstva v družstve úpadcu) uplatnenej žalobcom ako veriteľom úpadcu, uvedených v prihláške do konkurzného konania vedeného pod sp. zn. 3K/95/2010, zapísanej v zozname pohľadávok úpadcu. Súd prvého stupňa preto s poukazom na ust. § 32 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 6 a ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „ZKR“), mal za preukázané, že koeficient AH je tvorený podielom rozdielu medzi vlastným imaním definovaným podľa príslušného právneho predpisu po zdanení a nedeliteľným fondom k sume všetkých nominálnych hodnôt členských vkladov. Na takto zistenom skutkovom základe, preto súd prvého stupňa vychádzajúc zo súvahy úpadcu k 18.04.2011, určil výpočet koeficientu AH podľa čl. 11 ods. 11 Stanov družstva vo výške -0,3037. Z uvedeného výpočtu vyplýva, že tento koeficient bol v čase zániku členstva žalobcu v družstve úpadcu záporný a vyrovnací podiel žalobcu bol v čase skončenia jeho členstva v družstve rovný nule. Súd prvého stupňa zároveň zo zápisnice za účasti svedka - Ing. Zdenka Juricu, CSc., predsedu predstavenstva PDSI, zistil, že menovaný sa vyjadril tak, že vyrovnací podiel klesol na nulu za predpokladu, že koeficient AH bol určený na hodnotu jedna rozhodnutím predstavenstva (zápisnica z pojednávania zo dňa 22.01.2015 v konaní pod č. k. 9Cbi/1/2011). Súd prvého stupňa preto uviedol, že v incidenčnom spore o určenie pohľadávky popretej čo do právneho dôvodu a výšky je dôkazné bremeno na veriteľovi spornej pohľadávky, ktorý je žalobcom. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k skutkovému záveru, že žalobca v konaní neosvedčil právny dôvod určenia pohľadávky vo výške 1.151,49 Eur a jej výšku uplatnenej žalobcom v prihláške do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010, zapísanej v zozname pohľadávok úpadcu, a preto žalobu zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov. Nakoľko v konaní mal úspech žalovaný, čím by mu vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto súd ich náhradu nepriznal. Dňa 29.07.2015 bolo do podateľne Okresného súdu Bratislava I doručené odvolanie žalobcu, v ktorom sa konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval vecne nesprávne, ak nevyhovel návrhu navrhovateľa/ žalobcu vo vzťahu k ním uplatnenému nároku. V odvolaní ďalej uviedol, že žalobca si svoju pohľadávku vo výške 1.151,49 Eur, vyplývajúcu z nároku na vyrovnací podiel voči úpadcovi, do konkurzu riadne a včas prihlásil. V odvolaní uviedol, že považuje za unáhlené, aby súd rozhodol o vkladoch len na základe účtovnej závierky k 18.04.2011, táto nadväzuje na rok 2010, ktorý označuje odvolateľ ako kritický, nakoľko členovia predstavenstva PDSI tajili skutočné informácie o hospodárení a sami v tajnosti vyberali peniaze z družstva (aj ich rodinní príslušníci a im blízke osoby). Nie je známe, či peniaze vyberali v zmysle Stanov družstva, avšak naďalej nehanebne prijímali ďalšie vklady od členov družstva. Od začiatku založenia družstva informovali členov, že peniaze investujú do nehnuteľností, napr. stavby bytov v Dúbravke, nehnuteľnosti v Tatrách. Určite nesúhlasí s rozhodnutím súdu a podotýka, že celú činnosť zastrešovala Matica Slovenská, ktorá vyzývala ľudí na vstup do družstva a podporu jeho činnosti, a tým i záchranu samej Matice Slovenskej. V odvolaní uvádza, či by nemohol štát pristúpiť k riešeniu celej záležitosti okolo PDSI komplexne, než riešiť vysoký počet poškodených. Navrhuje, aby rozsudok vydaný v konaní pod č. k. 8Cbi/144/2011-68 zo dňa 15.06.2015, ktorým bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu, bol zrušený a o žalobe bolo rozhodnuté až po ukončení vyšetrovania OČTK, nakoľko boli podané trestné oznámenia vo veci PDSI v konkurze. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že je dôvodné. Odvolací súd s poukazom na obsah odvolania konštatuje, že pohľadávka navrhovateľa prihláseného do konkurzu, je titulom vyrovnacieho podielu spojeného so zánikom jeho členstva v družstve. Členstvo navrhovateľa zaniklo na základe rozhodnutia predstavenstva o zrušení členstva, pričom vyrovnací podiel bol splatný v súlade so zánikom členstva v družstve (s poukazom na článok 21 bod 2 Stanov družstva). Odvolací súd po posúdení odvolaním napadnutého rozsudku zistil, že Stanovy družstva neurčujú rozhodné obdobie na výpočet vyrovnacieho podielu, preto je potrebné v posudzovanej právnej veci vychádzať z ust. § 233 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu zániku členstva navrhovateľa v družstve. Podľa ust. § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka, pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde. Tak isto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom pred dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje. V predmetnej právnej veci bola ako základ pre výpočet vyrovnacieho podielu použitá mimoriadna účtovná závierka zostavená pre účely konkurzu. Odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené ust. § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka, pričom uvádza, že je potrebné aplikovať riadnu účtovnú závierku, ktorá má byť zostavená, alebo bola zostavená, za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu , v ktorom členstvo zaniklo - t. j. účtovnú závierku za rok 2010 (od 01.01.2010 do 31.12.2010). Ak súd prvého stupňa na posudzovanú právnu vec použil mimoriadnu účtovnú závierku zostavenú ku dňu 18.04.2011 a údaje z nej vyplývajúce na výpočet výšky vyrovnacieho podielu navrhovateľa, tak postupoval vecne nesprávne, v rozpore s ust. § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že mimoriadna účtovná závierka neobsahuje celé účtovné obdobie, ale len jeho časť (4 mesiace), pričom z charakteru a účelu zostavenia vyplýva, že neobsahuje údaje celého účtovného (hospodárskeho) roka, a teda nemôže byť ukazovateľom, z ktorého je možné čerpať pre účely určenia výšky vyrovnacieho podielu pri zániku členstva v družstve. Na výpočet výšky vyrovnacieho podielu člena pri zániku členstva v družstve, nemôže byť použitá z vyššie uvedených dôvodov mimoriadna účtovná závierka, ale je nutné vychádzať z riadnej účtovnej závierky za obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo, teda z riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2010. S poukazom na takto zistenom skutkovom základe, preto odvolací súd zrušuje odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec vracia tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie. Nakoľko odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov i odvolacieho konania súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 OSP). Podľa § 223 OSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.