Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/2/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111235508 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111235508.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu Express Group, a. s., Plynárenská 7/B, Bratislava, IČO: 35 795 123, proti žalovanému Slavomír Pätoprstý - 5 P, Langsfeldova 16, Bratislava, IČO: 11 888 709, práv. zast. JUDr. Jankou Hazlingerovou, advokátkou, Čapkova 8, Bratislava, o zaplatenie 2 503,- EUR a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 34Cb/6/2012-127 zo dňa 16.10.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 34Cb/6/2012-127 zo dňa 16.10.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva plná náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2 503,- EUR ako aj trovy konania vo výške 150,- EUR, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že po podaní odporu proti platobnému rozkazu sp. zn. 31Rob/215/2011nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie a zistil, že žalovaný si objednávkou zo dňa 31.3.2011 objednal u žalobcu dovoz zelenej kávy z Indie na Slovensko, a to nasledovne: množstvo 20 stopový kontajner 19,2 MT, miesto nakládky (India - prístav Cochin), miesto vykládky (SR - Kostolné 90, okres Myjava), termín ihneď, cena vo výške 2 250 EUR, podľa dohovoru tovar pripoistiť, kontrakt UNI/128 a adresa vnútroštátnej colnice (pobočka colného úradu Trenčín, Nové Mesto nad Váhom). Z náložného listu zo dňa 7.7.2010 súd zistil, že žalobca ako zasielateľ obstaral žalovanému ako príkazcovi uvedenú prepravu kávy a z faktúry č. 1121700419 mal preukázané, že bola vystavená žalobcom a adresovaná žalovanému dňa 7.7.2011 na sumu 2 503 EUR, so splatnosťou 6.8.2011, a to za obstaranie kontajnerovej prepravy tovaru - kávy s hmotnosťou 19, 424 ton, kontajnerom typu MSKU 7244 14 - 9/20. Z reklamácie žalovaného zo dňa 30.7.2010 súd zistil, že žalovaný po otvorení kontajnera pracovníkmi colnej a veterinárnej správy reklamoval poškodenie zásielky, pričom uviedol, že pôsobenie vody bolo dlhodobé (vzniknutá pleseň na káve) a že poškodená vrstva kávy bola určená na likvidáciu a z druhej nasledujúcej vrstvy boli odobraté vzorky veterinárnou správou a dané na rozbor do laboratória. V stanovisku žalobcu k reklamácii zo dňa 21.11.2010 bolo žalovanému oznámené, že reklamácia poškodenia prepravovaného tovaru bola zamietnutá zo strany lodiara Maersk a aj spoločnosťou Express Interfracht Viedeň a zároveň bol informovaný o tom, že na prepravu citlivejšieho tovaru je vhodné uzatvorenie komerčnej poistky. Z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a dopravcom mal súd preukázané, že dopravca potvrdil prijatie reklamácie zo dňa 30.7.2010 a uviedol, že podľa čl.11 nákladného listu odosielateľ skontroluje kontajnery pred ich zabalením a použitie kontajnerov bude evidentným dôkazom o ich dobrom a vhodnom stave pre použitie. Dopravca ďalej uviedol, že vyšetrovaním sa zistilo, že nie je šanca, aby do kontajnera vnikla morská voda, resp. dažďová voda a tiež sa nenašiel nijaký otvor ani nijaké nepravidelnosti v stave kontajneru počas celej plavby. Zásielka sa uskutočnila podľa CY/CY, a preto dopravca nenesie zodpovednosť za stratu alebo poškodenie obsahu. Poškodenia mohli byť zapríčinené stavom pred odoslaním alebo vnútornou vadou samotného nákladu, za ktorú dopravca nemôže zodpovedať. Dopravca poukázal na spôsob, akým bol kontajner zabalený a nevhodnosť tovaru na prepravu v kontajneroch a odmietol zodpovednosť a reklamáciu ako nedôvodnú zamietol. Z predložených dôkazov súd taktiež zistil stav prevážaného tovaru a jeho poškodenie. Z oznámenia žalovaného o jednostrannom započítaní pohľadávok zo dňa 21.7.2011 zistil, že žalovaný si jednostranne započítal pohľadávku vo výške 3 600,- EUR z titulu náhrady škody za poškodenie tovaru pri jeho preprave obstaranej žalobcom oproti pohľadávke žalobcu, ktorú mal voči nemu vo výške 2 503,- EUR z titulu obstarania prepravy tovaru a to v zmysle § 580 OZ, v zmysle ktorého podľa žalovaného vzájomné pohľadávky zanikli započítaním. 3. Súd prvej inštancie uviedol, že výsledky vykonaného dokazovania zhodnotil v rozsahu žalobcom a žalovaným tvrdených skutočností a dospel záveru, že v konaní bolo sporné, či žalobca ako zasielateľ bol zodpovedný za škodu vzniknutú na prepravovanom tovare žalovaného ako príkazcu, či táto škoda vznikla pri obstarávaní prepravy žalobcom na základe zasielateľskej zmluvy uzatvorenej so žalovaným. Poukázal na to, že zasielateľ zodpovedá za škodu na prevzatej zásielke vzniknutej pri obstarávaní prepravy a tejto zodpovednosti sa môže zbaviť iba vtedy, ak nemohol škodu odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Nezodpovedá však za škodu na zásielke vzniknutej pri preprave veci, t.j. nezodpovedá za prípadné porušenie zmluvy dojednanej s dopravcom a za škody vzniknuté porušením prepravnej zmluvy s dopravcom. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku skonštatoval, že nemal v konaní preukázané, či žalovaný ako príkazca poskytol žalobcovi ako zasielateľovi správne údaje o obsahu zásielky a jeho povahe, ako aj o iných skutočnostiach potrebných na uzavretie zmluvy o preprave a tiež nemal v konaní preukázané, že žalobca porušil povinnosť stanovenú v § 603 ods.1 ObZ a to, že pri plnení nevynaložil odbornú starostlivosť pri dojednaní spôsobu a podmienok prepravy, resp. akú inú povinnosť porušil alebo aký pokyn príkazcu nesplnil. Súd poukázal na to, že objektívna zodpovednosť zasielateľa za škodu je zakotvená v ustanovení § 603 ods.2 ObZ, ktorá však môže vzniknúť iba pri splnení predpokladov určených v ustanovení § 373 a nasl. ObZ v nadväznosti na ustanovenie § 757 citovaného zákona, t.j. pri súčasnom naplnení predpokladov jej vzniku, ktorými sú porušenie právnej povinnosti zo záväzkového vzťahu, prípadne povinnosti stanovenej zákonom, vznik škody a príčinná súvislosť medzi týmto porušením a vznikom škody. Zasielateľ sa zodpovednosti za vzniknutú škodu zbaví, ak ju nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. 4. Súd prvej inštancie na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že škoda na prepravovanom tovare nevznikla pri obstaraní prepravy žalobcom v dôsledku porušenia jeho právnej povinnosti, t.j. nevynaložením jeho odbornej starostlivosti pri obstaraní prepravy, a tak nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením jeho právnej povinnosti a vznikom škody. Žalovaný tak v konaní nepreukázal právny základ svojich pohľadávok voči žalobcovi, nakoľko jednostranný započítací úkon zo dňa 21.7.2010, ktorým si voči žalobcovi započítal pohľadávku vo sume 3 600,- EUR z titulu náhradu škody za poškodenie tovaru oproti pohľadávke žalobcu vo sume 2 503,- EUR z titulu ceny za obstaranie prepravy tovaru nebol vykonaný v súlade s § 358 a nasl. ObZ, pretože v danom prípade sa nejednalo o vzájomné pohľadávky spôsobilé na započítanie. Súd uviedol, že právny základ započítania upravuje § 580 a nasl. OZ a § 358 a nasl. ObZ., podľa ktorého ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a navzájom sa kryjú, tieto pohľadávky zaniknú započítaním, ak niektorá zo strán urobí voči druhej úkon smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretnú pohľadávky spôsobilé na započítanie. Základným predpokladom sú teda vzájomnosť pohľadávok, rovnaký druh plnenia, spôsobilosť na započítanie a právny úkon k nemu smerujúci, pričom vzájomnosť pohľadávok je daná, ak ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi. Za úkon smerujúci k započítaniu je potrebné považovať jednoznačný prejav vôle započítať vlastnú pohľadávku s pohľadávkou dlžníka. Takýto prejav vôle je možné urobiť aj v rámci súdneho konania ako obranu proti žalobe, pričom súhlas druhej strany nie je potrebný, takže k započítaniu dôjde pri splnení zákonných podmienok aj proti vôli druhej strany. Započítanie pohľadávok (kompenzácia) je teda jeden zo spôsobov zániku záväzkov dvoch podnikateľov, ktorí majú navzájom postavenie veriteľa a dlžníka. Vzájomné postavenie veriteľa a dlžníka dvoch zmluvných strán znamená, že podnikateľ, ktorý si uplatňuje pohľadávku voči svojmu dlžníkovi, a teda má voči nemu postavenie veriteľa, v tom istom čase eviduje voči tej istej osobe dlh, a teda súčasne má postavenie dlžníka. Podmienkou platnosti započítacieho prejavu jednostranného zápočtu je, že musí byť z neho zrejmé ktorá pohľadávka alebo viaceré pohľadávky sa uplatňuje na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, musí z neho vyplývať vôľa účastníka započítať pohľadávku a musí sa urobiť po tom, čo sa pohľadávky stretnú. Nakoľko však žalovaný súdu nepredložil relevantné dôkazy o vzniku jeho pohľadávok voči žalobcovi v čase ich započítania a ich oprávnenosti a zároveň ani žiaden dôkaz, ktorým by poprel uplatnený nárok žalobcu, súd z tohto dôvodu započítanie týchto pohľadávok nevzal do úvahy. Súd ďalej uviedol, že nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom - výsluch svedkyne Zuzany Benčúrikovej, nakoľko vykonanie tohto dôkazu považoval za nadbytočné. 5. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada a strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten, kto tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky a ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný v konaní tvrdil, že dodávka mala vady, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Žalovaný výšku a existenciu uplatneného nároku žalobcu nerozporoval, čo potvrdil tým, že si oproti pohľadávke žalobcu započítal svoj nárok jednostranným úkonom. 6. Súd preto na základe uvedeného dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a preto zaviazal žalovaného uhradiť žalovanú istinu. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech a taktiež mu súd priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 150,- EUR podľa položky 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. 7. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie v tom, že nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení, nakoľko podľa žalovaného bolo v konaní preukázané, že došlo k znehodnoteniu kávy pri jej preprave zabezpečenej žalobcom. Tvrdil, že žalovanú istinu zaplatil započítaním svojej pohľadávky, ktorá mu vznikla titulom škody zo zasielateľskej zmluvy uzavretej so žalobcom. Uviedol, že žalobca mu spôsobil aj ďalšiu škodu, ktorá spočívala vo vynaložení finančných prostriedkov na odstránenie poškodeného tovaru, rozpis ktorých založil do súdneho spisu. Podľa názoru žalovaného sa žalobca nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu, pretože v prípade prepravy predmetného tovaru nepostupoval s vynaložením potrebnej odbornej starostlivosti, pretože nezabezpečil, aby prepravca počas námornej dopravy neuložil prepravovaný kontajner s kávou do vody. Podľa žalovaného by pri vynaložení minimálnej odbornej starostlivosti nedošlo k poškodeniu zásielky a navrhovateľovi bolo známe, že v kontajneri je prepravovaná káva, ktorá nemôže byť uložená vo vode. Žalovaný uviedol, že podľa bežných pravidiel medzinárodnej námornej prepravy sú ukladané prepravované zásielky podľa ich druhu a obsahu a to tak, že do spodných častí sa neukladajú zásielky uložené v kontajneroch, ktoré by voda mohla poškodiť. Na základe toho bol žalovaný toho názoru, že keby žalobca prepravcovi vo svojich pokynoch uviedol, že v kontajneri je káva, bol by ju určite uložil inak. Z toho podľa žalovaného vyplýva, že žalobca je voči nemu plne zodpovedný za vzniknutú škodu, ktorá v dôsledku započítania zanikla, a preto sa žalobca nemôže v tomto spore domáhať zaplatenia žalovanej istiny. Žalovaný tvrdil, že na uvedenom nemení nič ani to, že bolo v konaní skonštatované, že kontajner nebol poškodený, pretože ten nie je hermeticky uzavretý, a preto v prípade jeho uloženia do vody, môže voda presiaknuť dovnútra. Ďalej žalovaný uviedol, že k poškodeniu kávy nemohlo dôjsť u odosielateľa alebo na sklade, pretože laboratórnymi testami bolo zistené, že poškodená káva obsahovala vysoké percento soli, ktoré obsahuje iba morská voda a týmto bolo preukázané, že k poškodeniu došlo počas prepravy tovaru. Žalovaný preto v odvolaní trval na tom, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním. Uviedol, že do spisu založil všetky dôkazy a potrebné listinné doklady preukazujúce výšku škody predstavujúcej hodnotu znehodnotenej kávy, ktorá musela byť zlikvidovaná pod dozorom príslušných orgánov. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol a aby zároveň uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania. 8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 9. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. 10. Podľa ust. § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v podrobnostiach odkazuje v celom rozsahu na jeho odôvodnenie. Žalovaný v odvolaní poukazoval na skutočnosti už známe z obsahu súdneho spisu, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku a neuviedol nič, čím by spochybnil správnosť či zákonnosť napadnutého rozsudku a závery súdu prvej inštancie. Odvolací súd mal za preukázané, že žalobca si splnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zasielateľskej zmluvy uzavretej so žalovaným a obstaral prepravu tovaru, ktorá bola predmetom tejto zmluvy. K tvrdeniam žalovaného o zodpovednosti žalobcu ako zasielateľa za škodu spôsobenú na prepravovanej káve odvolací súd uvádza, že z platnej právnej úpravy nie je možné vyvodiť zodpovednosť zasielateľa za vykonanú prepravu a za škodu, ktorú utrpel príkazca pri doprave, čo sa však samozrejme netýka zodpovednosti danej § 605 ods. 1 ObZ, ktorá však predpokladá, že zasielateľ prepravu uskutočnil sám, a preto zodpovedá ako prepravca. Zodpovednosť za vykonanú prepravu a za poškodenie zásielky pri nej, teda za škodu, ktorá vznikla pri plnení prepravnej zmluvy nesie dopravca, a to podľa ustanovení o prepravnej zmluve, samozrejme len v prípade, ak sa preukáže, že škoda bola spôsobená pri plnení prepravnej zmluvy. Zasielateľ v rámci zasielateľskej zmluvy nenesie zodpovednosť za prepravcu. Odvolací súd na podporu správnosti svojho rozhodnutia dodáva, že napriek tomu, že žalovaný v priebehu konania predloženými listinami preukázal, že na prepravovanom tovare bola spôsobená škoda, neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdení, že predmetná škoda mala byť spôsobená práve konaním žalobcu. Strana sporu je však povinná okrem opísania rozhodujúcich skutočností označiť aj dôkazy na ich preukázanie, k čomu v danom prípade zo strany žalovaného nedošlo. Nakoľko teda v konaní v zmysle vyššie uvedeného nebola preukázaná zodpovednosť žalobcu za vzniknutú škodu, nemohol započítací úkon žalovaného voči žalobcovi spôsobiť zánik žalovanej pohľadávky. Odvolací súd teda zhodne sú súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a žalovaný nepredložil relevantné dôkazy o vzniku jeho pohľadávky voči žalobcovi, ktorá by bola spôsobilá na započítanie a ani žiadny dôkaz, ktorým by poprel uplatnený nárok žalobcu. 14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie.