Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/22/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111236406 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111236406.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: HERZ, spol. s.r.o., so sídlom Priemyselná 3131, 900 27 Bernolákovo, IČO: 31 369 847, právne zastúpeného: GRMAN & PARTNERS, s.r.o., Advokátska kancelária, Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti žalovanému: Mediatrans, spol. s r.o., so sídlom Kráľovské údolie č. 13, 811 02 Bratislava, IČO: 35 748 214, právne zastúpeného: AK Herceg, s.r.o., Košická 56, 821 08 Bratislava o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 74.400,- EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 32Cb/57/2012-84 zo dňa 16.10.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 32Cb/57/2012-84 zo dňa 16.10.2014 p o t v r d z u j e . Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom č.k. 32Cb/57/2012-84 zo dňa 16.10.2014, ktorý bol napadnutý odvolaním žalovaného, Okresný súd Bratislava I vyhovel žalobnému návrhu žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy 74.400,- EUR s príslušenstvom v celom rozsahu a vo veci trov konania na súde prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 4.464,- EUR ako náhradu za zaplatený súdny poplatok za podaný návrh ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 3.481,62 Eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 21.10.2011, domáhal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 74.400,- EUR s príslušenstvom, ktoré tvorí zákonný úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne z istiny od 20.05.2011 do zaplatenia. Žalobca si tiež návrhom uplatnil nárok na náhradu trov konania pozostávajúci z náhrady trov právneho zastúpenia v rozsahu piatich úkonov právnej služby, spolu v hodnote 3.481,62 EUR a náhradu trov konania titulom uhradeného súdneho poplatku za návrh vo výške 4.464,- Eur. Svoj návrh žalobca dôvodil tým, že žalovaný si u žalobcu objednal ako u zhotoviteľa vypracovanie a dodávku komplexného projektu pre stavebné povolenie - ,,Energocentrum LH Šivarina" v rozsahu sprievodnej správy, súhrnnej technickej správy, celkovej situácie stavby, dokumentácia stavebných objektov a dokumentácia prevádzkových súborov. Cena bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá vo výške 62. 000,- EUR bez DPH, t.j. 74. 400,- EUR s DPH. Žalobca vypracovaný projekt pre stavebné povolenie odovzdal žalovanému dňa 18.02.2011, čo potvrdzuje podpísaný preberací protokol. Žalobca v zmysle objednávky vystavil žalovanému dňa 28.02.2011 faktúru č. 11105101 na dohodnutú sumu 74.400,- EUR s DPH. Lehota splatnosti faktúry bola dňa 19.05.2011. Žalovaný uvedenú faktúru v lehote splatnosti napriek výzvam žalobcu neuhradil. 3. Žalovaný sa k žalobnému návrhu vyjadril v odpore voči platobnému rozkazu tak, že na základe osobných rokovaní mu bol zo strany žalobcu dňa 21.07.2010 doručený návrh Zmluvy o budúcej zmluve. Predmetná zmluva bola v štyroch vyhotoveniach riadne podpísaná štatutárnym zástupcom žalovaného, t.j. B. B., opečiatkovaná a odovzdaná R.. W. W., zástupcovi žalobcu s tým, že bude okamžite potvrdená štatutárnym zástupcom žalobcu a spätne doručená v dvoch vyhotoveniach žalovanému tak, ako je to uvedené v zmluve. Žalovaný zároveň uviedol, že zmluva rieši komplexnú výrobu, dodávku a inštaláciu Energocentra LH Šivarina - štiepková elektráreň, vrátane všetkých dokladov a projektovej dokumentácie potrebnej pre stavebné povolenie. Napriek opakovaným výzvam žalovanému nebola zaslaná ním potvrdená zmluva o budúcej zmluve, takže podľa vyjadrenia žalovaného neexistoval žiadny obchodný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Podľa žalovaného, pracovníci žalobcu a žalovaného sa svojvoľne dohodli na vystavení proforma objednávky zo dňa 26.11.2010, ktorá by pokryla čas, kým štatutárny zástupca žalobcu podpíše Zmluvu o budúcej zmluve. Predmetná objednávka bola vyhotovené medzi zamestnancami žalobcu a žalovaného s tým, že bude použitá ako dočasný doklad, napriek tomu, že k tomu neboli podľa výpisov z obchodného registra oprávnení. Zmluva o budúcej zmluve nebola žalovanému nikdy zo strany žalobcu doručená, takže medzi stranami sporu neexistuje žiaden právny a ani obchodný vzťah. Napriek tejto skutočnosti žalobca doručil žalovanému dňa 18.02.2011 projektovú dokumentáciu s názvom Pilotný projekt Košecké Podhradie, výroba elektrickej energie s výkonom 0,990 MWe pre stavebné povolenie v ôsmych vyhotoveniach. Následne na to žalobca doručil žalovanému faktúru č. 11105101, a to dňa 12.04.2011 na sumu 62.000,- EUR + DPH. O takejto sume a spôsobe fakturácie žalobca so žalovaným nikdy nerokoval, po vzájomnom dohovore žalovaný projekt postúpil akciovej spoločnosti SSE - Distribúcia, a. s. na vyjadrenie, nakoľko distribučná spoločnosť je prvým článkom, bez ktorého súhlasu so stavebným projektom nemôže byť stavebné povolenie udelené. Žalovanému bolo doručené vyjadrenie SSE - D, a.s., ktorá s projektovou dokumentáciou vypracovanou žalobcom nesúhlasila a žiadala žalobcu o jej prepracovanie, nakoľko nespĺňala normy, nebola technicky správna a nevyhovovala ani smerniciam SSE D, a.s. Napriek tejto skutočnosti žalovaný dňa 29.06.2011 prevzal od žalobcu upomienku za nezaplatenie sumy 74.400,- EUR za vyhotovenie nepoužiteľného projektu pre stavebné povolenie. 4. Žalobca k vyjadreniam žalovaného uviedol, že žalovaný nedôvodne a účelovo spochybňuje pohľadávku žalobcu. Žalobca a žalovaný rokovali o návrhu Zmluvy o budúcej zmluve, ktorej predmetom mal byt' záväzok zmluvných strán uzavrieť na výzvu druhej zmluvnej strany budúcu zmluvu, t. j. zmluvu o dielo. Predmetom zmluvy o dielo malo byť vypracovanie projektovej dokumentácie a komplexnej dodávky funkčného diela pilotného projektu s výrobou elektrickej energie - Energocentrum LH Šivarina podľa schválenej projektovej dokumentácie. K uzavretiu uvedenej Zmluvy o budúcej zmluve medzi zmluvnými stranami však nikdy nedošlo, pretože sa zmluvné strany v rámci predzmluvných rokovaní nedohodli na cene diela a platobných podmienkach úhrady ceny diela, ktoré malo byť predmetom budúcej zmluvy o dielo. Žalobca zmluvu o budúcej zmluve nepodpísal a žalobcovi neboli nikdy zo strany žalovaného doručené ním podpísané exempláre zmluvy o budúcej zmluve na podpis, tak ako nepravdivo tvrdí žalovaný. Rovnako zástupca žalobcu nikdy neprevzal žalovaným podpísané exempláre zmluvy o budúcej zmluve. Z uvedeného dôvodu sa žalobca so žalovaným dohodli, že žalobca vypracuje pre žalovaného bez osobitnej zmluvy na základe objednávky žalovaného iba projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie Energocentrum LH Šivarina v rozsahu uvedenom v objednávke. Na znení objednávky sa dohodol žalobca so žalovaným za prítomnosti konateľa žalovaného - B. B., čoho výsledkom bolo vystavenie objednávky žalovaným dňa 26.11.2010 a jej akceptácia a prevzatie žalobcom. Strany sporu sa dohodli, že po vydaní stavebného povolenia budú spolu rokovať ohľadom uzatvorenia a podpísania zmluvy o dielo na dodávku komplexného pilotného projektu - Energocentrum LH Šivarina. Neobstojí teda tvrdenie žalovaného, že ide o tzv. proforma objednávku, ktorá mala byť použitá ako dočasný doklad. Na základe žalovaným vystavenej objednávky na vypracovanie projektovej dokumentácie zo dňa 26.11.2010 a jej akceptáciou - prevzatím žalobcom, vznikol medzi stranami sporu obchodný záväzkovo právny vzťah s tým, že cena za vypracovanie projektovej dokumentácie a platobné podmienky boli upravené a odsúhlasené v objednávke. V súlade s objednávkou vypracoval žalobca projektovú dokumentáciu, ktorú odovzdal zástupcovi žalovaného dňa 18.02.2011, čoho dôkazom je podpísaný preberací protokol. Žalovaný projektovú dokumentáciu nikdy nenamietal, nevrátil, nikdy nenamietal, že by túto nebol u žalobcu objednal, čo potvrdzuje aj skutočnosť uvedená žalovaným v podanom odpore, kde uviedol, že ,,odovzdal vypracovanú projektovú dokumentáciu SSE - D, a. s. ako dotknutému orgánu bez súhlasu, ktorého nemôže byť vydané stavebné povolenie. Práve táto skutočnosť preukazuje, že medzi stranami sporu existuje obchodný záväzkovo právny vzťah na základe vystavenej objednávky, a že sa nejedná o žiadnu proforma objednávku do podpisu zmluvy o budúcej zmluve. Žalobca v súlade s cenou a platobnými podmienkami dohodnutými v objednávke vystavil žalovanému za vypracovanú a odovzdanú projektovú dokumentáciu dňa 28.02.2011 faktúru č. 11105101 na sumu 74. 400,- EUR s DPH. Pokiaľ ide o skutočnosť, ktorú žalovaný uviedol v odpore, a to že ,,spoločnosť SSE - D, a. s. ako dotknutý orgán s projektovou dokumentáciou vypracovanou žalobcom nesúhlasí, pretože nespĺňa normy, nie je technicky správna a nevyhovuje tak smerniciam SSE - A, a. s." je podľa žalobcu potrebné uviesť, že výhrady vznesené spoločnosťou SSE - D, a. s. k technickému riešeniu a oznámené žalobcovi sú z obdobia ešte predtým ako žalobca spracovával projekt pre žalovaného. Uvedené výhrady - zápis a prílohy, na ktoré sa odvoláva SSE - D, a. s. neboli nikdy oznámené a poskytnuté žalobcovi. Žalobca ich nemal k dispozícii pri spracovávaní projektovej dokumentácie . Výhrady zo strany SSE - D, a. s. predstavujú iba technickú záležitosť s tým, že riešenie navrhnuté žalobcom v PD spĺňa všetky podmienky a smernice vyžadované spoločnosťou SSE - D, a. s.. Nárok žalobcu na zaplatenie ceny za vypracovanú projektovú dokumentácie je podľa vyjadrenia žalobcu dôvodný. 5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že dňa 26.11.2010 podpísali svojvoľne pracovníci žalobcu a žalovaného objednávku, napriek tomu, že neboli v zmysle výpisu z obchodného registra ani na základe iného dokumentu na takýto úkon oprávnení. Dňa 18.02.2011 bol podpísaný preberací protokol, predmetom ktorého mala byt dodávka komplexného projektu pre stavebné povolenia, ktorú za žalovaného podpísala nesplnomocnená a neoprávnená osoba p. Q., pričom v záhlaví protokolu je ako osoba konajúca za žalovaného uvedený konateľ spoločnosti B. B.. Žalovaný predložil súdu prvej inštancie návrh zmluvy o budúcej zmluve, list SSE-Distribúcia, a.s. zo dňa 28.06.2011, upomienku zo dňa 24.06.2011 ako aj predžalobnú výzvu zo dňa 11.07.2011. Žalovaný ďalej uviedol, že podaním zo dňa 16.11.2011 podal žalobca v podstate identický návrh na Okresný súd Bratislava IV voči Z. Q., pričom návrh odôvodňuje tými istými skutočnosťami ako v konaní vedeným pred Okresným súdom Bratislava I voči žalovanému o zaplatenie 74.400,- EUR len s tým rozdielom, že žalobný návrh podaný na Okresný súd Bratislava IV odôvodňuje skutočnosťou, že za spoločnosť žalovaného konal R.. Z. Q. vo vlastnom mene a na vlastný účet. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby Okresný súd Bratislava I konanie vedené pod sp. zn. 32 Cb 57/2012 zastavil a žalovanému priznal náhradu trov konania. S písomným návrhom žalovaného zo dňa 03.12.2012 nesúhlasil žalobca. Žalobný návrh voči R.. Z. Q. podal žalobca z dôvodu, že je pre samotného žalobcu sporné, či R.. Z. Q. ako prokurista spoločnosti zaväzoval spoločnosť žalovaného, či konal v mene a na účet žalovaného, resp. či prekročil medze svojich oprávnení ako štatutárny orgán žalovaného, resp. či konal vo vlastnom mene a na svoj účet. Nepravdivé je tvrdenie uvádzané žalovaným, že sa žalobca stotožnil s nedôvodnosťou svojho návrhu, keď uplatnil svoj nárok aj na Okresnom súde Bratislava IV voči R.. Z. Q.. Konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 10 Cb 351/2012 voči R.. Z. Q. bolo uznesením zo dna 10.04.2013 prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 32Cb/57/2012. 6. Žalobca svoj nárok preukazoval listinným dôkazom faktúrou č. 11105101 zo dňa 28.02.2011 na sumu 74.400,- EUR, ktorou vyúčtoval žalovanému dodávku projektu pre stavebné povolenie s názvom Pilotný projekt Košecké Podhradiem výroba elektrickej energie s výkonom 0,990 MWe, preberacím protokolom, na základe ktorého odovzdal dňa 18.02.2011 vypracovanú projektovú dokumentáciu v 8 vyhotoveniach žalovanému, objednávkou zo dňa 26.11.2010. Predmetom objednávky je dodávka komplexného projektu pre stavebné povolenie Energocentrum LH Šivarina, dohodnutá cena vo výške 62.000,- Eur bez DPH, dohodnuté platobné podmienky a termín dodávky stanovený na max. 8 týždňov. Predmetná objednávka bola podpísaná R.. Z. Q., prokuristom žalovaného a adresovaná bola žalobcovi. 7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie tiež výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, p. O. K., ktorý k veci uviedol, že rokovania ohľadom predmetnej zákazky sa začali v roku 2009, pritom ako prvé sa riešili technické parametre a cena. Dňa 17.09.2009 spoločnosť EKOL spol. s r. o. zaslala špecifikáciu cenovej ponuky včítane financovania na projekt Energetické centrum lesného hospodárstva Šivarina, Košecké Podhradie pre spoločnost' žalobcu, (v tom čase EKOL BRNO a HERZ Bratislava tvorili konzorzium). Z cenovej ponuky je zrejmé, že investorom stavby bol žalovaný. Ponuka znela na 6.699.000,- EUR bez DPH a technická špecifikácia znela na elektrický výkon turbíny 1,75 MW pri spotrebe paliva 3.400 kg/H pre palivo - nekontaminovanú drevnú štiepku. Táto ponuka zo strany konzorcia nebola však žalovaným akceptovaná. Jednania medzi stranami sporu sa následne na čas prerušili, avšak v lete roku 2010 bol žalobca opätovne oslovený žalovaným na pokračovanie v jednaniach k tejto zákazke. V tom čase už žalobca vystupoval ako samostatný subjekt, nie ako konzorcium EKOL Brno/ HERZ Bratislava. Dodávateľom turbíny mala byt' spoločnosť Siemens. Od leta 2010 až do novembra 2011 prebiehali technické a zmluvné rokovania medzi žalobcom a žalovaným. Nedošlo k podpisu zmluvy o budúcej zmluve, ktorá mala obsahovať' podpísanie projektovej dokumentácie a samotnej realizácie diela. Dôvodom, prečo nebola táto zmluva o budúcej zmluve zo strany žalobcu akceptovaná, bolo tá skutočnosť, že žalovaný nepredložil neodvolateľný bankový akreditív pre financovanie tohto diela. Následne sa strany sporu dohodli, že sa bude realizovať projektová dokumentácia na základe objednávky, ktorá bola dňa 26.11.2010 vystavená žalovaným. Za žalobcu objednávku prevzal R.. W. W. ako projektový manažér. Pri odovzdaní objednávky - preberacom protokole bol prítomný aj konateľ' žalovaného B. B.. Počas svojej výpovede štatutárny zástupca žalobcu založil do súdneho spisu zoznam všetkých stretnutí so žalovaným odo dňa 26.11.2010 až po odovzdanie projektovej dokumentácie, teda dňa 18.02.2011. Týchto stretnutí bolo celkovo 17 a na viacerých z nich sa zúčastnil osobne aj konateľ žalovaného B. B.. Viaceré rozhodnutia odsúhlasoval priamo B. B.. Zoznam stretnutí, ktoré štatutárny zástupca žalobcu sudu predložil, je zoznamom interným, ktorý ,,vytiahol" zo systému žalobcu. Z tohto interného zoznamu je zrejmé a je nepochybné, že sa žalobca so žalovaným vždy na všetkom dohodli. 8. Súd vykonal dokazovanie tiež výpoveďou právneho zástupcu žalobcu, ktorý uviedol, že má za to, že žalovaný predmetnú faktúru neuhradil z dôvodu zmien, a to legislatívnych zmien týkajúcich sa výkupných cien technického pripájania do elektrickej siete a ďalších technických detailov, ktoré v tom čase legislatíva riešila. Každoročne totiž dochádza k zmenám v legislatíve práve v tejto oblasti, pričom pravidelne dochádza k znižovaniu výkupných cien. Tiež sa každoročne menia podmienky podpory obnoviteľných zdrojov zo strany EU a Slovenskej republiky. Pokiaľ teda zdroj o menovitom výkone v roku 2009 nebol pripojený, v roku 2010 sa zmenili pripojovacie podmienky ako aj výkupná cena elektrickej energie a výška dotácie zo strany EU a štátu a tieto podmienky sa zmenili aj v roku 2011, to znamená že efektivita zdroja pri znižovaní výkupnej ceny sa menila, teda znižovala a efektívny zdroj plánovania nerealizovaný v roku 2009 sa stal automaticky neefektívnym v roku 2010. Reakciou na legislatívne zmeny bolo zníženie výkonu turbíny na cca. 1MW. Avšak, ak k realizácií projektu nedošlo ani v roku 2011, opäť sa zhoršili ekonomické podmienky tohto projektu, jeho efektivita a návratnosť investícií. Žalovaný preto predmetný projekt nerealizoval v povodne zamýšľanom rozsahu na drevnú štiepku, nakoľko v mieste realizácie investičnej akcie - energetického zdroja má vo vlastníctve, resp. spravuje okolité lesy, ktoré mali byť práve zdrojom drevnej štiepky ako paliva pre túto energetickú stavbu. Štatutárny zástupca zdôraznil, že konateľ' žalovaného B. B. bol dňa 18.02.2011 osobne prítomný pri prevzatí projektovej dokumentácie, ktorá bola veľmi obsiahla, mohla mať aj do 10 kg. Túto projektovú dokumentáciu vypracovanú žalobcom žalovaný neodmietol, takýto pokyn nedal p. Q., ktorý preberací protokol za žalovaného aj podpísal. 9. Súd prvej inštancie rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vyššie uvedeného dokazovania prostredníctvom listinných dôkazov predložených žalobcom a žalovaným, na základe výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu, ako aj z vyjadrení žalobcu a žalovaného k veci. Súd prvej inštancie zhodnotil, že prejednávaný spor je sporovým konaním v pravom zmysle slova a je podriadený zásade kontradiktórnosti. Na základe uvedeného súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného podľa dôkazov navrhnutými sporovými stranami a výsledok rozhodovania závisel od miery úspešnosti sporových strán preukázať svojou iniciatívou svoje tvrdenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri sporovom konaní je neunesenie dôkazného bremena spojené s následkom „straty“ , resp. prehratia sporu. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno v prejednávanej veci, súdu predložil a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný súdu prvej inštancie nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by vyvrátil tvrdenia žalobcu. 10. Žalovaný namietal, že medzi sporovými stranami neexistuje žiadny relevantný obchodný vzťah, objednávka bola vyhotovená medzi zamestnancami žalobcu a žalovaného, ktorí sa svojvoľne dohodli na vystavení proforma objednávky zo dňa 26.11.2010, napriek tomu, že na to podľa výpisov z obchodného registra neboli oprávnení. Bolo teda otázkou súdu prvej inštancie skúmať, či došlo medzi sporovými stranami k uzavretiu obchodný záväzkového právneho vzťahu. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že vystavením objednávky zo strany žalovaného na vypracovanie projektovej dokumentácie zo dňa 26.11.2010 a následne jej akceptáciou - teda prevzatím zo strany žalovaného, vznikol medzi sporovými stranami obchodný záväzkovo právny vzťah. Cena za vypracovanie projektovej dokumentácie a platobné podmienky boli stranami odsúhlasené v objednávke. Z predložených listinných dôkazov a z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu pre súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca pre žalovaného vypracoval no základe objednávky projektovú dokumentáciu, ktorú dňa 18.02.2011 riadne odovzdal prokuristovi žalovaného. Prokurista žalovaného podpísal aj preberací protokol (č. I. 4). Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný riadne vypracovanú projektovú dokumentáciu nikdy žalobcovi nevrátil, nenamietal ju a námietky nevzniesol ani na stretnutí č. 17, konanom dňa 18.02.2011. Naviac žalovaný sám vo svojom vyjadrení uviedol. cit.: ,,vypracovanú projektovú dokumentáciu odovzdá žalovaný SSE - D, a. s. ako dotknutému orgánu, pretože bez jeho súhlasu nemohlo byť vydané stavebné povolenie" (č.I. 19). Aj táto skutočnosť nesporne preukazuje, že medzi sporovými stranami existoval a existuje obchodný záväzkovo-právny vzťah na základe riadne vystavenej objednávky. Súd prvej inštancie sa nemohol stotožniť s vyjadrením žalovaného, že v danom prípade sa jednalo iba o „proforma objednávku" do podpisu zmluvy o budúcej zmluve. 11. Súd prvej inštancie posudzoval prejednávaný nárok žalobcu, ako nárok vyplývajúci z ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (vzhľadom na postavenie oboch účastníkov ako obchodných spoločností, čo zdôvodnil v odôvodnení rozsudku na strane 8). Pokiaľ ide o procesný postup a vykonávané dokazovanie, súd prvej inštancie posúdil konanie vzhľadom k ustanoveniam § 101 OSP, § 120 OSP, ktoré ustanovenia boli platné a účinné v čase rozhodovania vo veci. Ustanovenia sa viažu k zásade kontradiktórnosti sporového konania a dôkaznej povinnosti sporových strán a ich zodpovednosti za spor a jeho výsledok. 12. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s obranou žalovaného, že objednávka bola vystavená len medzi zamestnancami sporových strán, ktorí na takýto úkon neboli podľa výpisu z obchodného registra oprávnení a ju považoval za účelovú. Podľa súdu prvej inštancie objednávku zo dňa 26.11.2010 ako aj preberací protokol zo dňa 18.02.2011 podpísal za žalovaného jeho prokurista R.. Q.. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o úkony, ktoré spadajú do rámca úkonov súvisiacich s prevádzkou podniku a podnikateľa zaväzujú, bolo pre súd prvej inštancie nesporné, že prokurista spoločnosti žalovaného R.. Q. svojimi úkonmi zaväzoval žalovaného, konal v jeho mene a na jeho účet. Pri posudzovaní, aké právne úkony možno zahrnúť pod pojem prevádzka podniku, súd prvej inštancie vychádzal aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý konštatoval, že vymedzenie rozsahu právnych úkonov, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, nie je explicitne upravené zákonom, ale závisí od posúdenia konkrétneho právneho úkonu a jeho súvislosti s prevádzkou podniku. Za daných okolností a z vykonaného dokazovania, najmä z faktúry a objednávky a preberacieho protokolu, ktorými žalobca svoj nárok preukazoval, súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok v celom rozsahu. Súd prvej inštancie konštatoval, že objednávka medzi sporovými stranami preukazuje uzavretie obchodného právneho vzťahu a zároveň samotná faktúra a preberací protokol svedčia o skutočnom dodaní projektovej dokumentácie, ktorú prevzal, tak ako to vyplýva z preberacieho protokolu prokurista žalovaného. Pokiaľ ide o trovy súdneho konania, o tých rozhodoval súd prvej inštancie v súlade s § 142 ods. 1 prvá veta OSP a teda strane úspešnej v spore, ktorou bol žalobca, priznal náhradu trov konania v rozsahu v akom si ich žalobca uplatnil a to vo výške 4.464,- Eur, čo predstavuje uhradený súdny poplatok za podaný žalobný návrh ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 3.481,62 Eur a zaviazal žalovaného na ich nahradenie. 13. Žalovaný podal dňa 10.12.2014 voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Odvolanie dôvodil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d) OSP, teda že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ako druhý odvolací dôvod uviedol žalovaný dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP a teda že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ako uviedol žalovaný vo svojich predchádzajúcich tvrdeniach, ktorých obsah je uvedený aj v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, na základe predchádzajúcich osobných rokovaní mu bol zo strany žalobcu dna 21.07.2010 doručený návrh Zmluvy o budúcej zmluve. Predmetná zmluva bola v štyroch vyhotoveniach riadne podpísaná štatutárnym zástupcom žalovaného, t.j. B. B., opečiatkovaná a odovzdaná R.. W. W., zástupcovi žalobcu s tým, že bude okamžite potvrdená štatutárnym zástupcom žalobcu a spätne doručená v dvoch vyhotoveniach žalovanému tak, ako je to uvedené v zmluve. Žalovaný zároveň uviedol, že zmluva rieši komplexnú výrobu, dodávku a inštaláciu Energocentra LH Šivarina - štiepková elektráreň, vrátane všetkých dokladov a projektovej dokumentácie potrebnej pre stavebné povolenie. Napriek opakovaným výzvam žalovanému nebola zaslaná ním potvrdená zmluva o budúcej zmluve. Právny zástupca žalobcu potvrdil, že zmluva o budúcej zmluve nebola uzatvorená z dôvodu, že nedošlo k dohode o cene a platobných podmienkach diela. Podľa textu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (str.6) štatutárny zástupca žalobcu naviac vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 16.10.2014 uviedol, že dôvodom nepodpísania a neakceptovania zmluvy o budúcej zmluve žalobcom bola tá skutočnosť, že žalovaný nepredložil neodvolateľný bankový akreditív pre financovanie diela. Podľa vyjadrenia žalovaného z uvedeného je zrejmé, že žalobca mal vedomosť o podmienkach prijateľných pre žalovaného, ktoré boli zjavne iné ako tie, za ktorých objednávku i preberací protokol podpísal R.. Q.. Dňa 26.11.2010 sa žalobca a zamestnanec žalovaného R.. Q. dohodli na proforma objednávke a rovnako aj preberací protokol podpísal dňa 18.2.2011 R.. Q., zamestnanec žalovaného. Žalobca, resp. jeho právny zástupca viackrát tvrdili, že na viacerých rokovaniach sporových strán a rovnako aj pri prevzatí bol účastný konateľ spoločnosti žalovaného p. B., ktorý voči objednávke ani prevzatiu diela nenamietal, avšak žalovaný tvrdí, že skutočnosť, že keďže ako konateľ žalovaného nepodpísal preberací protokol, zjavne sa podľa žalovaného nejedná o záväzok spoločnosti ale R.. Q. ako fyzickej osoby. Tak ako bolo uvedené, projektová dokumentácia vypracovaná žalobcom nebola z dôvodu nesplnenia zákonných požiadaviek príslušným orgánom SSE-D, a.s. akceptovaná, a preto je žalovaný toho názoru, že za nevyhovujúce dielo, nie je možné požadovať zaplatenie, ktoré baviac nebolo ani riadne odsúhlasené. Skutočnosť, že žalobca vedel o tom, že R.. Q. hoci bol prokuristom žalovaného podpísal objednávku i preberací protokol ako fyzická osoba a nie ako zástupca žalovaného, je podľa vyjadrenia žalovaného preukázaná i podaním textovo takmer totožného žalobného návrhu žalobcu voči R.. Q. ako žalobcovi na Okresný súd Bratislava IV. Žalovaný v odvolaní žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh žalobcu v celom rozsahu ako neodôvodnený zamietnuť. 14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný nedôvodne a účelovo spochybňuje pohľadávku žalobcu. Žalobca a žalovaný rokovali o návrhu Zmluvy o budúcej zmluve, ktorej predmetom mal byt' záväzok zmluvných strán uzavrieť na výzvu druhej zmluvnej strany budúcu zmluvu, t. j. zmluvu o dielo. Predmetom zmluvy o dielo malo byť vypracovanie projektovej dokumentácie a komplexnej dodávky funkčného diela pilotného projektu s výrobou elektrickej energie - Energocentrum LH Šivarina podľa schválenej projektovej dokumentácie. K uzavretiu uvedenej Zmluvy o budúcej zmluve medzi zmluvnými stranami však nikdy nedošlo, pretože sa zmluvné strany v rámci predzmluvných rokovaní nedohodli na cene diela a platobných podmienkach úhrady ceny diela, ktoré malo byť predmetom budúcej zmluvy o dielo. Žalobca zmluvu o budúcej zmluve nepodpísal a žalobcovi neboli nikdy zo strany žalovaného doručené ním podpísané exempláre zmluvy o budúcej zmluve na podpis, tak ako nepravdivo tvrdí žalovaný. Rovnako zástupca žalobcu nikdy neprevzal žalovaným podpísané exempláre zmluvy o budúcej zmluve. Z uvedeného dôvodu sa žalobca so žalovaným dohodli, že žalobca vypracuje pre žalovaného bez osobitnej zmluvy na základe objednávky žalovaného iba projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie Energocentrum LH Šivarina v rozsahu uvedenom v objednávke. Na znení objednávky sa dohodol žalobca so žalovaným za prítomnosti konateľa žalovaného - B. B., čoho výsledkom bolo vystavenie objednávky žalovaným dňa 26.11.2010 a jej akceptácia a prevzatie žalobcom. Strany sporu sa dohodli, že po vydaní stavebného povolenia budú spolu rokovať ohľadom uzatvorenia a podpísania zmluvy o dielo na dodávku komplexného pilotného projektu - Energocentrum LH Šivarina. Neobstojí teda tvrdenie žalovaného, že ide o tzv. proforma objednávku, ktorá mala byť použitá ako dočasný doklad. Na základe žalovaným vystavenej objednávky na vypracovanie projektovej dokumentácie zo dňa 26.11.2010 a jej akceptáciou - prevzatím žalobcom, vznikol medzi stranami sporu obchodný záväzkovo právny vzťah s tým, že cena za vypracovanie projektovej dokumentácie a platobné podmienky boli upravené a odsúhlasené v objednávke. V súlade s objednávkou vypracoval žalobca projektovú dokumentáciu, ktorú odovzdal zástupcovi žalovaného dňa 18.02.2011, čoho dôkazom je podpísaný preberací protokol. Žalovaný projektovú dokumentáciu nikdy nenamietal, nevrátil, nikdy nenamietal, že by túto nebol u žalobcu objednal, čo potvrdzuje aj skutočnosť uvedená žalovaným v podanom odpore, kde uviedol, že ,,odovzdal vypracovanú projektovú dokumentáciu SSE - D, a. s. ako dotknutému orgánu bez súhlasu, ktorého nemôže byť vydané stavebné povolenie. Práve táto skutočnosť preukazuje, že medzi stranami sporu existuje obchodný záväzkovo právny vzťah na základe vystavenej objednávky, a že sa nejedná o žiadnu proforma objednávku do podpisu zmluvy o budúcej zmluve. Žalobca v súlade s cenou a platobnými podmienkami dohodnutými v objednávke vystavil žalovanému za vypracovanú a odovzdanú projektovú dokumentáciu dňa 28.02.2011 faktúru č. 11105101 na sumu 74. 400,- EUR s DPH. Pokiaľ ide o skutočnosť, ktorú žalovaný uviedol v odpore, a to že ,,spoločnosť SSE - D, a. s. ako dotknutý orgán s projektovou dokumentáciou vypracovanou žalobcom nesúhlasí, pretože nespĺňa normy, nie je technicky správna a nevyhovuje tak smerniciam SSE - A, a. s." je podľa žalobcu potrebné uviesť, že výhrady vznesené spoločnosťou SSE - D, a. s. k technickému riešeniu a oznámené žalobcovi sú z obdobia ešte predtým ako žalobca spracovával projekt pre žalovaného. Uvedené výhrady - zápis a prílohy, na ktoré sa odvoláva SSE - D, a. s. neboli nikdy oznámené a poskytnuté žalobcovi. Žalobca ich nemal k dispozícii pri spracovávaní projektovej dokumentácie . Výhrady zo strany SSE - D, a. s. predstavujú iba technickú záležitosť s tým, že riešenie navrhnuté žalobcom v PD spĺňa všetky podmienky a smernice vyžadované spoločnosťou SSE - D, a. s.. Žalovaný podľa žalobcu účelovo v podanom odvolaní poukazuje, že žalobca vedel, že R.. Q. podpísal objednávku a preberací protokol ako fyzická osoba a nie ako zástupca žalovaného, čo preukazuje aj skutočnosť, že žalobca podal takmer totožný návrh voči R.. Q. na Okresný súd Bratislava IV. Nie e pravdou tvrdenie žalovaného, že sa žalobca stotožnil s nedôvodnosťou svojho návrhu, keď uplatnil svoj nárok aj na Okresnom súde Bratislava IV. voči R.. Q.. Uvedený nárok uplatnil žalobca aj voči R.. Q. z dôvodu, aby jeho nárok nebol premlčaný aj v prípade, že by sa v tomto súdnom konaní preukázalo, že R.. Q. prekročil medze svojich oprávnení, t.j. že záväzok vznikol jemu ako fyzickej osobe. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby súd druhej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. 15. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 25.08.2016, teda už za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 01.07.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 16. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalovaný v odvolaní uviedol. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP, a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 a ods. 1 CSP. 17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. 18. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: Prejednávaná vec má rovinu hmotnoprávnu a rovinu procesnoprávnu, pričom ani jeden z týchto uhlov pohľadu nesvedčí tvrdenému nároku žalovaného. Z hmotnoprávnej roviny má odvolací súd za to, že medzi sporovými stranami došlo k uzatvoreniu obchodného právneho vzťahu, konkrétne zmluvy o dielo podpísaním objednávky. Objednávka podrobne vymenúva rozsah diela a cenu za dielo ako aj platobné podmienky a termín dodávky. Tak ako to vyplynulo z obsahu spisového materiálu a z vyjadrení sporových strán, projektová dokumentácia bola žalovanému riadne dodaná, jej prevzatie podpísal prokurista žalovaného R.. Q. na preberacom protokole. Neobstojí teda tvrdenie žalovaného, že R.. Q. podpísal objednávku ako aj preberací protokol nad rámec svojich oprávnení, a teda len ako fyzická osoba, nakoľko podľa výpisu z obchodného registra bol v rozhodnom čase riadne zapísaný ako prokurista spoločnosti žalovaného. Prokúra v zmysle Obchodného zákonníka je osobitným druhom plnej moci, pričom ide o najširšiu formu zastúpenia podnikateľa. Prokúru možno udeliť len fyzickej osobe, pričom ňou dochádza ku splnomocneniu prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku. Jedinou výnimkou v kompetenčných možnostiach je oprávnenie prokuristu scudzovať nehnuteľnosti a zaťažovať ich. Medzi úkony, na ktoré prokurista z povahy veci nebude oprávnený, patria úkony, ku ktorým nedochádza pri prevádzke podniku. Tiež platí, že prípadné obmedzenia prokúry vnútornými pokynmi podnikateľa nemajú nijaké účinky vo vzťahu k tretím osobám. Takéto obmedzenia teda nebudú tretie osoby zaväzovať. Ak prokurista svojím konaním prekročí rozsah oprávnenia udeleného v prokúre, musí podnikateľ bez zbytočného odkladu oznámiť osobe, s ktorou prokurista konal, svoj nesúhlas s takýmto úkonom, inak ním bude zaviazaný sám podnikateľ, s právnymi účinkami ex tunc, a to v dôsledku uplatnenia nevyvrátiteľnej právnej domnienky schválenia právneho úkonu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný po predložení projektovej dokumentácie nenamietal prekročenie právomocí jeho prokuristu R. a dokonca projektovú dokumentáciu predložil spoločnosti SSE - D, a. s. ako dotknutému orgánu bez súhlasu, ktorého nemôže byť vydané stavebné povolenie, odvolací súd je toho názoru, že žalovaný je konaním svojho prokuristi viazaný s právnymi účinkami ex tunc, a to v dôsledku uplatnenia nevyvrátiteľnej právnej domnienky schválenia právneho úkonu. 19. Pokiaľ ide o procesnoprávnu rovinu, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zdôrazňuje povahu tohto sporového konania. Súd má za úlohu byť v pozícii pozorovateľa a hodnotiteľa dôkazov sporových strán, pričom táto zásada kontradiktórnosti platila tak za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ako aj platí za účinnosti Civilného sporového poriadku. Strany sporu sú zodpovedné za výsledok konania tým, že znášajú dôkazné bremeno. Úlohou žalobcu teda nemalo byť snaha o hospodárnosť konania a rýchlosť konania, keďže tieto úlohy prináležia súdu, ktorý konanie vedie. Snahou žalobcu malo byť predloženie takých dôkazov, ktoré by nezvratne potvrdili jeho nárok a snahou žalovaného malo byť vyvrátenie tvrdeného nároku žalobcom. Nakoľko žalovaný nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz, ktorý by vyvrátil tvrdenia žalobcu, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne aj právne správne. 20. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. 21. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 a ods. 1 CSP. Žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní, tak ako na konaní súdu prvej inštancie úspešný v plnej miere, má nárok na náhradu trov konania, na základe uvedeného odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania priznal vo výške 100%. 22. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č. 32Cb/57/2012-84 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).